Rozhovor – Manyac – „Pre každého, kto hrá v nejakej kapele, je aktuálna situácia veľmi nepríjemná. Všetci sme odchovaní na živých vystúpeniach a toto nás fakt ubíja.“

Ako som na začiatku tohto roku napísala v našom Summa Summarum, ku kapele Manyac sa ešte na našich stránkach vrátime. Tak sa aj stalo a vďaka rýchlej spätnej väzbe od kapely vznikol aj tento rozhovor, snáď čoskoro aj recenzia. Manyac v minulom roku vydali svoj debutový album a tak sa tento rozhovor bude týkať hlavne nového albumu, ale načrieme aj do minulosti a kapelu vám adekvátne predstavíme. Takže zavítajte do sveta skupiny Manyac:

Ahojte Manyac, keďže o vašej existencii vedia hlavne ľudia na západe, prípadne stredného Slovenska, skúste sa trochu bližšie predstaviť. Kedy kapela vznikla, či už prešla nejakými personálnymi zmenami, či už majú členovia Manyac za sebou divoké roky v iných kapelách a nejaké pikošky dajme tomu 😊 nech to nie je nuda?

Martin (spev): Kapelu som založil koncom roka 2009 v Seredi spolu s ďalšími kamošmi (Tomáš, LukeN, Mort, Pali) .Od začiatku sme vedeli, že nechceme byť nejaký coverband a začali sme pracovať na vlastných skladbách. Žánrovo sa to vtedy dalo škatuľkovať ako melodický power-thrash metal s príšerným revom. :-D . Väčšinový podiel na tvorbe mal vtedy náš gitarista LukeN, ale aj ostatní sme kde-tu niečím prispeli. Prvý koncert sme odohrali na domácej pôde v septembri 2010 a musím sa pochváliť, že to bol debut ako sa patrí. Veď ktorá kapela sa môže pochváliť 150 člennou účasťou na svojom prvom koncerte? Každopádne sme v tejto zostave odohrali 3 koncerty, vydali našu prvú nahrávku (demo) THERE IN THE DARK a potom začalo obdobie nekončiacich personálnych zmien. To dospelo až do štádia, kedy ostala kapela v podstate dvojčlenná (ja a Košťo) a v stave klinickej smrti. Tá trvala asi rok a v roku 2014 sa začala formovať súčasná zostava – Peťo (gitara), Rišo (basa) a Juraj (bicie). Takmer celú minulosť sme nechali za sebou, ponechali sme si iba názov kapely a začali sme vlastne znova, od úplného začiatku, s novými skladbami. K starým skladbám sme sa, až na jednu výnimku, už nevracali, keďže náš autorský podiel na nich bol nepatrný. Prvý koncert po „znovuzrodení“ prišiel na jar 2015 v bratislavskom Britishi a odvtedy sme v nezmenenej zostave odohrali asi 40 koncertov a chystáme sa na ďalšie.

Úvodné zoznámenie je za nami a podľa loga asi hneď všetkým blikol aj žáner, ktorým je thrash metal. Prezraďte nám však, ktorý štýl thrash metalu je podľa vás najviac zastúpený v Manyac? Inými slovami, či obľubujete skôr nemeckú školu, alebo vás viac inšpirovali velikáni z US scény z 80tých rokov? Ak vás nejaké kapely pri tvorbe vašej hudby ovplyvnili, tak ktoré?

Martin (spev): Vzhľadom k tomu, že sme sa v kapele zišli ľudia rôznych hudobných chutí, tak aj inšpiráciu čerpáme z rôznych žánrov. Je to vlastne aj počuť v našej tvorbe, kde je cítiť vplyv KREATOR, SLAYER, METALLICA ale aj BLACK SABBATH, či nemeckého heavy metalu alebo útržky HC/nu-metalu. Thrash metal je v tom krásny, že sa dá kombinovať prakticky s čímkoľvek. :-D Pre mňa ako speváka sú už dlhodobo vzorom Mille z KREATOR a Alexi z CHILDREN OF BODOM (R.I.P.).

V auguste 2020 vám vyšiel debutový album s názvom Death Sentence for Tomorrow. Nechopilo sa ho zatiaľ žiadne vydavateľstvo. Skúšali ste osloviť niektoré vydavateľstvá, alebo ste išli do toho s tým, že ho proste vydáte, je zlá doba a možno sa vášho debutu neskôr niekto chytí?

Martin (spev): Žiadne vydavateľstvo sme zatiaľ neriešili.. Každopádne, ponukám a diskusii sme otvorení.
Košťo (gitara): Ja by som len doplnil, že nemyslíme si, že pre kapelu ako my, čo má hudbu čisto ako zábavu je vydavateľstvo nutnosť.  Nemáme naivné sny 15 ročných muzikantov a albumom sme chceli hlavne zachytiť skladby na nosič.

Vzhľadom na to, že debutový album vám vyšiel až v minulom roku, aká bola cesta k nemu? Ako dlho vznikal materiál? Hrávali ste aj na koncertoch skladby, ktoré sa dostali neskôr na album, alebo všetok materiál, ktorý dnes môžeme počuť, vznikol až počas posledných rokov, kedy ste sa sústredili na tvorbu?

Martin (spev): Skladby, ktoré sú na albume, vznikali v priebehu našej existencie a fanúšikovia ich poznajú z našich koncertov. Za tie roky sa nám tvorba nakopila, tak sme sa rozhodli natočiť a vydať plnohodnotný album. Skladby CONCLAVE OF DEMONS či TEARS OF BAGHDAD zneli už na našom „prvom“ koncerte v roku 2015 a na druhú stranu skladby SPEED CAMPAIN a INTO THE WAR sme dokončili tesne pred nahrávaním. A nesmiem samozrejme zabudnúť na MARCH OF THE DEAD, ktorá vznikla ešte v roku 2012 s predchádzajúcou zostavou. Rozhodli sme sa ponechať si ju, keďže jej väčšinový autor je Košťo.

Poďme trochu k textom, ktoré sú po anglicky. O čom všetkom sú vaše texty? Väčšina názvov sa týka vojny, no aj táto téma sa dá poňať rôzne. Sú to skôr všeobecné úvahy, alebo sa točíte tematicky aj v nejakom cykle?

Martin (spev): Texty sú rôzne, tematicky si tiež hranice nedávame. No nechceme aby zneli prvoplánovo a lacno. Protivojnová tematika je obsiahnutá v skladbách TEARS OF BAGHDAD či INTO THE WAR. Pri prvej menovanej poukazujeme na paradox vojny v Iraku, ktorá bola vlastne iba lov na Saddáma a aj napriek tomu v nej zahynuli tisíce ďalších. INTO THE WAR zase pojednáva o bezvýchodiskovej situácii vojakov v zákopoch 1. svetovej vojny. Pri písaní textov často reagujeme na aktuálnu situáciu, čo je počuť v politicky motivovaných skladbách D.S.F.T. , LEADERSHIT a … AND LOOP SWINGS IN THE WIND. Tieto skladby však nie sú priama menovitá kritika ale iba ponúkame podnety na zamyslenie. Svoje postoje nikomu nevnucujeme. Tematicky ľahšie témy sú v skladbách SPEED CAMPAIN (záľuba v rýchlosti) a MARCH OF THE DEAD (zombie apokalypsa). No a skorumpovaným fízlom sme zase naložili vo FUCK THEM! a katolíckej cirkvi v CONCLAVE OF DEMONS. Album je teda aj po textovej stránke rôznorodý.

Nedá sa mi nespýtať na skladbu s názvom Conclave of Demons, ktorá je zaradená na albume ako siedma, no svojou dĺžkou 8 minút, by bez problémov zapadla ako posledná a ako ukončenie celého albumu. Prečo ste ju zaradili na takúto pozíciu na albume a hrávate ju živo? Ako na ňu ľudia reagovali, keď ste ju hrali na živo?

Martin (spev): Skladba patrí k našim najstarším a už ju nehrávame na každom koncerte. Hlavný dôvod je práve jej dĺžka a stredné tempo v ktorom sa nesie. Z času na čas ju však do playlistu zaradíme, keďže ju ľudia majú radi. Asi preto, že má veľmi chytľavý a zapamätateľný hlavný riff a v podstate je to valčík. :-D A tiež z nej cítiť surovosť SLAYER, riffovosť PANTERY a temnotu BLACK SABBATH. :-D Ak by sme nezložili INTO THE WAR, pravdepodobne by album uzatvárala práve CONCLAVE OF DEMONS. Epické bassové sólo spojené s autentickou nahrávkou bojov prvej svetovej vojny v závere INTO THE WAR nám však na ukončenie albumu vyhovovalo najviac a každý, kto si album vypočuje do konca, bude určite súhlasiť.

Nahrávali ste v Flameart N-semble Štúdiu. Robil sa tam aj mix a mastering, alebo to bolo niekde inde? Kde sa toto štúdio nachádza a vyšli odtiaľ aj nejaké ďalšie metalové nahrávky, alebo ste boli prvou skupinou, čo nahrávala tvrdšiu hudbu? Máte aj nejaké zaujímavé zážitky z nahrávania?

Martin (spev): Štúdio Flameart N-semble vlastne založili náš bývalý gitarista LukeN (SINNERS MOON) a Paťo Pacher (FREEBIRD). Keďže štúdio v tom čase ešte len rozbiehali, padlo aj im vhod, že si všetku tú novú techniku majú na kom vyskúšať. :-D. Musím však povedať, že nám chalani pripravili skvelé podmienky a hlavne sa obrnili obrovským množstvom trpezlivosti, my tiež nemáme veľa štúdiových skúseností tak sme si takto pekne kamarátsky pomohli navzájom.

Čo sa týka coveru CD, musím povedať, že sa mi veľmi páči. Kreslila ho Pandrava. Prezraďte trochu viac aj o tomto umelcovi. Oslovili ste ju už s priamou predstavou, ako má cover vyzerať, alebo ste jej len povedali tému a realizáciu ste nechali na ňu? Prezraďte nám aj, čo všetko treba hľadať a čo všetko symbolizuje tento cover.

Martin (spev): Pôvodne som s požiadavkou na tvorbu coveru oslovil Borisa z CATASTROFY. Ten bol v tom čase vyťažený a tak mi dal kontakt na Pandravu, ktorá im robila plagát. Musím povedať, že spolupráca s ňou bola vynikajúca. Je absolútny profesionál. Predstavili sme jej našu víziu a potom sme sa postupne prepracovali až k finálnej verzii. Bola veľmi ochotná a tiež hlavne trpezlivá. Aplikovala každý náš nápad, aj keď sa neskôr ukázalo, že je to nezmysel a museli sme sa vrátiť späť. S finálnym coverom a teda s jej prácou sme veľmi spokojní. Čo sa týka samotného coveru, ten vychádza z názvu albumu DEATH SENTENCE FOR TOMORROW (Rozsudok smrti pre zajtrajšok) čo je aj názov úvodnej skladby (D.S.F.T.). A teda veľmi jednoducho: Deti sú naša budúcnosť, naše svetlé zajtrajšky. A my sme sa im postarali o rozsudok smrti. Vysvetlenie a podnet na zamyslenie o tom nájde každý v texte D.S.F.T..

Mám takú zákernú otázku. Ktorá skladba z vášho súčasného albumu je podľa teba, alebo aj podľa celej kapely najsilnejšia a prečo? Je niektorá zo skladieb natoľko výrazná, že určuje podpis Manyac a tým pádom je nezameniteľná? (Kľudne tu môžete vymenovať aj viac tých skladieb)

Martin (spev): Tak toto je ozaj zákerná otázka. Každá naša skladba je v niečom silná. Aspoň si to myslíme. :-D  Po skladateľskej stránke považujem za najsilnejšiu D.S.F.T. Tvrdá, agresívna, rýchla, nekompromisná so silným textom. Na koncertoch však býva najväčší záujem o TEARS OF BAGHDAD. Ľuďom sa z nejakého dôvodu páči. :-D. Čo sa týka atmosféry počas živého koncertu, tak za veľmi silnú považujem hardcoreovú FUCK THEM!. Tá skladba dokáže ľudí strhnúť a rozvrieskať.

Ešte sa vrátim trochu do minulosti. Keď porovnáš vaše posledné EP Face to Face a súčasný album. V čom vidíš najväčšie rozdiely? Došlo oproti EP a Full albumu k nejakej výraznej zmene, napríklad v prístupe k skladaniu songov, alebo jednoducho nájdi 5 rozdielov :D…

Martin (spev): K zmene došlo iba v tom, že pre nahrávanie albumu sme si zvolili ľudí, o ktorých sme vedeli, že vedia čo robia. Teda album má lepší zvuk a celkovo vyššiu kvalitu. Zmenil sa teda iba náš prístup k nahrávaniu. To ale vyšlo práve zo skúseností s nahrávaním EP-čka. Po skladateľskej stránke majú skladby na EP-čku pre nás rovnakú hodnotu ako tie, čo sú na albume. Dokonca TEARS OF BAGHDAD je na oboch. Najprv sme ju nahrali na EP-čko a vzhľadom k tomu, že bola a je často žiadaná a do celkového konceptu albumu sa nám hodila, nahrali sme ju znova. A nebránime sa takémuto kroku ani do budúcna s inou skladbou z EP-čka. Taký FACE TO FACE alebo MATTER OF REVENGE by si kvalitnejšie prevedenie určite zaslúžili.

Nový album sa vám podarilo aj pokrstiť, ale bolo to v hodine dvanástej. Ďalší týždeň už začali prvé výraznejšie obmedzenia a potom už všetci vieme kam to smerovalo. Ako sa teda podaril krst? Povedzte trochu viac pre tých, čo sme tam neboli, kto vám CD pokrstil, kde sa krst uskutočnil atď…

Martin (spev): Krst sa uskutočnil v septembri v nitrianskej Pekárni. Spolu s nami tam vystúpili začínajúci RETURN OF PLUTO z Levíc, kamoši CIRCULAR SAW zo Šurian a nitriansky PRISON OF MY LIFE. Klub bol síce poloprázdny ale vzhľadom na okolnosti okolo korony sme boli s návštevnosťou spokojní. Krstným tatkom sme si zvolili Lukáša „Kozu“ Kozlíka z CIRCULAR SAW, ktorý sa toho ujal s humorom jemu vlastným. Celkovo sa ten večer niesol vo veľmi uvoľnenej a kamarátskej atmosfére, čomu sme pochopiteľne veľmi radi.

Keď už sme pri tých koncertoch. Chýba vám živé vystupovanie? Chceli ste pôvodne svoj nový album aj propagovať touto formou, čiže koncertami? Máte ešte niečo pripravené na propagáciu nového albumu? 

Martin (spev): Pre každého, kto hrá v nejakej kapele, je aktuálna situácia veľmi nepríjemná. Všetci sme odchovaní na živých vystúpeniach a toto nás fakt ubíja. Sme radi, že sa nám po roku v štúdiu podarilo dostať opäť na pódium, aj keď iba dvakrát. Až táto pliaga pominie, máme v pláne vydať sa s našimi bratmi CIRCULAR SAW a PRISON OF MY LIFE na víkendové turné po slovenských kluboch, puboch a krčmách a týmto spôsobom spropagovať album.

Od roku 2009 ste toho asi veľa prežili. Povedzte teda, bol nejaký koncert, ktorý bol pre vás nezabudnuteľný, či už v dobrom, alebo zlom? Je miesto, festival, alebo kapela, s ktorou by ste si chceli niekedy v budúcnosti zahrať na jednom pódiu, alebo takéto sny a ambície vôbec nemáte?

Martin (spev): Zážitky boli mnohé. Sme veľmi hrdí, že sme mohli v roku 2018 otvoriť sninský festival ROCK POD KAMEŇOM a skúsiť si tak veľký stage a plne profesionálny prístup. Vynikajúci koncert bol tiež, keď sme v Trnave predskakovali ČADu a CATASTROFY na ich prvom spoločnom turné. Klub bol plný do prasknutia a atmosféra fantastická. Na druhú stranu tiež nezabudneme na koncert v Banskej Bystrici, kde bola návštevnosť taká malá, že sme zvažovali, či sa vôbec vybaliť. Zo snov o tom, že raz budeme vypredávať štadióny sme už dávno vyrástli a tak si radi zahráme kdekoľvek a s kýmkoľvek, kto má aspoň trochu seriózny prístup.

Čo sa týka merchu, čo ešte máte v ponuke? Budete robiť aj napríklad aj tričká s motívom vášho najnovšieho albumu? Ako ženu ma zaujíma, či ste v tomto ohľade mysleli aj na vaše manželky a partnerky a spravili ste aj ženské verzie? Pýtam sa hlavne kvôli tomu, že väčšina kapiel na nemá ženské tričká.

Martin (spev): V merchi máme zatiaľ CD-čka (album a EP), unisex tričká s logom kapely, odznaky a magnetky. Radi by sme tých zopár zostávajúcich tričiek dopredali aby sme mohli dať spraviť ďalšiu várku s novým motívom. Pravdepodobne sa bude niesť v duchu albumu. Či však dáme spraviť aj ženské varianty je otázne, uvidíme keď sa priblížia koncerty.

Máte už okolo seba fanúšikov, ktorí sú ochotní prekročiť kvôli vášmu koncertu hranice mesta, alebo si takúto základňu ešte len budujete?

Martin (spev): Pár jedincov, čo sú ochotní kvôli nám opustiť svoj gauč sa určite nájde, ale nejakou obšírnou základňou nedisponujeme. O to viac si po koncertoch užívame komentáre ľudí, ktorý nás v ten večer videli prvýkrát a čudujú sa že o nás ešte nepočuli.

Aký máte pohľad na súčasnú domácu scénu? Počúvajú podľa vás ešte ľudia metal vo všeobecnosti, alebo je to skôr prežitok a ľudom sa už nechce chodiť na koncerty? Aká je v tomto ohľade Sereď? Dá sa tu hovoriť o nejakej UG scéne, alebo je to záležitosť len menšej skupiny ľudí. Pýtam sa hlavne, pretože si myslím, že v posledných rokoch Sereď akoby trochu ožila a konali sa tu rôzne koncerty v Amfiteátri, alebo v Campingu.

Martin (spev): Domáca UG scéna je na miernom vzostupe a pričinili sa o to hlavne kapely ČAD a CATASTROFY. S ich hudbou sa skoro každý metalový fanúšik dokáže stotožniť a nájsť si tam to svoje. Tie kapely sa stali akýmsi tmelom, ktorý celú komunitu spája. Bojím sa však, že je to iba drobný záblesk a pre ostatné kapely bude platiť to, čo doteraz. Že fanúšikovia sú vyberaví a o živé koncerty je stále menší a menší záujem. Aj to je bohužiaľ výdobytok modernej internetovej doby. Načo by si platil za koncerty a kúpil od kapely ich CD, ak si môžeš skladby pustiť doma v teple z YouTube a zadarmo? Koncertné hranie to však nepochová, pretože koncerty robia tvrdohlaví a zanietení ľudia pre tých zopár tvrdohlavcov, ktorí nás tak ľahko neopustia. :-D Čo sa týka Serede, tak UG scéna tu ako tak funguje v Campingu. Konajú sa tu festivalové akcie naprieč rôznymi žánrami ale sólové koncerty UG kapiel sú tu navštevované veľmi sporadicky. Z časti za to môže aj poloha Campingu voči mestu, z časti všeobecná strata záujmu o koncerty. Myslím, že toto nebude iba záležitosť Serede ale skôr každého menšieho mesta v ktorom je aká taká UG scéna.

Už vás nechám na pokoji, nebojte sa. Toto je len poďakovanie, že ste mi venovali čas a odpovedali na moje otázky. Želám vám hlavne veľa plných koncertov a veľa nových aj starých fanúšikov.

Martin (spev): My ďakujeme, že sme mohli vďaka Tebe dať o sebe vedieť a predstaviť čo robíme. Prajeme mnoho spokojných čitateľov a metalu mnoho poslucháčov.

Použité fotografie pochádzajú z FB stránky Manyac

Kontakty:
https://www.facebook.com/manyacband

https://manyac.bandcamp.com/releases

 

Avatar photo

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj