Podobne ako mnoho ďalších slovenských, či zahraničných kapiel, využila aj skupina Ramchat obdobie Covid-19 na tvorivú činnosť a na svet priviedli tretiu dlhohrajúcu dosku. Hoci niektoré skladby z novinky boli nahraté v predošlých rokoch, predpokladám, že nebol dostatok času na ich mastering a mix, ktorý sa však počas uplynulého roku pretavil do výsledkov, ktoré dnes môžeme počuť na CD, či digitálne. Nahrávka zatiaľ zo všetkých strán žne samé chvály, takže som neodolala a pozrela som sa na ňu trochu hlbšie aj ja. Do rúk sa mi dostala len digitálna verzia a ďakujem kapele aj za sprístupnenie všetkých textov na booklete.
Ramchat prezentujú na Slovensku v súčasnosti menšinový žáner pagan metalu. Povedzme si, aktívnych kapiel v tomto štýle je ako šafranu. V tomto smere svoju pozíciu ako lídra aj náležite využili a snažia upútať kvalitnou hudobnou produkciou. Vďaka spoločným koncertom s ďalšími kapelami v tomto štýle si vybudovali už solídnu fanúšikovskú základňu nie len na Slovensku.
Na najnovšom počine nájdete teda 10 skladieb a celkovo si vypočujete necelú trištvrte hodinu muziky. Skladby boli nahraté postupne počas rokov 2018 (6,7,8), 2019 a na jar 2020 v Jablunkove v GM Štúdiu. Zvukovo nahrávke naozaj nemám čo vytknúť, tu bola odvedená práca na 100 percent. Na albume hosťuje aj Irina Zybina, speváčka z kapely Grai (Грай) v troch skladbách. Je škoda, že jej vokál nie je o niečo výraznejší. Nepozornejší poslucháč si ho miestami možno ani nevšimne. Ďalším hosťom je Martin „Redface“ Cibulka, ktorý sa postaral o klávesy v takmer všetkých skladbách. Klávesy sú podobne ako hosťujúce spevy menej akcentované, takže nielen, že nepôsobia rušivo, často zanikajú. Mne osobne tento krok vyhovuje.
Z kompozičnej stránky ide tiež o posun vpred a po hudobnej stránke azda o doteraz najvyspelejšie a najvypiplanejšie dielo. Zároveň chcem upozorniť na to, že aj predošlé albumy považujem z hudobnej stránky za vydarené, ale s inou atmosférou, s inými prednosťami. Na novinke sa Ramchat vyhral hlavne so silnými melodickými časťami a navrstvenými gitarami. Čo sa týka gitarových riffov, niektoré nápady výborne pasujú do skladieb a vyslovene sa vám vryjú do pamäti, takže je ťažké sa ich zbaviť. Nájdu sa avšak aj vatovité pasáže, prípadne trochu zbytočné vložky. Ramchat dobre pracuje so striedaním temp aj gradáciou. Často sa vám odohráva pred očami 
prostredníctvom hudby celý príbeh ( napr. Bogyňa). Na druhej strane sa opakuje istá schematickosť pri kompozícii. Pomalý začiatok, náhla rýchla pasáž, nejaké to sólo, opäť spomalenie a gradovanie, prípadne opačný scenár. Za veľmi dobrý aspekt na novinke môžem označiť prácu s vokálmi. Spevák Walki živo strieda vokály, ktoré sú naviac dobre zrozumiteľné. Prechádza od uškriekaného, cez hrubší growlový vokál, až po šepot, či len hovorené slovo. Táto vokálna variabilita dodáva nahrávke pestrosť, takže nemáte priestor na nudu a 45 minúť preletí ani neviete ako. Príkladom pestrosti a silnej melódie je aspoň pre mňa osobne skladba „Matka ZEM“ a veľmi dobre zapamätateľnou piesňou je „Jastrab“, v ktorej môžete počuť v pozadí aj hlas Iriny.
Celý album začína zlovestnou skladbou „V čase popadeje“ a končí piesňou „Tryzny a tmy“. Vybrať na albume, ktorá skladba bude prvá a posledná považujem za náročnú úlohu. Vhodne je napasovaná ako dynamická skladba prvá „V čase popadaje“, no práve poslednú „Tryzny a tmy“ považujem naopak za najslabšiu na albume. Na koniec by sa mi viac hodila napríklad „Bogyňa“, ktorá je zároveň aj najdlhšou na novinke a bola by skôr logickým ukončením. Hudobná zložka teda z môjho pohľadu naozaj spĺňa to, čo očakávam od 
dobrej nahrávky. Tak ako za pilier, na ktorom môže Ramchat stavať považujem ich hudbu, dobrý dojem môžu pokaziť nie veľmi vydarené texty, či grafika.
Špeciálnou témou sa pre mňa osobne stal cover a grafická stránka. Aj napriek tomu, že ide hlavne o recenziu na hudbu, mám svoje dôvody, prečo si dovolím niekoľko poznámok. Najprv začnem s pozitívnymi vecami. Tou je vhodný výber fontu, ktorý je použitý v booklete a zároveň aj jeho farby, ktoré sú dobre prispôsobené podkladovým fotkám, takže texty sú čitateľné. Toto je totiž jedna z vecí, čo sa už prihodila mnohým kapelám – nečitateľnosť textov na bookletoch. Ďalšou pozitívnou stránkou je pre mňa uvedenie všetkých autorov fotografii, zostáva mi len veriť, že ich autori sú naozaj autormi, pretože niektoré mená znejú ako keby si ich niekto vymyslel. Celý booklet je postavený fotografiách, ktoré sú použité ako podklad pod texty.
Teraz však trochu k tým negatívnym stránkam, ktoré som si všimla a nedokážem ich prehliadnuť, alebo sa pri nich nepristaviť. Najprv teda pár slov k fotke celej skupiny. Predpokladám, že autorka fotky, prípadne výslednej koláže ju farebne upravovala a robila retuš. Prečo nevyretušovala napríklad pre mňa do očí bijúcu fľašu s vodou a ruku nejakého fanúšika, alebo Perúnov symbol, to je mi naozaj záhadou. Pre mňa osobne sú to dosť rušivé elementy na fotke, ktorá má pôsobiť profesionálne. Za vrchol tejto fotomontáže považujem odseknuté ruky niektorých členov kapely a rozblurovanú, resp. postupne miznúcu basgitaru. Rozumiem, že fotka je upravená pre potreby koláže a tak isto je jasné, že je to fotka z koncertu. Čomu naozaj nerozumiem je jej nevhodné zasadenie.
Jednou z prvých vecí, čo mi vyslovene udrela do očí bol cover. Ten je zložený z dvoch častí. Z podkladovej fotografie a rámčeka. Predpokladám a dúfam, že podkladová fotografia je legálne zakúpená z fotobanky a patrí niektorému z už spomínaných autorov uvedených v booklete. K nej len toľko, že musím pogratulovať jej zhotoviteľovi, pretože jeho fotka je hojne používaná a snáď mu generuje aj celkom d
obrý zisk. Použil ju napríklad pesničkár Allistair Griffin pre svoj singel „Into the dark“. Tmavšiu verziu tejto fotky (rovnaké farby ako cover Ramchat) použil napríklad aj istý Zak Leigh, taktiež muzikant. Originál spolu s postavou sa nachádza na metal-archives.com ako pôvodný cover Ramchatu. Fotku už teda nechajme bokom. Ešte viac ma zaujal rámček, ktorým je ohraničený cover. Ten mi bol na prvý pohľad odniekiaľ povedomý, vedela som, že už som podobné výjavy niekde videla. Autora originálneho obrázku sa mi nepodarilo žiaľ dohľadať, ale v zásade ide o obrázok, ktorý už asi nepodlieha autorským právam, pretože opäť ho nachádzam použitý aj inde. Príkladom môže byť fake merch Wardruny, ktorý sa predáva v rôznych ázijských krajinách. Zároveň sa však tieto isté výjavy nachádzajú aj na coveri knihy renomovanej autorky – H. A. Gruerber a jej knihe o Ságach a nórskych mýtov. Takže odtiaľto severný vietor fúkal v oblasti inšpirácie. Výjavy vôbec nekorešpondujú s témou Slovania, Slovanstvo a pod. Nakoľko nie som odborník na túto tému (nórska mytológia), buďte radi a ušetrím vás opisu (archeológovia majú také opisy vo veľkej obľube), čo všetko symbolizujú jednotlivé postavy, zvieratá, či rastliny zobrazené na tomto obrázku.
Je pre mňa trochu zarážajúce, že skupina, ktorá hlása návrat k pohanstvu, spôsobu našich slovanských predkov a mala by ísť príkladom sa vôbec neohradila proti použitiu tohto obrázka. Čo je ešte impozantnejšie je spojenie slovanského symbolu Perúna a nórskej mytológie, čiže vytvorenie tzv. anachrónie, ako by som to mohla nazvať. Možno som zbytočne zašla do detailov, ale toto je choroba z povolania archeológa. Zároveň môžem pogratulovať hrdým majiteľom merchu, ktorí sa možno vďaka Perúnovmu symbolu mylne domnievajú, že na obrázku ide o nejaké slovanské božstvá.
Výsledok tohto celého je veľmi neoriginálny cover. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale toto je naozaj do očí bijúca zlátanina a nepodarený kompilát. Na Slovensku, ale aj v zahraničí existuje veľké množstvo dizajnérov, ktorí to v čase Covidu-19 určite nemajú jednoduché. Čo tak osloviť
niekoho z nich na spoluprácu a vymyslieť niečo originálne? Dosť ma prekvapuje, že kapela, ktorá sa piple so zvukom, so znením nástrojov, s posolstvom, ktoré má snahu hlásať sa takto vykašle na jednu zo zložiek svojej reprezentácie. Viem, že kritizuje sa ľahko a po boji je každý generál, ale na mieste kapely by som si niektoré kroky v tomto smere viac premyslela a spolupracovala s ľuďmi, ktorí sa vyznajú v problematike, keď už sa v nej nevyzná samotná kapela.
Dovolím si v čo najväčšej krátkosti vyjadriť aj k textom. V prípade Ramchat zohrávajú dôležitú úlohu a hlavne vďaka zrozumiteľnosti prezentujú ich myšlienky a posolstvo. Vo svojich textoch riešia environmentálne problémy, alebo ak chcete ochranu prírody, nedbalosť ľudí, ale napríklad aj návrat k tradíciám a pohanskému spôsobu života a prichádza aj na pranierovanie spoločnosti. To samozrejme nie je nič prekvapujúce vzhľadom na žáner, v ktorom sa kapela pohybuje – čiže pagan black/death metal. Žiadnym prekvapením nie je ani to, že sú všetky písané po slovensky. Filozofiu kapely avšak nechávam bokom, pretože by sme tu boli ešte dlho a môj názor na ňu ani nie je dôležitý. Čo ma však pri čítaní zarazilo bola formálna stránka. Verše si síce rýmujú, ale často nedávajú zmysel a to isté sa deje aj s metaforami. Človek samozrejme vychádza z celkového kontextu a ten je zrozumiteľný. Predpokladám, že hlavným zámerom bolo, aby reč znela miestami archaicky, poučne a sofistikovane zároveň. Zároveň sa miešajú v jednej skladbe novšie slová a výrazy s metaforami z čias minulých. K tomuto je výborný príklad skladba „Spanšteli sme“, kde je použité takmer na konci slovo „prachy“ a hneď v ďalšej strofe „bez býka krava neotelí“. Ramchat takto podľa môjho názoru docielili opak a texty vyznievajú chaoticky, povrchne a miestami až vtipne, keď sa nad niektorými z nich človek pristaví. Tento experiment podľa môjho názoru nevyšiel a použité jazykové prostriedky v konečnom dôsledku neplnia úlohu, ktorú by plniť mali. Uvediem ešte jeden príklad, poslúži nám úryvok z prvej skladby – „V čase popadaje“ (mimochodom toto slovo v súčasnej slovenčine neexistuje, áno to majú byť tie archaizmy?)
Poď sem a pozri sa mi do očú,
Nečakaj nič iné – len lode plné olova!
Pozri moje šľachy klokocú,
Som odpoveď ohňa, päsť poslova!
Podobne pospájaných veršov a metafor je na celom albume neúrekom. Ak vám to dáva hlboký zmysel, nech sa páči, ale mne nie. Napríklad slovo klokotať sa používa vo význame – krv klokoce, slávik klokoce, v hlase mu klokoce. Nikde však neklokocú šľachy, prípadne svaly. Význam týchto veršov je teda jasný, použitie metafor a slovných spojení je nezmyselné. Argumentom asi bude, že ide o autorskú umeleckú licenciu a je to takto zámerne, aby kapela dosiahla silnejší efekt. Na mňa to zapôsobilo presne naopak, ako som už napísala vyššie a niektoré tieto spojenia ma doslova rozosmiali. Nechcem sa stavať do pozície radcu, lebo sama by som určite lepší text tiež nenapísala, ale možno niekedy menej je viac a netreba vymýšľať krkolomné výrazy a verše, len na úkor väčšej sofistikovanosti.
O textoch teda platí to isté čo o grafickej stránke. Po bitke je každý generál. Napísať dobrý text pre skladbu nie je vôbec jednoduché a túto stránku nezávidím žiadnemu autorovi. Hiraxa poznám ako pomerne úspešného spisovateľa, preto jeho texty na novom albume považujem skôr za akýsi nepodarený experiment? Dovolím si tvrdiť, že v rámci našej scény máme len niekoľko kapiel, ktorých texty sú originálne, kvalitné a naozaj výstižné. Veľa skupín práve túto stránku podceňuje a texty ku skladbám sú len ako vata. Na druhej strane, čo môže potešiť človeka viac, ako keď pred vami stojí na koncerte fanúšik, ktorý spolu s vami spieva, pretože pozná vaše skladby naspamäť. Verím, že takýchto fanúšikov má veľa aj Ramchat.
Cieľom tejto recenzie nie je rozdúchať vášne a nejaký cielený hejt. Chcela som poukázať na svetlé stránky nahrávky, ale aj na tie tienisté, ktoré si väčšina recenzentov buď nevšimla, alebo ich zámerne odignorovala. Ja beriem nahrávku ako celok, čiže aj s textami, prezentáciou a samozrejme hudbou. Záverom teda len toľko, že z hľadiska hudobnej produkcie odviedla kapela dobrú prácu a „Znelo lesom“ poteší hlavne svojim krištáľovým zvukom, výstavbou skladieb a zrozumiteľnosťou spevu. Hudobne si teda kapela razí cestu nahor, ale dole aspoň z môjho pohľadu ju ťahajú všetky vyššie menované nedostatky. Slová piesni zrazu vyznievajú ako povrchné frázy, rovnaké ako slová politikov pred voľbami. Ešte šťastie, že táto recenzia nebude vytlačená na žiadnom papieri a zostane vo virtuálnom priestore. V opačnom prípade by som musela použiť frázu z piesne Matka ZEM – „odpusťte lesy“! Nuž, upusťte teda túto predlhú recenziu! 😊
Hodnotenie v tomto prípade radšej vynechávam, snáď mi to kapela odpustí.
