ROZHOVOR – ERYN NON DAE.: „Sme si plne vedomí tej depresívnej nálady, ktorú vieme nastoliť počas našich koncertov“
okt17

ROZHOVOR – ERYN NON DAE.: „Sme si plne vedomí tej depresívnej nálady, ktorú vieme nastoliť počas našich koncertov“

Zverejnené v okt 17, 2018

FOR ENGLISH VERSION SCROLL DOWN Už od vydania debutu „Hydra Lernaia“ (2009) sú  Francúzi Eryn Non Dae. veľmi svojským a nepredvídateľným hudobným telesom. Ich explozívna porcia hluku a disharmónie, precízne skomponovaná a s klamlivým náznakom chaosu sa na novom albume „Abandon Of The Self“ dostáva do neprebádaných teritórií a nutné povedať, že ani signifikantná odbočka k náladotvornému a melancholickému vyzneniu nijak neuberá týmto žabožrútom na intenzite. O samotnom nahrávacom procese novinky a dlhej pauze, ktorá tomu predchádzala, živote v kapele, minulosti, prítomnosti, ale aj budúcnosti Eryn Non Dae sme sa rozprávali s basgitaristom Mickaelom André. Zdravím ťa Mickael. Najprv mi dovoľ zablahoželať Vám k výbornému tretiemu dlhohrajúcemu záseku „Abandon Of The Self“. Od jeho vydania ubehlo už viac ako pol roku, avšak časom album len a len rastie. Úprimne, považujem ho za váš zatiaľ najsilnejší počin. Takže prvá otázka: Čo sa stalo medzi nahrávkami „Meliora“ a „Abandon Of The Self“? Ako vôbec začal kreatívny proces pre „Abandon Of The Self“? Išlo o dlhú sumarizáciu nápadov, ktoré ste zbierali počas tých dlhých šiestich rokov, alebo sa novinka zrodila spontánne? Ďakujem ! Veľmi ma teší že si si v „Abandon Of The Self“ (ďalej len AOTS) našiel niečo pre seba! Veľa ľudí sa nás pýtalo na ten šesťročný prestoj od albumu „Meliora“ a chápeme, že ide o dlhú dobu, obzvlášť v našich časoch. Hrali sme zopár jednorazových akcií behom dvoch rokov a veľmi zle zorganizované turné po Veľkej Británií. Takže úprimne, tieto koncerty, ale aj iné okolnosti v našich životoch zapríčinili, že sme sa cítili byť kapelou unavení. Teda nie hudbou samotnou, ale všetkým ostatným okolo toho. Vložili sme veľa času, energie a peňazí do kapely a vecí s ňou spojených, takže ukončenie koncertnej šnúry k albumu Meliora katastrofálnym turné po Británií bolo ako dostať poriadnu päsťovku do tváre. Postupne sme nadobúdali pocit, že sa musíme zbaviť frustrácie zapríčinenej tým, že sme nedokázali „Meliore“ dať také promo, aké by sme si boli želali. Nad novým albumom sme začali rozmýšľať okolo roku 2015 a zhodli sme sa, že musíme začať od nuly, keďže sme predtým trochu pracovali na nejakých riffoch a nápadoch, s ktorými sme však neboli spokojní. Takže sme sa v lete 2015 rozhodli začať celý proces len s čerstvými nápadmi a miesto práce na gitarových riffoch sme sa rozhodli pracovať s textúrami, syntetizátormi, bicími rytmami a spevmi ako základmi pre skladby, čo bolo pre nás vcelku zmenou. Album sme zložili a nahrali za menej než dva roky. To je veľmi rýchlo v porovnaní s naším bežným tempom. Nový Album akoby poslucháčovi rozprával príbeh – a to hlavne čo sa kompozície skladieb týka – je to akoby sa názov albumu zhodoval s hudobným obsahom. Opustenie explozívnej stránky, prezentujúcej Eryn Non Dae. na albumoch „Hydra Lernaia“ a „Meliora“ za účelom vyšľapania si chodníčku smerom k niečomu odlišnému,...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Hrobar – „môj sused hrobár znie ako názov sitkomu, ale on je zdroj textov a filozofie kapely“
sep22

Rozhovor – Hrobar – „môj sused hrobár znie ako názov sitkomu, ale on je zdroj textov a filozofie kapely“

Zverejnené v sep 22, 2018

Hrobár sa jedného dňa roku pána 2015 vynoril v Banskej Štiavnici. Nedávno vydali debutový album u českého vydavateľstva Support Underground a hrobárske trio sa dostáva čoraz viac do povedomia na našej malej slovenskej scéne. Chýbali mi však informácie, pre ktorých získanie nie je lepší spôsob, ako rozhovor. Na moje vážne, aj menej vážne otázky odpovedal bubeník Lukáš, ktorý to zvládol bez problémov v priebehu jedného dňa. Patrí mu za to v mojom rebríčku najrýchlejšie urobených rozhovorov 3 miesto (hehe). Ďakujem samozrejme za tento rozhovor, takže ak chcete vedieť viac, čítajte! Ako vznikol Hrobár? Nevidím nikde žiadny príbeh o založení, tak mi niečo o tom povedzte. L: Hrobár vznikol z popola kapely, v ktorej sme s Martinom hrali. Chceli sme čosi menej vážne, viac smiešne, jednoduché a primitívne. Príbeh ako taký k tomu neexistuje, jednoducho si predstav dvoch chalanov ako hrajú vykradnutý a v starom fritovacom oleji vypražený riff od akejkoľvek thrash/crossover kapely, smejú sa na tom, dajú do toho detskú rýmovačku o smrti a vou a la Hrobár entered the building. Problém bol nájsť súceho tretieho člena. Avšak osud chcel a vďaka spoločným známym sme našli Miška, ktorý nám zahral na gitare, odpálilo nám radiátory a silná trojka bola na svete. Máte vonku debutový album „Rýchla smrť“. A teraz sa priznajte, kto oslovil koho? Vy vydavateľa, alebo sa vám ozvala samotná hlava zo Support Underground? Poznal vás Koník aj osobne? L: Oslovili sme Koníka, potom ako mi Studna z Bajonet-u opakovane hovoril, že to máme spraviť. Potom nastala asi 10 mesačná odmlka. Ani sme nedúfali, že to vyjde. Nakoniec sa ukázalo, že Koník je skutočne majster sveta v tom, čo robí a prišla Rýchla Smršť. Sme sa z toho tešili ako deti. Plus Koníkom som si najprv písmenkoval a osobne nás spoznal na Besnení zbojníkov, kde sme mu dali fľašu rožovky a odsúhlasil nás ako dvorných kopáčov, možno kvôli tej rožovke. Kto vie. Ja ako Mŕtvolka schvaľujem témy okolo hrobov a hrobárov, ale ako vás to vlastne napadlo? Kde ste nabrali inšpiráciu? Podľa informácie v booklete má niekto z vás za suseda hrobára? L: A my ako hrobári schvaľujeme, že si Mŕtvolka. Pôvod kapely je taká moja osobná nudná lifestory. Môj otec vlastnil pohrebné služby, teraz ich má moja sestra, takže k remeslu som mal od malička blízko. Behačky po cintorínoch, občas som sa zviezol do krematória domu smútku, alebo priamo po zosnulého (ale to len pár krát, lebo som mal naložené v nohaviciach). Inšpirácia bola rodinná, napadlo to mne a chaloši to schválili ako super nápad. Plus môj sused hrobár znie ako názov sitkomu, ale on je zdroj textov a filozofie kapely. Ten človek je sureálny – o 2 ráno ide na ryby lebo „Boha, každý len na spálenia ide a ja nemám čo robiť doma“, pri škrabaní sviec nad kontajnerom povie „Som z hrobou zobrau, načo im to tam...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Kandar: „Horor otvírá mysl, nebojí se nám naservírovat bez servítek nejnižší lidské pudy a my jsme dostatečně divní, aby nás to fascinovalo.“
sep13

Rozhovor – Kandar: „Horor otvírá mysl, nebojí se nám naservírovat bez servítek nejnižší lidské pudy a my jsme dostatečně divní, aby nás to fascinovalo.“

Zverejnené v sep 13, 2018

Sú kapely, na ktoré narazíte a potom máte problém sa ich opočúvať. U mňa sa príkladom tohto stali grindoví šialenci z Brna – Kandar. Na konte majú aktuálny album Tromaville, ktorý patrí, podľa mojej skromnej mienky, k tomu najlepšiemu, čo nám oblasť strednej Európy tohto roku dala. Na moje otázky odpovedal obhospodárovač šesťstrunového nástroja, Kubýk. Nech sa páči, vstúpte do spárov mestečka Tromaville. Kandar nie je meno, ktoré by bolo nejako ostrieľané rokmi, napriek tomu, ste sa už solídne dostali do povedomia. Každý z vás už hral, alebo resp. hrá aj v iných kapelách. Tak sa nám predstavte. Kandar jsem založil s bubeníkem Denisem v době, kdy jsme spolu řádili v metalcorových Space Hamster, mimo to se věnuju doom metalové kapele Somnus Aeternus, na jaře jsem se stal taky členem Forgotten Silence. Nějak mi to nedá a musím pořád zkoušet nové a nové věci a nebojím se žádného stylu :-). Denise jsem poznal již ve zmíněných Space Hamster, souběžně s tím se věnuje kapele Mincing Fury. Basák Martin hrával ještě na Slovensku na kytaru metal, na baskytaru začal hrát až s námi. Topiho asi nemá příliš smysl představovat, stál u zrodu Mincing Fury, o pár let pak prasil v ještě kultovnějších Pigsty, budiž jim země lehká. Vaša prvotina „Groovy“ vyšla pred dvomi rokmi. Čo všetko sa odvtedy zmenilo? Tak, především troche vzrostlo podvědomí o naší smečce. Hudebně došlo taky určitě k nějakému rozvoji a už nejsme takový pankáči jako na první desce. Každý z nás si v životě prochází různými situacemi a zkušenostmi a to se promítá do celkového fungování kapely. Nicméně se poměrně dobře známe, víme co od sebe navzájem čekat (i když se dokážeme navzájem taky pěkně překvapit, hehe). Z kapelního hlediska? Hm, řekl bych, že se projevuje fakt, že se opravdu snažíme dělat dobrou hudbu, vyvíjet se a dřeme, dostáváme nabídky na lepší a lepší koncerty, a ohlasy na novou desku jsou taky skvělé. Ale žádné nafrněné hvězdy se z nás nestaly. A snad ani nestanou :-) Už od začiatku ste si stanovili lyrickú stránku v mantineloch hororových filmov. Čo vás na nich tak fascinuje? To je otázka tak na samostatnej článek o 5000 slovech. :-) Horor otvírá mysl, nebojí se nám naservírovat bez servítek nejnižší lidské pudy a my jsme dostatečně divní, aby nás to fascinovalo. Kdo někdy přičuchnul k hororu a zůstal u toho, ví moc dobře, o čem mluvím. Prejdime k novému albumu teda. Oproti prvotine ste nezmenili ani štúdio Davos a ani vydavateľa, teda Bizarre Leprous Production. Vládne teda zrejme spokojnosť. Naše spolupráce s Romanem Poláčkem byla už v době vydání prvotiny výborná, nebyl tedy důvod od toho upouštět. To stejné v bleděmodrém platí i o Davosu. Mr....

Čítaj ďalej
Na pokec s fanúšikmi – Luboš Zapletal
aug28

Na pokec s fanúšikmi – Luboš Zapletal

Zverejnené v aug 28, 2018

Tradične bývajú rozhovory s kapelami, hudobníkmi atď. Prečo to ale nezobrať z opačného konca? Tak ako by bez kapiel nebolo fanúšikov, tak by bez fanúšikov nebolo kapiel, to je celkom jasná rovnica. Tak ma napadlo vyspovedať jedného takého. A prvý, ktorý mi prišiel na myseľ, bol tento borec, ktorého neprehliadnete kvôli dlhej brade a jeho mohutnej postave. Počúva na prezývky Zip, Lufus… a keď navštevujete koncerty, už ste na neho určite niekde narazili. Som rád, že ho môžem považovať za kamaráta – Luboš Zapletal. Takže poporiadku. Ako si sa dostal k tvrdej hudbe, poťažmo k extrému? Měl jsem o sedm let staršího kámoše. Bydlel vedle našeho baráku a v té době už jezdil na koncerty. Na kazety si nahrával kde co, takže jsem byl pořád u zdroje. Začal jsem poslouchat radio, hlavně pořad Poslucháte Větrník, později potom Gung – Ho. Sháněl jsem si Lp desky, jezdilo se do Polska kupovat originální kazety, nahrával jsem si kazety u Kamila Štěpaňe. Kupovaly se fanziny, později vznikaly časopisy Spark, slovenský Metal Hammer, Whiplash a další. Jezdil jsem i hodně na burzy, hlavně do Ostravy. Na učňáku bylo seznámení s kapelama jako Napalm Death, Obituary, Carcass. Do té doby nejtvrdší co jsem poslouchal byl thrash metal jako Sepultura, Kreator, Anthrax, Destruction, Sodom. Kapela, která měla zásadní vliv na moje směřování k tvrdé hudbě, potažmo death metalu, byla Assessor – Invaze. První zahraniční desku, kterou jsem si koupil, bylo AC/DC – Blow Up Your Video. Později jsme zakládali první kapelu a zároveň taky poslední. Po smrti zakládajíciho člena a člověka, který mě přivedl k metalu, jsem kytaru pověsil na hřebík. R.I.P. Radek Minarčík. Nikdy na tebe nezapomenu! Ktoré boli prvé kapely, ktoré ťa nasmerovali k súčasnému vnímaniu hudby ako takej? Největší vliv na mě měli Iron Maiden, Accept, Helloween – Walls of Jericho, Masters Hammer, Root, Kryptor, Assessor.. Později Napalm Death, Obituary, Death, Carcass, Pathologist, Krabathor a spousta dalších. Čo albumy? Aký bol prvý album, ktorý si si doprial za svoje peniaze? První album, který jsem si koupil, byla Rock Mapa – kompilace kapel. Si podobne ako ja tiež zberateľ, takže aká veľká je tvoja zbierka? Nájdu sa v nej nejaké rarity, niečo na čo si zvlášť pyšný, že to vlastníš? Vlastním asi okolo 4000 CD, nejsem sběratel, jsem fanoušek. Rarity se tam určite najdou, měl jsem přes 500 originálních kazet, než jsem je rozdal kámošúm a známým. Nechak jsem si jenom dema atd. Rád sa pídiš po ďalších a ďalších kapelách. Nejaký tip, čo ťa v poslednom čase zaujalo a myslíš si, že by si to zaslúžilo pozornosť? Každý den vychází spousta nových desek a je prakticky nemožné stíhat všechno sledovat. Na internetu toho najdeš mraky. Jsem rád za každé doporučení od kámošú, kapela pod. Objevovat nové věci mě pořád baví. Hudba je buď...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Amoclen – „Ze slova Amoclen se stal pojem pro mimořádný kulturní zážitek“
jún28

Rozhovor – Amoclen – „Ze slova Amoclen se stal pojem pro mimořádný kulturní zážitek“

Zverejnené v jún 28, 2018

Amoclen je česká grind-core skupina, ktorá už nejaký ten čas šíri okolo seba „Diagnosis Grindcore“, ale nakoľko o nich na Slovensku nie je až tak počuť, vymyslela som si na nich pár otázok. Či sa mi z ich útrob niečo podarilo vytiahnúť posúďte sami. Odpovede sú v čestine a nehodlám ich prekladať do slovenčiny, aspoň si trochu oprášite čestinu. Bez dlhých úvodov, tu to máte. Amoclen je pokiaľ viem antibiotikum. Prečo ste sa rozhodli dať názov kapely práve podľa tohto lieku? Kdysi pradávno po velikém básnění našeho kámoše Myšáka o Amoclenu a litránku červeného navrch, jsme mu řekli ať to teda vezme na pařbu že to vyprubujem. Zábava byla k našemu překvapení naprosto velkolepá a museli jsme uznat že Amoclen s přehledem strčí do kapsy všechny ostatní námi testované psychofarmaka i stimulační drogy. Ze slova Amoclen se stal pojem pro mimořádný kulturní zážitek, takže název kapely byl na světě dřív než kapela vznikla. Určite sa vás už na toto niekto pýtal, ale nakoľko nie ste až tak známi na Slovensku, priblíž nám prosím trochu cestu diagnózami (rozumej históriu) kapely. AMOCLEN se zrodil na podzim 2004 jako projekt Rowdiese(Maximed)-bicí, Mengela(Psychopax)-kejtra z CRUSHER a Hynka(Concorden)-zpěv z UTOPIA. Vzápětí se přidal ještě Pecywall(Aurorix) na basu též z UTOPIA. 2008 vychází první počin „Smecta“- split s AGATHOCLES. V roce 2011 z důvodu předávkování končí Hynek a mikráku se chopí Ondra“Beer“Pivrnec, v této sestavě se kapela probojuje k LP „Cymbalta“ a vydatnému koncertování, které vede k následnému kóma 2013-2014, když z důvodu přechodu na jinou léčbu oznámil konec pacient Rowdies. Konec dvouleté agónie zapřičiní dr.Peeopl (ex.COCK BRUTALITY) když vyhledá na pomoc bubeníka Honzu Murgu(Paralen) z bandu MADAFAKA a sám se ujímá zpěvu. Kapela se tímto definitivně přemisťuje z Jičína do Liberce, kde je samozřejmě i kvalitnější nemocnice. Další změna probíhá na postu bassmana, když se v roce 2016 Pecywall připojil k uprchlické vlně a odmigroval do Anglie. Jeho post zaujal Jenin (ex. FASTERATU), mimochodem regulérní zaměstnanec liberecké nemocnice. Podzim 2017 tato sestava nahrává „Diagnosis: Grindcore“. Když byl Pecywall rozpoznán a následně vyhoštěn jako jednoznačně ekonomický migrant, dochází k jeho velkému návratu do AMOCLENu a na jaře 2018 se stává druhým zpěvákem. Ešte niečo z minulosti. Ako sa vám podarilo dostať sa na split s Agathocles? Oslovili ste ich vy, alebo oni vás? Oni nás samozřejmě a my jsme se nechtěli nechat ukecat, ale poslali nám tenkrát ty nejlepší belgický antibiotika jako úplatek.:-D. Tento rok si na recepty môžete napísať nový liek – Diagnosis grindcore. Mimochodom podľa mňa je to vydarené dielo! Medzi novým a posledným albumom je dosť veľký časový rozdiel. Prečo sme si na nový album museli počkať až 7 rokov? Jak je napsáno výše, kapela...

Čítaj ďalej
Recenzia a rozhovor s Malus Dextra z USA!
jún07

Recenzia a rozhovor s Malus Dextra z USA!

Zverejnené v jún 7, 2018

Malus Dextra „Malus Dextra“ / metal / USA Keď sa človek na chvíľu zastaví a rozhliadne sa vôkol seba, zrazu zistí ako sa všetko dokáže neuveriteľne rýchlo zmeniť. A to je aj v hudbe. Je to jedno ci e to pop, rap, techno a mnoho iných. Kapely vznikajú a zanikajú presne tak ako je v súlade život a smrť, svetlo a tma. V 90 rokoch to bol pre mladú generáciu metal a postupne jeho definovanie žánrov. Dnes keď sa pozerám vidim že metal už nie je pomaly to čo býval. Samé škatuľkovanie a rôzne diskusie, ktorý štýl je naj a ktorý hnoj. U mňa každý štýl má svoje čaro, pričom netvrdím že sa mi musí všetko páčiť a treba sa riadiť heslom: Ži a nechaj žiť!!! Každý jeden song alebo album čo sa mi dostane do mojich sluchovodov má to svoje, ale mne to nemusí sadnúť. A dokonca aj čas ukáže kvalitu, ktorú pri prvom počutí nepočujem. Ale ako úvod môjmu citovému úletu už stačí. Nedávno sa mi dostalo do uší jedno album od americkej smečky MALUS DEXTRA pochádzajúcej so St. Louis MO/Savonburg KS. Kapela existuje od roku 2016 a v 2017 vydali rovnomenný album Malus Dextra. Hneď od prvých tónov do mňa zarezal METAL. Album ťažko klasifikovať alebo prirovnávať. Je to rozmanitý, kde si každý nájde to svoje. Podľa dostupných informácii chalani sú ovplyvnení tvorbou kapiel Killswitch Engage, Slayer, Megadeth, Trivium, Type O Negative, MushroomHead, Ice T a mnoho iných. Mnoho ľudí v ich hudbe cítiť silné prvky deathcoru pri prvom počutí, ale pri viacnásobnom vypočutí začnú na vašu osobu útočiť hudobné šialenstvá, postupy a spevy ako kapiel Pantera(najmä šialené riffy ala Dimebag), King Diamond (úvod jednej skladby navodzujúcej horror) Arch Enemy (občasné sóla) Red hot chilli peppers ( občasný vokálny prejav) a strašne veľa iných kapiel. Toto sú len moje pocity s daného albumu. Keďže kapela je pre mňa osobne veľkou neznámou album som si viac menej zamiloval tak som sa dohodol s chalanmi ohľadom interviu a sami povedali niečo o sebe, hudobných vplyvoch minulosti a budúcnosti. Ináč chalani vystupujú v maskách nakoľko chcú aby ľudia precítili hudbu, pričom nemusia vedieť kto hrá na akom poste  Album má ináč u mňa 9/10 bodov a pomaly začneme s rozhovorom. 01.Tak ešte raz ahojte. Pre slovenských fanúšikov ste dosť veľká neznáma, tak v prvom rade Vás chcem požiadať o pár slov ohľadom kapely, členov a vzniku. MD: História Malus Dextra sa začala koncom roku 2016. Náš gitarista a spevák prešiel v tom čase už inými kapelami a ako prvý sa nás snažil skĺbiť. Malus Dextra bol pôvodne len štúdiový projekt, až do nedávnej doby, kedy sme sa všetci...

Čítaj ďalej