Hrobár sa jedného dňa roku pána 2015 vynoril v Banskej Štiavnici. Nedávno vydali debutový album u českého vydavateľstva Support Underground a hrobárske trio sa dostáva čoraz viac do povedomia na našej malej slovenskej scéne. Chýbali mi však informácie, pre ktorých získanie nie je lepší spôsob, ako rozhovor. Na moje vážne, aj menej vážne otázky odpovedal bubeník Lukáš, ktorý to zvládol bez problémov v priebehu jedného dňa. Patrí mu za to v mojom rebríčku najrýchlejšie urobených rozhovorov 3 miesto (hehe). Ďakujem samozrejme za tento rozhovor, takže ak chcete vedieť viac, čítajte!
Ako vznikol Hrobár? Nevidím nikde žiadny príbeh o založení, tak mi niečo o tom povedzte.
L:
Hrobár vznikol z popola kapely, v ktorej sme s Martinom hrali. Chceli sme čosi menej vážne, viac smiešne, jednoduché a primitívne. Príbeh ako taký k tomu neexistuje, jednoducho si predstav dvoch chalanov ako hrajú vykradnutý a v starom fritovacom oleji vypražený riff od akejkoľvek thrash/crossover kapely, smejú sa na tom, dajú do toho detskú rýmovačku o smrti a vou a la Hrobár entered the building. Problém bol nájsť súceho tretieho člena. Avšak osud chcel a vďaka spoločným známym sme našli Miška, ktorý nám zahral na gitare, odpálilo nám radiátory a silná trojka bola na svete.
Máte vonku debutový album „Rýchla smrť“. A teraz sa priznajte, kto oslovil koho? Vy vydavateľa, alebo sa vám ozvala samotná hlava zo Support Underground? Poznal vás Koník aj osobne?
L:
Oslovili sme Koníka, potom ako mi Studna z Bajonet-u opakovane hovoril, že to máme spraviť. Potom nastala asi 10 mesačná odmlka. Ani sme nedúfali, že to vyjde. Nakoniec sa ukázalo, že Koník je skutočne majster sveta v tom, čo robí a prišla Rýchla Smršť. Sme sa z toho tešili ako deti. Plus Koníkom som si najprv písmenkoval a osobne nás spoznal na Besnení zbojníkov, kde sme mu dali fľašu rožovky a odsúhlasil nás ako dvorných kopáčov, možno kvôli tej rožovke. Kto vie.
Ja ako Mŕtvolka schvaľujem témy okolo hrobov a hrobárov, ale ako vás to vlastne napadlo? Kde ste nabrali inšpiráciu? Podľa informácie v booklete má niekto z vás za suseda hrobára?
L:
A my ako hrobári schvaľujeme, že si Mŕtvolka. Pôvod kapely je taká moja osobná nudná lifestory. Môj otec vlastnil pohrebné služby, teraz ich má moja sestra, takže k remeslu som mal od malička blízko. Behačky po cintorínoch, občas som sa zviezol do krematória domu smútku, al
ebo priamo po zosnulého (ale to len pár krát, lebo som mal naložené v nohaviciach).
Inšpirácia bola rodinná, napadlo to mne a chaloši to schválili ako super nápad. Plus môj sused hrobár znie ako názov sitkomu, ale on je zdroj textov a filozofie kapely. Ten človek je sureálny – o 2 ráno ide na ryby lebo „Boha, každý len na spálenia ide a ja nemám čo robiť doma“, pri škrabaní sviec nad kontajnerom povie „Som z hrobou zobrau, načo im to tam má horeť doma to spálim večer.“, atď. Veľa textov je priamo od neho. Dal by sa sumarizovať ako vulgárne milý človek, ktorý vás zavolá vypiť fľašu a donesie vám mrazené kapre, ktorých má viac ako príbehov. Odporúčam spoznať, 10/10 bodov ako v Tripadvisor.
„Rýchla smrť“ je naozaj rýchla. Niekedy neviem kde, ktorá skladba končí. Vznikli všetky skladby v rovnakom čase? Lebo niektoré mi pripadajú, ako keby vznikli v jednom časovom úseku a niektoré ako keby inokedy?
L:
Tá rýchlosť musí byť. Učebnicový thrash prenechávame ľuďom, ktorí ho vedia hrať. My sme banda primitívov. Vznik skladieb je taký, ako hovoríš. Keďže za hudbou stojíme všetci 3 tak sa to dá rozdeliť do osôb a období. Niektoré sú punkové, iné thrashové, podľa toho kto stojí za riffom, akú hudbu počúva, ako ju dokáže efektívne vykradnúť a pretvoriť na riffy. Napríklad sóla sú vylúhované z Kill Em All a tak sa nám to páči.
Sú podľa vás témy okolo hrobov, cintorínov, hrobariny nevyčerpateľne?
L:
Myslím si, že áno. Záleží ako sa na danú tému pozrieš. Ak to bereš ako nejaký TRVE metalista, tak cintorín je miesto kam by si šiel len robiť kadejaké temné veci, kradnúť kríže a fotiť sa s nimi doma na záhradke u vašich. Alebo sa tam chodiť prechádzať a popíjať ako edgy tínedžer v noci a baliť pipky na to, že poď moja so mnou sa na cintoríne nemusíš báť, ukážem ti pekný hrob. Ja sa to snažím vnímať s nadhľadom a humor
om.
Ešte trochu k témam jednotlivých skladieb. Niektoré sú sťa by z reálneho života a iné sa mi zdajú vymyslené. Zaujíma prečo sa vo viacerých textoch objavuje meno Anča? Je to meno niečo ako symbol pre hrobárov? Ešte jedna vec k Anči. Skúste mi nejako opísať ako asi „vyzerá“ „Anča dláňovka“ (heh)?
L:
Je to tak pol na pol. Veľa príbehov je tam z reálneho života, napr. Vykopávka vznikla keď sa ku mne v krčme dostala asi 40-50 ročná pani, ktorá voňala ako popolník a balila ma. Ostatné sú vymyslené, resp. bližšie nešpecifikované, ak si rozumieme. Mám rád aj keď ľudia prispejú témou. Ak je dobrá, dá sa z toho spraviť dobrý text.
Anča, podobne ako Jano, Jošo, Miňo, Gita a iné sú mená, ktoré znejú jednoducho, majú dedinský nádych a nevyslovujú sa ťažko. Taká Jessica alebo Gertrúda by sa pravdepodobne nehodili. Ako osoba je Anča stelesnenie túžob, krčmárka, frajerka atď. Jošo a Miňo sú kamoši, Jano je sok, ktorý Anču balí na nového Simsona kým hrobár kope a Gita je tá Vykopávka, takzvaná záložná možnosť, last resort.
Anča Dlaňovka je terminus technikus, ktorý poznajú muži. Ženy majú Dlaniela, Dlaniel Rýchly. Vyzerá tak ako chceš aby vyzerala a chlapci sa s ňou zoznámia tak v 12 – 13 rokoch. V USA ju volajú Palmena Anderson alebo Handy Berry. Anča Dlaňovka je taká ako sa o nej píše, hebká, nemá, pracovitá a verná, vždy je po ruke keď sa treba chopiť palice alebo si kliknúť na myšku.
Ten hlas, ktorý počujeme na úvod prvej skladby, je to skutočný pán Hrobár, alebo ste si to odniekiaľ požičali?
L:
Skutočný, môj drahý sused. Raz som ho poprosil či si ho nemôžem nahrať. Tak zobral fľašu malinovice, vypili sme ju a odmenou za moju opicu a bolehlav je materiál, ktorý môžeme používať. Je tam toho mnoho.
Booklet sa mi veľmi páči. Kedy ste spoznali Kazisveta? Za akých okolností? Ako vznikla spolupráca s ním?
L:
Kazisveta som spoznal cez priateľku, boli to spolužiaci na výške. Okolnosti boli krčma v Nitre a neskôr tetovacie sedenia uňho v kobke zabudnutia. Kazisvet je jeden z najlepších ľudí na zemeguli, má talentu viac ako čiernej farby v perách a nik nevie o sociálnej úzkosti viac ako on. Určite ho chceme aj na ďalšiu spoluprácu na obaly, tričká atď.
Možno hlúpa otázka, ale ako vy vnímate hrobárov? Je to remeslo, ktoré má aj podľa vás zlaté dno?
L:
Ja ho vnímam každé ráno v trenírkach umývať auto. Je to poctivé remeslo, ktoré spája veľa driny, určitú psychickú silu a drsný humor. Zlaté dno to remeslo asi nemá, ale bez hrobárov by sme boli len ako Kansas spieva, Dust In The Wind.
Každý rok organizujete festival Jašterice. Ako vznikla táto myšlienka? Plánujete festival udržiavať len v rámci undergroundu CZ/SK, alebo by ste chceli pozvať aj dáku zahraničnú hviezdu?
L:
Myšlienka vznikla keď sme sa raz spolu s organizátormi stretli a povedali si, že v Banskej Štiavnici chceme aj čosi iné než to, čo tam máme. Chceli sme zavolať kapely, ktoré máme radi a pomôcť tým zvieratám, ktoré máme radi. Myslím si, že na hviezdy nemáme páky a vrelo tam stačia CZ/SK kapely. Každým rokom sa učíme niečo nové tak dúfam, že o rok zas o čosi lepšie kapely a aj festival ako taký.
Album je vydaný, dielo dokonané. Na čo sa môžeme tešiť nabudúce? Zostanete prísne pri hrobárskej tematike?
L:
Ak nám to vyjde, tak by sme chceli spolu s Jakubysko vydať split na platni a pokračovať v tom, v čom doteraz. Baviť sa, hrať, nahrávať. Tá tematika je daná, úplne prísne hrobárska nemusí byť ale iné texty písať nevieme. Preto radšej budeme robiť to čo vieme a nefušovať do remesla dobrým textárom.
Urobili ste aj svoj prvý klip. Prečo ste z celého albumu zvolili práve tento song? Je v tom niečo osobné, alebo prečo práve tento? Ja by som si vedela predstaviť klip napr. aj na skladbu „Kopeme“ a vlastne aj na ďalšie….
L:
Zvolený bol preto, lebo je krátky a prišiel nám dosť vystihujúci Hrobára ako kapelu. Nič osobné v ňom nie je. Máme na pláne aj iné klipy na iné piesne. Mimo iných aj Kopeme.
Vidím, že ste sa vybrali po Slovensku trochu pokoncertovať. Budete promovať asi hlavne nový album. Chystáte aj nejaké prekvapenie? Odohráte celý nový album, alebo len časť? Môžeme sa na niečo vyslovene tešiť?
L:
Október nám vyšiel vďaka tomu, že nás skvelí ľudia volali hrať. Na koncertoch odznie väčšia časť albumu, celý ešte nezvládame, sme celkom prokrastinátori čo sa týka skúšok. Avšak raz to príde a dáme nejaké turné celého albumu, možno. Prekvapenie bude, že na jednom koncerte budeme hrať vo dvojici lebo Miško má povinnosti, ktoré mu nedovolia držať gitaru v tom čase. Takže to bude sranda, teda pre nás sranda.
To by bolo na teraz odo mňa asi všetko. Máte slová na záver?
L:
Ďakujeme za priestor pre rozhovor a záujem o hrobárske trio. Závery mi nešli ani na ZŠ v slohoch, takže asi len: vidíme sa na koncertoch a keď čosi chcete, píšte nám. A nebuďte nudní a podporujte Metalexpress.
Použité fotografie pochádzajú z FB stránky kapely
Kontakty:
https://www.facebook.com/pg/thetruehrobar/
https://www.instagram.com/thetruehrobar/
Email: thetruehrobar@gmail.com
