Recenzia – Space Hamster – EON – 2023
feb28

Recenzia – Space Hamster – EON – 2023

Zverejnené v feb 28, 2024

Brnenskí milovníci temnej sci-fi a smrtiaceho kovu SPACE HAMSTER vyslali svoj prvý signál do nekonečného vesmíru v roku 2019 zvaný „The Ascent to Nothingness”. Po mnohých zmenách členov posádky zmyslenej vesmírnej lode 1.11.2023 títo hamstronauti vypustili svoje zlovestne rezonujúce EP nazvané EON. Na úvod toľko básnenia asi aj stačí a môžeme sa pustiť do hlbšej analýzy tohto nového počinu Vesmírneho Škrečka. Hneď na úvod by som poznamenal, že názov kapely pravdepodobne pochádza z nejakého „inner joke-u”, nakoľko posádku tvoria členovia Spineless Fuckers a Mincing Fury Of (hromada slov). Tieto spomenuté názvy kapiel korešpondujú s hudobnou náplňou a ide o radostnú grindovú brutalitku zmiešanú s humorom a nadhľadom. V prípade Space Hamster je tento názov v porovnaní s hudobnou komplexnosťou a lyrickou stránkou ich tvorby celkom infantilný. Názov EON je v podstate akronymom troch skladieb, ktoré sa na EPčku vyskytujú a to Erratic, Obliteration a Nexus. Jedná sa o spracovanie a voľnú interpretáciu myšlienky zo sci-fi trilógie Spomienka na Zem od Cixin Liu, kde sa skúma téma kontaktu s nepriateľskou civilizáciou a jeho dopad na ľudstvo a vesmír. Samozrejme celý koncept je zabalený do hudobne aj zvukovo vyšperkovaného „space“ death metalu s fúziou ďalších extrémnych žánrov. Erratic otvára krátke hovorené intro podfarbené akustickou melódiou, ktorá sa previnie do zlovestnej kanonády blastbeatov a temných riffov. Hneď pri prvých tónoch je zrejmé, že chalani od svojho debutu značne zapracovali na hudobnom prejave a premyslene zaexprerimentovali s rôznymi štýlmi. Erratick je veľmi energická skladba kde sa striedajú rôzne tempá a nálady, kde sa záver skladby podfarbený vesmírnym ambientom dokonale pretaví do dvojky Obliterate. Táto skladba je o niečo pomalšia a priamočiarejšia s výraznou melodickou líniou. Tu popri Martinových vokáloch môžeme počuť aj hosťujúceho Juliana Deyrese z progresívno metalových Gorod. Nasleduje záverečná časť tejto epickej vesmírnej trilógie nazvaná Nexus. Kapela si ponechala svoje najlepšie a najtechnickejšie riffy práve pre toto finále. Skladba je rýchla, agresívna s nečakanými zmenami a melodickými vyhrávkami. Ako agresívne a výbušne sa Nexus rozbehne tak agresívne aj končí a zostáva po nej len ticho nekonečného vesmíru. Ako bonus sa na EP nachádza aj akustická verzia práve záverečnej Nexus, ktorá otvára nové dimenzie súdržnosti a prepracovanosti tejto skladby. Vzhľadom na to, že ide o koncepčné dielo, tých necelých 14minút ubehne ani sa človek nenazdá. Je to veľmi dobre spracovaný materiál bez hluchých miest, ktorý rozhodne nenudí. Som zvedavý kam sa chlapcom podarí ešte posunúť svoju tvorbu na ďalších nahrávkach a vrelo očakávam ďalšie dobrodružstvá Vesmírneho Škrečka, aj keď sa s týmto názvom asi nikdy nezmierim. FB: https://fb.me/e/utY0Dojb YT:...

Čítaj ďalej
Report – MoonFest – 17.2.2024 – Frankie Club – Nitra
feb23

Report – MoonFest – 17.2.2024 – Frankie Club – Nitra

Zverejnené v feb 23, 2024

Minulú sobotu som sa vybral do Nitry čiastočne služobne, a to ako výpomoc chalanom s odvezením aparatúry do klubu Frankie, kde sa akcia konala. Takže sme si hneď poobede dali mŕtve ťahy a kardio s aparatúrou z druhého poschodia a vyrážame smerom na miesto činu. Tu sa prekvapivo hneď zo začiatku pozbieral celkom slušný počet fanúšikov aj napriek tomu, že sa o pár metrov ďalej konala ďalšia akcia. Večer otvárali CRANIAL VOID zo Šale. Ich hudba je škatuľkovaná ako technický death metal, ale mne ich tvorba evokuje skôr na moderné pojatie deathcoreu čo sa týka štruktúry skladieb aj samotného aranžma. Ich zvuk bol čistý a bezchybný vďaka premyslenej a správne použitej skrinke profilerov, ktorá v správnych rukách vie vyčarovať jedinečný zvuk každému gitaristovi, pravda analógový pamätníci by tu so mnou nesúhlasili. Kapela odohrala škálu technicky vymakaných, vynikajúco štruktúrovaných a brutálnych songov, podfarbených rôznymi ambientnými až symfonickými vsuvkami, ktoré umocňujú celkovú atmosféru sálajúcu z pódia. To čo Cranial Void posúva viac do deathmetalových sfér sú vokály. Tie sa pohybujú v dvoch polohách a to growl a „blackový“ spev, kde sa mi zdalo, že spevák Dávid sa cíti sebaistejšie v tých škrekových prejavoch. Cranial Void boli silným a energickým zahájením Moonfestu a položili latku veľmi vysoko pre zvyšok večera. Kapela DOWN TO HELL existuje už od roku 2006, ale ich tvorba ma až doteraz celkom obišla, ale to môžem povedať o 99% folkovo ladených zoskupeniach. Hudobne sú zameraní na melodickejšiu odnož black metalu s miestnymi symfonickými vsuvkami obohatenú Barušiným čistým spevom. Zo zvukovej stránky mi z toho blackmetalu chýbala tá pravá špina a dravosť, ale dúfam, že to bola iba nešťastná zhoda okolností a nie je to zámer. Čisté spevy s doprovodom blackového vokálu sú vždy zaujímavým spestrením tohto žánru, ale v prípade Down To Hell, by bolo účelnejšie držať čisté spevy v nižších polohách a nešplhať sa do neistých výšok, čo mohlo značne pridať na celkovej hudobnej konzistencii ich živých vystúpení. Osadenstvo sa však výborne bavilo, vytriasalo lupiny a pritakávalo do rytmu. Zo zahmleného Gondolinu sa vynára čepeľ kovaná vznešenými Elfmi a obávaná háveďou Stredozeme, toto sú ORKRIST. Táto formácia sa po 14 ročnej pauze prebudila v r. 2018 a odvtedy nadobúda čoraz väčšiu popularitu, aktívne koncertuje a v minulom roku vydala aj svoje v poradí štvrté fullko Luea. Ich tvorba v sebe kombinuje prvky folku, black aj gothic metalu, ktorá je veľmi dobre vyvážená, čisté spevy, hrubé vokály a celkovú atmosféru zjemňujúca flauta sú do ich tvorby správne zakomponované. Ich vystúpenie bolo kvalitné, čo potvrdzovala aj odozva publika. Menšiu nespokojnosť spôsobil iba ich skrátený set kvôli nemalému časovému sklzu. Na rad prichádzajú symfonický powermetalisti SINNERS MOON. Zostava bola posilnená...

Čítaj ďalej
Recenzia – Jablká & Doom Vol. 4 (kompilácia) – 2023
jan18

Recenzia – Jablká & Doom Vol. 4 (kompilácia) – 2023

Zverejnené v jan 18, 2024

Ak máte radi žánre ako stoner, doom alebo sludge, určite ste už na kompiláciu Jablká & Doom narazili. Ak nie, jednoznačne to treba napraviť. Koncom minulého roka vyšlo už štvrté pokračovanie, recenzie na predchádzajúce diely nájdete tu: Jablká & Doom Vol. 1, Jablká & Doom Vol. 2, Jablká & Doom Vol. 3. Kedysi hrali takéto kompilácie veľmi dôležitú rolu pri objavovaní nových kapiel. S nástupom internetu a streamovania sčasti stratili zmysel, ale nie úplne. Veď objaviť novú kapelu a s odporúčaním, na ktoré sa môžete spoľahnúť, nie je ľahké. Pokiaľ nemáte more času na nekonečné počúvanie často zlých nahrávok. Pri pohľade na zoznam interpretov som ako prvé vyhodnotil, koľko z nich poznám. A tentoraz iba dva známe mená: Slať a Hrob. Ostatné mi nič nehovorili, preto som sa so zvedavosťou pustil do počúvania. Začíname zhusta, psychedelická doom sludge mašina z Prahy Opium Warlock je na prvý pohľad monotónna riffovačka, ale v skutočnosti je to veľmi dobre premyslené a zaujímavé. Kapela je hodne plodná a materiál dodáva na pravidelnej báze, takže ak vás zaujme, je čo počúvať. A ponoríme sa hlbšie! Bahnitá, ale celkom svižná riffovačka zo Zvolena Vomit Injection je doplnená až death metalovým vokálom. Ide o staršiu vec z roku 2017 v horšej zvukovej kvalite, ktorá ešte zvyšuje ťažobu materiálu. Slať z Brna sú pomerne známe meno, napriek tomu, že zatiaľ veľa materiálu nenahrali. Sludge stoner so silným Black Sabbath vplyvom ozvláštnený zaujímavým bubnovaním a vrieskaným ženským vokálom Jany Kremace šlape na jednotku. Z bahnitých slatí sa presúvame na cintorín do poriadne starého zhnitého a dusivého death/doomového Hrobu. Bratislavská kapela Hrob oslavujúca dávne veky žánru vydala minulý rok prvé štýlové demo. Pri počúvaní budete vlhkú hlinu cítiť v ušiach aj medzi prstami. Prvú stranu kazety (strana Eufória) uzatvára Sloth. Opäť zástupca brnenskej scény, takmer 18 minút stoner doomu, zväčša pomalého, ale zďaleka nie vždy. Veľa sa pracuje s tempom a zmenami nálad. Hlavne sa nikam nenáhliť, hypnotické čisto inštrumentálne riffovanie pre pokročilých. Slušný a kvalitný záhul. Druhú stranu (strana Halucinácia) otvára psychedelická halucinogénna lahôdka, ktorú zo spoločného vesmírneho výletu k čiernej diere priniesli Acid Row & Madhouse Express, alebo ak chcete Acid Express. Spojenie stoner punku a psychedelického rocku funguje výborne. A vraciame sa na Slovensko. Staršia vec z roku 2015 a bratislavská kapela Lyssete. Výborná speváčka, veľa melódií, zmes stoner rocku a grunge. Škoda, že vydali len jeden album, zaujímavá tvorba. Ďalšia kapela sú Kocka Cukru z Palárikova. Stoner rock s drsnejším vokálom a punkovým textom ma presvedčil, že túto kapelu sa oplatí sledovať a čakať na celý album. Podľa bandcampu existujú už od 2011, ale skladby tam majú len tri z minulého roka. Je zaujímavé, koľkými...

Čítaj ďalej
Recenzia – Acid Force – World Targets In Megadeaths – Jawbreaker Records – 2023
jan12

Recenzia – Acid Force – World Targets In Megadeaths – Jawbreaker Records – 2023

Zverejnené v jan 12, 2024

Thrashoví nadšenci Acid Force vznikli v dobe, keď podobných kapiel pribúdalo ako húb po daždi. Mnoho z nich po prvotnom nadšení odpadla, ale práve Acid Force vyzerali sľubne. A nádej sa naplnila. Po EP Towards the Nuclear Load (2015) a debutovom albume Atrocity For the Lust (2017) sme si síce museli počkať pekných pár rokov, ale druhý album World Targets In Megadeaths nakoniec vyšiel minulý rok na jeseň. V kapele sa od jej vzniku v roku 2014 nejakí členovia vystriedali, zostava sa od debutu obmenila a momentálne ju tvoria Andrej Petro (vokál, gitara), Erik Leško (gitara), Federico Petrík (bicie) a Juraj Ondrejmiška (basa). Oproti predchádzajúcim nahrávkam počuť, že Acid Force sa zlepšili najmä kompozične a novinka je oveľa pestrejšia a variabilnejšia. Staroškolské thrashové rúbanice nezmizli, ani poriadne zborové zakričanie, ale pribudlo veľa ďalších prvkov: heavy metalové riffy a prepracované sóla, väčší dôraz na atmosféru a členitejšie skladby. Vďaka tomu je Wold Targets In Megadeaths zaujímavý aj pre ľudí, ktorých inak thrash metal až tak nezaujíma. Hneď prvá Out of the Trench ukazuje, že sa budú diať rôzne veci. Úvod ako vojnová skladba od Metallica, potom rozbeh do klasického thrashového riffovania. Jemne zachrípnutý spev/krik nejde len v jednej rovine a dobre vyjadruje pocity, ktoré opisuje v textoch. Práve metallicovské vplyvy sú zjavné, napr. sólo na konci štvrtej Rebirth of the Sun, prípadne inštrumentálka Beyond the Concrete Fields. Nie je to originálne, ale počúvanie je príjemné. Heavy/thrash skladby ako spomínaná Rebirth of the Sun pretkaná doslova maidenovskými sólami, prípadne výborná (možno aj najlepšia) Lightning Cops fungujú a pri každom počúvaní ma doslova nabili energiou. Ak sa niekedy pri thrash metale sťažujem, že ma ubíja, tak tieto skladby majú opačný účinok. Nezabudlo sa ani na poriadnu thrash mastenicu, ktorou je najkratšia Praise the Atom. Príklon k heavy metalu a melodickejšej forme sa prejavil aj vo zvuku, ktorý je viac uhladený a menej reže. To však určite nie je na škodu, album tým len získal. Nahrávalo sa v SPK Audio u Miroslava Speváka, ktorý sa postaral aj o mix a master. Obal od Andeia Bouzikova je také Megadeth klišé, ale žánrový štandard, takže v pohode. Album vychádza vo švédskom vydavateľstve Jawbreaker Records vo všetkých formách, mimo iného aj na vinyle a MC kazetách. Zvyčajne thrash metal moc nevyhľadávam. Nekonečná búrka riffov vo vysokej rýchlosti, najlepšie minimálne v hodinovej dĺžke, ako je populárne u mnohých veľkých kapiel, je pre mňa príliš unavujúca. V prípade Acid Force je to presne naopak. Album World Targets In Megadeaths je pestrá zmes thrashovej ostrosti a heavy melódií s výbornými hráčskymi výkonmi a dobre padnúcim vokálom, ktorá ma nabije energiou a baví v celej (veľmi rozumnej) dĺžke. Kontakt: https://acidforce.bandcamp.com/...

Čítaj ďalej
Slup – Self Torture – Bizarre Leprous Production, 2023
jan07

Slup – Self Torture – Bizarre Leprous Production, 2023

Zverejnené v jan 7, 2024

„Maska s hrotmi pobitá, latex a bičík, ale S/M swingers klub to není, jasný pane.“ Ha, doznievajú vo mne ešte Vianoce a do toho mi hrajú brnenskí Slup a hľa, toto je výsledok. Čo nie je na škodu. Po niečo vyše dvoch rokoch sa mi tu v mojej zbierke zrazu samovoľne vyejakulovala nová položka v ich diskografií. Tentokrát ide síce iba o zhruba štvrťhodinkovú EP záležitosť, ale táto placička si z vás urobí subíka a núti vás púšťať si tento materiál opakovane. Náhodnému poslucháčovi môže spôsobiť priam rozkoš a motýliky v podbrušku. Ak máte Slupky v merku a sem ta mrknete na ich facebookový profil, tak ste si mohli všimnúť, že sa borci vrhli po hlave do nahrávania už niekedy na jari minulého roku. Kapela pomaličky odkrývala obal a ukážku v podobe skladby Incest. No a ani sa človek nenazdal a skôr ako by ste povedali sadomaso, prišiel dátum 10. október a „Samomučenie“ bolo vonku. Nejaké prekvapenie, alebo štýlové zvraty sa asi očakávať nedali a ja som za to rád. Tento ich gore chytľavý ako venerická choroba v štýle Cock and Ball Torture, Gut, Rectal Smegma, či Rompeprop, ma vždy vie potešiť a ulahodiť mojej zvrátenej duši a divnému vkusu. Až má človek chuť odpratať nábytok a trsať podľa vzoru slov Homera Simpsona: „Ten špek ale líta.“ A čardáš začne hneď od začiatku. Krátke intro a niečo vyše minútky bubľavých tónov pitchshiftera, dusavého tempa a pekne basového zvuku skladby Incest. K takým tým skladbám, ktoré si budete s chuťou pobrukovať pri bežných činnostiach všedného dňa môžem v pohode zaradiť Suck to be You, či Taphophile (termín znamenajúci niečo ako milovník hrobov a cintorínov, v kombinácií s bežným „lechtivým“ humorom kapely to môže zabiehať do nekrofilných sfér, ale ja neviem, texty sa ku mne nedostali). Dvojica Weed in Breakfast a Skin Habbit (tá možno až niekam k belgickým strýcom Agathocles hodená) dýchne zase trošku jemne punkovovou atmosférou. Apropo, ten Agathocles nespomínam náhodou. Minule Slupky na Perverse Trinity scoverovali Ahumado Granujo a tentokrát padol los na kapelu Jana Frederickxa a prastarý song Teachers. A zadarilo sa. Ten cover má gule o veľkosti zrelých kokosov. Na úplný záver kapela umiestnila The Cemetery Is Open Today a ja aj keď mám výhrady k Jakubiskovým filmom a fanúšikom jeho kinematografie asi nikdy nebudem, tak sem to intro a outro z Perinbaby (nech už to vyznieva akokoľvek zvláštne) sedí ako prirodzenie do latexu. Ku zvuku sa asi ani nemusím veľmi vyjadrovať. Pri kapelách podobného ranku mám len jednu zásadu a to tú, aby bola basgitara výrazná a to sa tu deje mierou vrchovatou. Asi je zjavné, že v tomto prípade neviem byť veľmi kritický. Ono...

Čítaj ďalej
TOP 10 – Nejextrémnější metalová alba, část 1.
nov25

TOP 10 – Nejextrémnější metalová alba, část 1.

Zverejnené v nov 25, 2023

Toto dílko je rozšířením původního instagramového článku z konce července. Vždycky mě na metalu strašně bavilo pozorovat tu touhu kapel/projektů vytvořit extrémnější dílo, než jejich předchůdci. Znáte to, jedno desetiletí děsil rodiče Alice Cooper, během následujícího se křižovali nad koncerty Venom a v dalším se mohli mračit nad obaly alb Cannibal Corpse v obchodech. Přesto, co si budeme říkat, jak čas plyne, stává se to v podstatě těžším a těžším úkolem posluchače znepokojit či prostě hudbu někam dále do hlubin posunout, aby zároveň byla stále uhratelná, proveditelná naživo nebo aby se nepřelila čistě do noise žánrů ceněných jen těmi největšími fajnšmekry se zdevastovanými ušními bubínky. Přesto se však evoluce nezastavila a tak jsem se rozhodla dát do kupy pár bizárků, které by vám neměly uniknout. Zároveň mi je jasné, že s tím slůvkem „nejextrémnější“ se pouštím na tenký led, ale nechte mě to vysvětlit – zatímco u této první desítky kapel se jedná především o intenzitu techničnosti, brutality a náhody vyhnané do absurdna, totálně znepokojující, zvrácenou, sžíravou atmosféru okusíme až u dalšího dílu. Stejně tak by se našly daleko větší hudební extrémy v noise žánrech (např. gorenoise), ale mým záměrem bylo vybrat nahrávky, které se stále více méně pohybují okolo metalových břehů. Takže, dneska se podíváme hlavně na kapely v Brutal Death/Goregrindových vodách. Pořadí berte s rezervou. Příjemnou zábavu. 1.ENCENATHRAKH – Encenathrakh (2015) Kapela, na kterou jsem narazila náhodou v hlubinách internetu, ještě dříve, než se ke mně dostalo číslo slovenského Earsturbation zinu s rozhovorem. A co nabízí? Totální improvizovaný chaos s náhodnými výbuchy agrese, nejvíce hnaný výborným bubeníkem Weaselem Walterem, který mimo to hraje i ve free jazz uskupeních, videa určitě na internetu najdete. Některé části skladeb (jestli to tak lze nazývat) zní trošku plánovaně, ale z 95 % půjde o improvizaci. Celkově všichni členové mají společné, že hrají v nespočtu projektů, mohli byste znát např. Krallice (společné pro baskytaristu a kytaristu) Gorguts či Artifical Brain. Kde na to berou čas? Takhle by zněl starý Devourment na steroidech po zrušení všech skladatelských mantinelů.     2. CADAVORACITY – Cadavoracity (2023) Novinka z Indonésie, ačkoli bubeníkem není nikdo jiný, než thajský magor Polwach Beokhaimook, který se na tomto listu měl původně vyskytnout ve 3 kapelách, ale nakonec jsem to zkrouhla na dvě. A než se mi začnete smát za fetiš na bubeníky, posuďte sami – asi to bude hlavně šílená hra na bicí, která kapely činí extrémními, protože tohle není náhoda. Opět zde máme blastbeatový nepředvídatelný extrém, těžší na strávení, ale ne až tak náhodný jako Encenathrakh.       3. INTESTINAL ENGORGEMENT – Putrefying Consumption on Dismemberment (2022) Duo z Panamy. Jedna z kapel, která se vydala podobnou...

Čítaj ďalej