Insistent – Disease – L´Inphantile Collective, 2021
jún26

Insistent – Disease – L´Inphantile Collective, 2021

Zverejnené v jún 26, 2021

Pravidelne začiatkom leta pociťujem silnú potrebu natlačiť si do mozgovej dutiny všemožný grind, gore a podobné, ľúbivými tónmi prepchaté veci (zase nie že by to bolo inak aj inokedy behom roka, ale v momente ako mi pod oknami začne vyhrávať zvučka od zmrzlinára, tak mi akosi prepne kontrolku do vyšších sfér). Možno to je tým, že už sa trasiem na OEF, Fleshku a podobné akcie. Každopádne, tak periférne sledujem už nejaký ten deň, že Insistent majú vonku nový album a slovami chvály nešetria ani kolegovia z množstva iných zinov. Nedávno mi pristál v schránke ich promo mail a konečne sa nemusím cez víkend nikam trajdať a tak som si dal vychladiť fľašu sódy, zatiahol som rolety (lebo vonku to vyzerá tak, že sme si prehodili miesto v Slnečnej sústave s Merkúrom) a sústredil sa na to, čo nám borci, ktorí majú slabosť pre vlkolakov, tentokrát ponúkajú. Sedím tak teda s pevne zovretými púlkami a vyskakuje mi v povedomí iba jediné slovo – nasranosť. V dobrom slova zmysle. Akoby mi niekto strčil pištoľ so stlačeným vzduchom do ucha a poriadne to do mňa napumpoval. Aby som to viac priblížil. Zoberte si mokrý uterák. Zabaľte do neho celé diskografie, povedzme Napalm Death, Rotten Sound, Nasum a Phobia. Žmýchajte čo to dá. Tento extrakt vylejte do hrnca a destilujte. Vyjde vám z toho silná grindová esencia obsiahnutá v tomto albume. Stačí iba krátke intro a hneď po úvodnom songu Eyewashed sa cítim ako tá milá slečna v Pulp Fiction, ktorá to prehnala s kokešom a museli jej následne vraziť injekciu adrenalínu do srdca. Proste totálny nakopávak. Podobnej rovnice sa držia aj Last Farewell, Bad Blood, Werewolves, Fiendly Fire (tam dokonca pár sekundová melodickejšia pasáž, ktoré pekne pohladí ucho poslucháčovo), alebo tak trochu punková To the Ground… Okrem skladieb, ktoré idú citeľne po krku, ako ten lykantrop z obalu, mi ale najviac ukojila chúťky vec menom Traitor. Tá sa tak pomaly rozbieha. Až skoro po minúte príde zlom a bpm vytočí otáčkomer do červených čísiel a následne sa znova upokojí a spomalí. Proste takto asi prebieha aplikovanie betónových topánok nejakou mafiánskou grupou. Obeť je trýznená, keď jej lejú betón k hnátom. Následne hyperrýchly odvoz k rieke a žbľnk. No a zase následné spomalenie v prúde vody. O tomto asi song nie je, ale ja si rád robím vlastné výklady (hehe). Taktiež vcelku pozoruhodne vyznieva záverečná Wolf Cult. Už len to, že má vyše štyri minúty z nej robí vcelku opus na grindovom albume. Ale celkovo sa líši od zbytku. Povedal by som, že je potiahnutá takým black metalovým igelitom, ktorý sa miestami trhá a vyčnievajú z neho grindové pazúry, takže pôsobí tak nejako...

Čítaj ďalej
Recenzia – All Against Nothing – Vítam ťa v tme – Independent 2021
jún25

Recenzia – All Against Nothing – Vítam ťa v tme – Independent 2021

Zverejnené v jún 25, 2021

Kapela All Against Nothing je na našej scéne už nejakú dobu, ich história sa začína okolo roku 2012 v severe Slovenska. Po úvodných a myslím si, že na slovenské pomery aj klasických zmenách v zostave, nahrali v roku 2015 debutový album s názvom Falošná sloboda. V tomto aj neskoršom období sa podarilo kapele veľa koncertovať a zároveň pomaly pripravovať nové skladby. V roku 2020 sa preto opäť zatvorili do štúdia a nahrali nový materiál, ktorý sa dostal do rúk aj mne. Na úvod ešte dodávam, že All Against Nothing hrajú zmiešanú formu death metalu, metalcore a melodického metalu. Album vyšiel v polovici mája tohto roku a zoženiete ho na CD, no môžete si ho vypočuť aj online na všetkých platformách. Novinka má názov „Vítam ťa v tme“ a momentálne nespadá pod žiadne vydavateľstvo. Na albume nájdete 10 skladieb a jeden bonus, dokopy je to úctyhodných 50 minút počúvania. Väčšina skladieb má stopáž približne 4 – 5 minút, takže ide o pomerne dlhé skladby. Výnimkou je len jedna pieseň – Pokúšanie diabla s dĺžkou necelé 4 minúty (ak nepočítam Intro). Na produkcii výsledného zvuku sa podieľal známy Peter Sanchez Saniga. Skupina zhotovila nahrávku v GM Recording Studio. Mix a Mastering prebehol v No Silence Studio. Čo sa týka zvukovej stránky, nemôžem povedať ani slovko kritiky. Tu bola odvedená naozaj výborná práca po všetkých stránkach. Zvuk je moderný, čistý, presne pasujúci k štýlu muziky. Nie je akcentovaný príliš niektorý nástroj, naopak, sú veľmi dobre vyvážené a dokonca nenápadne vašu pozornosť strhávajú zo spevu na gitaru, či bass gitaru (aspoň mňa). Veľmi sa mi páčia aj zvukovo krásne počuteľné a znejúce bassové hĺbky, napríklad v skladbe „V Útrobách Existencie“. Nech už boli pohnútky kapely na nahrávanie práve v tomto štúdiu akékoľvek, v tomto prípade to považujem za veľmi dobrý krok. Celkom by ma zaujímalo, ako znie zvukovo kapela s týmto novým materiálom na živom koncerte. Možno aj toho sa dočkáme. Video produkciu k dvom skladbám – „V mene pomsty“ a „V tme“ zverili All Against Nothing (ďalej skrátene aj ako AAN) v tomto smere do rúk známeho českého umelca a hudobníka s pseudonymom Frodys (POSTCARDS FROM ARKHAM / AWRIZIS). Cover art a tému grafiky zhotovil Juraj Bezák 3D Artist. Obal korešponduje s témami na albume a vystihuje názov albumu. V popredí coveru je postava, ktorej nie je vidieť do tváre a v rukách drží svietnik s „práve“ zhasnutými sviečkami, z ktorých dym tvorí nadpis – vítam ťa v tme. Mne osobne až tak tento cover neučaroval, ale považujem to čisto za vec vkusu. V každom prípade, vidieť, opäť to nie je amatérska práca. Booklet je ladený do tmavomodrých farieb s dobre čitateľným bielym písmom, aj vhodne zvoleným fontom. V strednej časti sú upravené a prelínajúce sa fotografie členov kapely, na zadnej dvojstrane je odfotená celá skupina s už spomínaným svietnikom. Ešte čo sa týka coveru, všimla som si jednu zaujímavosť. Väčšinou je logo kapely...

Čítaj ďalej
Recenzia – Pačess – Poupě – Slovak Metal Army – 2021
jún10

Recenzia – Pačess – Poupě – Slovak Metal Army – 2021

Zverejnené v jún 10, 2021

Pivo a tvrdá hudba sú nerozlučne spojené. U niektorých až moc, ale o tom nechcem písať. Reč bude o českej black metalovej kapele Pačess, ktorá uchopila tematiku tohto kúzelného nápoja priam akademickým spôsobom. Nový album Poupě, ktorý vyšiel na značke slovenského vydavateľstva Slovak Metal Army, je síce štvrtým albumom v poradí, avšak prvým, kde hovoríme o kompletnej kapele, a nie o projekte gitaristu Pačessa s hosťami. Začnime teda zostavou: Pačess (gitara), Tomáš „Parambucha“ Řeřucha (basgitara), Filip Smetana (bicie), Jakub Fritsche (gitara), Čed (klávesy) a Tomáš „Chymus“ Hanzl (vokál). Skúsení hudobníci, ktorých prítomnosť sľubuje veľa a už dopredu je jasné, že pod určitý štandard nepôjdeme. Epický heavy black metal naši západní susedia proste vedia a hudobné príbehy rozprávané prostriedkami čierneho kovu nájdeme na mnohých výborných albumoch. Táto tradícia je zachovaná aj na recenzovanej novinke Poupě. Hneď prvá titulná vec mi pripomenula minuloročný „šumavský“ album plzenských Panychida. Úvodný recitovaný text aj trochu podobná atmosféra, ktorá však kvôli výrazne odlišnej tematike textov nie je taká ťaživá. Výrazná melodická gitara strieda odľahčenejšie pasáže s dramatickými a nikam sa príliš neponáhľa. Samozrejme, nejaké to blackové tremolo sa nájde, ale v malom množstve. Rytmika sa drží v stredných tempách s občasnými zrýchleniami, aj charakter jednotlivých skladieb sa strieda. Pomalšiu titulnú jednotku nasleduje rýchlejší Sommelier, a tak sa to strieda až do konca. Výrazné slovo dostali aj klávesy, často nesú ústrednú melódiu, v tretej Jako most k lidem majú dokonca purplovský nádych. Samostatnou kapitolou sú texty a Chymusov prejav. Keď zaznie veta „Dobrý den a ruku líbám!“, prípadne „ó božínku, jaký skvost“, tak je to jednoducho kúzelné. Výborné texty zaoberajúce sa históriou varenia piva môžete brať ako populárno-náučnú literatúru. Poznáte napríklad zakladateľa českého odborného pivovarníctva a konštruktéra pivnej váhy Františka Ondřeja Poupě? Alebo Tadeáša Hájka? Počuli ste o regulácii Reinheitsgebot? Na albume Poupě táto história ožije a mimo hudobného zážitku sa dozviete aj veľa zaujímavých vecí. Textová a vokálna stránka sú výrazným plusom nahrávky. Poupě by PAČESS Nevýhodou epických textov je čiastočne to, že sa im často musí podriadiť aj hudobná zložka. Prejavuje sa to najmä v pomalších skladbách ako sú Poupě a Jménem lilie, ktoré sú na môj vkus príliš dlhé a ku koncu ma nebavia. Inak sú skladby kompozične veľmi pekne vystavané a veľa motívov pôsobí dramaticky a lákavo výpravne. Pačess nahrali album, ktorý spoľahlivo odlíšite od konkurencie, minimálne vďaka parádnym textom. Okrem výborne zvládnutého remesla je tu aj to legendárne „niečo navyše“ a nahrávka len tak neomrzí. Ako najlepšie vychutnať album? Pohodlne sa usaďte, dajte si pivo a pozorne sa započúvajte. Ale otvorte si niečo zaujímavé, nie len tak od smädu. Tento album si to zaslúži. Kontakt: https://www.facebook.com/PacessBand/ https://pacess-sma.bandcamp.com/album/poup Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – The Split – Reminiscences – Slovak Metal Army – 2021
máj17

Recenzia – The Split – Reminiscences – Slovak Metal Army – 2021

Zverejnené v máj 17, 2021

Kapela The Split vznikla len pred pár rokmi, konkrétne v 2018, v zostave sa však objavujú skúsené mená. Konkrétne gitarista Marek Řezníček, známy aj z kapely Split Bearing, a bicmen Zdeněk „Čepa“ Čepička, ktorý pôsobí/pôsobil vo Forgotten Silence alebo Ador Dorath. Dvojicu dopĺňa na base Mirek Valouch. Na Reminiscences prispeli s vokálmi hostia Hana Vajčnerová a Lukáš Krhánek. Keď sa niekto rozhodne hrať progresívny metal, tak je predpoklad, že svoj nástroj ovláda minimálne na veľmi dobrej úrovni. Komplexná kompozícia a inštrumentálna komplikovanosť by nemala byť na úkor kvalitných počúvateľných skladieb. Práve tu sa to láme medzi ťažko stráviteľné predvádzanie sa a ubíjanie poslucháča, ktorý sa nevyžíva v hudobnej teórii, a druhý prípad, kedy sú piesne zaujímavé, rozumne chytľavé a minimálne na prvý pohľad nie až také komplikované a krkolomné. Našťastie The Split hrajú vyvážene, aj napriek komplikovanosti dostatočne chytľavo a prehľadne, takže spĺňajú predpoklady druhej vyššie spomenutej kategórie. V mnohých ohľadoch si spomeniem asi na najznámejšiu progressive metalovú kapelu Dream Theater. Tí sú síce často kritizovaní, ale ja ich mám veľmi rád, a teda toto prirovnanie je jednoznačne pochvala. Legendy z New Yorku mi pripomína najmä spolupráca riffujúcej gitary s rytmickou sekciou, niektoré klávesové podkresy a tiež mužské vokálne linky. Čo však u The Split nenájdeme je pompéznosť a stopáž albumu je podstatne skromnejšia. A to je dobre! Šesť skladieb na ploche 40 minút je ideálna porcia, komu je málo, záverečnú bonusovú stopu tvoria prvé dve skladby v inštrumentálnej podobe (na Spotify neviem prečo označené ako Outro). V rámci dobrých zvykov progresívneho metalu sa pohybujeme od ostrých gitarových vecí, napríklad úvodná Ancestral Signs, cez zasnenejšie rockové položky typu November Days, až po akustické krehké skladby, ktoré tvoria stred albumu, teda výbornú dvojdielnu Annual Rings. Jej prvý diel Stardust je nádherná precítená pieseň s akustickou gitarou a mužských spevom, pokračujúca v druhej časti The Echoes, kde sa dostane k slovu aj ženský spev. Kompozične je album na pomery žánru pomerne prehľadné, žiadne preteky v striedaní motívov ani šialené nečakané zmeny nenájdete, všetko má svoj zmysel pri budovaní skladby a nálady. Ženský aj mužský spev je silnou stránkou Reminiscences. Poloha medzi civilnosťou a rozumnou precítenosťou nezachádza do otravnosti, ktorá mi vadí pri mnohých nahrávkach. O inštrumentálnych schopnostiach diskutovať netreba, extrémne vysoký štandard bez zbytočných exhibícií, a žiadne dvadsať minútové gitarové sólo tu nie je ;). Pochváliť musím výborné sample zahusťujúce atmosféru, ktoré však nevytvárajú dojem orchestrálnosti a pompéznosti. Kto by chcel ochutnávku, nech si pustí hneď prvú Ancestral Signs, skvelá vec s veľkým hitovým potenciálom. O štúdiové záležitosti sa postarala sama kapela, zvukovo mi album sedí, je prevzdušnené a prirodzené, bez prehustenia priestoru, nástroje sú v mixe pekne vyvážené. Obal klasickej...

Čítaj ďalej
Sick Sinus Syndrome – Rotten to the Core – Bizarre Leprous Production, 2021
máj15

Sick Sinus Syndrome – Rotten to the Core – Bizarre Leprous Production, 2021

Zverejnené v máj 15, 2021

Zas a znova niekto nechal otvorené dvere na oddelení patológie a z chladného stola, kde sa z mäsiarčiny stáva umenie, ušiel kúsok niečoho prekvapivo živého, zhruba tak ako v kultovom horore The Thing tá utešená hlava s pavúčimi nožičkami. V márnici mali zrovna službu lekári Carcass, Dead Infection, Regurgitate a Pathologist. Tento útek ide teda na ich vrub. Avšak bola to chyba? Ani omylom. Čas karantény spojil dokopy Bilosa (Malignant Tumour, Pure…) a Jurgena (Ahumado Granujo, Heaving Earth…), ku ktorým sa neskôr pridal Hary (Pathologist, Dobytčí mor…). Viac o tom ako k tomu došlo, čo tomu predchádzalo atď, si môžete prečítať v našom nedávnom rozhovore s Bilosom (https://metalexpress.sk/2021/03/martin-bilos-bilek-malignant-tumour-sick-sinus-syndrome-pure-najlepsie-rezne-maju-v-brezne/ ). Každopádne táto zostava nahrala nechutne zapáchajúcu kôpku zvrhlého patologického goregrindu, presne takého, aký sa hral pred cca tridsiatimi rokmi, keď sa tento žáner objavil ako livor mortis na tele nebožtíka. A tá štvorica vyššie spomínaných zamestnancov toho najzapadnutejšieho kúta špitálu (podozrivo nesúcich mená ako štyri kultové gore kapely, hehe) akoby si na tomto albume rozložila štvorzmennú pracovnú dobu. Každý jeden skalpel, ktorý bol použitý pri oddeľovaní častí orgánov (čítaj skladieb) tohto albumu, bol dezinfikovaný v roztoku, ktorý bol vyrobený v anglicko/poľsko/švédsko/českej továrni, spadajúcej do vlastníctva týchto kapiel. Hneď úvodný vál Disgusting Aroma of Autopsy sa drží ako čert kopyta línie, ktorú použili Carcass pri Genital Grinder, teda otváraku mraziaceho boxu menom Reek of Putrefaction (resp. General Surgery na Ominous Lamentation z klasického soundtracku z pitvy menom Necrology… tieto dve skladby sa mi vždy strašne podobali). No a po tomto utešenom úvode, ktorý je vlastne najdlhšou skladbou albumu (covery do toho nerátam), sa nám to rozbehne hlava nehlava, končatina nekončatina. Až máte pocit, že sa z vás stal komparzista v tej nádhernej, do krvavo červena sfarbenej scéne z Braindead, kde záhradná kosačka prebrala funkciu mixéra a vy máte plné oči a uši telesných sekrétov a z vreciek vám trčia ufiknuté prsty a bradavky. Taký je to tlak. A tie nežné názvy skladieb, ktoré pohladia po zaplesnenom srdiečku každého úchylného milovníka nechutností – Rotten Viscera Infest, Post Mortem Diffusion of Fluid, Repulsive Digestive Juice… Radosť na to hodiť okom. A mať ešte väčšie uši, tak mi asi samovoľne plieskajú od radosti do rytmu o hlavu. Basa bublá ako plná kaďa nejakého vriaceho roztoku vedľa v labáku, bicie si idú také bpm ako nejaký neborák, ktorý kope do dvier kremačnej pece (ale prebral sa príliš neskoro), každý jeden riff prekrajuje mršinu z ktorej vyletí nechutný, slizký vokál upravený efektom… Proste v tom sterilnom prostredí ambulancie na konci záujmu je o zábavu postarané. A takto si predstavujem goregrindový album s nádychom patologična. Naposledy ma takto príjemne prekvapili japonskí stážisti Pharmacist. No ale na paťase...

Čítaj ďalej
Refore – Built to Nothing – Support Underground, 2021
apr25

Refore – Built to Nothing – Support Underground, 2021

Zverejnené v apr 25, 2021

Po dlhšej dobe ku mne v rukách poštárky zavítal pozdrav od Koníka zo Support Underground, v podobe niekoľkých nových titulov. Som rád, že Support Underground pokračuje ďalej, aj po tak náročnom roku ako bol ten minulý (čo si budeme klamať, tento aktuálny je takým istým exkrementom, možno iba v trochu inom obale…). Problémov sa nakopilo určite každému, ale viesť k tomu ešte malý, dosť ortodoxne zameraný label, chce poriadne gule. A to Koník zrejme má (bez zabiehania do detailov, hehe). No a ja teda vyberám z balíka krabičku s nápisom Refore na prednej strane. Je to zhruba rok, čo kolega Nihil hodnotil ich prvotinu, EP Social Failure. No a ja tu mám teraz na pitevnom stole roztiahnutú placičku Built to Nothing. Takže, životný cyklus tohto albumu sa zastavil na čase 44:55 (popravde, celkom dlhý album… alebo som si už zvykol spisovať iba 20 minútové grindové výplachy, neviem). Objekt prekvapivo nenesie známky rozkladu (aj keď nejakým tým klišé témam sa vyhnúť asi nedá, ale to patrí k žánru). Výrazné znaky ako masívne riffy, rytmika, ktorá z vás vymláti dušu a drsný vokál (tu je vidieť asi najväčší rozdiel v porovnaní s prvým spomínaným EP, vokálne polohy sa striedajú a ide sa od skoro death metalových hĺbok k pomaly škrekom a príde aj na číročistý hlások) dávajú najavo, že máme čo dočinenia s thrash metalom vyrobeným na západ od rieky Moravy. Prevádzam prvý rez a z brušnej dutiny postupne vyťahujem niečo ako slepé črevo (tým mám na mysli intro Trapped, ktoré nemá nejaký väčší zmysel a príde mi len ako časová vata), šťavnatú slezinu (Lifeless – po tej nevábnej inštrumentálke vás v kontraste s jej názvom pekne nakopne ako 2dcl minerálky po prehýrenej noci), žalúdok, ešte plný nestrávených dobrôt (Nobody Can Save Me – celkom melodická vec, pri ktorej si budete s radosťou podupávať do rytmu) vytvrdnutú pečeň (Your Price – po pár sekundách som už pomaly čakal, že vyletí ústredný riff Black Magic od Slayer), tenké a hrubé črevo, prelievajúce v sebe všemožné šťavy (Reason to Exist – sú tu vážne heavy pasáže ako stvorené na odkrútenie si makovice zo závitu, zborové popevky a veľa podobných malých detailov pekne dotvárajúcich celok) a nejaký slizký parazit (Something to Say – nikdy som nebol fanúšikom takých tých polobalád, akými sa z času na čas prezentujú Megadeth a práve v podobných vodách sa pohybuje táto skladba… aj vokál skĺzava niekam do polôh agresívneho zrzka). Iba hmatom skúšam a zisťujem, že obličky sú plné kameňov (In the Name of the Law – po predchádzajúcej balade sa pri počúvaní tejto agresívnej veci cítite ako nádrž vášho auta, keď mu už konečne na pumpe doprajete nejakú tú tekutinu s vysokým oktánovým číslom)....

Čítaj ďalej