Spomni, aby si deň sviatočný svätil. Alebo tak nejako si to vyškrabkal do kamennej dosky Mojžiš, vo voľnom čase kamenár, a obkrútil si okolo prsta celý
národ výhovorkou, že to tam nabúchal tatko Syna Nejvyššího. Túto službičku mu dohodil horiaci krík… Čo to tam na Strednom východe hulili? No nič, pretočíme pár strán na atlase a zo zeme oplývajúcej medom a mliekom sa dostaneme do územia nikoho, medzi Hlohovcom a Topoľčanmi, kde si ja ten deň sviatočný tiež tak nejako svätím. Púšťam si už niekoľký krát tento slastný kotúčik od Slupiek a pozerám na tú slečnu/pani na zadnom obale, ktorá si preťahuje svaly v latexovom oblečku. Fujky, v tom musí byť teraz ale že aké teplo…
Slup prekopali zostavu a niekedy na jeseň minulého roka sa vrátili medzi aktívne a hrania chtivé kapely. Čas si nevybrali zrovna ideálny, lebo po asi dvoch odohraných koncertoch, sa už zase nehralo. Ja som pred pár dňami zverejnil rozhovor s Arturom zo Squash Bowels (https://metalexpress.sk/2021/08/artur-grassmann-squash-bowels-meat-spreader-niekedy-su-zvierata-lepsie-ako-ludia/ ), kde spomínal na jednu Flesh Party v starom kine v Leopoldove. A zrovna tu som sa zoznámil s týmito sympaťákmi brnenskými. Pretože to ale boli roky môjho „divočákovstva“, tak si ich pamätám iba v takom veľmi hustom mlžnom opare. Strih. Tento rok na Obscene, potom ako som vyhral ranný rytiersky turnaj so slimákmi, ktorí sa rozhodli mi obkľúčiť stan, som si už v čase predobedňajšom pochutnával na veselom a trošku perverznom goregrinde tejto grupy. No a po koncerte ma čakalo CD, ktoré teraz trošíčku priblížim.
Hneď z kraja tu máme krátke intro, ktoré vás hudobne na chvíľku prenesie do čias, keď si na prohibícií celkom pekne vedel zarobiť Al Capone, v kluboch kvílili trúbkári a krivky si pred nimi natriasali paničky s poriadnymi brkami vo vlasoch. Keď sa už hodíte do pohody a zo skrine začnete vyberať od molí prežrané tesilky, príde predsa len o niečo prieraznejšia zvuková stopa. V tom momente zaplesajú rektálne otvory všetkých fanúšikov povedzme Gut, Rompeprop, Cock and Ball Torture a podobných orchestrov z ranku gore buldozérov. A teda od úvodnej My Squirting Highlights naskočíte na vlnu ako nejaký skúsený surfer a necháte sa doviezť pekne krásne cez tú zhruba pol hodinku až k pláži. Pod číslom 3 vykukne podľa mojej skromnej mienky jasná hitovka Genital Sparta (aj na OEF ju Maťo uvádzal slovami, že nemajú nič proti Sparte Praha, oni proste nemajú vôbec radi futbal ako taký), ktorá začne
výkrikom: „Toto je Sparta!“, toho týpka z filmu 300, ktorý rád plní bezodné jamy, zhruba tak ako môj zamestnávateľ môj bežný účet. Spodné prádlo mi vlhne aj pri takej Toilet Balls, to Ass to Pussy (tiež výživný názov). Ďalšie intro pri ktorom mi na zmysloch zablikala kontrolka, patrí hneď nasledujúcej Three Hairy Milfs. Captain Spaulding z večerníčka Roba Zombieho menom House of 1000 Corpses, vám tu pekne oznámi, ako veľmi má rád vašu rodinu (scéna z prepadnutia jeho obchodu, keby to chcel niekto detailnejšie, pozn.red.). Úvodný riff nasledujúcej Cunt Palpitations mi niečo strašne pripomína a kým som dopísal tieto riadky, tak mi stále nenapadlo, že čo (závity mi šrotovali tak, že ma začala bolieť hlava, tak som to nechal radšej tak). Keď som tak sledoval na FB správy ohľadom nového albumu, tak tam bolo info, že majú pripravených niekoľko skladieb + jeden cover. Moje slepé oko hľadalo, ale nakoniec našlo (až potom som si všimol, že je to napísané v booklete… tá dovolenka mi nerobí dobre). Ako predposledná skladba sa na albume krčí cover od Ahumado Granujo – HFRS (alebo teda Haemorrhagic Fever with Renal Syndrome) z prvého splitka s Čad z roku 2000 (ak sa teda nemýlim). No a neviem, či kapela sledovala nejaký pre mňa skrytý koncept, ale outro záverečnej Gore Nihilism obstaráva opäť nejaká tancovačková melódia z 20. rokov minulého storočia, ktorá tak s introm z My Squirting Highlights tvorí taký ucelený komplex.
O zvukovú stránku sa postarali v štúdiu Davos a nepočujem nič, čo by mne osobne nejako konkrétne vadilo (už ani neviem, kedy naposledy som niekoho sprdol za zlý zvuk). Album vychádza na takom jednoduchšom digipacku, ale je pekne graficky vyvedený. A aspoň nevyzerá tak všedne.
Všimol som si, že neviem písať závery. Proste album sa podaril, čo je vždy taká stávka, ak príde ku zmenám v zostave. Kto má rád goregrind, ten sa už teraz môže pripraviť na dámsku volenku. Napr. o nejaké dva týždne na Antitrende, kde sú na súpiske práve aj Slup. Takže, dozgrindovania.
