Vonku sa pomaly ochladilo a väčšina z nás má tendenciu variť si čaj. Asi každému sa už stalo, že to akosi neodhadol a šálku s vreckom od čaju si zalial
akosi až po okraj. Hm, no a kam dám med a citrón? Že nemá táto kuchynská eskapáda nič spoločné s goregrindovým splitkom? Dámy a páni, to teda má. Toto CD je po okraj naplnené šviháckou hudbou. Viac sa tam už asi nevojde. Pätica varných vrecúšok (kapiel) tu vyluhovala 31 skladieb, ktoré vám zahrejú pekne zľahka vnútornosti svojim tlakom na bránku. A keď som pri vnútornostiach, tak tými sa na obale nešetrilo. Toto určite voňavé zátišie z kafilérie poteší očko nejedného gurmána. No ale vrhnime sa po hlave do hudobnej náplne.
Keď som si v septembri na mini Flesh Party zaobstaral toto utešené splitko, tak mi Potkan hovoril, že kľudne si napíš recenziu, ale nás vynechaj. Ha, to vieš kámo. Takú radosť ti nespravím (hehe). Ale nie, úvodná šestica trackov (intro + štyri autorské skladby + cover od Agathocles) patrí k tomu najlepšiemu čo táto okrúhla vec ponúka. Už pri poslednom splitku s Mexičanmi Pigtails, som si pochvaľoval zvuk. Tu to samozrejme nebude výnimkou. Sperm of Mankind mi tu miestami celkom dosť znejú ako holandskí Bile, čo je samozrejme pochvala. Bicie mi prídu tak nejako mäkkučko nazvučené, že by som sa asi Potkymu rozhodol uložiť a prenocovať na rytmičáku (hm, to vyznelo divne…). V Postgastral Narcolepsy si svoju hlášku z Evil Dead odpľuje aj ten napoly človek/napoly záhradné náčinie Ash a moje hororové chúťky sú zase ukojené. Zo sledovania Sperm-koncertov som si už všimol, že skladba Garage Gore si našla svoje stabilné miesto v koncertnom setliste a vlastne sa ani nečudujem. Príjemne tanečná,
groovy vec. Samozrejme pre ľudí, ktorí vedia, čo si pod tým predstaviť. Platypus Blues mi tu vyčnieva ako taká najexperimentálnejšia vec. Je tu tak zo všetkého čosi. Romanov efektom zafarbený hlások má priestoru habadej, flek iba pre bicie a basu, rozmašírovavacie riffy a záverečný pomalý, slizký koniec. Krásne.
Spod Prístavného mosta v Bratislave si urobíme výlet šrégom do Quebecu v Kanade. Tu existuje a hrá partia týpkov, ktorí majú radi na hlave lyžiarske (či čo sú to aké) kukly. Holy Cost som videl pred pár rokmi na OEF a čo si tak letmo pamätám, tak už vtedy som sa tak priblblo pozeral smerom k pódiu takým tým pohľadom, ako keď sa vaše hormóny začnú blázniť. Moje city pretrvali aj doteraz a rád si s nimi dám zase randevú. Kanaďania nadväzujú pekne na Spermoňov a ich porn goregrind má podobné parametre, cieľom ktorých je rozhýbať moje lenivé kĺby. V intre ku skladbe Tongue Fu nám nejaký borec oznámi, že má rád ženy ľahších mravov (hm, na to nám asi nadväzuje tá vyvinutá slečna v booklete) a potom sa to už reže hlava-nehlava. Hneď
nasledujúcu Dick Pic Terrorist považujem za jasnú hitovku (dajme tomu, že možno v takých koľajách Carnal Diafragma sa až valiaca). Pretože moja francúzska slovná zásoba obsahuje asi iba také slová ako merci či bonjour, tak by ma celkom zaujímalo, čo sa deje v intre skladby Torr Faction Post Rieure, keď tam cítim akési znechutenie. Určite niečo gustiózne.
Nie wieder Berlin! Tak hovoril ten divný kamionista vo filme Eurotrip a výletníkov hodil radšej do Bratislavy. Vďaka prvej kapele sme už v Bratislave boli, tak radšej zostaneme v tom Berlíne. Odtiaľto sú sympaťáci Cerebral Enema. Kapela funguje iba od roku 2014, ale je plodná ako na plný úväzok zamestnaný dojko (aký je mužský ekvivalent k slovu dojka?) v spermobanke. Jedno fullko, 6x split, nejaké „lajfko“, EP… Za sedem rokov fungovania slušné, veľmi slušné. V porovnaní s predchádzajúcim materiálom spod Tatier a tým druhým vyluhovaným v javorovom sirupe, idú Nemci na to
zvukovo trochu inak. Ich skladby sú ošetrené zvukom, ktorý je taký nejako ostrejší a musím povedať, že po tých jedenástich predošlých skladbách mi až tak do uší veľmi nejde. To nemení nič na tom, že piesonky samé o sebe sú dobré. V Bis Aufs Blut Gequält si zahosťoval Brian Forgue (známy z brutal deathových Syphlic, Mouthing the Offal…), takže aj nejaká tá zaoceánska kooperácia. Na záver si „mozočkári“ nechali cover od švédskej modly Nasum. Vybrali skladbu Detonator z druhého albumu Human 2.0 a mne teda táto prerábka veľmi šmakuje.
Zostávame aj naďalej za hranicami Nemecka. Z Berlína mierime do Cottbusu. A z mozgu ku črevám. Inými slovami nás tu privítajú Bowel Evacuation. Priznávam, že túto kapelu poznám iba tak podľa mena a jednoznačne najmenej zo všetkých zúčastnených na tomto splitku. Poznáte také tie memečká uťahujúce si z basgitaristov? Hneď v prvej skladbe si kapela asi povedala, že im trochu napraví skóre a vďaka sólu na basgitare privedie nejakú slečnu/dámu/pani k vrcholu blaženosti. Sú také tie veci, ktoré v
živote veľmi nečakáte a toto je jedna z nich. No nič, poďme ďalej. Ako išli Cerebral Enema na to zvukovo trochu inak a povedal by som, že tak viac old school metalovo po zvukovej stránke, tak Bowel Evacuation to stočili úplne do undergroundu. Ale že totálneho. Pri prvom počutí mi to prišlo až ako nejaká nepodarená „empétrojka“. Fajn. Po niekoľkých posluchoch som sa na to pomaly namotal, ale v porovnaní s prvými dvoma bandami mi to príde proste ako druhá liga. Plusové body prihadzujem za cover od Rompeprop, totálne primitívnu (v tom lepšom slova zmysle) Rote Beete a Cunt Flesh Filet, ktorá pôvodne pochádza zo splitka z roku 2013 (spolu s Pulmonary Fibrosis, Taste My Smegma a Kadaverficker) a kapela ju z nejakého mne neznámeho dôvodu rada občas a v iných verziách nahrá.
No a nakoniec tu máme Deutschland aj po tretíkrát. Našu túru po nemeckých mestách zakončíme vo Frankfurte. A tu nás už s rozkročenou náručou čakajú starí harcovníci Plasma. Až pri nejakom informačnom rešerši k tomuto splitku som zbadal, že minulý rok vydali album. Ten ešte predošlý, teda Ethical Waste z roku 2019
ma veľmi nebral, tak by som mal dať šancu jeho nasledovníkovi. No ale tu leží predo mnou hlavne pätica skladieb určená na toto splitko. Plasma si radi a často načreli do hororových vôd, ale príjemne ma prekvapilo, že zrovna Alien sa stal ich aktuálnym leitmotívom. Už to intro zobrané z pôvodného filmu mi vohnalo kyselinu miesto krvi do žíl. A tak som sa so zasneným pohľadom a husou kožou na rukách nechal unášať dosť výraznými bicími (zhruba takto nejako to mám rád) a bublajúcim vokálom, znejúcim ako odtekajúci sifón. Nemám čo viac dodať. Po slabšom obsahu od Bowel Evacuation mi Plasma urobili znova náladičku.
Ešte niečo na záver? Celé toto splitko ponúka päť originálnych pohľadov na goregrind. Každá kapela k nemu pristupuje trochu inak. Niektorí viac, niektorí menej podľa môjho vkusu. Rozhodne ide o pestrú zmesku a záleží len na vás ku ktorému z tých piatich prsníkov sa najpevnejšie prisajete.
Sperm of Mankind: https://www.facebook.com/profile.php?id=100063491652425
Holy Cost: https://www.facebook.com/holycost
Cerebral Enema: https://www.facebook.com/whitetrashgoregrind
Bowel Evacuation: https://www.facebook.com/xBxEx
Plasma: https://www.facebook.com/plasmagoregrind
