Recenzia – Blasfeme – Fuck Your Starving Planet – 2021
Drvivá väčšina nahrávok, ktorú na našom webe recenzujeme je slovenských a českých, len občas sa objaví nejaká výnimka. V prípade Blasfeme prepojenie s našou scénou existuje, napriek tomu, že ide o anglickú black metalovú kapelu, konkrétne z prístavného Bristolu. Podľa metalových archívov má momentálne kapela štvorčlennú zostavu, ale EP Fuck Your Starving Planet bolo nahrané vo Woodcroft Audio v Cardiffe ešte v zložení Moord (vokály, gitara, basa) a Striga Hell (bicie, klávesy). A práve Striga Hell je Slovák, momentálne aktívny na ostrovnej hudobnej scéne vo viacerých kapelách. Diskografia Blasfeme obsahuje EP Path Of Despair (2017), radový album Iniquity in Salvation (2020) a recenzované EP Fuck Your Starving Planet (2021). Hneď pri pohľade na obal a logo je žánrové smerovanie jasné, tu nejde o avantgardu ani moderné odnože čierneho kovu. Zaujímavé je modré ladenie celého nosiča, ktoré korešponduje s krásne modrou oblohou za štýlovo ohodenými členmi kapely na obale. Tri skladby na ploche približne štvrťhodinky ubehnú rýchlo, ale na vytvorenie si obrazu o kapele stačia. Obskúrny podzemný black s nepriateľskou aurou disponuje kvalitným aj keď trochu plochým zvukom, ktorý balansuje medzi dávkou špiny a dostatočnou čitateľnosťou. Blasfeme sú tradicionalisti, ale nevracajú sa do lo-fi zverských začiatkov žánru ani nepopierajú vývoj žánru. Úvodná svižná Death Prayer je priamočiara mardukoidná záležitosť, nijako objavná, ale dobre urobená. Dvojka Nothing Bleeds Forever spomalí, zahustí atmosféru a zároveň ponúkne komplikovanejší príbeh. Názov pripomenie kultový slovenský horor o mocnom upírovi z Všehradu. Podobne pokračuje aj titulná trojka, pestrejšia kompozícia, temná atmosféra, tých takmer 6 minút pri obidvoch skladbách je vyplnených kvalitným materiálom. Fuck Your Starving Planet by Blasfeme Keď EP porovnám s predchádzajúcim radovým albumom, tak nový smer sa mi páči viac, Iniquity in Salvation bolo príliš tradičné. Fuck Your Staving Planet nie je zásadne originálne, ale znie naozaj blackmetalovo: nepriateľsky, obskúrne a podzemne. Vhodné najmä pre black metalových maniakov, poslucháčovi mimo žáner nemá príliš čo ponúknuť. Ale ak máte len 15 minút a chcete ich užitočne vyplniť, tak Blasfeme sú veľmi dobrá voľba. Kontakt: https://blasfemeuk.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/blasfemeband Hodnotenie:...
Piatkové soirée s Adacta, Fyasco, Blamage a Krudus!
Tento víkend sa nám pomaly, ale isto chýli ku koncu a tak by sme už pomaličky mohli začať spriadať plány aj na ten nasledujúci. Jednou akciou, ktorá odštartuje nasledujúce dni voľna, bude rachotivá akcia v bratislavskej Fuge. Na notu sa tu brnkne fanúšikom crust/hc/death metalu a ich vzájomných kombinácií. Na programe večera totižto bude Adacta, Fyasco, Blamage a Krudus. Aby sa nezabudlo, tak výťažok z koncertu bude venovaný ľuďom postihnutých vojnou na Ukrajine. 25. 3. 2022, Fuga, Bratislava Začiatok: 19:00 FB...
Nová slovenská kapela Dusk Within už čoskoro prinesie svoje prvé EP Vicious Circle!
Dusk Within je bratislavské melodic-death metalove sexteto fungujúce niečo cez rok. Kapela prináša na scénu čerstvú esenciu melodickeho death metalu, v ktorej spája to najlepšie čo tento žáner môže ponúknuť pričom si zároveň ponecháva svoj špecifický štýl. Ich prvotné EP pod názvom ‚Vicious Circle‚ vychadza 1. apríla a bude dostupné na všetkých streamovacích platformách. EP koncepčne symbolizuje príbeh človeka, ktorého „ja“ sa zvykne točiť v tom istom bludnom kruhu a v živote stále dokola opakovať tie isté veci a vzorce správania. Práve toto naše „ja“, alebo ego, tvoria udalosti, ktore sa nam v minulosti stali: výchova, rodinné prostredie a všetky zážitky, ktoré sme v radosti alebo bolesti prežili. Ked sa tieto body pospájajú, vzniká sieť dávajuca tvar, a tým tvarom je človek a jeho cesta. Zostava: Marek Cikatricis – Gitara Andrej Feješ – Gitara Michal Gulán – Bass gitara Klaudia Čapková – Kláves Flavio „Samael“ Křeček – Vokál Narran – Bicie FB: https://www.facebook.com/DuskWithin IG: https://www.instagram.com/dusk_within_band/ Youtube: https://www.youtube.com/channel/UCbMy31_zls6bEh72xH26TJg/featured EP teaser: https://www.youtube.com/watch?v=Bf0VTDdIB4w&ab_channel=DuskWithin EP pre-save: https://distrokid.com/hyperfollow/duskwithin/vicious-circle?fbclid=IwAR1EdXP7j5WHdBF92n2jWelVigGeFIkCXIkJ3Muk_8eUiE5U7XL2EGMvTDE Tlačová správa Dusk...
Recenzia – Autumn Nostalgie – Ataraxia – Northern Silence Productions – 2021
Jednočlenný projekt Autumn Nostalgie vyvolal svojou prvou nahrávkou Esse Est Percipi v slovenskom podzemí niečo na spôsob senzácie. Bez preháňania. Z ničoho sa vynorila kapela, ktorá spojila black metal, black/shoegaze, ambient a nejaké tie post- prvky do krásne znejúcej prvotiny. A rovno na svetovej úrovni, bez amatérskych chýb, nad ktorými síce často bez problémov prižmúrim oči, keď je dôvod, ale tu nebolo treba. S nasledovníkom boli spojené veľké očakávania, a už po roku sme sa dočkali. Ako som spomenul vyššie, za Autumn Nostalgie stojí jeden človek, konkrétne Gergely Almásy, ktorý sa postaral o texty, vokál, gitary a celý koncept projektu. Jedine bicie na album nahral József Nagy. V booklete je už uvedená aj komplet živá zostava kapely, na internete nájdete aj nejaké live session videá a nahrávky. Kapela mi boli sympatická hneď pred prvým vypočutím. Stačil pohľad na netradičný obal Esse Est Percipi a silne filozofické textové a myšlienkové pozadie, tušil som, že tu by to mohlo byť zaujímavé. Po vypočutí som sklamaný určite nebol, je to pekná a zaujímavá nahrávka, s mnohými dychberúcimi motívmi a intímnou atmosférou. Aj preto som sa tešil na nasledovníka. Dvojka Ataraxia pokračuje tam, kde debut skončil. Zmeny nie sú nijak výrazné, ale niečo tu predsa je. Zmenil sa prístup k ambientným plochám, ktoré sú teraz viac na pomedzí ambientu a inštrumentálnej skladby a sú postupne dávkované počas celého hracieho času. Kompozície sú členitejšie, nie také chytľavé na prvé počutie, na druhej strane je v nich viac priestoru a vrstiev na objavovanie. Celkovo pôsobí na mňa nový album tvrdšie a menej poeticky, aj keď nie agresívnejšie. Možno preto, že je výrazne kratší a teda viac koncentrovaný. Zo siedmych skladieb sú tri ambient/inštrumentálne, ale sú to plnohodnotné časti, žiadna vata. Dvojka Alámerülés hneď zaujme chytľavou gitarou a naladí na celý album. Náročnejšie veci ako pomalšia The Abyss of Realization alebo členitá Ataraxia už vyžadujú viac sústredenia, ale o to viac toho môžu ponúknuť. Ťažko vyzdvihovať konkrétnu skladbu, album je príbeh a treba ho počúvať ako celok od začiatku do konca. Náladové podkresy, blackgaze gitara a pomerne ostrý vokál sú organicky prepojené a na rozsiahlej časovej palete vznikajú poetické hudobné obrazy, ktoré zaujmú niekedy chytľavými gitarovými linkami, niekedy peknými harmóniami a inokedy nenápadnými zmenami nálady. Všetko s dávkou originality, bez prvoplánovosti a pekne premyslené. Texty sú v maďarčine, aj keď niektoré skladby majú anglický názov. Je k dispozícii aj anglický preklad, čo som rád, ale dalo sa to očakávať, keďže je jasné, že texty sú pre autora dôležité a nie sú len preto, aby nejaké boli. Nebudete predsa spomínať filozofiu Bélu Hamvasa, Thomasa Molnára, Friedricha Nietzscheho, Epikura, Platóna a Aristotela len tak pre zábavu. Ataraxia by...
Craniotomy – Ripped Out by Violence – Amputated Vein Records, 2022
Mrkva Pôvodne som nechcel k tomuto albumu absolútne nič písať (hádam to nevyznelo, že som na chalanov urazený alebo čo). Dôvod je úplne iný a dosť jednoduchý. K príprave tohto albumu som pomohol svojou malou troškou a tak je u mňa problém byť v úlohe nestranného komentátora. Ale aby sa niekto nezľakol, tak môj divný hlas tu počuť nebudete (nechcem kapele kaziť predajné čísla), ale moje meno stojí pod siedmimi z ôsmich textov. Kvalitu mojich textov nehodlám hodnotiť, ale aspoň môžem rozobrať o čom konkrétnom jednotlivé texty pojednávajú. V polovici novembra Craniotomy vyslali medzi nenásytný death metalový ľud prvú ukážku v podobe skladby Sample of Immoral Anatomy. Niekedy v máji 2020 som sa vyskytol v skúšobni, kde mi bola predvedená ešte nie tak úplná verzia tejto (v tom čase ešte nepomenovanej) skladby. Napriek tomu, že mi z tlaku a hluku takmer vytiekla výplň mojej dutiny lebečnej von cez uši, nešlo o tak typický, viac-menej v strednom tempe hraný slam, akým sa kapela prezentovala na predchádzajúcom albume. Možno pomohol časový odstup, personálne rošády v kapele (kde sa to nakoniec aj tak vrátilo k osvedčenému vzorcu) a tak Sample of Immoral Anatomy preteká nápadmi, tempo sa mení každú chvíľu a váš sluch nenecháva ani na sekundu spadnúť do nudnej polohy. Slam tu má úlohu iba jednej z ingrediencií a miestami máte pocit, že kapela načrela do svojej histórie niekam k prvým albumom a vsadila viac na brutal death metal, aký sa hral na prelome milénií, avšak so súčasnými skúsenosťami a možnosťami. Najmä taký, nazvime to rytmický zlom, ktorý príde zhruba v 2:20 ma vcelku posadil na moju mäkkú prdelku. Aby toho nebolo málo, tak svoje hLÁSKY plné nehy tu odtlačili aj Oliver (ex-Tracriomy) a Martinus (Realms of Chaos, ex-The Infinite Within…), ktorí dostávajú priestor vlastne naprieč celým albumom. No a o čom vlastne pojednáva tento konkrétny text? Keď mi písal Pygo, či by som mu nepomohol s niekoľkým textami, tak jeho zadanie znelo jasne: buď hnusný. A tak sa mi rozkrútili kolieska v hlave a vyšiel zo mňa fiktívny príbeh (ale niekedy, keď pozerám na obyvateľov tejto v podstate peknej planéty, tak začínam veriť, že sa táto story niekde odohrala) o drogovo závislej žene, ktorá porodí svoje dieťa v ozaj hnusnej, zaplesnenej pivnici. V tej domotanej hlave jej ale zavládne panika, že s dieťaťom už nikdy nebude v takom tesnom kontakte ako doteraz a tak sa novorodenca rozhodne k sebe prišiť ihlou. Collector of Inert Bodies nás vracia späť do objatia masívne drviaceho slamu. V prvých sekundách si až môžete predstaviť ako sa cíti zrnko maku v mlynčeku. No nič. Skladba sa následne dostáva do plných otáčok, niekde po 2,5 minúte...
HENTAI CORPORATION si chrochtají v bahně jménem „underground“ a z plných plic do světa řvou: Přežijeme!
Pod nátlakem všeobjímajícího temna rašícího ať už z krvavé války zrůdy strýčka Putlera, pandemie covidu, sračkózní mainstream muziky či reklamy Míši Davida na Penny, se mužatky Hentai Corporation uchylují do teplého bahýnka jim příjemného undergroundu a oslavují tuto mazlavou proceduru novým singlem opatřeným videoklipem. „Vypustili jsme ošklivý klip pro ošklivé lidi. Song We Will Survive (in the Underground) je oslavou jedinců, kteří nespadají do středu gaussovy křivky a přináší světu mokvající originalitu deroucí se z otvorů ošklivého druhu homo sapiens sapiens,“ konstatují Hentai. Na expedici klipu navazuje víkendové tour Covideostop po ČR, které začalo už minulý víkend v Brně, kde bylo vyprodáno, a Ostravě. Celé turné doprovází slovenská úderka ČAD, která představuje aktuálně vydanou desku. V následujících třech víkendech se Hentai Corporation s Čad pod taktovkou Jana Karosáka představí v Praze (Akropolis; už tento pátek), Teplicích (Hvjezda), Plzni (Pod Lampou), Č. Budějovicích (MC Fabrika), Uherském Hradišti (Mír) a Pardubicích (Žlutý pes). Odkazy video: https://youtu.be/GDy4eicoGJI https://facebook.com/hentaicorp Termíny turné již proběhlo 4.3. Brno, Metro (VYPRODÁNO) již proběhlo 5.3. Ostrava, Barrák 11. 03. 2022 – Praha, Akropolis (https://facebook.com/events/923432275204179) 12. 03. 2022 – Teplice, Hvjezda + NERREA (https://facebook.com/events/511078467116570) 18. 03. 2022 – Plzeň, Pod lampou (https://facebook.com/events/488919379264754) 19. 03. 2022 – Budějovice, MC Fabrika (https://facebook.com/events/191296542461813) 25. 03. 2022 – Uherské Hradiště, Mír (http://facebook.com/events/949090882309584) 26. 03. 2022 – Pardubice, Žlutý pes (https://facebook.com/events/684729949193122) text: Obscure...






