Máme tu jeseň. Pre niekoho tak trochu depresívne obdobie, pre iného časť roka, ktorá je ako stvorená na rozjímanie a naplnenie sa melanchóliou. Niečo z každého tohto kúta myšlienkových pochodov, ale samozrejme v hudobnom kabáte, nám prinesie turné kapiel, ktoré sa inokedy ako práve na jeseň ani len nemohli dať dokopy.
Keď si to prebehneme od hora nadol, tak nás ako prvé udrie do očí meno hlavného vývozného hudobného artiklu Portugalska, kapely Moonspell. Banda vedená Fernandom Ribeirom tento rok oslavuje svoje tridsiate výročie. Prešli si hudobne drsnými black/death/doomovými začiatkami, zažili experimentálne elektronické obdobie, až sa postupne dostali do súčasnosti, keď ich hudba nesie znaky originality, ktorú si nemôžete pomýliť s nikým iným. Tak ako aj ich zatiaľ posledný album Hermitage.
Z južných krajín sa presunieme na chladný sever. Z mesta Joensuu zase pre zmenu pochádza kapela, ktorá si tento rok pripomína štvrťstoročie na scéne a keď sa povie melancholický melodický death metal z Fínska, málokto povie iné meno ako Insomnium. Osem albumov plných skladieb o zmare, smrti a bolesti s nádychom mystiky. Je potrebné niečo viac dodávať? Ja myslím, že asi ani nie.
Na začiatku deväťdesiatych rokov, v čase, keď black metal najviac napínal svoje svaly a v meste, kde to dosť žánrovo vrelo, čiže v Bergene, vznikla kapela Borknagar. Black metal je však iba jednou z ingrediencií, z ktorých Borknagar varia svoj výdatný pokrm. Táto škatuľka im bola vždy pritesná a tak odjakživa tvorili dosť originálnu, avšak na pomery štýlu veľmi chytľavú hudbu. K tomu si pripočítajte, že si členovia prešli kapelami ako Dimmu Borgir, Arcturus, Trail of Tears, Trollfest, Solefald, Carpathian Forest… a vaše ochlpenie môže ísť od nadšenia do pozoru.
Do náručia melodického death metalu nás prichýli ďalšia kapela a opäť skončíme vo Fínsku. Wolfheart, kapela workoholika menom Tuomas Saukkonen, síce nemá až také dlhé curriculum vitae ako kapely vyššie, ale na scéne platia už za plne etablované zoskupenie, čoho dôkazom je šestica albumov za nejakých cca deväť rokov.
Do pätice všetko dobré. A tak tu máme poslednú kapelu menom Hinayana (čo v sanskrte znamená niečo ako kratšia cesta k osvieteniu). Pôvodne šlo one man project Caseyho Hurda, ale postupom času sa prešlo k modelu štandardne fungujúcej kapely. S debutovým albumom a EP v rukách a zmluvou u Napalm Records zrejme o kvalite pochybovať netreba.
9. 10. 2022, Sono Centrum, Brno
Začiatok: 18:00
