Slovenská podzemná scéna má skôr tradičnejší charakter a niektoré trendy, ktoré otrasú metalovým svetom sa prejavia neskoro alebo vôbec nie. Aj keď takýto pocit samozrejme môže byť spôsobený aj tým, že dané kapely nikdy nevydajú album a nedozviem sa o nich. Dnes sa budem venovať práve spolku, ktorý som si virtuálne zaradil do šuplíka s kapelami, ktoré hrajú moderne a skúšajú niečo nové.
Meno Dvota asi bude poznať málokto, album Antichiromantia je ich debutový, nenašiel som žiadne informácie o demonahrávkach alebo niečom podobnom. Rok vzniku je 2020, hudobníci nehrajú v ďalších x projektoch, takže skutočne úplne nová kapela? Pozornosť pritiahne nezvyčajný obal a aj jemne šialená promo fotka kapely, teda dua Lucas a Pekka, ktorí si medzi sebou rozhodili všetky nástroje, plus hlavný vokál druhý menovaný.
Antichiromantia bola pre mňa spočiatku ťažko uchopiteľný album a sčasti taký ostal aj po mnohých vypočutiach. Moderný death metal, djentová alebo ak chcete Meshuggah chladná gitara, hodne groovy rytmika, vokál extrémny aj melodický, silné kontrasty medzi pokojnými a divokými časťami v rámci jednej skladby. Toto všetko tu nájdete a zmeny prebiehajú svižne, našťastie plynulo. Páni to na žiadnu žánrovú čistotu nehrajú, skúšajú, čo všetko znesiete a nechýba im nadhľad. Kto má rád smrteľne vážne braný metal, Antichiromantia nie je to pravé.
Pri počúvaní som si niekoľkokrát spomenul na šialeného Kanaďana Devina Townsenda. Dokonca na všetky jeho hudobné obdobia, ak nerátam ambient a elektronické veci. Zvuk je samozrejme iný, ale nepredvídateľnosť spojená s množstvom nápadov a kvalitnými inštrumentálnymi výkonmi tu proste je. A v poslednej Tyresta sa ocitnete na brehu mora za zvuku čajok a spenených vĺn. Hudba je vrstevnatá a pestrá, často sa mnoho vecí deje pod povrchom, zaujímavé sú aj klávesové linky (a/alebo sample?). Basgitara má zvuk ako natiahnuté oceľové laná, často ide bláznivo svoje a nepozerá okolo. Ak si budete myslieť, že vás už nič nezaskočí, príde takmer bluesová časť v štvrtej oKKo.
Niekedy je toho na mňa priveľa a bez chytľavejších častí, ktoré zaseknú svoj háčik v mozgu, sa ťažko orientujem. To môže mať dva následky: na jednej strane sa album neopočúva, na druhej to môžem vzdať a ďalej neriešiť. Zatiaľ aj v rámci prípravy na recenziu prevláda prvý prípad, ale albumu ešte niečo chýba, aby sa viac vzdialil tej druhej možnosti.
Odporúčam prečítať si slovenské texty. Niečo budete rozumieť aj priamo, ale určite nie všetko. Skvelo poskladané veľmi nápadité šialené vízie, ktorým síce úplne nerozumiem, ale nevadí. Slovenčina do hudby sedí, žiadna trápnosť ani nič podobné. Jedny z najlepších slovenských textov!
Produkcia, mix a master robil Simone Pietroforte v Divergent Studios v talianskom Bari, artwork pripravil Tomáš Hlavatý. K atmosfére albumu sa dobre hodia a dotvárajú jeho nepredvídateľnosť a šialenosť.
Dvota hrajú hodne progresívny moderný extrémny (najmä death) metal a progresívnosťou nemyslím kompozičnú zložitosť, ale skúmanie nových možností v hudobnom svete. Antichiromantia je výzva na počúvanie, ktorá sa do hlavy nedostane ľahko, ponúka však množstvo podnetov. Je už len na vás, či ich zachytíte a ako ich spracujete. Náročný, ale veľmi zaujímavý album! A drobnosť na záver: aj extrémny metal môže získať štátnu podporu. Tento album „Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.“
Kontakt:
https://dvota.bandcamp.com/
Hodnotenie: 7/10
