Recenzia – Damato – Triumf smrti – 2022
jún23

Recenzia – Damato – Triumf smrti – 2022

Osem hodín v práci rozmýšľam, kedy pôjdem konečne domov. Frustrujúca nudná robota, ktorá neprináša žiadnu spokojnosť ani radosť. Len nutné prostriedky na život. Potom prídem domov a hovorím si, či v práci predsa len nebolo lepšie a nemal som radšej ostať dlhšie. Situácia a pocity aspoň čiastočne dôverne známe mnohým. V tomto prípade môžem odporučiť niečo, čo síce nepomôže, ale presne vystihne náladu. A tým niečím je nahrávka Triumf smrti od Bratislavčanov Damato. V tvrdej hudbe populárna maľba od Pietera Bruegela staršieho zdobí obal albumu. Nie príliš originálne, ale názov je totožný, tak prečo nie. A obraz je to krásny a zaujímavý, dá sa sledovať dlhé minúty a nachádzať nové detaily. Ale oproti temnote a depresívnosti hudby Damato pôsobí paradoxne až príliš farebne. To berte ako kompliment. Necelých 18 minút, päť nekompromisných úderov, ale veľmi výživné počúvanie. Prísne HC so sludge metalovým zvukom a rôznymi ďalšími vplyvmi. Blackmetalový tremollo riff, crustový tlak, death metalová špina, všetko čo mám rád je naservírované v koncentrovanej forme. Hneď v prvej Monument márnosti hosťuje Weva a vďaka dvom vokálom má skladba poriadny spád. Tlak ako Adacta alebo starý Čad, paráda. Striedanie rýchlych nasypaných častí s pomalou ťažobou, bez dlhého váhania priamo na vec. Také sú aj titulná Triumf smrti, Môj chrám strachu a Do osudového dňa. Dokonca sú v nich zapracované aj gitarové sóla! Skladby majú výborne urobené temné depresívne texty, môj favorit je jednoznačne Do osudového dňa. Brutálny text v spojení so skvelým úvodným riffom a pestrou gitarou vytvárajú monumentálny dojem strachu, beznádeje a znechutenia. Posledná vec s textom v maďarčine Az erőszakról je najviac zameraná na budovanie nálady a najmenej nátlaková. Postupne sa však rozbehne a tvorí ideálny záver albumu. Môžem počúvať opäť od začiatku… Triumf smrti by DAMATO V zostave Kristián Serczel (vokál), Tomáš Dobi (bicie), Filip Potrok (gitara), Matej Takáč (gitara, vokál) a Andrej Lencsés (basa, vokál) sa nahrávalo u Jakuba Hríbika v bratislavskom Pulp Studio, master robil Brad Boatright v Audiosiege, Portland, Oregon. Tomu zodpovedá perfektný zvuk, hustý so správnym pomerom špiny a prehľadnosti. Damato v rámci žánrovo pomerne obmedzených prostriedkov vytvorili pútavú a zaujímavú nahrávku, ktorú často dokola počúvam. Najmä keď mi nie je dobre, album Triumf smrti je chápavý spoločník. Nič by som nemenil, úprimná nahrávka, keď sa do nej dostaneš, tak už nepustí. Kontakt: https://www.facebook.com/DamatoHC/ https://damatohc.bandcamp.com/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Pär Olofsson: Tajomno nechutností v brutalite farieb
jún19

Pär Olofsson: Tajomno nechutností v brutalite farieb

Je vám teplo ako mne? Dajme si zase raz výlet niekam na sever do Švédska, konkrétne do mesta Umeå, v ktorom žije Pär Olofsson. Okrem toho, že tvorí obálky pre obaly albumov sa toho o ňom ani veľa zistiť nedá. Hm, takže o čom vlastne písať tento úvod? Našťastie poskytol niekoľko rozhovorov z ktorých sa čo to dá vyčítať. Ako napríklad spomína na svoje úplné začiatky: „Keď som bol dieťa, tak som si kreslil pekne temné kúsky. Neskôr, na umeleckej škole, mi raz povedal jeden z mojich učiteľov, že ak sa chcem stať dobrým umelcom, tak by som mal zmeniť motívy. Maľby mŕtvol sa vraj zle vynímajú v galériach.“ Nuž, aj majster tesár sa niekedy utne a aj učiteľ zmýli. A ako sa dostal k práci, vďaka ktorej má vytvorené renomé? V skratke dal výpoveď v reklamnej agentúre, rozposlal svoje portfólio po rôznych labeloch, z ktorých sa mu nakoniec ozvali z Unique Leader Records, ktorí potrebovali nejaké ilustrácie do vnútra bookletu albumu Crown of Souls od Deeds of Flesh. A tak postupne začala stúpať jeho kariéra. Takto to znie ako opis scenára k nejakej rozprávke. Inšpiráciu aj po rokoch v „priemysle“ naberá vlastne stále rovnako – sledovaním filmov a čítaním komiksov. A čo sa týka konkrétnych osobností, ktoré majú vplyv na jeho diela, tak uvádza mená ako H. R. Giger, Simon Bisley, Odd Nerdrum, Roj Friberg či Geof Darrow. Takže to by sme mali a v nasledujúcich riadkoch sa môžeme nerušene pustiť do viac-menej brutal/technic/death metalovej seansy. Abominable Putridity – The Anomalies of Artificial Origin (2012) Po tom, čo Matti Way nareval prvé albumy Disgorge a Liturgy a medzitým ako hulákal na albumoch Pathology, ho zvinula do svojich útrob ďalšia brutálna sebranka Abominable Putridity. Matti Way teda odtlačil svoje hlasivky iba na tejto jednej radovke (aj keď tých spevákov je tam akosi viac – Angel Ochoa, Corey Athos… zaujímavé je to, že neskôr Mattiho miesto zaujal Angel Ochoa na plný úväzok, podobne vlastne ako u domovských Disgorge… Angel je samozrejme známy aj zo Cephalotripsy, či Condemned). Z troch albumov ktoré Abominable Putridity nahrali, radím práve tento najvyššie. Ale je to samozrejme iba subjektívny pohľad. No a k samotnému obalu. Už z názvu albumu je jasné o čo zrejme ide. Proste sa stala akosi chybička v laboratóriu a z „kadičky“ vyskočil preparát, ktorý nebol nejako milo zameraný na ľudskú rasu. https://www.youtube.com/watch?v=-JYFgoaEeaQ     Aborted – Terrorvision (2018) Musím sa priznať, že až taký veľký fanúšik Aborted teda nie som. Kontakt som s nimi začal strácať niekedy po albume Strychnine.213. Ich muzika je technicky dokonalá, ale zrejme tá vyumelkovanosť ma do značnej miery už akosi odrádza. To ale nemení nič na...

Čítaj ďalej
Slovenská kapela NOT PROMISING CASE vydáva svoje debutové EP!
jún15

Slovenská kapela NOT PROMISING CASE vydáva svoje debutové EP!

Formácia NOT PROMISING CASE pripravuje svoje debutové EP Klamem. Kvinteto rockerov z Dolného Kubína to oznámilo prostredníctvom svojich sociálnych sietí v utorok 7. júna a svojim fanúšikom ponúkli hneď aj ochutnávku v podobe titulnej skladby. „Kapela v apríli tohto roku oslávila prvú dekádu svojho fungovania,“ prezradil jeden zo zakladajúcich čenov kapely, bubeník Vašo. „Počas týchto desiatich rokov sme prešli rôznymi personálnymi zmenami a tým pádom aj rôznymi umeleckými štádiami. Z pôvodnej zostavy som zostal iba ja a basák Ďuro. Spočiatku sme hrávali mnoho coverov. Nakoniec, tak asi začína väčšina rockových kapiel. Ale v súčasnej zostave sme sa konečne dopracovali k tomu, o čo mi vždy išlo – hrať predovšetkým vlastnú tvorbu. Preto si myslím, že práve teraz nastal ten správny čas, aby sme o sebe dali vedieť aj širšiemu okoliu.“ Pripravované EP vzniká v nahrávacom štúdiu Apollo a o mix a master sa stará Jaroslav Plichta. Finálna verzia by mala obsahovať päticu skladieb. Kapela nimi chce poslucháčom načrtnúť vývoj svojej tvorby od úplných počiatkov až po súčasnosť. Zoznam skladieb a dátum vydania ale zatiaľ kapela nezverejnila. Titulná skladba, ktorá je zároveň úplne prvým oficiálnym singlom kapely patrí medzi tie novšie. Jej hlavný autor a spevák kapely Michal hovorí: „Ako spomenul Vašo, chceli sme sa venovať predovšetkým vlastnej tvorbe. Tým pádom sme logicky potrebovali svoje piesne. A pod tlakom zo strany ostatných členov kapely vznikla aj spomínaná skladba Klamem.“ Pieseň Klamem vyšla 8. júna prostredníctvom platformy Bandcamp. V rovnaký deň k nej kapela uverejnila aj lyric video na svojom YouTube kanáli. Oň, rovnako ako aj o grafický dizajn pripravovaného EP sa postaral Schnaps. Naživo si môžete kapelu najbližšie vypočuť v martinskom Retro Rock Pube v piatok 17. júna, alebo 6. augusta na festivale Orava Alternative.   lyric video: https://www.youtube.com/watch?v=UHRpc8LVnZk facebook: https://www.facebook.com/NotPromisingCaseSK bandcamp: https://notpromisingcase.bandcamp.com booking:...

Čítaj ďalej
Sobotný nitriansky Lomoz!
jún01

Sobotný nitriansky Lomoz!

Rok sa stretol s rokom a tak sa kultúrny „plácek“ Hidepark v Nitre opäť ponorí do Lomozu. Už po tretí krát budú nálety komárov, ktoré sem smerujú od rieky, odháňať kapely z ranku crustu, punku, post… no proste hocičoho, čo dokáže ulahodiť uchu fajnšmekrovmu. Tento rok padla voľba na tie nasledovné: Adacta (crust/metal), Jób (post-rock), My o vlkoch (punk/rene n roll), Ničiteľ (experimental/bass and drum), Drugs (black/crust), Blamage (crust) a Samuhaya (black/doome, drone). Organizátori dodávajú, že v areáli je možné aj stanovať, čiže aj riešenie pre cezpoľných, ktorí neobľubujú dlhé čakanie na prípadné ranné spoje je týmto pádom vybavené. Nič viac dodávať netreba, vidíme sa v sobotu. 4. 6. 2022, Hidepark, Nitra Vstup: 8€ Začiatok: 19:00 FB...

Čítaj ďalej
FORREST JUMP se vracajú s coverom „Zafúkané“!
máj31

FORREST JUMP se vracajú s coverom „Zafúkané“!

Čekání na první zvukovou stopu znovuzrozených FORREST JUMP je u konce. Kapela vypouští první singl, který zároveň doplní videoklipem z dílny Jirky Kobylanského. Poprvé v historii kapely se jedná o převzatou věc a fanoušci kapely můžou být výběrem lehce překvapeni. „Kromě tohoto songu máme připraveno několik písní autorských a původně jsme vůbec o vydání coveru jako prvního singlu nepřemýšleli. ‘Zafúkané‘ je ale tak silná skladba, že když bicmen Pepa Cigánek prohlásil „proč vlastně ne?“, šli jsme do toho. Má to pro nás i symboliku v tom, že FORREST JUMP ještě nikdy oficiálně cover songu nenahráli, takže se to s novou sestavou samo nabízelo. A povzbuzení od kluků z FLERET nás taky nakoplo správným směrem,“ komentuje důvody výběru frontman Pepa Michálek. Aranže předělávky dostal na starost kytarista Michal Stochleba, kterého fanoušci můžou znát z kapel SUNSET TRAIL nebo HAZYDECAY, a který spolu s basistou Kubou Ticháčkem vytvořil zbrusu novou strunnou sekci Forrest Jump. „Písnička ‘Zafúkané’ mě provází v podstatě celý život. Je to jeden z těch songů, bez kterých se neobejde žádná táboráková akce, takže jsem byl hodně rád, když jsem zjistil, že Pepa jej má stejně rád jako já. Chtěli jsme té písni a vlastně i klukům z FLERET vzdát hold a zároveň do ní otisknout svůj rukopis,“ dodává k tématu Michal. Obrazovou stránku věci obstaral dlouholetý kamarád a spolupracovník kapely Jirka Kobylanský. „Song samozřejmě navádí k myšlence cesty zafúkanou krajinou za krásnou ženou někde v malebnej chalůpce, nakonec jsme si ale řekli, že by to bylo příliš jednoduché. Rozhodl jsem se tedy, že fanoušky překvapíme a onou krásnou ženou v chaloupce bude samotný Hrach, potažmo celá kapela FLERET, jež se uvolila k účinkování v našem klipu,“ usmívá se režisér, kameraman a střihač v jedné osobě a pokračuje: „Většinu času jsem se však snažil o symboliku samotného těžkého putování jednotlivých členů kapely, jde o jakousi metaforu cesty životem, na niž se potkají staří známí i neznámí a od tohoto momentu se již na tuto cestu vydávají společně, stejně jako je tomu v případě FORREST JUMP,“ prozradil Jirka Kobylanský. Kapela FORREST JUMP se už v nové sestavě pilně věnuje koncertování, v létě ji bude možné vidět na festivalových pódiích. https://www.forrestjump.cz/ https://www.facebook.com/forrestjumpofficial Tlačová správa Forrest...

Čítaj ďalej
Recenzia – Obšar – Počornily horŷ, počornily lisŷ – Void Wanderer Productions – 2022
máj31

Recenzia – Obšar – Počornily horŷ, počornily lisŷ – Void Wanderer Productions – 2022

Melodický folk black metalisti zo Svidníka Obšar sú pomerne novou kapelou, existujú od roku 2016 a album Počornily horŷ, počornily lisŷ je druhý v poradí, debut R.U.N.E. vyšiel v roku 2018. V zostave kapely, kde sú jednotliví hudobníci označení len písmenami hlaholiky (čerpám z metalových archívov), sa skrývajú aj známe mená. Černorog (tu ako Ⱍ) so svojimi Ancestral Volkhves zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskom podzemí, bicie má na starosti Bubo (Ⰱ), ktorý hrá mimo iného aj v zaujímavých black crustových Drugs. Zostavu dopĺňajú Ⱑ a Ⱂ. Ak sa niekomu spája pojem folk s nejakými bojovníkmi v kožušinách a pitím piva z rohov, tak Obšar sa v tejto oblasti vôbec nepohybujú. Ich black metal je nasiaknutý atmosférou východoslovenských lesov, divej prírody a tajomných príbehov, pričom folklórne motívy sú zapracované nenápadne a citlivo, často si ich na prvé počutie ani neuvedomíte. Prvá skladba Album sa začína majestátnou tremollo víchricou, ktorú dopĺňajú jednoduché, ale dôležité klávesové podkresy. Zaujme nezvyčajný zvuk, niekedy „nahalovaný“, niekedy „ako zo suda“, ale prekvapivo to funguje perfektne. V ďalších skladbách sa rozvíja opojne tajomná atmosféra, ktorá je navodená bez gýču a klišé. Melódie sa vyvíjajú nečakaným a prekvapivým smerom, gitara sa nebojí ani čiernemu kovu cudzích končín. Blackové sypačky sa striedajú s pomalšími a jemnejšími motívmi, napríklad so ženským vokálom a klavírom, v siedmej Anti je použitý aj mužský spev. Folkové elementy často hrajú veľmi dôležitú rolu, niekde však ustúpia do pozadia. Oplatí sa sledovať hru z mixom jednotlivých nástrojov a liniek, ako získavajú na dôležitosti, aby onedlho ustúpili do pozadia a uvoľnili priestor pre iný motív. Silnou stránkou albumu je to, že všetky ingrediencie sú dávkované citlivo a nič sa nepoužíva prehnane. Takže aj keď niečo nesadne, rýchlo na to pri ďalšom pokračovaní zabudnete. Pozitívnym dôsledkom je veľká pestrosť, v danom žánri veľmi nezvyklá, vďaka ktorej je nahrávku radosť počúvať. Nie je príliš čo vyčítať, lebo veci zapadajú na svoje miesto. Zvuk Počornily horŷ, počornily lisŷ mi pri prvých zoznámeniach nesedel. Zdal sa mi málo prierazný a nevýrazný, neostrý. Keď sa však ponoríte do počúvania opakovane, zistíte, že to vôbec nie je problém, keďže agresívne a „zlé“ prvky tu nie sú dôležité. Obšar aj napriek celkovému melodickému vyzneniu nehrajú poslucháčsky prívetivú hudbu. Na prvý dojem by som ju hodnotil ako nevyraznú, bez silných chytľavých motívov a divným zvukom. Krásy očornily horŷ, počornily lisŷ sa vynárajú postupne, predsa len je hudobný les tmavý a hmlistý. Keď sa poprechádzate po okraji, nič zvláštne nenájdete. Keď sa však do tajomného lesa vydáte hlbšie, objavíte krásne zákutia, ktoré si určite obľúbite. Na bandcampe nájdete aj sympatickú podporu Ukrajine v podobe novej skladby Živŷj mertvomu neviryt. Kontakt: https://obshar.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/obsharband Hodnotenie: 8/10 Počornily...

Čítaj ďalej