Recenzia – URFAUST – Apparitions (2015, Ván Records)
feb17

Recenzia – URFAUST – Apparitions (2015, Ván Records)

Zverejnené v feb 17, 2015

S holandským kultom URFAUST sa ich poslucháči mohli naposledy stretnúť na ich splitku s KING DUDE dva roky dozadu a na plnohodnotný album čakajú v podstate už 5 rokov od ich posledného dlhohrajúceho počinu „Der Freiwillige Betler“. Medzičasom pán IX a pán VRDRBR vydali dve splitká, jednu kompiláciu a jeden live album a tento rok aj nové EP-čko nazvané „Apparitions“. Ak sa divíte, prečo si vlastne dávame námahu recenzovať toto EP-čko, treba podotknúť, že „Apparitions“ sa v podstate nepovažuje za dlhohrajúci počin len preto, že ho tak kapela jednoducho neprezentovala. EP-čko obsahuje síce iba 4 skladby avšak posledná „River“ trvá takmer 22 minút a dokopy s ostatnými tromi nám kapela ponúka 43 minút novej hudby, čo je viac než dosť na to, aby sme si o tom niečo napísali. Prvé dve skladby „The End of Genetic Cycle“ a „Apparitions“ sa okolo skreslených gitár ani neobtrú. Prvá menovaná je v podstate čisto ambientnou záležitosťou, veľmi étericky znejúce atmosféry doplní sem tam akési lomozenie v pozadí a zvuky sa pomaly prelínajú a raz za čas utvoria zaujímavé harmónie. Skladba pripomína prácu takých spolkov ako RAISON D´ETRE alebo dokonca čiastočne aj MORTIIS. Druhá menovaná možno taktiež svojou zvukovou škálou pripomenie nórskeho trola, avšak ambient nahrádza takmer neofolková skladba s dusavou jednotvárnou rytmikou, prenikavými činelmi a hlavne neustálym mužskými chorálmi a vynikajúcim stredovekým finále, kde hlavnú úlohu za hlas prevezme akýsi strunný nástroj, ktorý však neviem bližšie špecifikovať. Metal začne až so skladbou „The Healer“ a to vskutku minimalistický a nehorázne bahnistý na štýl ELECTRIC WIZZARD či UFOMAMMUT. Ústredný riff výrazne podložený basgitarou sa derie prakticky celou skladbou, sprvu sám, kde tu zvýraznený činelom zatiaľ čo v pozadí si to monotónne reže druhá gitara. Neskôr sa vkusne pridávajú znova spevy, tentokrát už sem tam aj jemne agresívnejšie, pomalá gitarová melódia a vraciame sa späť na začiatok. Dobrá skladba. Táto skladba je zároveň poslednou, v ktorej figurujú elektrické gitary alebo výraznejšie rytmické prvky, pretože záverečná „The River“ sa znova odohráva viac na poli dark ambientu, v nej však narozdiel od úvodu cítiť oveľa desivejšiu atmosféru, pretože je výrazne postavená na odporne disonantných choráloch. Zvuková stena valiaca sa celou skladbou raz napne a raz povolí Vaše nervy a niektoré časti skladby sú skutočne úchvatné vo svojej schopnosti drásať myseľ poslucháča. A to iba necelých 23 minút. Viem prečo „Apparitions“ kapela neberie ako dlhohrajúci počin. Chýbajú tu spojitosti medzi skladbami, „Apparitions“ jednoducho obsahuje štyri kvalitné skladby, ktoré spolu nemajú až tak veľa spoločného a je to počuť. Zároveň je to však EP-čko, ktoré nemožno zaradiť do veľkého stereotypného katalógu nezaujímavých EP-čiek, URFAUST totiž skrátili naše čakanie na full lenght vskutku vkusne. A ak je „Apparitions“ iba...

Čítaj ďalej
Recenzia – DARKTIMES – „Triumph Ov Chaos“ (2015)
feb15

Recenzia – DARKTIMES – „Triumph Ov Chaos“ (2015)

Zverejnené v feb 15, 2015

Pamätám si, ako keby to bolo včera, keď sa prvé mračná temnôt rozliali nad Liptovom. Veštby sa tradovali už dlhé roky, až dňa 19. apríla 2014 nastalo odhalenie liptovských démonov pre nevinný ľud. Warpaint na tvárach, ihlice po rukách, reťaze, temný výraz a chlad na pokožke. Ľudí konvoj v čiernom vystrašil. Po prebudení zo šoku zhromaždenie uprelo svoje pohľady na hudobný obrad, ktorý každého začaroval. Prvé tóny boli plné hmlistých melódií, nórskeho tajomna a čiernočiernej atmosféry. Potemnená hudba sa postupne rozšírila do každého jedinca a zmenila jeho myslenie naveky. Vtedy na Liptove povstali DARKTIMES! Rok prešiel ako voda, teda skoro celý, a Liptovské veštby sa zhmotnili do slovenského nekronomikonu s názvom „Triumph Ov Chaos“. Jeho príchod bol zahalený do rúška tajomna. Ani jeden hlások ho nestačil predpovedať, ani jedna vetvička nespadla blízko ich sabatu. Rovno z hlbín temravy vystúpil tento monolit skazy, ktorý prepisuje históriu nášho black metalu. Nepotrebuje žiadne zbytočné cirkusy, fanfáry a konfety či silácke reči a nebodaj búchanie sa do hrudi na to, aby upútal svoju pozornosť. Záujem si získa svojou hudobnou výpoveďou, ktorá je na debut nadmieru dospelá. Minimalistické intrá, či už ako predvoj albumu alebo jeho outro, sú krásnym dôkazom toho, že málo je niekedy viac a vďaka tomu zachytia tú tajomnosť a napätosť, ktorá skvelo predstaví (alebo odprevadí) album. Ucelenosť skladieb, zaujímavé motívy melódii, mrazivá atmosféra, nápaditosť …celé zahalené v prvotriednom, no zato prašivom zvukom kabáte. Ako prvý zápis do kroník slovenského black metalu je to nadmieru dôstojné a inšpiratívne. Ak by sme sa vybrali na výpravu za hľadaním koreňov tejto čiernej mágie, stačila by nám letenka do Škandinávie . Zápach DARKTHRONE, plesnivosť GORGOROTH a hniloba CARPATHIAN FOREST sa zapísali tučnými písmenami do ich hudobnej knihy. Pri poslednom zaklínadle „Darkbringer – Cursed In Time“ by sa museli trochu pozrieť aj do Švédska ku kráľom depresívnych melódií. SHINING silno zaváňa z ich poslednej piesne, či už melanchóliou, zúfalstvom a bezradnosťou, ktorá z piesne vychádza, ale aj zmyslom pre vytvorenie ťaživej atmosféry. Pieseň sa vďaka tomu odchyľuje od zvyšku albumu, či už to máme brať ako vyhliadku do budúcnosti, to nám ukáže čas. Nosná časť albumu je však nórska záležitosť. Nasratý a riffový black metal plný potemnených melódií a zlovestného škreku. Temnota z toho prúdi na hektolitre. Zároveň sa však bojím, že si týmto trochu kladú pod nohy poleno, ktorým je riziko straty vlastnej tváre. Nieže by šlo o nejaké identické dielo z nórskych lesov, cestička sa už pomaličky vyšľapáva, ale obrysy vlastnej tváre treba viacej uceliť a spevniť, aby nedochádzalo k strateniu sa v nórskom lese. Práve hore spomínaná pieseň „Darkbringer – Cursed In Time“ mi prichádza ako jedno z vodítok, ako sa z...

Čítaj ďalej
„Moje obľúbené koncertové fotografie“ – fotospoveď Veroniky Klimonovej alias Werdzy, 3. diel
feb14

„Moje obľúbené koncertové fotografie“ – fotospoveď Veroniky Klimonovej alias Werdzy, 3. diel

Zverejnené v feb 14, 2015

Do tretieho, posledného dielu mojich obľúbených koncerových fotografii som zaradila taktiež kapely, ktoré mám rada, ale aj fotografie kapiel, ktoré hudobne nepočúvam, ale zaujali ma momentom. 24. God is an astronaut, KC Dunaj, Bratislava. V tomto klube je problém nízke pódium, nižší ľudia, ktorí stoja v zadu majú problém niečo vidieť, tak som si sadla na zem pred pódium a skúšala môj vtedy nový širokouhlý objektív Samyang 14 mm, mkala som kúpený lístok a tak fotila, takže som mohla experimentovať. Fotografia mi prirástla k srdcu aj preto, lebo jeden čas ju mala kapela, ako titulnú na svojej facebookovej stránke. 25. Tante Elze, Nu spirit club, Bratislava. Kapela hrala na jednej z akcii Demovnica Rádia FM. Na akciu som išla kvôli kamošom Bedlam a spravila nejaké fotografie aj iným kapelám, ktoré sa mi páčili. Milujem minimálny štýl vo fotografii, fotografia vznikla cez medzeru medzi fanúšikmi, v postprocese som ju len previedla do čiernobiela, nech to umocní atmosféru. 26. Crippled black phoenix, KC Dunaj, Bratislava Takéto momenty sa nestávajú na koncertoch často, preto som šťastná, že sa mi ho aj podarilo zachytiť. 27. Abort to be born, U Očka, Bratislava. Keď fotím akciu pre organizátora, alebo kapelu, tak nesmie chýbať aj fotografia celej kapely. Túto mám asi najradšej zo spoločných kapelných fotografii. Na FB stránke kapely ste ju mohli vidieť aj s dorobenou Godzillou :D 28. Bjükenen, Randal club, Bratislava. Fotografiu speváčky milujem tými rozviatymi vlasmi a farebnosťou. 29. The Subways, Grape festival, Piešťany. Dala som si vybaviť akreditáciu na prvý Grape, lebo som bola zvedavá na Subways. Fotografia vznikla už z davu, keď nás po troch pesničkách poslali z fotopitu von. Páči sa mi na nej hlavne to, ako by hudobník lietal vo vesmíre 30.Dillinger escape plan, Randal club, Bratislava. Koncerty Dillingeru som v Randali zažila dva a oba boli nebezpečné pre fotografov, občas som dostala nečakanú päsťovku a podobne. Túto fotografiu mám rada momentom. 31. Periphery, Randal club, Bratislava. Tiež jedna z pre mňa najobľúbenejších kapiel. Fotografiu milujem tým kontaktom gitaristu s fanúšikmi a že je tam náznak siluety. 32. Tata bojs, Grape festival, Piešťany. Kapela je pre mňa nezaujímavá, ale fotografiu som si obľúbila tým momentom. 33. Vildhjarta, Brutal assault festival, Pevnost Josefov, Česká republika. Moje obľúbené číslo som nechala obľúbenej kapele. Už som tu s nimi jednu fotografiu mala, ale táto je pre mňa špeciálna tým, že si ju kapela dala, ako titulnú fotografiu na svoj facebook a chceli odo mňa aj originál veľkosti fotografii, keď budú potrebovať do časopisov. Veroniku “Werdzu” Klimonovú a jej tvorbu môžete podporiť na jej facebookovej stránke. Predchádzajúci diel si môžete pozrieť...

Čítaj ďalej
MORTALLY INFECTED odhalili šat nového albumu!
feb12

MORTALLY INFECTED odhalili šat nového albumu!

Zverejnené v feb 12, 2015

Bratislavskí brutal death metalisti MORTALLY INFECTED predstavujú rúcho svojej novej brutality! O cover očakávaného masakru „Towards The Apocalypse“ sa postaral Daemorph (Evil Art). Vypočuť si taktiež môžete dve skladby z albumu s názvami – „Untrue“ a „Wake Up to Reality“, ktoré nájdete pod textom. Nahrávka uzrie svetlo sveta v marci a výjde pod hlavičkou SHOW NO MERCY RECORDS (KOR). Celé to vzniklo v TYPHOID SOUND LABORATORY a o mastering/mix sa postaral Jozef Flimel. Skladby prinášajú poriadnu dávku brutality, technickú vyspelosť aj ale štipku melodiky. Zostava: Sead – Drums Weget – Wocals Ivan – Bass/Vocals Tomáš – Guitars Tomáš (Majzlo) – Guitars Linky na kapelu: https://www.facebook.com/mortallyinfected?fref=ts...

Čítaj ďalej
„Moje obľúbené koncertové fotografie“ – fotospoveď Veroniky Klimonovej alias Werdzy, 2. diel
feb09

„Moje obľúbené koncertové fotografie“ – fotospoveď Veroniky Klimonovej alias Werdzy, 2. diel

Zverejnené v feb 9, 2015

Do druhého dielu mojich obľúbených koncertoviek som vybrala tiež fotografie, ktoré majú pre mňa citový vzťah, sú v nich aj moje obľúbené kapely, alebo sa mi páčia momentom. 10. The Ocean, Asymmetry festival, Wroclaw, Poland. Kapelu mám veľmi rada, fotografia vznikla na ročníku 2012. S kapelou, teda ich už ex gitaristom Johnatanom a bicmanom Lukeom mám dobrý až kamarátsky vzťah. Keď kapela hrala v Bratislave, tak u mňa spali. Johna, vždy, keď ma na Asymmetry stretol, objal ma, trávil nejaký čas s nami, pokecal, popil. 11. My own private Alaska, Asymmetry festival, Wroclaw, Poland. Poznáte ten pocit, že ste na festivale, koncerte a nejaká pre vás dovtedy neznáma kapela vás očarí na toľko, že si ich zamilujete? To sa mi stalo na Mopa. Úžasný uvrešťaný spev, do toho bicie, klavír. Neskutočný zážitok. 12. Meshuggah, Majestic music club, Bratislava. Kapela, ktorú mám veľmi rada a fotografia v mojom obľúbenom siluetovom štýle. Fotografiu mám rada hlavne tým, že je fotená na širokouhlý objektív 14 mm a že sa spevák ešte pozrel dolu. 13. Meshuggah, Brutal assault festival, Pevnost Josefov, Česká republika. Túto fotografiu milujem hlavne pre tie rozviate vlasy. Potešilo ma, keď si ju všimli Fortin amplifications a zdieľali ju na svojej FB stránke. 14. Protest the hero, Majestic music club, Bratislava. Milujem fotografie na štýl minimal. Napríklad dole maličký hudobník a nad ním svetielka, lúč svetla, ktorý mieri na hudobníka. Takýchto fotografii mám viac, ale chcela som vybrať kapelu, ktorú mám veľmi rada a za vyše roka som ich videla asi 4 krát na koncertoch. 15. Anneke Van Giersbergen, Randal club, Bratislava. Ona je tak neskutočne pozitívna a milá osôbka. Stretla som ju na živo, keď ma Rudi Rus zavolal do Rádia FM, kde bola v deň jej koncertu hosťom, aby som spravila nejaké fotky a videjko. Za všetko ďakovala, stále sa usmievala a pozitívna energia z nej bola cítiť aj na večernom koncerte, z ktorého je táto fotografia. 16. Within Temptation, Incheba expo arena, Bratislava Na koncert som sa dostala náhodou, ako náhrada za inú fotografku, ktorá pár dní pred koncertom oznámila, že nemôže ísť. Samozrejme som to neodmietla, veď fotiť na zahraničnom interpretovi a konečne inde, ako je Randal a MMC je veľá výzva. Fotografiu si všimla aj spoločnosť, ktorá kapelu zastupuje a odkúpila odo mňa originál veľkosť. 17. Leprous, Brutal assault festival, Pevnost Josefov, Česká republika. Túto kapelu milujem. Pri fotení svojich obľúbených kapiel som úplne v inom svete, akoby v tranze. Fotografiu som si obľúbila momentom, že Einar išiel zjesť mikrofón. 18. Nirvanas, Majestic music club, Bratislava. Revival kapely Nirvana, ktorý si ma zavolal nafotiť im koncert. Fotografia má pre mňa dôležitý význam, lebo neskôr bola...

Čítaj ďalej
(Nie)Celkom nová posila na našej scéne. Moderný útok s názvom WITCHCRY!
feb09

(Nie)Celkom nová posila na našej scéne. Moderný útok s názvom WITCHCRY!

Zverejnené v feb 9, 2015

V Rožňave sa črtá nová nádej moderného metalu, nesie názov WITCHCRY. Vznik sa datuje na máj 2014 a základný kameň položil ex-bubeník kapely TRISTANA – Norbi Kupecz. Postupne sa k nemu pridali: Richard Nagy (gitara), Marek Mésner (gitara), Rado Kupec (basa) a Miro Hlivák (vokál). Kapela nahrala tri skladby, z ktorých si dve môžete vypočuť dolu pod textom. Nesú názvy „Unplugged“ a „Inside of me“, nahraté boli v skúšobni a o mix/mastering sa postaral Juro Kankula. Kapela plánuje do budúcnosti vydať debutové EP, ktoré ešte nie je pomenované. Premiérový koncert odohrá 27. marca v Rakwa music clube v Rožňave spolu s NEVALOTH a DARKTIMES. Sledujte pozorne ich stránky a dozviete sa všetko potrebné. Link na vypočutie: http://bandzone.cz/witchcry Odkazy na kapelu: https://www.facebook.com/pages/Witchcry/629716507102461?sk=timeline...

Čítaj ďalej