Brutal Assault zahusťuje zostavu Clawfinger, Einherjer, The Lurking Fear, Samael!
feb05

Brutal Assault zahusťuje zostavu Clawfinger, Einherjer, The Lurking Fear, Samael!

Brutal Assault, 9. – 12. srpna 2017, Pevnost Josefov – Jaroměř Festival Brutal Assault hlásí další jména do sestavy pro rok 2017! Legendární Švédi Clawfinger se sice po svém posledním vystoupení na BA před čtyřmi lety rozpadli, nicméně od té doby se tu a tam objeví na některé akci. Výjimkou nebude ani Brutal Assault 2017! Festival ale oznamuje i další jména! Ruský pohanský kmen Arkona, veden a založen zpěvačkou a skladatelkou Mashou Arkhipovovou přesně před patnácti lety, je tím nejlepším z folk metalu, postaveného na typicky slovanských melodiích a pohanském mysticismu. Born Of Orisis jsou taktéž třešničkou na dortu, ovšem na dortu zcela jiném – a to progresivně death metal / corovém. Taktéž již téměř patnáct let patří k vedoucím kapelám tohoto směru a na svých nahrávkách vždy hledí vstříc novým horizontům. Kurz směr horizont taktéž nabraly dračí lodě Norů Einherjer, spoluzakladatelů viking metalu, kteří se taktéž vracejí ke svému debutu, aby jej přivezli v nové osvěžující formě. Jen výjimečně opakujeme kapely dva roky po sobě, v případě Gruesome však po loňském fantastickém koncertu děláme výjimku, aby si jej mohli užít i ti, co jej loni minuli. Gruesome dokonale živují duch Chucka Schuldinera a to nejlepší z éry alba Leprosy. Svůj návrat na Brutal Assault ohlašují také metalcoroví Walls Of Jericho. Malignat Tumour vloni oslavili 25 let na scéně novým albem s jednoduchým názvem The Metallist! Jejich sdělění přetrvává a hrnou ho v nastaveném swingujícím motorheaďácky špinavém rock’n’rollovém stylu. Mourning Beloveth patří k vybranému irskému metalovému exportu a tak jako jejich krajané, kteří v metalovém světě prorazili, mají zřejmě patent na těžkotonážní, depresivní a mučivý sound. The Lurking Fear jsou novou deathmetalovou kapelou. Abyste věděli, co čekat, stačí se podívat na sestavu: Tomas Lindberg (At The Gates, Disfear, Skitsystem), Jonas Stålhammar (God Macabre, Crippled Black Phoenix), Fredrik Wallenberg (Skitsystem), Andreas Axelsson (Tormented, Disfear, ex Edge Of Sanity, ex Marduk), Adrian Erlandsson (At The Gates, The Haunted, ex Paradise Lost, ex Cradle Of Filth). Na závěr jsme velmi poctěni, že s námi svých třicet let existence speciálním setem oslaví švýcarští páni temnot Samael, kteří se objeví po boku francouzských atmosférických experimentátorů na poli black a death metalu Svart Crown. Linky: http://brutalassault.cz/cs/ https://www.facebook.com/brutalassault.cz/ Video: Brutal Assault 2016 After Movie Tlačová správa Brutal...

Čítaj ďalej
Report – Fishartcollection – Dysanchely – Attack of Rage – 28.01.2016 – Trnava – Art Klub
feb01

Report – Fishartcollection – Dysanchely – Attack of Rage – 28.01.2016 – Trnava – Art Klub

Priznám sa, že som sa na koncert do „Malého Ríma“ nedostala už poriadne dávno, je to už niekoľko rokov! Vlastne som ani nerátala, že sa mi podarí prísť tento večer. Považujem za úplný paradox, že človek sa ešte o pol jednej dostane zo Spišskej Novej Vsi napr. do Popradu, či Liptovského Mikuláša, ale z Trnavy do Bratislavy ide posledný vlak o 22:30. O tejto hodine samozrejme ešte väčšinou koncerty gradujú, takže obyčajný smrteľník má asi tri možnosti. Prvá je odísť v tom najlepšom, druhá nájsť si ubytovanie a prespať v danom meste, alebo sa do rána poflakovať po meste a hľadať si „nových kamarátov“ alebo „nové problémy“ (haha)! Tá najlepšia možnosť je, keď sa vám podarí zohnať niekoho spoľahlivého, kto vás dopraví autom domov a to sa mi náhodou podarilo, takže som sa nakoniec v sobotu viezla nocou do Trnavy v ústrety novým hudobným aj medziľudským zážitkom. Trochu som sa bála, že zmeškám vystúpenie prvej trnavskej kapely Fishartcollection. Obavy sa však vzápätí rozplynuli. Hneď pri vstupe sme sa dozvedeli dobrú aj zlú správu. Dobrá bola, že začiatok koncertu sa posúva na 21:00 a tá zlá, že dnes budú len dve kapely, pretože Attack of rage nakoniec nevystúpia. Nuž, čo už, aj to sa stáva, fanúšikovia sa museli uspokojiť len s dvoma spolkami – Fishartcollection a Dysanchely, ktorí mali tento večer aj pokrstiť svoj posledný album s názvom „Reborn“. Po zvítaní so známymi a dočerpaní tekutín som išla obhliadnuť „terén“. Veľmi sa to tu od mojej poslednej návštevy nezmenilo. Niekedy po deviatej teda začínajú Fishartcollection. Zvukovo som bola milo prekvapená a menšie nezrovnalosti kapela sama hneď po prvej piesni upravila. Pódium bolo podsvietené na červeno a spočiatku sa hudobníci veľmi nehrnuli do akčnejších situácii. Samozrejme, chalani nestáli ako sochy, pohybovali sa po malom pódiu, to áno. Zmenilo sa to až niekedy cca jednu pieseň pred koncom vystúpenia, keď sa gitarista Dodo popremával trochu po miestnosti a na záver medzi ľudí zoskočil aj spevák Peter. Celé vystúpenie malo silnú podporu účastníkov, miestnosť bola plná, ale nie tým nepríjemným spôsobom, že sa človek nemôže ani pohnúť. Niekoľko skalných fanúšikov stálo pod pódiom a dve už asi jemne prichniapnuté dievčence sa snažili aj o vytvorenie akéhosi „poga“, kotlu, len mi to do tej hudby Fishartcollection, okrem poslednej skladby nesedelo. Hralo sa z posledného EP s názvom „Pretlak“( napr. Posledná možnosť, Nedá sa svietiť), no aj z predošlého „In Oil“ (Swang song, Follow…). Celkovo myslím veľmi vydarený set aj po zvukovej, aj po hudobnej stránke, zo začiatku trochu menej, výrazný, no ku koncu vygradovali atmosféru, celé vystúpenie nabralo energický spád. Pódium sa teda na chvíľu uvoľnilo pre prípravy hlavného aktéra večera, vlastne sa mi...

Čítaj ďalej
Eschaton z Ružomberka sa už môže pochváliť svojim debutom u SMA!
jan27

Eschaton z Ružomberka sa už môže pochváliť svojim debutom u SMA!

Dnes ešte nie veľmi známy pojem, no vďaka novému vydavateľstvu Slovak Metal Army sa možno čochvíľa dostane aj do vašich uší. Svoju osobnú skúsenosť s týmito chalanmi opísal na stránke Slovak Metal Army Immortal. Jeho prvé stretnutie s touto grupou a jeho cesta k nim ma natoľko upútala, že ju uverejňujem v takmer identickej podobe, v akej je na stránke napísaná. Opis hudby totiž Immortal vystihol a myslím si, že by som to sama lepšie nenapísala. Predtým však ešte niekoľko praktických informácii. V dolnej časti tohto článku nájdete odkazy na rôzne kanály, kde si môžete hudbu Eschaton vypočuť, aby ste nekúpili „mačku vo vreci“. Prajem vám teda príjemné počúvanie a čítanie o tejto relatívne mladej kapele. Fyzický nosič môžete zakúpiť na koncertoch alebo priamo v na stránke vydavateľstva – Slovak Metal Army. „Pomerne dlhú dobu som v mojom meste chodil okolo garáže, z ktorej sa ozýval akýsi randál. Vždy som sa tomu potešil, pretože som si v duchu hovoril, že metal v tomto meste predsa len existuje. Vtedy ma ani vo sne nenapadlo, čo z toho randálu nakoniec vznikne a že jedného dňa za mnou príde Tomáš s nahrávkou v ruke, aby mi odprezentoval samotnú tvorbu kapely Eschaton. Album som si vypočul naozaj dôkladne a venoval som sa mu obzvlášť precízne. Dôvody sú veľmi jednoduché. Kapelu sme si zobrali pod krídla SMA a ja som nikdy nechcel vydávať a ani nevydával veci, ktoré sa mi nepáčili, alebo si podľa mňa nezaslúžili podporu. Po mesiaci intenzívneho počúvania a vstrebávania môžem úprimne a smelo povedať, že „Ultimum Exitium“ je vo svojej podstate veľkolepý album. Je to zmes veľmi chytľavých a dobre skomponovaných melodických liniek, ktoré vychádzajú z death metalovej klasiky, ktorá bola vždy mojím srdcovým žánrom. Melodické, ale aj ťažkotonážne riffy, množstvo sól, výborný zvuk a celkom zaujímavé odklony od death metalu smerom k blacku mi zapasovali ako šerbeľ na riť. Pripadá mi to, akoby bol tento album vytvorený bez ohľadu na vplyvy moderného metalu, čo je dnes relatívne vzácny jav. V skladbách sa tak objavilo množstvo elementov, ktoré mi pripomenuli staršiu klasiku, dokonca aj Československú a na druhej strane gitarové myšlienky Morbid Angel. Toto považujem za úplne skvelé. Pozor ale, nehovorím o žiadnej zastaralej tvorbe. Páči sa mi, že vychádza z klasického death metalu. Gitary sú vyspelé a kompozícia so silnou atmosférou, až epickou, je rozumná a vkusná. To isté sa týka bicích. Aby sme však tento opis posunuli ďalej je nutné povedať, že práve k black metalovému klišé nahrávku ťahá garážový čierny škrek, ktorý by som ja síce vynechal, ale uznávam, že do koncepcie sa hodí. Hlavne, keď ide o atmosférou nasiaknutý materiál, ktorý má pre túto oblasť aj...

Čítaj ďalej
Januárové prírastky na festivale Gothoom!
jan19

Januárové prírastky na festivale Gothoom!

IMPERIUM DEKADENZ, MORIBUND OBLIVION a TÁBOR RADOSTI na Gothoome 2017 Imperium Dekadenz Moribund Oblivion Tabor Radosti www.gothoom.com/festival Tickets: gothoomshop.com/sk/vstupenky/51-gothoom-2013-vstupenka.html TICKETPORTAL: https://www.ticketportal.sk/event.aspx?id=23178 Pomaly, ale iste sa blížime do finále a jednou z posledných aktualizácií festivalovej súpisky potešíme hlavne fanúšikov výletov do temnejšej časti hudobného spektra. Blackmetalové zástupy rozšíria nemeckí IMPERIUM DEKADENZ. Ich čierny kov je plný atmosféry, dlhých rozvláčnych plôch no i zapamätateľných ostrých riffov. V minulom roku im vyšiel podarený album „Dis Manibvs“, na ktorom pokračujú v nastúpenej ceste kombinovania melanchólie a black metalu. V štúdiu duo sa na pódiu rozrastá na plnohodnotnú kapelu a my sa už tešíme na to, ako sa budú ich melódie rozliehať pod hradom Revište. Taktiež blackmetloví, no z nášho pohľadu i pomerne exotickí hostia prídu v podobe MORIBUND OBLIVION. Cestu budú merať až z ďalekého Istanbulu, kde sa svojmu remeslu venujú už od roku 1999. Vo svojom repertoári majú piesne v domácom jazyku i v angličtine a ich žánrom je pomerne čistý black s výraznými melódiami i odkazmi na metal staršej školy. Trocha experimentálnej príchute nášmu festivalu dodajú jihlavskí TÁBOR RADOSTI so svojím temným ambientom. Jeho živá prezentácia je viac než silným, miestami až strašidelným audiovizuálnym zážitkom, ktorý rozhodne odporúčame...

Čítaj ďalej
Recenzia – Krajiny Hmly –  Na konci ciest – Art of the night production and Echoes of Koliba Production
jan16

Recenzia – Krajiny Hmly – Na konci ciest – Art of the night production and Echoes of Koliba Production

Názov tejto kapely naznačuje hudobný štýl, ktorým sa uberajú. Áno, Krajiny Hmly sú pagan black metalová skupina zo Slovenska. V minulom roku, trochu netradične vzhľadom na štýl a názov, v tom najväčšom sparne, na konci júna im vyšiel ich debutový album nazvaný „Na konci ciest“. K histórii kapely len v krátkosti podotknem, že vznikli v roku 2011 a zo začiatku pôsobili len ako dvojica – Namtar (gitara, kompozícia, texty) a Samos (hlavné vokály). Od svojho vzniku stihli nahrať jedno splitko spolu s Misty Forest (2012) a jeden singel v roku 2013. Pri nahrávaní debutu zostavu doplnili klávesy a spev – Svarthen, známy aj z mnohých ďalších kapiel a projektov (Aeon Winds, Concubia Nocte atď.), čisté vokály mal za úlohu Skald a X.C.M. sa pridal s basou. Nahrávalo sa ako inak v štúdiu SPK v Badíne. Zvukovo je tým pádom nahrávka na výbornej úrovni. Gitara a spevy sú síce viac v popredí ako ostatné nástroje, ale považujem to za dobrý krok, pretože práve tieto dva aspekty sú dominantné. Bicie sú automatické, takže niekedy idú v tempách, ktoré by zvládol len naozaj dobrý bubeník. Práve tá občasná prílišná rýchlosť ich prezrádza, inak pôsobia prirodzene. Debut vyšiel zatiaľ len ako štúdiová nahrávka, s materiálom kapela nekoncertuje, možno tak urobia v budúcnosti. Album má šesť skladieb, niektoré sú dosť dlhé (najdlhšia má nad osem minút), celkovo je to nad 40 minút. V hudbe je veľká dávka black metalovej melodiky, ktorú obstaráva hlavne už spomínaná gitara, no klavír podčiarkuje často melódiu a dotvára atmosféru. Basa celú hudbu jemne dopĺňa, no nedá sa povedať, že by bola natoľko dôležitou zložkou ako vyššie menované dve nástroje. V každej skladbe sa striedajú rýchle pasáže s pomalými. Niektoré melódie sú veľmi chytľavé (napr. Cesta do temnoty ukrytej za hviezdami), iné pôsobia na mňa trochu ako typické black metalové klišé (napr. začiatok „Plameň už tíchne“). Hlavný vokál je výborne rozumieť (asi jeden z najzrozumiteľnejších na Slovensku), v podstate je to niečo medzi hovoreným slovom, no s prímesou škrekľavého a zachrapčaného black metalového podtónu. Čisté vokály mi však vyslovene vadia, nepáči sa mi žiaľ ani farba hlasu, ani celková prezentácia. Nemôžem si pomôcť, ale zdá sa mi, že to vokalista ťahá úplne na hrane, byť to živé vystúpenie, je to podľa môjho názoru falošné. Jednou z takýchto skladieb, kde je počuť niekoľko falošných tónov alebo prešľapov už na nahrávke, to je spomínaná „Plameň už tíchne“, ktorá sa mi zdá z celého albumu zároveň najslabšia. Texty sú všetky po slovensky, len názvy boli preložené aj do angličtiny. Textová náplň sa aspoň mne páči, hoci tematicky sú neveselé, k hudbe výborne pasujú a dodávajú tomu všetkému atmosféru. Názvy ako „Pustina“, „Cesta do...

Čítaj ďalej
Report – Devils Poison – Frozen Blood – Terrestrial Chaos – Empty Inside
jan12

Report – Devils Poison – Frozen Blood – Terrestrial Chaos – Empty Inside

Silvester je úspešne za nami, žiadna apokalypsa stále nedošla (aj keď sa čudujem, haha), všetci sme prežili, takže s čerstvými silami a Novým rokom vchádzam v ústrety prvému metálovému koncertu v tomto roku v Bratislave. Na programe boli štyri kapely, všetky zo Slovenska, tri domáce a jedna z neďalekej Senice. S dvoma domácimi Frozen Blood a Terrestrial Chaos, som už mala tú česť, naopak Devils Poison a Empty Inside dostali priestor na prvý kontakt. Treba povedať, že na organizáciu tohto podujatia sa podujali Loud Farm Booking, celkom nové meno na našej scéne a aj z tohto hľadiska ma zaujímalo, ako to títo chalani zvládnu. Čo sa organizácie týka, minimálne z mojej strany bola táto zložka zvládnutá dobre. Zo začiatku bolo všetko na čas a hoci neskôr už bolo aj menšie meškanie, myslím, že nikomu to neprekážalo. Večer odpálili Devils Poison, resp. neviem či zrovna odpálili, ale teda tu máte ako som to videla ja. Je to kapela, ktorá začala hrať v roku 2015, pôvodne vo štvorici, tento večer som tam videla však len troch ľudí. Chalani sú to ešte mladí, ich vek sa dá odhadovať od 17 – 22 rokov, ale ak je niekto z nich starší, tak sa teda ospravedlňujem. V každom prípade som bola celkom potešená, pretože nám konečne vyrastá aj nová generácia v Bratislave. Však kto už sa má pozerať stále na tých istých ľudí na scéne (neurážajte sa teraz, myslela som aj seba). Hoci je teraz módna vlna mladších ročníkov, ulietať si na thrashovej muzike, chalani z Devils Poison sa rozhodli skúsiť to radšej vo vodách true pure kult (pardon kvlt) black metálu z konca rokov 80.tych a začiatku 90.tych. Na pódiu sa objavujú ako som už hore písala len v trojici, v zložení gitara a spev, bassa a bicie. Trochu musím opísať aj vizuál kapely. Asi najvýraznejší bol pohľad na gitaristu a speváka v jednej osobe. Roztrhané tričko a okuliare ako z deväťdesiatych rokov, lebo toľko svetla, ako je na pódiu, ťažko znáša každý pravý black metalista. Stále neviem, či to bol akože odkaz na tie roky deväťdesiate alebo je to bolo kvôli tomu, že sa mu lepšie pozeralo na struny. Basák mal na sebe tričko Venom a na rukách pokované náramky. Spoza bicích toho často krát nevidieť veľa, ale nemôžem si odpustiť ksychty, ktoré popri bubnovaní robil bubeník. Počas hry mu totiž hádzalo sánkou z jednej strany na druhú. Takúto vec som ešte naozaj na žiadnom inom bubeníkovi nepozorovala, proste ma to zaujalo a fascinovalo natoľko, že som o tom musela napísať. Poďme však k hudbe. Ako už bolo písané vyššie, do uší sa nám dostával black metal, podobný napríklad Darkthrone, Immortal a...

Čítaj ďalej