Report – Fishartcollection – Dysanchely – Attack of Rage – 28.01.2016 – Trnava – Art Klub

Priznám sa, že som sa na koncert do „Malého Ríma“ nedostala už poriadne dávno, je to už niekoľko rokov! Vlastne som ani nerátala, že sa mi podarí prísť tento večer. Považujem za úplný paradox, že človek sa ešte o pol jednej dostane zo Spišskej Novej Vsi napr. do Popradu, či Liptovského Mikuláša, ale z Trnavy do Bratislavy ide posledný vlak o 22:30. O tejto hodine samozrejme ešte väčšinou koncerty gradujú, takže obyčajný smrteľník má asi tri možnosti. Prvá je odísť v tom najlepšom, druhá nájsť si ubytovanie a prespať v danom meste, alebo sa do rána poflakovať po meste a hľadať si „nových kamarátov“ alebo „nové problémy“ (haha)! Tá najlepšia možnosť je, keď sa vám podarí zohnať niekoho spoľahlivého, kto vás dopraví autom domov a to sa mi náhodou podarilo, takže som sa nakoniec v sobotu viezla nocou do Trnavy v ústrety novým hudobným aj medziľudským zážitkom.

Trochu som sa bála, že zmeškám vystúpenie prvej trnavskej kapely Fishartcollection. Obavy sa však vzápätí rozplynuli. Hneď pri vstupe sme sa dozvedeli dobrú aj zlú správu. Dobrá bola, že začiatok koncertu sa posúva na 21:00 a tá zlá, že dnes budú len dve kapely, pretože Attack of rage nakoniec nevystúpia. Nuž, čo už, aj to sa stáva, fanúšikovia sa museli uspokojiť len s dvoma spolkami – Fishartcollection a Dysanchely, ktorí mali tento večer aj pokrstiť svoj posledný album s názvom „Reborn“.

Po zvítaní so známymi a dočerpaní tekutín som išla obhliadnuť „terén“. Veľmi sa to tu od mojej poslednej návštevy nezmenilo. Niekedy po deviatej teda začínajú Fishartcollection. Zvukovo som bola milo prekvapená a menšie nezrovnalosti kapela sama hneď po prvej piesni upravila. Pódium bolo podsvietené na červeno a spočiatku sa hudobníci veľmi nehrnuli do akčnejších situácii. Samozrejme, chalani nestáli ako sochy, pohybovali sa po malom pódiu, to áno. Zmenilo sa to až niekedy cca jednu pieseň pred koncom vystúpenia, keď sa gitarista Dodo popremával trochu po miestnosti a na záver medzi ľudí zoskočil aj spevák Peter. Celé vystúpenie malo silnú podporu účastníkov, miestnosť bola plná, ale nie tým nepríjemným spôsobom, že sa človek nemôže ani pohnúť. Niekoľko skalných fanúšikov stálo pod pódiom a dve už asi jemne prichniapnuté dievčence sa snažili aj o vytvorenie akéhosi „poga“, kotlu, len mi to do tej hudby Fishartcollection, okrem poslednej skladby nesedelo. Hralo sa z posledného EP s názvom „Pretlak“( napr. Posledná možnosť, Nedá sa svietiť), no aj z predošlého „In Oil“ (Swang song, Follow…). Celkovo myslím veľmi vydarený set aj po zvukovej, aj po hudobnej stránke, zo začiatku trochu menej, výrazný, no ku koncu vygradovali atmosféru, celé vystúpenie nabralo energický spád. Pódium sa teda na chvíľu uvoľnilo pre prípravy hlavného aktéra večera, vlastne sa mi zdá, že sa uvoľnilo až na dobrú pol hodinu, ale aspoň bol čas na rozhovory.

Niekedy po desiatej otvorili Dysanchely svoje vystúpenie prvou skladbou z najnovšieho albumu, ktorá začína charakteristickým introm so zvukom sirény. Tým vlastne prilákali do miestnosti všetkých tých, čo sa ešte nachádzali niekde mimo. Zvukovo opäť nemám väčšie výhrady, len gitary občas prepískli, či väzbili. Čo sa týka zloženia Dysanchely, tvoria ho starší a vyhraní hudobníci, za mladší závan sa dá považovať spevák – Zdeno. Kapela má za sebou už slušnú kopu rokov, odohraných koncertov a na konte piaty radový album. Pod pódiom sa nakopilo viac ľudí a pri prvých skladbách vpredu vznikol celkom slušný kotol, takže bolo neradno sa priblížiť, ak človek nechcel skončiť na zemi alebo schytať nejaký kopanec. Všetci netrpezlivo očakávali na chvíľu, kedy sa pristúpi k obradu krstenia. Na pódium chalani pozvali ako krstného otca Matúša Novanského z Ohen aj Doda z Fishartcollection, ktorý kedysi hral v Dysanchely. Po krátkom predslove a zaželaní, nech je album úspešný sa už išlo na vec! Krstilo sa 12 ročnou škótskou whisky, Chivas. Poliate CD letelo niekam do radov divákov a Chivas koloval medzi ľuďmi. Dodo na dve skladby vystriedal Robsona na gitare, aby odohral staršie veci. Matúš vystriedal zas Zdena za mikrofónom. Potom už nasledovali len záverečné dve alebo tri skladby zo starších albumov. Pri nich sa už však asi prejavila buď únava alebo radosť a uvoľnenosť a tak sa bubeník miestami sekol a jedna z gitár zajačala párkrát dosť falošne. Okrem tohto menšieho prešľapu to bol veľmi vydarený koncert, ktorý sprevádzala priateľská, až by som povedala domáca nálada. Som veľmi rada, že som mohla byť súčasťou tohto večera, ktorému koniec koncov neublížila ani neúčasť jednej kapely! S Attack of rage by celé podujatie samozrejme nabralo na väčších grádoch, no aj takto komornejšie to malo svoje čaro. Večer mal atmosféru, mal akúsi radosť, z toho, že sa podarilo vydať nové CD, že sa podarilo ho pokrstiť za hojnej účasti a kto by si už len mohol priať viac!

Použité fotografie prebraté z FB stránok kapiel.

Avatar photo

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj