Recenzia – Tortharry – „Sinister Species “ – Metal Age – 2018
Tí skôr narodení si isto pamätajú divadelné zoskupenie pána Štepku zvané Radošínske naivné divadlo. V roku 1970 bola zverejnéná hra Jááánošííík, a odtiaľ použijem jednu hlášku, keď sa mladý Juraj navracia dom a spýtaju sa ho čo na mysli to na jazyku. Tri dni a tri noci som nemal nič v papuli znela odpoveď (dúfam že mi bude prepáčená možná zmena slovosledu, za to sa budem ďalšie tri dni bičovať). To je presne toľko dní čo som obdržal nová nahrávku starých harcovníkov Tortharry s Hronova, ktorý svoju záľubu doviedli do dokonalosti. Jesť mi prestalo chutiť hneď po prvých tónov, ktoré mi zároveň nedovoľovali ani poriadne spať. Ta hudobná masáž bola priam rajská hudba plná krvi bolesti a devastácie každého zmyslu aký človek má. Samotné album je vydávané po dlhých piatich rokoch od predchodcu FOLLOW. Desať skladieb čistého a priamočiareho deathmetalu. Priaznivci hudobných zoskupení ako DUO YAMAHA, alebo Eva a Vašek by sa mali tomuto albumu vyhýbať na kilometre, lebo docent Chocholoušek bude mať priveľa roboty s nimi :). Ale dosť srandičiek pozrime sa čo chalani vlastne nám servírujú v tých 37 minutách čo album „Sinister Species“ ponúka. Už od prvého tónu už štandardným introm nás chalani pekne pripravujú na explóziu smrtiacich riffov a deavastačných účinkov bubeníckej artilérie. Po uplynutí cca 1:40 minút sa rozpúta peklo v mysli. Gitara je brutálne nasadená aby tlačila a rozsievala smrtiace riffy vpred, aby rozsievali smrť a ničili všetky pochybnosti vznikajúce v chorých mysliach, ktoré si nevedia usporiadať svoje priority a najmä zváženie vlastnej existencie .Čo by bola gitara bez bassy, ktorá na novom diele má právom plnohodnotné umiestnenie v predných líniach a nie je utopená a zanikajúca. A bubenícka artiléria? Killing devastácia tak sa to dá zhrnúť do dvoch slov. Alečo najhlavnejšie je že to nie je bezduchá šlapanica a sekačka v jednej podobe. Každý zvuk má svoje opodstatnenie a po pridaní growlingu máme pred sebou dokonalé dielo.A predsa nič iné sa od tejto smečky neočákavali. Chalani to vedia presne po čom pištia duše fans, čo točia svoje hlavy pod pódiami. A vyzretosť sa ukázala v plnej sile s zúročenie tých 27 ročných skúsenosti pôsobenia kapely na metalovej scéne. Presne takéto pocity som mal aj minulý rok keď sa mi do rúk dostala novinka od prešovských Perversity. Niet lepšie začať nový rok albumom, ktorý jednozančne bude patriť do Top 10 albumov za rok 2018. Amen, spása preč!!!!!!! Krv pomaly steká po tvári a ruky sa trasú, keď zvierajú ten kvér. Stisknúť spúšť alebo nestisknúť? Toto je ťažká otázka, ale odpoveď je jednoznačná! Slabý jedinec stiskne tu zasranú spúšť a unikne problémom. Silný jedinec ten kvér zahodí a postaví sa všetkým výzvam a nástrahám....
Revenge Division – The Grey Eminence – Slovak Metal Army, 2017
Rozmýšľam, či som niekedy písal o kapele, v ktorej sa za tak málo času udialo tak veľa. Revenge Division začali svoju púť v roku 2011 a o tri roky neskôr prišiel ich debut The New Generation pod českým vydavateľstvom MetalGate. Popravde, kým neprišiel ich aktuálny album The Grey Eminence, tak mi ani meno kapely nič nehovorilo. Čiže stihli vydať dva albumy, natočili podarený klip k songu The Tank, ktorý rotoval kade – tade, všetko vyzeralo, že idú ako dobre premazaný stroj. Lenže koncom októbra prišla správa, že kapela si dáva pauzu, resp. končí, neviem presne, ako sú na tom aktuálne, ale všetkým je jasné, že je to veľká škoda. Moderne znejúce kapely až tak veľmi nevyhľadávam, ale Revenge Division som okúsil aj naživo. Začiatkom septembra v Novom Meste nad Váhom v maličkom klube Retro mi spríjemnili narodeniny, že to bude ich derniéra, by mi vtedy ani náhodou nenapadlo. Späť k albumu. Ako som spomenul, Revenge Division hrajú (resp. hrali) moderne znejúci melodický metal na štýl, povedzme, Trivium, takže sa tu miesi groove s metalcorom, miestami vyšľahne thashový riff, alebo aj deathová sypačka. Pred besnením ale uľahodí ušiam inštrumentálne akustické intro The Beginning of Enlightenment, aby nám facku dala úvodná smršt Call to Service s výrazne chytľavým refrénom, túto vlastnosť má ale väčšina skladieb na albume. Po nej nasleduje už spomínaná The Tank, ku ktorej vznikol klip, ktorý ľahko nájdete na YouTube. Celý album vyniká hitovosťou svojho materálu, takže pokojne by sa dala hociktorá skladba z albumu zaradiť do setlistu. Mňa najviac trkla prepracovaná We All Could Have Been Brothers, v ktorej je tak nejak všetko. Od nákazlivej melódie, cez agresívnejšiu pasáž až k recitovanému slovu za sprievodu sláčikových nástrojov. Veľmi sa mi pozdáva artwork albumu, ktorý dýcha až takou lovecraftovskou atmosférou. Podobne super je na tom aj celý booklet, kde sa nachádzajú obrazy priamo súvisiace s tým ktorým textom. Zvuková stránka je na výbornej úrovni, ale to sa dalo čakať, predsa len tento žáner nemôže mať zvuk blackmetalového undergroundu odniekiaľ z pivnice. O tom, že kapela bola vyhratá a album je vyzretý, sa nedá pochybovať, stačí sa pozrieť na mená hudobníkov, v akých kapelách hrajú (Suburban Terrorist, Nahum…). Zostáva teda iba dúfať, že si chalani dali ozaj iba pauzu a po nejakom čase sa vrátia ešte silnejší a plní nových nápadov. Bola by škoda pochovať takto rozbehnutú kapelu. Hodnotenie:...
Carnal Necrosis – Origins of Malevolence – Immortal Souls Productions, 2017
Dnes sa pozrieme na zúbok mladej americkej formácie Carnal Necrosis. Minulý rok im pod krídlami obnoveného Immortal Souls Productions vyšlo debutové Ep Origins of Malevolence.Carnal Necrosis tvoria štyria deathmetaloví nadšenci – Andrew Bowen (basa), Nick Crowell (bicie), Eli Castillo (gitara) a Shane Hayes (spev). Na scéne sa pohybujú piatym rokom a nevyhli sa personálnym zmenám, kde ich prvé demo naspieval Josh McGue. Album tvorí šesť skladieb, ktoré sa nesú v mantineloch klasického death metalu, ale na solídnych technických základoch. Na členoch je vidieť, že ctia veľké mená deathmetalového neba (resp. pekla), pretože sú tu časti skladieb, ktoré sú ako vytiahnuté z pokladnice takých mien ako Death, Suffocation a pod . Úvod skladby Necromania obstaráva intro, zrejme vystrihnuté z nejakého filmu, žiaľ, nie je v mojich silách uhádnuť z akého. Po odoznení sa na nás vyvalí death metalový kolovrátok, z ktorého niet úniku. Kapela nezabúda ale ani na melódie. Je tu niekoľko pasáží, ktoré nevymlátite z hlavy ani demoličným kladivom, menovite tretí song Blood Feasting a jeho pochodová časť, či výdatné sólovanie v Infernal Species. Ako som spomínal, výrazné technické základy, tak je to samozrejme cítiť na celom albume a naozaj všade srší zohratosť, ale najviac vyčnieva posledná vec Demented Torment. Takmer celá vec sa ťahá v pomalom tempe a berie so sebou všetko, na čo narazí, niečo ako lávová lavína. Sypačky sa tu dočkáme až v posledných sekundách a naozaj som si túto vec úprimne obľúbil. Ku zvukovej stránke nemám nejaké výčitky, nahrávalo sa v nejakom Grindhouse Recordings v Californii. Za artworkom stojí Vandoo Morpheus, pekný, povedal by som, tradičný death metalový obal v štýle Dana Saegravea a pod. Jedna vec, čo ma sklamala a neodpustím si to, je booklet. Predsa len trochu odfláknutá stránka, iba fotka kapely a kontakt na ňu. Citeľne mi chýbajú texty, pretože patrím medzi tých podivínov, ktorí si pri počúvaní albumu radi notujú s kapelou. Všetci vieme, ako je náročné odpočúvať texty v death metale. Napriek tomu ide o podarenú vec a určite jednu z najlepších vecí z aktuálneho katalógu Immortal Souls Productions. Hodnotenie:...
Audiotrauma Fest 2018 – dvojdňový festival alternative-industriálnej-noise-elektronickej hudby v Prahe
AUDIOTRAUMA FEST 2K18 9.-10. února 2018, od 18.00 Praha – Klub Nová Chmenice, Koněvova 219, 130 00 www.audiotraumafest.com FB event: https://www.facebook.com/events/800611803448474/ Předprodej do 2.2.2018: https://goout.net/en/festivals/audiotrauma-fest-2018/fcomc/ Předprodej (audiotrauma.org): https://goo.gl/8Vvxih Video report z loňského ročníku: https://www.youtube.com/watch?v=OSuzPQilNew Po prvních dvou úspěšných ročnících to muselo přijít: francouzský post industriální label Audiotrauma proletí jako sonická zimní bouře druhý únorový víkend pražskou Novou Chmelnicí a v srdci Evropy rozbuší industriální tep v inovativním BPM! Italský projekt se základnou v Berlíně Aleph celý festival otevře. Armando Alibrandi po úspěšných albech svého rhythmic noise side-projectu Supersimmetria (label Hands Productions) zavítal k výtečným elektro-esoterickým vodám Raumklang Music. Album Coiled koncipoval jako spirálu života a poodhalil tak roušku tajemství významu svého názvu Aleph-prvního znaku fénické abecedy. Ukrajinský IDM ambient projekt R.Roo známý z vynikajících počinů na renomovaném chicagském labelu Tympanik Audio, zavítal také do Audiotrauma labelu a na jeho roztomilém posledním albu Shilly-Shally nechal posluchače nahlédnout i do jeho experimentálnějších glitchových poloh. Francouzské duo Ex-Tension na dvou předchozích vydáních AF chybělo, proto jsem velmi rád, že se do Prahy opět vrací předvést svojí ráznou industriální estetiku s hustým hypnotickým stylem, zbarvenou technoidními zvuky a temnými atmosférami. Německý projekt Architect je dílem mistra a zvukového alchymisty Daniela Myera, který je v Praze častým a velmi vítaným hostem se všemi jeho projekty! Architect je hybrid minimalistického drum’n’bassu a hladkých zvuků prostředí a celá pražská základna se už na něho moc těší! Francouzský tandem Moaan Exis na posledním ročníku AF Prahu doslova okouzlil a jeho vystoupení patřilo k tomu nejlepšímu! Do Prahy se tedy znovu vrací a nabídne industriální techno hardcore v kombinaci se cinematickými atmosférami a experimentálním tribal zvukem. Běloruský projekt Ambassador 21 prošel punkovými skupinami, aby svůj manifest přetavil do industrial hardcore E.B.M. rhythmic noise oceli a zahrál na velkých světových festivalech (Wave Gothic Treffen, Maschinenfest, Forms Of Hands,Kinetic etc.). Nabízí drsný, neúprosný zvuk a výbušné živé představení! Sébastien Béné-Le Touarin z Francie aka Amesha Spenta se sedm let po svém eponymním opusu vrací s albem Simplexity, které je inspirované filmovou meditativní sérií Godfrey Reggia Návštěvníci. Maluje zde obrazy experimentálními zvuky, přesnou barvou našich vlastních pochybností a rozporů! Francouzský projekt Atonalist se narodil při setkání dvou multi-instrumentalistů Renaud-Gabriel Piona a Arnaud Fourniera. Společně vytvářejí instinktivní hudbu, vnější kódy, čerpají z oblasti freejazzu, stejně jako z noisu, industriálu i elektroniky. Z německého Hamburgu do Prahy zavítá projekt Ecstasphere. Ophelia The Suffering obohatila svůj styl prvky dubstepu, metalu či nadměrným používáním breakbeatů a promísila je do teplé organické verze rhythmic noisu a dovedného experimentování! Finský industrial E.B.M. projekt Cardinal Noire improvizací a využíváním nahromaděných kombinací hardwarových a softwarových zvukových systémů vznikl v roce 2012! Pokud máte rádi temnou kanadskou školu tohle je kapela pro vás! Jedna z nejvýraznějších kapel francouzské industriální scény Chrysalide je známa svými hutnými hyperenergickými sety,...
MARDUK, MORTIIS, BELPHEGOR, ale aj MALOKARPATAN na BRUTAL ASSAULTE 2018!
Brutal Assault 2018 8. – 11. srpna 2018, pevnost Josefov, Jaroměř www.brutalassault.cz S black metalem a další potemnělou zhůvěřilostí jsme sice ještě neskončili, přesto již po tomto updatu sestavy není pro fanoušky žánru bez lístku na BA žádné jiné spásy. Nejtemnější aktualizace sestavy je zde! MARDUK opět rozezní svoje válečné bubny a polnice a spustí hrozivou baráž bicích, syrových a agresivních riffů, doplňovaných nenávistnými proklamacemi a hrůznými útrpnými skřeky Mortuuse. 25 let metalové historie se střetne s odvěkými hrůzami válčení mezi lidskou rasou a výsledkem bude odporný a zběsilý black metal s charakteristickým rukopisem MARDUK. Jedna z nejunikátnější kapel metalového podhoubí byla zrozena pohanskými tradicemi švýcarských hor, ze kterých přichází hrdé a resolutní duo BÖLZER, které za pomocí těch nejelementárnějších nástrojů v podobě hlasu, kytary a bicích tvoří jeden z nejhutnějších a vše-požírajících soundů vůbec. Vzhledem k tomu, že Håvard Ellefsen byl zakládajícím členem Emperor, nemáme na vybranou a musíme jeho vystoupení zařadit do této várky…Moudří již vědí, že toto léto se skřetí synťákový ambient projekt MORTIIS vydává na cestu světem s hloubavými zvuky první éry a máme to potěšení Vám sdělit, že fanoušci BA budou u toho a stejně tak se můžete těšit na nesvatý kult masa a kozlích hlav BELPHEGOR. Z nejhlubšího lůna jihoamerického undergroundu přivoláváme Chilskou ohnivou black death metalovou bestii WRATHPRAYER k jedné z jejich velmi vzácných výprav na starý kontinent, zatímco z temných luhů západního Slovenska přijedou MALOKARPATAN. Kapela opěvovaná ve světě snad více než doma, nabídne potemnělý trip alkoholovým oparem do zapomenutých zákoutí místního folklóru, plného loupeživých rytířů, rohatých hajných a čertů hrajících mariáš. Po dekádě v ústraní se na scénu vrací hudebně dost možná nejkontroverznější francouzská black metalová horda ARKHON INFAUSTUS, aby si vyžádala svůj oplzlý trůn. A nakonec si bezbožní black folkoví Irové CRUACHAN přijdou vybrat oběť pro svého boha krve. Linky: www.brutalassault.cz https://www.facebook.com/brutalassault.cz/ Text Brutal...
Ataraxia – Mordum-Zhor-Machina Baphometa – Riders Pub – Liptovský Mikuláš – 26.1.2018
Posledný januárový piatok som sa rozhodla po prvýkrát navštíviť Riders pub v Liptovskom Mikuláši. Priznám sa, že na koncerte v tomto meste som už nebola naozaj dlhé roky. Bola som teda zvedavá na tunajšiu scénu aj atmosféru. Pôvodne mali na koncerte odohrať Dáni s názvom Baest. Niekoľko hodín pred koncertom však organizátori oznámili, že táto skupina žiaľ zo zdravotných dôvodov neodohrá a ruší aj zvyšné koncerty na svojom turné. Náhrada za Dánov sa našla priam bleskovo v podobe skupiny Zhor. Predo mnou bol teda večer so štyrmi slovenskými skupinami, jednou skôr grind-core (Ataraxia), dve black metalové (Zhor a Machina Baphometa) a jedna death metalová legenda (Mordum). Tri z vystupujúcich kapiel som ešte nemala možnosť vidieť a počuť naživo, takže som bola náležite zvedavá. Do Ridersu sme dorazili asi okolo pol ôsmej, prvá kapela sa pomaličky rozbiehala, zvučilo sa. V miestnosti bolo celkom dosť ľudí, väčšina stolov bola obsadená, takže to vyzeralo na státie po celý večer. Pre tých, čo nikdy tento klub nenavštívili, Riders pub je v zásade jedna veľká miestnosť na poschodí s menším vyvýšeným pódiom, po bokoch sa nachádzajú boxy na sedenie. Interiér, aj bar je celý drevený, po stenách sú obrázky rôznych umelcov a iné dekorácie. Vo vnútri sa nefajčí, len vonku na chodbe. Celkovo je klub dosť malý, ale na UG koncerty, kde sa väčšinou nazbiera do 100 – 150 ľudí maximum je postačujúci. Pri dverách sa nachádza mix pult a dokonca je tu aj osvetlenie. Ako prvá odohrala skupina Ataraxia z Ružomberka, s jedným členom z Košíc. Minulý rok som na ich vystúpenia akosi nemala šťastie. Keďže sa mi ich prvý zárez s rovnomenným názvom z konca roku 2016 páčil, bola som zvedavá aj na živé prevedenie. V kapele pôsobí niekoľko postavičiek, ktoré si dovolím označiť ako ostrieľaných hudobníkov a podľa mňa to vidieť hlavne na uvoľnenom a nenútenom pódiovom prejave, komunikácii s publikom. Prekvapil ma aj celkom dobrý zvuk, ktorý sa podarilo urobiť. Z debutu sa hrali napr. skladby ako „Vývrat, Parazit, Obžerstvo alebo Realita“. Na konci chalani zahrali aj jednu novú skladbu s názvom „Možnosť voľby“, takže snáď čoskoro bude ďalšia várka. Texty sú po slovensky a zostala som milo prekvapená, pretože niektoré časti skladieb bolo Gabimu dobre rozumieť. Výhody bezdrôtovej basy sú tiež nesporné. Basak s tričkom Košice Represent (aby bolo každému jasné, že on je z KE) si niekoľkokrát vyliezol na stôl. Na umocnenie uvoľnenej atmosféry si počas koncertu niektorí členovia aj pripili s pol deci. Koncert sa mi páčil, lebo mal energiu, grind-core odviazanosť a ľudia sa vyslovene bavili. Po skončení setu sme na chvíľu odbehli skontrolovať Kolotočovo. Veľmi sa to tu nezmenilo, a to je dobre. Keď sme...








