CREMATION zine č. 17 je na svete!
jún01

CREMATION zine č. 17 je na svete!

Zverejnené v jún 1, 2018

V poradí 17. číslo extrémne metalového fanzinu CREMATION je v týchto dňoch von. Opäť vychádza v klasickom fyzickom A5 formáte na 76 stranách (z toho 12 farebných). Pre bližšie info nás stačí kontaktovať na FB profile, alebo: cremationzine@outlook.com V Českej republike exkluzívne na: www.supug.cz Z obsahu nového čísla Rozhovory: SOLFERNUS ANASARCA IMPERIUM DEKADENZ THALARION/JURAJ THAL MALOKARPATAN MORTIFILIA NARGAROTH VARMIA NECROHERESY Rubriky: História a filozofia death metalu – Československo GOTHOOM 2017 – fotoreport GOTHOOM 2018 Kam kráča slovenská zinerská scéna? Štúdio report – SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY „Smutnice“ Recenzie: EDITOR „Old School“ (Slovak Metal Army) LEGION OF WOLVES „Bringers of the Dark Sleep“ (Metal Scrap rec.) GARANT „Dobyvatelé part II.“ (Support Underground) KAAR „Svatej holokaust“ (Support Underground) DOGMA INC. „Blacksun Flowers“ (Slovak Metal Army) SINNERS MOON „Far beyond The Stars“ (Slovak Metal Army) IMMORALITY „Live memoriam 2016“ (samovydanie) BRUTE „Henchmen“ (Slovak metal Army) SURGERY „Absorbing Roots“ (Support Underground) SEVEN PAINFUL „Enthropy of Soul“ (Slovak Metal Army) SOLFERNUS „Neoantichrist“ (Satanath records) BLOODY REDEMPTION „Infected Minds“ (Support Underground) CHOKED BY OWN VOMITS „Shit World“ (Nice To Eat You) CARNAL NECROSIS „Origins of Malevolence“ (Immortal Souls) CONSUMED BY VULTURES „In Eterno“ (Nice To Eat You) DEATH SENTENCE „Burning World In My Hands“ (Slovak Metal Army) PHYLACTERY „Aeber“ (Support Underground) MURDER INC. „Umlčen navěky“ (Support Underground) BOWEL FUCK „Fragments“ (Nice To Eat You) UERBEROS „Tormented By Faith“ Reklama: GOTHOOM OPEN AIR FEST 2018 SATANATH RECORDS NICE TO EAT YOU DEATHFEST 2018 UNHOLY PAGAN FIRE ZINE SUPPORT UNDERGROUND SYMBOLIC OPEN AIR FEST 2018 MAGIC DISK MUSICK SLOVAK METAL ARMY IMMORTAL SOULS FLESH PARTY OPEN AIR...

Čítaj ďalej
Recenzie – Eryn Non Dae – Abandon Of The Self – Debemur Morti Productions – 2018
máj28

Recenzie – Eryn Non Dae – Abandon Of The Self – Debemur Morti Productions – 2018

Zverejnené v máj 28, 2018

Veľa vody ubehlo od doby kedy ma totálne uzemnil debut „Hydra Lernaia“ od francúzskych Eryn Non Dae – respektíve som vtedy potreboval zoškrabať zo zeme. Nechutne mizantropická kombinácia „Catch 33“ Meshuggah a Neurosis z obdobia medzi albumami „Enemy Of The Sun“ až „Times Of Grace“, po okraj naplnená zlobou a apokalyptickou atmosférou. Peklo ako turistická destinácia, z ktorej sa vytratila všetka nádej. Dvojka „Meliora“ vyšla tesne pred koncom sveta, ktorý nikdy nenastal a aj keď liezla pod kožu ťažšie, opakované vypočutia nakoniec priniesli svoje ovocie. Post-metalové korene kapely išli trochu viac do popredia na úkor rytmických kotrmelcov z „Hydra Lernaia“, avšak stále sa dalo hovoriť o kapele ktorá si zachovávala vlastný ksicht a zostávala medzi kvadriliónom ročne sa rodiacich post-metalových spolkov ľahko rozoznateľná. A teraz, po dlhých piatich rokoch by človek chcel povedať, že do tretice, s dlho očakávaným novým albumom „Abandon Of Self“ bude všetko dobré… …a tu som už chcel zhodiť nový album pod čiernu zem. Tu som už mal napísané dva odstavce o tom ako Eryn Non Dae tápajú a nemajú už čo povedať. Ale ako sa mi zopárkrát v minulosti stalo, tak aj teraz musím priznať, že som sa s verdiktom ťažko unáhlil a nakoniec mrzuto musel zmazal to, čo som mal doteraz napísané. Sprvu som mal totiž pocit, že za tú malú večnosť, čo uplynula od albumu „Meliora“, Eryn Non Dae akosi ušiel vlak. Akoby sa naozaj opustili, tak ako stojí v názve albumu. Ani náhodou. Novinka je sprvu prostá záchytných bodov, pôsobí dojmom, akoby ste ju počúvali pod vodou alebo tápali s malou plťou na hmlistom mori, bez výhľadu na pobrežie. Sekané gitarové riffy z „Hydra Lernaia“, ale aj „Meliora“ nahradila spleť temne ambientných dozvukov, spätných väzieb naťahujúcich sa miestami až do minútových dĺžok. Ani zvuk nástrojov nie je tak explozívny ako v minulosti, skôr by som povedal že skreslenie je paradoxne až rockovo špinavé. „Abandon Of The Self“ je náročná púť,. Možno sám poslucháč tu musí opustiť svoje očakávania, aby si ho tretí album týchto žabožrútov dokázal úplne podmaniť. To čo sa deje napríklad pri rozbehu takej „Stellar“ pôsobí takmer soundtrackovo – byť to hudba k hororu Jamesa Wana, tak si beriem hnedé bezpečnostné nohavice. Kapela je minimalistickejšia než kedykoľvek v minulosti a stáva sa akýmsi médiom, ktoré sprostredkováva číro spontánnu hlukovú masu. Pripomína to skôr autenticky zachytenú improvizáciu. Album akoby na prvý dojem nemal štruktúru a pokus ju hľadať je ako snažiť sa uchopiť vzduch. To nejde – ten vzduch sa dá len dýchať. Či je čerstvý alebo stuchnutý hnilobou, dá sa len a len dýchať. Preto sa vyzbrojte mamuťou trpezlivosťou, i keď spočiatku budete márne hľadať tých END., na ktorých...

Čítaj ďalej
Report – Hard Music in Trnava vol. 1 – 26. 5. 2018 – K Ten klub – Trnava
máj27

Report – Hard Music in Trnava vol. 1 – 26. 5. 2018 – K Ten klub – Trnava

Zverejnené v máj 27, 2018

Už som takýchto koncertov zažil veľa. Ale je to ťažké na to písať nejaké zhodnotenie a hlavne býva smutný pohľad do totálne prázdneho publika. Možno je to teraz naozaj prekoncertované a ľudia sa už chystajú na festivalovú sezónu, alebo ja neviem čo. Ale keď je viac ľudí z kapely na pódiu, ako maniakov, ktorí by sa mali baviť, asi je čosi zle. A pri tom zostava bola relatívne lákavá. Štart bol stanovený na siedmu hodinu. O siedmej okrem mňa, mojich troch parťákov, barmana, zvukára, dvojice, ktorá vyberala vstup a kapely, ktorá sa zvučila, nebolo v klube ani nohy. Aj preto sa začiatok posúval a posúval až na pol deviatu, aby kapela nehrala pre úplne prázdno. Takže úvod zaobstarali organizujúci Dysanchely. Tak ako sa vrah vracia na miesto činu, tak aj ja sa tu s nimi stretávam znovu po čase v tom istom klube, vlastne po prvý krát odvtedy čo tu krstili album Reborn. Dnes bez basáka, ktorý je vraj na „líbankách“ ako nám bolo oznámené, zato s výdatnou porciou songov z posledného vydareného albumu. Naozaj z tejto muziky ide taký ten duch In Flames, keď im ešte išlo o hudbu a nie iba o promenádovanie sa medzi adolescentami. Po zvukovej stránke mi to prišlo dosť „vyhúlené“ a po ich sete som bol riadne ohučaný. Ale v podstate človek ide s cieľom počúvať hlasnú muziku, tak to beriem. Po nejakej tej chvíľke sa dostavili na pódium Nitrančania Empyrion. Tých som už tiež hodne dávno nevidel, tak som bol zvedavý čo je u nich nového. No gitarista zhodil dlhé vlasy. Inak je všetko tak ako si pamätám. Dôkazom toho, že sa pomaličky posúvame u nich k novému albumu, bola aj nejaká tá ukážka z novej tvorby. Ide sa v zabehnutých koľajach, ale prišiel mi ten kúsok o čosi melodickejší, takže uvidíme čo sa z toho vykľuje. V „publiku“ už bolo badať aj nejaký ten ostýchavý pohyb. Keď sa spevák spýtal, či majú ešte pridať nejaký song a z opozície prišla nejaká nejasná odpoveď, tak ten song prihodili. Aj keď sa to úplne vyľudnilo a nedalo sa vyhnúť poznámke – kam všetci išli do prdele? Kapela si ale z toho sama robila srandu, že ak by sa ešte raz spevák spýtal, či pridajú ďalšiu vec, tak mu asi dá niekto po papuli. Hm, asi by ale ani nemal kto. Do tretice sa dostavili štyria ogaři z Moravy, počúvajúci na meno Melancholy Pessimism. Na nich som naživo narazil po prvý krát, ale sú v tej mojej kotrbe vedení ako kultová záležitosť. Po, ak sa nemýlim piatich rokoch nečinnosti, tak Vlasta minulý rok túto hydru znovu prebral k životu a tak brázdia pódia zase kade...

Čítaj ďalej
Diligence – Abundance in Exertion – The Barn Production – 2018
máj23

Diligence – Abundance in Exertion – The Barn Production – 2018

Zverejnené v máj 23, 2018

Pražskí Diligence sa prvýkrát vynorili z českého podhubia roku 2012 so singlom „Claws Of The Incomplete“. Dlhšiu cestu k dlhohrajúcemu debutu premostili s épečkom „Amendment“ (2014) a dvojsinglom „Endlessly Flawed“ (2016) , čo bude asi aj dôvodom, prečo je tohtoročné LP „Abundance in Exertion“ viac menej prosté začiatočníckych neduhov. Background členov kapely nejak extra naštudovaný nemám, minimálne viem, že speváčka Daniela Neumanova mimo pôsobenia v Diligence vrieska aj v Keep On Rotting či výborných post-doom-sludgeových The Corona Lantern (spolu s gitarostom Diligence Igorom Krakhmalevom) takže vyťažená asi bude vcelku kvalitne. Každopádne kvintet hrá až neľudsky a chirurgicky presne, takže skúsenosti tam nejaké určite budú a v tomto prípade meno kapely (Diligence – pracovitosť, usilovnosť, snaživosť) odzrkadľuje hudobný náklad na nosiči. Angažmán frontwoman by zvádzal k automatickému prirovnávaniu k spolkom ako Arch Enemy, ale tu musím povedať, že pražskí našťastie nemajú vôbec záľubu v prevarených kolotočových melódiách, ktoré mi strpčujú akýkoľvek súvislý posluch ich značne známejších kolegov. Diligence do nás skrátka rúbu technický death metal bez kompromisu, vyniká najmä práca gitarového dua, kde sú vskutku počuť odohraté roky a neľudsky precízna hra bubeníka. V tomto skrátka inštrumentalisti v Diligence idú ako stroje. Nemyslím si, že v štúdiu bolo potrebné niečo editovať, čím viac to počúvam, tým viac verím, že pätica z českej metropole toto všetko dáva s prehľadom aj naživo. No a produkcia od Dana Frimla (Mean Messiah) je prehľadná, ale aj adekvátne brutálna. Album začína kvázi introm, ktoré je súčasťou úvodnej skladby „This Queue Metaphor“, aby následný masaker začal Danieliným growlingom za sprievodu gitár a blastbeatov bicích. Ťah na bránku majú Diligence fakt kvalitný a čo im chýba do rozmanitosti, to doháňajú agresivitou a technickou precíznosťou. Riffovo to nie je nič objavné ale počúva sa to fakt dobré. Páči sa mi šikovne zakomponované gitarové arpeggio v „Bleeding Fractals“ a celkovo je začiatok skladby, obstaraný bleskovým behom po basgitarovom hmatníku, parádnou prezentáciou inštrumentálnych schopností kapely. Mojím favoritom je štvrtá „Through Black Aura“ kde sa dostáva aj na pomalšie tempo, ktoré kapele svedčí, rovnako ako gitarové disharmónie a disonantné akordy. „Into Hydra´s Lair“ je kompozičným vrcholom nahrávky, na ploche šiestich minút prebieha hneď niekoľkými zmenami nálad, gitaristi zo seba sypú krkolomné zvraty a bubeník Přemysl Pláteník to celé drží pohromade brutálnou hrou s kadenciou stredného guľometu. Do počtu naopak pôsobí akustické intermezzo „In Stillness“ – nápad dobrý, prevedenie chabé. Hlavne keď z doterajšieho počúvania viem, že gitarové duo Igor Krakhmalev/Kuba má naviac, než na tri a pol minútové opakovanie jedného motívu, ktorý nikam negraduje. V podstate tu začína ta trochu menej zaujímavá polovica nahrávky. Nechápte ma zle, stále ide o perfektne odmakanú prácu zúčastnených, kapela na čela s Danielou do toho dáva všetko, len nosných nápadov je trochu pomenej. Zaujme melodická (tým dobrým spôsobom) časť skladby „Conclave Of Doubts“, prekvapí aj čistá gitarová vyhrávka vo „Violent Regeneration“, kde som už...

Čítaj ďalej
FORREST JUMP – „Forrest Jump“ – Slovak Metal Army – 2018
máj22

FORREST JUMP – „Forrest Jump“ – Slovak Metal Army – 2018

Zverejnené v máj 22, 2018

„Každý rok je v České republice týráno a zneužito až 40 000 dětí, což bývá někdy až každé páté dítě. Nic není horšího, než zneužití bezbranných, ke kterému navíc dochází k drtivé většině případů v naprvní pohled spořádaných rodinách. Naprostá většina případu navíc žije svým traumatem dlouhá léta až do dospělosti. Naproti tomu dochází k řadě případů, kdy jsou otcové zcela nepravdivě obviněni z tohoto hnusného činu. Svět se zbláznil, NAUČ SE OČI NEZAVÍRAT. “ Hovoria samé za seba. Kapela Forrest Jump na hudobnej scéne pôsobí od roku 2001 a na svojom konte majú celkovo 5 full albumov, vrátane nového cd nazvaného jednoducho Forrest Jump. Svoje postupne nadobudnuté skúsenosti zúročili hlavne na pódiových predstaveniach, kde pôsobili ako predskokani kapelám In Extremo, Hypocrisy a v neposlednej rade českým stáliciam ako sú Arakain a Citron. Ale čo je najhlavnejšie, tak v týchto dňoch vydali nový album. Album celkovo obsahuje 12 skladieb. Prvé čo človeka zaujme je obal. Pri prvom pohľade nezasväteného človeka je to zmes modrých a tmavých farieb, ale pri lepšom skúmaní sa tieto tvary a farby zmenia na skrývajúcu sa ľudskú tvár. Čo z toho plynie? Nič nie je také ako sa prvý pohľad zdá!!! Ako som už písal, album obsahuje 12 songov, plných neskutočnej energie, zmesou hudobných postupov, ktoré dávajú skladbám určitý druh feelingu, ktorý prinúti každého poslucháča sa zamýšľať nad ľudskými pocitmi. V skladbách je počuť vplyvy hardcoru a crossoverých prvkov, ktoré sú ako časované bomby a v správnej dobe explodujú a privedú človeka do toho rockovo-metalového šialenstva. Úvod čo som použil je intro ku skladbe „Na dotek“( k danej skladbe bolo natočené aj video, ktoré v priebehu mesiaca bude uvoľnené divákom a poslucháčom). Ako ste si asi všimli, pojednáva o dosť kontroverznej téme (a zatváranie očí) pred domácim násilím, obzvlášť na tých najslabších ako sú deti. Násilie a znásilňovanie je na dennom poriadku v našich republikách a z toho všetkého pramení strach. Ten je vlastne nosnou témou celého albumu a poukazuje na rôzne druhy strachu. Strach ostane strachom, to sa nedá zmeniť, ale vďaka strachu sa človek správa rôzne ku svojim blízkym a okoliu. Nie strach o seba, ale strach, že či dáva všetko tým ktorý uzreli svetlo sveta. Tu musím poukázať na skladbu 160628 – S PRVNÍM NÁDECHEM TU KOLEM BYLO PLNO KŘIKU, KDYŽ PAK SE NÁHLE Z OTAZNÍKŮ STALO HEJNO VYKŘIČNÍKŮ,OD TĚCH CHVIL SVET NENÍ JEN ZMĚŤ ZBYTEČNÝCH KLIKŮ A TAK SI SBÍRÁM DALŠÍ Z VZÁCNÝCH OKAMŽIKŮ.  Kombinácia tak silných textov a skvelej hudby robí z toho albumu, album patriaci na TOP 1. Čo môže slovenského fanúšika najviac tešiť, že tento album českej formácie je vydaný pod slovenským labelom SMA. Čo politici v 90 rokoch rozdelili, to hudba dokáže spojiť!!!!! Hodnotenie 10/10 Pre MetalExpress – Rado S. „Forrest Jump“ tracklist: 1. Z pijavic 2. 160628 3. Dna 4. Normotvor 5....

Čítaj ďalej
Report – Slamtastic Party – 19. 5. 2018 – Collosseum Club, Košice
máj22

Report – Slamtastic Party – 19. 5. 2018 – Collosseum Club, Košice

Zverejnené v máj 22, 2018

Trvalo to dva roky, ale pokračovania Slamtastic Party sme sa dočkali. Na umiestnení v metropole východu sa nič nezmenilo a tak som teda ešte s jedným vyvrheľom spoločnosti, nastúpil na vlak a podujal sa zase raz na tú zhruba 400 kilometrovú cestu. Čakalo nás šesť kapiel zo šiestich krajín, takže to bolo pestré čo do zemepisných bodov. Klub otváral svoje útroby o piatej a o pol šiestej spustilo svoj set „tvarúžkové“ trojkombo Crystalepsy z Olomouca. Za posledný týždeň som ich videl druhý krát a dali to podobne ako sedem dní predtým v Trenčíne. Takže na úvod maestro Pinhead zahlási, že on je bolesť a hudobná bolesť ( iba pre nezasvätených ) už otriasa blanami reproduktorov. Ako som spomínal v reporte z Trenčína, že kapela srší humorom a medzi skladbami sa členovia navzájom doberajú, tak v tento večer to bolo viac – menej bez kecov, pretože bolo treba dodržiavať časový plán. Ale celkovo to bol podarený set, akurát zvuk mi prišiel nejak dosť potichu, čo sa pri ostatných kapelách už napravilo. Prstom na mape sme prešli nejaký ten kilometer a odchádzame z krajov olomouckých syrečkov, ponožiek v sandáloch a kvalitného piva, výrazne na východ, až pokým nezačneme svietiť ako svätojánske mušky od dávky radiácie. Na pódium sa totižto dovalili Ukrajinci Schizogen. Ak sa nemýlim, tak o tejto kapele som doteraz veľmi nechyroval, ale pred koncertom som si ich pár krát zbehol a môžem povedať, že som sa na nich tešil. Trošku technickejšie viac ladení ako Crystalepsy, skôr brutal death ako slam. Spevák v tvári pôsobil naozaj dojmom, ako by chcel niekoho umordovať, ale potom pri merchi bol milý a zhovorčivý. Vydali doteraz iba jeden album a tak na konci svojho setu prišiel čas na cover. Výber padol na legendárnych vyvrhovateľov rodidiel z Dallasu – Devourment a ich hitovku Babykiller. Aj zvuk už bol v poriadku, takže spokojnosť bola badať na mojom šibalskom úsmeve. Už ožiarení sa vraciame zase na západ k haluškám, borovičkám atď. A aby som bol presný, tak si to nasmerujeme do tmou zahalenej miestnosti, kde znepokojivo preblikáva žiarovka a keď utrieme usadenú krv na okne, uzrieme popisnú tabuľu, na ktorej sa odliepajú písmená, ale ešte sa dá prečítať názov Hlohovec. Samozrejme tá miestnosť patrí kafilérií a hlavní porážači sú štyria. Traja už črevami ošľahaní a smrťou otupení, plus jeden naturalizovaní ( už vlastne nie ) novic. Sranda, že Craniotomy za 20 rokov existencie ešte Košice nenavštívili. Takže debut. Aďo aj so sadrou na ruke ukázal, že je hodným nástupcom Pyga. Nechal na pódiu okrem hlasiviek všetko nasledovné asi až po močový mechúr. Predzvesťou nového albumu bola skladba, roztomilo nazvaná Necropedophilic Mania. Roztočil sa na nich už aj...

Čítaj ďalej