Report – Besnenie zbojníkov vol. 6 – FUGA – Bratislava – 14.4.2018
Besnenie zbojníkov sa stala tradičná akcia v Bratislave, ktorú majú pod palcom Catastrofy. Už niekoľko rokov sa uskutočňuje v klube FUGA, ktorý je rozlohovo menší, ale výmena priestorov za iný klub sa nekonala, pretože tradícia je tradícia. Prečo to spomínam? Akcia je natoľko obľúbená, že sa stalo, že sa niektorí ľudia ani nedostali na tento koncert. Minulý rok mi to pripomenulo americký klub, pred ktorým stoja ľudia šory. Tento rok organizátori dostatočne vpred oznámili kapacitu, nad ktorú sa už nebude púšťať, a tak to bolo na spôsob príď skoro, alebo už nemusíš chodiť vôbec. Ale trochu viac k večeru, ktorý bol pred nami. Na rozdiel od minulého roku odohrali len slovenské kapely a tak to bolo také slovenské besnenie zbojníkov. Koncert sa nezaobišiel bez zbojníkov v krojoch, chleba a soli, tomboly a dôležitého hosťa, Koníka zo Support Underground a jeho polovičky. Program hovoril jasne! O 20:00 začína prvá kapela. Dorazila som cca desať minút po ôsmej a čuduj sa svete, prvá skupina Hrobár z Banskej Štiavnice už prevetrávala svoje struny a kopáky. Došla som o dve skladby, za čo mi patrí čierny bod :/. Pri vchode ma pokarhali aj samotní zbojníci, ale nebolo času dlho plakať nad nepočutými tónmi, radšej som išla počúvať čo ešte zostávalo predo mnou. V predných radách zatiaľ nebola veľká plnka, takže som sa postavila ako najbližšie sa dalo. Ako sa dalo čakať, v zadnej časti bol zvuk kvôli klenbe v tomto podniku menej ostrý, ale vpredu to bola iná káva. Nakoľko sa mi vzhľadom na túto tému nechce vracať pri každej kapele, dovolím si poznamenať, že zvuk sa mi tento večer páčil omnoho viac ako pred rokom. Neviem kto bol zvukár, ale bolo to nad pomery. A teraz už späť k Hrobárovi. Bola som na nich zvedavá, pretože ukážky skladieb ma zaujali. Trojčlenná formácia to rozbalila pekne z ostra. Hudobne sme sa točili okolo thrash metalových melódii, kde tu nejaký punkový rytmus, či crossover. Neviem kto je hlavou, ktorá vymýšľa texty, ale je to veľká devíza, pretože bez nich by to bol len thrash, podobný mnohým ďalším. K tomu všetkému sú melódie nenáročné na zapamätanie, takže o chvíľu si budete spievať aj s kapelou o hroboch, lopatách atď. Škoda, že celý set mal len zhruba 30 minút. Počas nich nám predstavili asi všetku doterajšiu tvorbu a upozornili aj na debut, ktorý vyjde čoskoro pod Support Underground. Takže, teším sa na túto novinku. Myslím, že nám tu vychádza z hrobov nová hviezda :). Z Topoľčian prišla tento večer podporiť skupina True Reason. Zo začiatku mali nejaké menšie technické problémy, ktoré sa avšak vyriešili. Na rozdiel od Hrobara nezačali presne podľa programu, ale omeškanie bolo minimálne. Doteraz som mala tú česť s touto kapelou len online, maximálne na plagátoch. Na pódiu sa tlačilo až 5 hudobníkov. Bola som teda...
Česká skupina MNICH vydala nový album!
Nasledujúce informácie pochádzajú priamo zo stránky kapely. Najprv teda predstavenie, pre tých, ktorí sa ešte s MNICH nestretli. Skupina MNICH vzniká někdy kolem roku 1990, původně jako M.N.I.CH.. Zakládá ji kytarista Kamil Hlavinka s bubeníkem Vladimírem „Bob“ Štorkem. V roce 1993 se ke dvojici přidává druhý kytarista Martin „Jim“ Tyl. V roce 1994, už jako skupina MNICH nahrává tato trojice, ve studiu SHAARK, své první demo „Přivítej smrt“. V roce 1996 se skupina MNICH rozrůstá o dalšího člena, postu baskytaristy se ujímá Jirka „Večerda“ Poledníček. Tato sestava nahrává v listopadu téhož roku, opět ve studiu SHAARK, své druhé demo. Následně ho samovydává pod názvem „Impervious Gates Of Heaven“. V roce 1998 skupinu opouští bubeník Bob a na jeho místo přichází člen šternberských TORTAROS … Martin „Guli“ Lukášek. V této sestavě skupina MNICH zkouší a dále koncertuje, zároveň chystá nové skladby pro nové CD. To se však nakonec nenahrává, skladby končí v šuplíku a MNICH se v polovině roku 2000 rozpadá. Tento stav však nevydrží dlouho, a v roce 2002, příchodem bubeníka Mirka „Midoshe“ Dostalíka, zažívá skupina MNICH z mrtvýchvstání …. Skupina ale moc nekoncertuje, spíše se věnuje zkoušení dříve do šuplíku uložených skladeb, se záměrem zvěčnit tyto songy na novém CD. Ve stejném roce skupinu opouští kytarista Jim a skupina zůstává ve třech. Po krátkém čase se opět rozrůstá, a to když ji doplňuje Mirkův bývalý spoluhráč z olomouckých Believe Dying, kytarista Petr „Nemrc“ Nemrava. V této sestavě skupina pracuje na chystaném CD, které začátkem roku 2007 samovydává pod názvem „Nine Shapes Of Death“. Bicí se nahrávaly ve opět ve studiu SHAARK, zbytek nástrojů je výsledkem home studia. Na CD se nachází 8 původních skladeb a jedna cover verze „Crystal Mountain“ od skupiny DEATH. Skladba je na CD umístěna jako vzpomínka na výborného skladatele, zpěváka a kytaristu této formace, Chucka Schuldinera. Poslední z původních skladeb je na CD umístěna instrumentální „The End …“. Jako kdyby tento název něco předznamenával, na konci následujícího roku odehrává skupina MNICH koncert, který se stává jejím posledním. Začátkem roku 2009 oznamuje Kamil, poslední zakládající člen skupiny, že MNICH opouští. Tím tato skupina, v podstatě, zaniká …Zbylí členové spolu zůstávají, zaměřujíce se na svoji vlastní tvorbu, zkouší a vystupují pod názvem GLOW. V roce 2017, deset let po vydání posledního počinu „Nine Shapes Of Death“, oznamuje Kamil návrat skupiny MNICH na hudební scénu. Chystá nové CD, o live hraní neuvažuje. Spíše se bude, pravděpodobně, jednat o studiovou záležitost. Píše se rok 2018, nové album skupiny MNICH je na světě. Honosí se názvem „Again In Tha War“. Nový album vychádza Na albu je deset skladeb, z toho tři instrumentální. Oproti minulým počinům jsou skladby obohaceny o...
Sodomized Cadaver – Verses of Vorarephilia – Immortal Souls Productions, 2017
Do sexuálnych úchyliek toho najpodivnejšieho druhu až tak veľmi nevidím a tak som si schválne našiel, čo znamená vorarefília. Vorarefília je sexuálne vzrušenie z toho, že vás niekto zje, alebo vy jeho. No zase som o čosi múdrejší. Nechcem vedieť ako trávia svoj čas v skúšobni, mimo hudobných aktivít Welšania Sodomized Cadaver. Iba som tak rozmýšľal, kde som ja meno tejto kapely už zachytil a oni v lete vystúpia na Gothoome. No ale oproti tejto kompilačke dvoch Ep Vorarephilia a Verses of Putridity sa zostava prekopala od základov. Tieto dva zárezy na mršine nahrala kapela iba vo dvojici Raymond Packer ( gitara, spev – ten už ale v kapele nefiguruje ) a Gavin Davies ( bicie ). Súčasnú zostavu tejto sebranky tvoria okrem Daviesa, Ryan Thomas Howes ( gitara ), Charlie Rogers ( basa ) a v splaškových vodách undergroundu známe meno z kapiel ako Desecration, či Extreme Noise Terror – Ollie Jones ( spev ). Spojenie dvoch Ep do jedného celku je takou predzvesťou nového albumu Morbid Tales of Mutilation, ktorý vyjde v priebehu roka pod značkou Immortal Souls Productions. Čoho sme teda svedkami na tomto disku? V prvom rade sa nás kapela snaží vystrašiť, znechutiť a pripraviť na death metalové zverstvo v Sodomized Intro, ktoré je vážne nepríjemné a pustiť si ho niekde o samote na chate, tak asi vyvolám tých démonov z filmu Evil Dead. Od Cannibal Butcher po Weapons of Mass Decomposition sa na nás valí death metal s pachuťou echt perverznosti, ale k priblíženiu v akých mantineloch sa pohybujeme si stačí prečítať booklet a kapely, ktorým ďakujú. Je tu teda niečo z Avulsed, niečo z Basement Torture Killings atď. Zvuk je čitateľný, ale napriek tomu znie brutálne. Ako sme začali so Sodomized Intro, tak končíme so Sodomized Outro, ktoré už nie je tak desivým zážitkom ako intro, ale na prekvapenie, skôr pôsobí ukludňujúcim dojmom. Druhá polovica, teda Verses of Putridity je taká, dalo by sa povedať priamočiarejšia, ten ťah na bránku bez hocijakých intier a medzihier, mne proste šmakuje o čosi viac. Aj skladby mi prídu o čosi silnejšie, predsa len je toto o dva roky mladší bratríček Vorarephilie. A vtedajšia ústredná dvojica už bola zrejme o čosi viac vyhratá. Opäť škoda, že v booklete absentujú texty, rád by som vedel o čom je text skladby Vampire of Düsseldorf. Táto skladba sa mi tak najviac dostala pod kožu, pretože sa nesie vo svižnejšom tempe ako zvyšok Ep. Ešte by som rád vyzdvihol vokál Raymonda Packera, síce som zvedavý ako naspieva nový album Ollie Jones, ale Raymondov vokál, by mohol slúžiť ako dabing k prírodopisným seriálom o párení jazvecov. Milo, až tak antivegetariánsky pôsobí obal....
Report – High Purity – Dehydrated – Phrenelith – Břeclav – Piksla – 7.4.2018
K niektorým veciam sa človek dostane úplnou náhodou. Takou náhodou bol aj tento koncert, na ktorý som sa dostala na poslednú chvíľu. Priznám sa, že som o ňom až do utorka (3.4.) nemala ani povedomie. Táto zostava bola lákavá, ale ako ubiehal týždeň, začala som sa zmierovať s tým, že sa sem asi nedostanem. Ako som už na začiatku písala, nakoniec som sa v tomto prihraničnom meste predsa len ocitla. Večer nám teda spríjemnili tri kapely – High Purity, Dehydrated a Phrenelith. Rada objavujem nové miesta a ešte radšej má menšie komorné koncerty, ktoré majú vždy svoju špecifickú atmosféru. Ja osobne som ešte na koncerte v meste Břeclav nebola. Klub Piksla už samozrejme existuje celkom dlho. Pravidelne sa tu konajú koncerty rôznych žánrov, takže pre miestnych nič výnimočne. Klub sa nachádza v blízkosti centra na hlavnej ceste smerujúcej na rôzne strany. Vchod je viac menej nenápadný, neupútal ma žiadny veľký banner, iba plagáty s pozvánkami na ďalšie akcie dávali tušiť, že je to správne miesto. Klub by som veľkosťou porovnala asi k ružomberskému klubu Nové Korzo. Nie je teda veľmi veľký, zmestí sa sem odhadom len okolo 200 ľudí. Pódium je len trochu vyvýšené, takže kapely majú takmer priamy kontakt s účastníkmi. Za pódiom sa nachádzali drevené stoly a lavice a celý priestor bol nefajčiarsky. Do klubu sme prišli okolo siedmej a už sa tu pohybovalo celkom dosť ľudí. Privítala som sa známymi, prehodila pár slov…Prvá kapela sa začala pripravovať na pódiu, avšak vyskytli sa menšie technické problémy, ktorá sa našťastie vyriešili. Začiatok sa avšak tým pádom trochu posunul až na deviatu hodinu. Vydýchla som si, že nejdem vlakom alebo autobusom. To by som toho veľa z večera nemala. High Purity som mala možnosť počuť do dnešného večera iba jedenkrát na Fekal party v Prahe. Kapela vystupovala myslím už ako druhá v poradí, v najväčšom teple a ich koncert bol poznamenaný (ako aj ďalších kapiel) dosť zlým zvukom. Pamätám si, že som nebola vtedy veľmi uchvátená muzikou, ale ako píšem, bolo tu niekoľko faktorov, ktoré prvému dojmu vôbec neprospeli. Dnes sa na pódium postavila táto štvorčlenná zostava a zapôsobila na mňa v úplne inom svetle. Nedá sa povedať, že by zvuk bol nejako úžasne vyladený, ale na tieto priestory som bola spokojná. High Purity spojili dohromady dravosť grind-core a zároveň sa postarali aj o death metalové a progresívne momenty. Vokál je v tejto kapele aspoň z môjho pohľadu výrazný element, nakoľko to nie je klasický growl, kde čas od času nerozumieť ani slovo, ale naopak má zaujímavú farebnosť a prechádza skôr do screamov. Texty sú napísané po česky a tým pádom dodávajú celej hudbe nevšednosť, hlavne pre človeka, čo...
Phylactery – Aeber – Support Underground, 2018
Pri debutových albumoch, ktoré sa mi dostanú na recenziu, zvyknem byť ohľaduplnejší a privieram oko, ak nie je niečo úplne tip – top. Ale potom plesknú predo mňa prvotinu Aeber od Phylactery a tu nemusím privierať nič. Ak by všetky kapely, začínali na takto vysokej úrovni, tak žijeme v dokonalom svete. Ale pekne postupne. Phylactery sú kapelou z Brna a cesta ich hudobnou dráhou sa začala v roku 2014. Zostava je teda nasledovná : Aleš Seth Krupica ( spev ), Tomáš Melichar ( gitara ), Dominik Kure ( gitara ), Mirek Hanák ( bicie ) a Jan Blaha ( basa ). Nedajú sa nejak výrazne zaškatuľkovať, je to proste death metal vo viacerých jeho podobách. Každý song dýcha tak nejak svojim vlastným životom, čo robí tento album nesmierne pestrým. Pritom je zaujímavé, že albumom sa preplieta istý textový koncept. Dalo by sa povedať trošku brutálnejšia love story. Album nám dá hneď na úvod poriadnu ranu do tváre, ako Mike Tyson v jeho najlepších rokoch. Žiadne intro, rozohranie a neviem čo. Priamo útok na kladivko, nákovku a strmienok. Tento atak nesie meno Descent Into Madness. Nejde tu ale o nejaké extra rýchlostné preteky, ale o premyslenú skladbu, ktorá pri ďalších a ďalších počutiach odkrýva nové vrstvy, ale tak je to na celom albume. Ako som spomínal tú pestrosť, tak si skúste pustiť Nighfall a schválne, čo vám pripomenie spôsob spevu. Mne hneď vybehol na rozum Dethklok a ten animovaný klip Batmetal, ktorý zrejme väčšina z vás pozná. Nemenej zaujímavým trackom je Forest Eternal. No povedzte, kedy ste naposledy počuli od death metalovej kapely baladu? Ešte by som rád upozornil na The Grand Abomination. V prome na tento album, je písané, že Phylactery vo svojej hudbe kombinujú viacero prvkov, medzi nimi aj slam. No popravde na celom albume veľa slamových pasáží zrovna nie je, ale práve v The Grand Abomination je to zrejme skutočne aj počuť ( slamová pasáž vyskocí ešte v Under the Red Sun, pozn. red. ). Skôr sa albumom prelína technická odnož ( nielen ) death metalu. Vplyvy Suffocation, Dying Fetus v kombinácií s deathcorovými kapelami, ale sú tu aj také miesta, ktoré pripomenú Meshuggah, či The Dillinger Escape Plan. Preto, tak ako sa robí zemiakové pyré zo zemiakov, mlieka a masla, tak presne tak tvoria základ hudby Phylactery vyššie spomenuté death legendy a technické hviezdy metalového neba. Slam je tu v pozící takého muškátového orechu, presne ako v tom pyré. Jeho úlohou je rozšíriť paletu chutí. Toľko z deathmetalovej gastronómie. Zvuk albumu je čistejší ako laboratórna skúmavka. V brnenskom štúdiu Sonidos si dali naozaj záležať. Čo sa týka obalu, tak keď som ho zbadal ešte dávnejšie predtým...
Report – Kvelertak, Čad, Sibiir – 4. 4. 2018, MMC, Bratislava
“Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť”. Prapodivná hláška z prapodivného seriálu Twin Peaks, sadla na tento večer. Nórski milovníci operencov, počúvajúcich na latinský názov Strigiformes sa zastavili po prvý krát na Slovensku, kam si odskočili z turné s Metallicou. Ako support sa predstavili ich krajania Sibiir a domáci Čad. Zostava pre mnohých zrejme lákavá. V tento istý deň prebiehal dolu v Randali aj koncert Uada a Furia, takže aj keď ide o diametrálne odlišné štýly, fanúšikov si žiaľ tieto dve akcie navzájom kradli. Kvôli môjmu brutálne nabitému programu v ten deň som nevedel, či stihnem vôbec aj začiatok koncertu, ale kedže som sa naháňal, prišiel som ešte s poriadnym predstihom. Vybavil som si všetko potrebné a prišiel do sály, kde to ale okolo pol ôsmej zívalo prázdnotou, napriek tomu, že koncert mal začať o trištvrte na osem. Pre naozaj hŕstku fanúšikov začali bez zbytočných slov svoj set Sibiir. Zo základky si pamätám, že Sibír je časť Ruska, ale svoj Sibiir má aj Nórsko. Tento nórsky však nebol chladný, ale snažil sa fanúšikov rozpalovať. Satanžiaľ, aj napriek nespornej snahe sa im to nepodarilo. Nasadenie bolo u nich značné, ale nech som sa snažil akokoľvek, ich hudba ma proste nebavila ani trochu. Ich skladby mi prišli takmer všetky na jedno kopyto. Možno posledná bola niečím iná. Jediná vec, čo ma oslovila bol bubeník. Páčil sa mi jeho štýl a technika. Ale po koncerte som na nich počúval viac – menej chválu. Nuž, sto ľudí, sto chutí. Po chvíli sa dostáva na vavrínovými vencami, soškami Radio Head Awards a neviem čím všetkým ovenčenými, Čad. Už v trojici, ale stále bez Bašky, za to s Hulom ako basgitaristom. Na rozdiel od ich aktuálneho tour s Malignant Tumour a Acid Force sa hrabalo o čosi viac v archíve ( na tour hrajú celý nový album + pár overených songov ), ale vytiahlo sa aj niekoľko peciek z posledného albumu Bastard. Tento album bol síce ocenený ako najlepší album za minulý rok, ale mne nejak veľmi pod kožu nevliezol. Preto som bol rád za staršie veci. Ale ich set mi prišiel nejako dlhý a ani typické Pištove kecy medzi skladbami ma nejak nechytili. Možno som ich už len presýtený. Predsa len ich vidím častejšie, ako môj rozbitý pohľad každé ráno v zrkadle. Pod pódiom sa ale aj strhol kotol a ľudí výraznejšie pribudlo, takže moje “remcanie” je zbytočné. O desiatej sa zhasli svetlá a na pódium si to za tónov Apenbaring nakráčala nórska skvadra Kvelertak a spevák Erlend Hjelvik s vypreparovaným exponátom z kabinetu prírodopisu na hlave. Tej sove tentokrát aj svietili oči. Neviem síce ako to má pôsobiť, ale na mňa to...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (19.5.2025 22:00) 19. mája 2025
- Headbanger_FM (12.5.2025 22:00) 12. mája 2025
- Headbanger_FM (5.5.2025 22:00) 5. mája 2025
- Headbanger_FM (28.4.2025 22:00) 28. apríla 2025
- Headbanger_FM (21.4.2025 22:00) 21. apríla 2025
