Report – Power Grindcore 7 – 16. 11. 2019 – Melodka, Brno
Rok nám skĺzol k svojmu koncu ako rodiny Lambertových a Fosterových dolu horskou dráhou v úvodnej znelke seriálu Krok za krokom. A to pre mňa znamenalo, že som hodil výhybku smer Moravská metropola. Tento rok sa ku mne pridalo aj viac ľudí, takže cesta získala svoje čaro. Ale ľudí na východ od Břeclavi sa tu zišlo celkom dosť. Jedna vec je tá, že tu hrali tri slovenské kapely a druhá, že Slovákov je v Brne ako dier v ementále. Takže, čo nám Maca a jej partia tento rok ponúkla? Z grindovej škatuľky pódium prepotili Insistent, Onanizer, Human Humus a Needful Things, z crustu Dis-K47 a Adacta, no a jediným zástupcom tanečného goregrindu boli Sperm of Mankind. Lineup prešiel zmenami, kvôli vážnym dôvodom u dvoch kapiel. Poliaci Psychoneurosis vypadli, kvôli vážnemu ochoreniu speváka Soniu (okrem toho, že sa zo vstupného prispelo na projekt Sibiř, tak istá čiastka poputovala aj na podporu práve jeho liečby) a nedávna tragická nehoda stála život bubeníka Cichoňa z Carnal Diafragma, tým pádom sme prišli aj o ich vystúpenie. V hodine, kedy som si mal ako decko pozrieť Večerníček, vycikať sa a ísť spať, spustila svoj set crustová parta zo Znojma (vraj sa tam už nerobia zavárané uhorky, ešte teraz sa spamätávam zo šoku z tejto informácie…) Dis-K47. Toto bola jediná kapela večera, ktorú som nepoznal, ale punkáči, ktorí so mnou išli na koncert, práve túto kapelu chválili. A ja asi musím začať viac dávať na názory iných, pretože mali pravdu. Zvukovo nasmerovaní niekam na Švédsko, české texty, ktoré príliš veľa optimizmu neprinášali a vpredu za mikrofónom blonďavá víchrica Michaela. Na rozbeh veľmi výživné vystúpenie. Dodatočne som si musel na inom koncerte kúpiť ich vinyl, aby som to viac dostal do hlavy. Určite to poznáte, že keď idete na koncert, kde sa tak nejako zrazu sústredí až priveľa vašich známych, tak akosi prestanete vnímať čas. A to sa mi prihodilo, keď začali hrať Onanizer. Ale stihol som ich, ale štýlom LTT. No, na rozdiel od prvej kapely, tak Onanizer poznám, ale ak sa moje mozgové závity už za tie roky nezavarili, tak som ich ešte naživo nevidel. Musím priznať, že tento set mi tiež rozvibroval moje dochrámané koleno. V podstate jednoduchší grindcore, ale sila nárazu s vašim sluchom, sa rovná niekoľkým Hirošimským bombám. A inak hanba na moje plecia. Nevedel som, že basák Kavron je Slovák. Od grind/crustových stíhačiek sa trochu zmenil vozový park a na pódium dorazil gore buldozér z Bratislavy – Sperm of Mankind. Inak vlastne celú túto jeseň sa s nimi, alebo s inými kapelami, kde hrajú ich členovia, stále stretávam. No a tak som sa opäť dočkal songu o ovoniavaní topánok, nejakej...
Novinky z festivalu Gothoom Open Air – Death metalová búrka
Možno sa to ani nezdá ale v počte kapiel na našej súpiske sa po dnešku dostaneme na číslo 26. 26 kapiel z rôznych kútov sveta a taktiež z rôznych žánrových zákutí. Už to je dosť, ale samozrejme kapiel bude iba pribúdať a s nimi pribudnú do našej ponuky aj ďalšie oblasti metalového extrému. Dnes to ale bude najmä o death metale. Je málo kapiel, ktoré môžu o sebe hovoriť, že stáli pri zrode, či zadefinovali nejaký (sub)žáner. GRAVE si to smelo povedať môžu. Keď na začiatku deväťdesiatych rokov vydali svoj debut (spolu s kapelami ako DISMEMBER, ENTOMBED či UNLEASHED), vytvorili základ švédskeho death metalu, ktorý svojím charakteristickým zvukom ovplyvnil obrovské množstvo ďalších kapiel. Aj teraz, po 11 plnohodnotných albumoch má ich tvorba rovnako špinavé čaro a ukážu to aj na našom pódiu. Z Nemecka k nám dorazí kapela, ktorá v začiatkoch nemala šťastie s výberom názvu. Začali ako Morgöth, potom sa premenovali na Suffocation. Všetci vieme, že tieto názvy preslávili úplne iné spolky, tak sa im to nakoniec vydarilo na tretí pokus, s ktorým siahli po FLESHCRAWL. To im ostalo dodnes a s ním majú na konte 9 dlhohrajúcich albumov poctivého staroškolského death metalu vrátane tohtoročnej novinky „Into the Catacombs of Flesh“. Taktiež starí harcovníci, tentokrát ale amerického brutálneho death metalu. To sú INTERNAL BLEEDING. Nekompromisné priamočiare riffy, klepačky, stredné tempo i HC-čkom ovplyvnené chytľavé pasáže a slamy. Pätica z newyorského Long Islandu má v talóne všetky ingrediencie k tomu, aby pripravili skvelé koncertné predstavenie. Francúzska death-blacková mašina SVART CROWN nám ukáže ich neopakovateľné spojenie neľútostných čiernokovových výchric, smrtiacich krkolomnosti, kmeňovo pôsobiacich rytmov a obrovského množstva atmosféry. Všetko ctiac si ako klasickú tak i modernú školu metalového extrému. Dnešnú štvoricu uzatvoríme s menej skúsenou no o to nadšenejšou rakúskou bandou CYROX, ktorá pod označením „Pure Austrian Metal“ kombinuje prvky priamočiareho a melodickejšieho death a thrash metalu. FLESHCRAWL, INTERNAL BLEEDING, SWART CROWN a CYROX na Gothoome 2020! Informácie aj text prebratý zo oficiálnej stránky festivalu....
Každý vzťah sa raz skončí, odkazuje SYMFOBIA vo svojom novom smutnom klipe
Dej nového videoklipu je zasadený do obdobia prvej svetovej vojny. NITRA. Slováci SYMFOBIA prichádzajú s ďalším klipom, už piatym k stále aktuálnemu albumu „Smog of Tomorrow“. Po obrazových materiáloch ku piesňam „From the Ashes“, „Everything’s Possible“, „Človek“ a „Bury It“, sa Nitrania rozhodli natočiť video k najpomalšej piesni na albume „Flowing Down“. Láska je aj tak večná Videoklip je o vzťahu, ktorý prekonal množstvo nástrah v živote, ale nedokázal prekonať tú najdôležitejšiu – smrť. Napriek pochmúrnemu deju, záver klipu dáva malú nádej. Vzťah dvoch ľudí sa možno skončí, ale láska je aj tak večná. „Flowing Down je najsmutnejšia pieseň z nášho nového albumu, ale zároveň je veľmi silná. Keď som videla hotový videoklip prvýkrát, skoro celý čas mi padali slzy. Veľa našich fanúšikov sa nám zdôverilo, že si skladbu púšťajú práve počas vzťahových kríz a myslím, že im rozumiem“, povedala o novom klipe speváčka Erika Strečková. Album „Smog of Tomorrow“ je o nepochopení toho podstatného v živote. O neférovom prístupe k prírode, o manipulácii a strate kritického myslenia. „Skladba „Flowing Down“ akoby na prvý pohľad svojim posolstvom do štruktúry albumu nezapadala, ale veríme, že láska je odpoveď na množstvo problémov, ktoré momentálne trápia svet, a preto sme sa rozhodli, že na túto skladbu natočíme videoklip,“ vysvetlila Simona Janovičová. Obdobie prvej svetovej vojny Dej videoklipu sa odohráva v období prvej svetovej vojny a účinkujú v ňom obe speváčky. Erika Strečková stvárňuje mlynárovu ženu, ktorá od začiatku klipu rozpráva svoj príbeh. Simona Janovičová predstavuje osud, ktorý sa mlynárovej žene neustále zobrazuje. Basgitarista Peter Bugár si zahral postavu z gréckej mytológie – Chárona, ktorý bol prievozníkom mŕtvych na rieke Styx. Úlohy Erikinho manžela sa zhostil mladý herec Michal Zeman. V závere videoklipu sa mihne aj syn klávesáka Feriho Molnára. Rovnaký filmársky tím Videoklip sa natáčal za obcou Tomášikovo. Väčšina záberov sa nakrúcala vo vodnom mlyne z roku 1895 na brehu Malého Dunaja, kde sa filmárom podarilo nakrútiť jedinečné zábery. Kapela zostala pri rovnakom filmárskom tíme, ako aj pri skladbe „Bury It“. Kameru a strih mal na starosti Kubo „Točič“ Chochula, scenár a réžiu Valentín Kozaňák, dramaturgiu Vladimír Dubeň. Pikošky z natáčania Samotné nakrúcanie bolo zatiaľ najnáročnejšie, aké SYMFOBIA absolvovala. Začínalo sa skoro ráno a točenie sa pretiahlo do neskorých večerných hodín. Vonku a aj v mlyne bola veľká zima, navyše občas popŕchalo. Najnáročnejšie to však bolo pre herca Michala Zemana. Kým väčšina tímu už sedela v teple auta, on vonku ešte natáčal vojnové zábery. „Michal bol mokrý, uzimený, špinavý od blata a krvi, a smradľavý od dymu. Mala som pocit akoby zostarol o 10 rokov,“ spomenula si Erika, ktorá po prvýkrát v živote natáčala aj intímne scény. „Ešte nikdy predtým som nenatáčala intímne scény. A aj preto mi prišlo veľmi vtipné, keď sme sa mali s...
Fotoreport – Celestial Help Fest – 9.11.2019
V Bánovciach nad Bebravou sa aj tento rok uskutočnil benefičný koncert Celestial Help Fest na pomoc detskému oddeleniu nemocnice v tomto meste. Na tomto ročníku sa zúčastnili slovenské, aj české kapely (pozn. Welicoruss má aj členov z Ruska) ACID FORCE, SITNAN, ODPAD, ATTACK OF RAGE, WELICORUSS, THE WILDERNESS, SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY a BUT. Akcie sa zúčastnila naša fotografka Veňa Vicianova a tak vám prinášame aspoň...
Reedícia posledného albumu ABSTRACT „Lightheory“ vyjde 5.12. v českom Pařáte!
Původní verzi alba „Lightheory“ vydal Pařát v srpnu 2015. Jelikož je toto vydání již dávno vyprodáno, na sklonku letošního roku dojde k vydání sběratelské digipakové reedice, která fanoušky slovenských instrumentalistů ABSTRACT svými přidanými hodnotami jistě potěší. Původní obal alba byl upraven, stejně jako potisk kotouče a booklet samotný. Digipak bude obsahovat booklet o rozsahu 8 stran, magnetku o rozměru 8×8 cm s původní verzí obalu a černou kulatou výšivku 10×10 cm s logem kapely. Součástí přímo „hudební sekce“ se stane rozšíření skladeb na 15, přičemž v případě 5 bonusových se bude jednat o demo verze těch, které už znáte. Aby toho nebylo málo, k digipaku si můžete dokoupit také pánsko tričko nebo mikinu s motivem „Lightheory“. Předobjednávky merchandise probíhají do 30.11. v Pařátshopu zde. Tamtéž naleznete i tabulku velikostí. Zboží bude k dostání od 5.12. Pokud jste předplatiteli Pařátu, rádi vám nabídneme ceny ještě nižší. Informace zde. Předem děkujeme za podporu ABSTRACT a Pařátu. Všetky potrebné informácie nájdete na stránke Pařátu. Text prebratý zo stránky Pařát...
Recenzia – Blut Aus Nord – Hallucinogen – Debemur Morti Productions – 2019
Prvú nahrávku, ktorú som od Blut Aus Nord počul, bola Memoria Vetusta II: Dialogue With Stars. Aj napriek jej tradičnosti, aspoň čo sa týka diskografie kapely, ma už vtedy fascinovali čarovné melódie a atmosféra, ktorú dokázal album navodiť. Pri spätnom objavovaní starších nahrávok ma zas ohúrili šialenosti typu MoRT alebo The Work That Transforms God, a bolo mi jasné, že Blut Aus Nord sú kapelou, u ktorej jeden nikdy nevie, čo môže očakávať. Musím priznať, že po trilógii 777, ktorej som až tak nedocenil, sa môj kontakt s tvorbou prerušil, vydanie Deus Salutis Maea som dokonca ani nezachytil, ale o to viac ma prekvapila novinka Hallucinogen s hubami na obale, a reči o začiatku novej éry tvorby. Nová éra neviem, ale Hallucinogen je nečakane melodický, v podstate prívetivý, možno najmenej extrémny album, na prvý pohľad absencia experimentov a hľadania nových ciest. Ak by sme tvorbu rozdelili na tradičnejšiu melodickejšiu, napr. trilógia Memoria Vetusta a na avantgardnejšiu šialenejšiu, napr. trilógia 777, nová nahrávka by patrila skôr do tej prvej, ale nie úplne bez výhrady. Predsa len sa mi zdá iná, nejde totiž „iba“ o black metal s kopcom melódií, je tu aj čosi navyše, vďaka čomu tie tvrdenia o novej ére nie sú až tak strašne mimo. Čiernokovové klepačky sprevádzané charakteristickými gitarovými víchricami hrajú významnú úlohu, avšak nemalou mierou k výslednému celku prispievajú aj post a shoegaze motívy. Možno si povedie, že nič nové na svete, ale nie tak úplne, lebo … Blut Aus Nord. Vindsval zloží vždy také kompozície, že znejú inak ako konkurencia a ako z iného sveta. Ťažko vyzdvihnúť nejakú položku, album tvorí jeden celok a aj nálada je jednotná. Samozrejme, každá položka má nosný motív a po mnohých počúvaniach sú navzájom dobre rozlíšiteľné, o žiadny neprestupný monolit nejde. Vokálov je minimum, máme tu chorály, melodický hlas aj klasický blackový škrekot, ale znejú v pozadí, z diaľky, a príliš na seba pozornosť nepútajú. Pri prvom počúvaní sa občas objavil dojem zdanlivej obyčajnosti, ale postupne sa úplne vytratil a nahrávku hodnotím veľmi vysoko. Názov Hallucinogen už výstižnejší ani nemôže byť a presne hovorí o stave, do akého vás nahrávka dostane, a akým spôsobom vás pohltí. Hudobná droga, ktorá si zoberie necelú hodinu vášho života a vy ani nebudete vedieť ako. Mnohé veci fungujú hneď na prvú dobrú, ale ďalšie sa vylúpnu postupne, takže priam ideálny postup. Album sa vyznačuje perfektnými melodickými linkami a podmanivou atmosférou. K tomu si pripočítajte nekonfliktnú produkciu a výsledkom je na pomery Blut Aus Nord prekvapivo ľahké a príjemné počúvanie. Na internete som čítal aj mnohé sklamané reakcie, ktoré síce chápem, ale ich nezdieľam. Z môjho pohľadu jedna z nahrávok tohto roka, aj keď...










