Recenzia – Old Tomb – Heir To The Cosmic Throne – 2021
aug04

Recenzia – Old Tomb – Heir To The Cosmic Throne – 2021

Zverejnené v aug 4, 2021

Keď svoju kapelu nazvete Old Tomb, pravdepodobne neplánuje hrať progresívny technický moderný metal s kryštalickým zvukom. Čo by sa teda dalo čakať? Prvý tip by smeroval k staroškolskému prašivému death metalu. Treba hádať znovu. Druhý pokus? Ak by ste predpokladali bahnitý špinavý doom metal, tak už ste na veľmi správnej ceste. Sludge doom je skôr zaoceánsky žáner, ale Old Tomb dokazujú, že ani Slovensko nemusí zaostávať. Na zoznam si vedľa Möbius a Fat píšem ďalšie meno. Trojskladbové EP je veľmi dobrý odrazový mostík k ďalším nahrávkam. Na Heir To The Cosmic Throne predstavia Old Tomb svoju bezútešnú temnú víziu, ako by mala znieť hudba založená na gitarách. Základom je klasické sabatthovské riffovanie, avšak takto extrémne Mr. Iommi svoj nástroj nikdy nezvučil. Chrbát istí rozostrená, ale neuveriteľne masívna basgitara, ktorá spolu s gitarou vytvárajú masívny dunivý zvuk. Bicie rázne určujú tempo, väčšinu času pomalé, ale zas sekundy medzi údermi počítať nebudete. Sludge vokál je riadne špinavý, nečakajte ani malé záblesky melódií. Old Tomb nepoužívajú takú širokú paletu ako Inter Arma, ani neťahajú tak hlboko do bahna ako Primitive Man, ale určité styčné body sa nájdu. Riffovanie občas pripomenie geniálny album Rust od švédskych Monolord, ale celkovo je menej melodické. Lúč nádeje svitne v tretej I Am Providence v podobe vyšších tónov gitary a prístupnejšieho riffu, ale šťastný koniec sa nekoná. Tu vládne temnota, šialenstvo a podivné kozmické božstvá. Heir to the Cosmic Throne by Old Tomb Prečo spomínam kozmické božstvá? Stačí sa pozrieť na názvy skladieb. Texty a dokonca aj dom na obale majú súvis s majstrom H.P. Lovecraftom, ako som sa dozvedel v rozhovore (link). Nachádza sa v meste Providence, Rhode Island a spisovateľ v ňom prežil časť života. Zaujímavý a pomerne nezvyčajný námet pre obal metalovej nahrávky. Pôsobí zlovestne, aj keď na samotnej fotke je len dom. Ešte na záver krátko o samotnej kapele. Vznikla v roku 2018, momentálna zostava je Andrej Lencsés (vokál, gitary, basa), Matej Takáč (gitary) a Tomáš Dobi (bicie). Chlapi hrajú aj v ďalších zaujímavých kapelách, odporúčam pohľadať a vypočuť. Old Tomb ma svojím EP veľmi potešili, konečne nová kapela s mladými hudobníkmi so zaujímavou víziou. Chlapi sú na začiatku cesty a dúfam, že sa dopracujú k radovým nahrávkam, pretože žánrovo je Heir To The Cosmic Throne čiastočne to, čo mi na našej scéne chýbalo. Dokonca by som povedal, že som z nej nadšený. Len tak ďalej. Kontakt: https://www.facebook.com/oldtombdoom https://oldtomb.bandcamp.com/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Split Amoclen a Babulkyne Dobrodružstva je vonku!
júl30

Split Amoclen a Babulkyne Dobrodružstva je vonku!

Zverejnené v júl 30, 2021

Milovníci rýchlych tónov a krátkych úderných skladieb, zvýšte pozornosť. Dve české kapely, Amoclen a Bambulkyne Dobrodružstvá sa spojili, aby priviedli na svet SPLIT na 7″ EP Vinyle. Amoclen prispeli piatimi skladbami a Bambulkyne Dobrodružstvá len krátkymi troma piesňami. Túto nahrávku vydalo – Debila Records – #188 , Véva Records, Salto Mortale Music – SMM 012. Ak však dávate prednosť radšej digitálnej verzii pred fyzickou, nájdete tento Split aj na Bandcampe. Ak máte záujem o fyzické vydanie, neváhajte sa ozvať kapelám priamo na Facebooku, prípadne u vydavateľa. Info: Xanax Split album by Amoclen and Bambulkyně Dobrodružstvá. 7″ EP vinyl Label: Debila Records – #188 , Véva Records, Salto Mortale Music – SMM 012 Released: Jun 22/ 2021 Strana A A1 Amoclen – Xanax 1:01 A2 Amoclen – Remdesivir 1:07 A3 Amoclen – Ritalin 1:05 A4 Amoclen – Klabax 0:54 A5 Amoclen – Outro 0:06 Strana B B1 Bambulkyne Dobrodružstvá – Beshamel 2:29 B2 Bambulkyne Dobrodružstvá – Lachtáněk A Ňufinka 1:54 B3 Bambulkyne Dobrodružstvá – Rohypnolik 1:33 Kontakt AMOCLEN https://amoclen.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/Amoclen-355395284517070 Kontakt Bambulkyne Dobrodružstvá https://bambulkynedobrodrustva.bandcamp.com/...

Čítaj ďalej
Recenzia – Sněť – Mokvání v Okovech – Blood Harvest – 2021
júl22

Recenzia – Sněť – Mokvání v Okovech – Blood Harvest – 2021

Zverejnené v júl 22, 2021

Originálne pomenovať kapelu bez toho, aby rovnaký názov už nebol použitý, môže byť v dnešnej dobe veľký problém. Mnoho českých kapiel túto situáciu vyriešilo jednoducho a pomerne efektívne. Skrátka treba použiť rodný jazyk. Za hranicami to možno bude znieť blbo, ale to v konečnom dôsledku nie je také dôležité. Do zoznamu vyššie spomenutých zoskupení pribudlo veľmi silné meno. Sněť je pre kapelu hrajúcu staroškolský plesnivý death metal perfektný názov. K tomu české texty aj názov nahrávky, v zostave Krütorr, Hnisatel, Leproduktor, Ransolič a Řád Zdechlin, formálne je všetko dotiahnuté do dokonalosti. Sněť je nová kapela, aj keď členovia nie sú žiadnymi nováčikmi na scéne. Album Mokvání v Okovech, ktorý vyšiel vo švédskom vydavateľstve Blood Harvest, predchádzalo štýlovo spracované promo s dvomi skladbami, ktoré pripomenie prelom 80. a 90. rokov minulého storočia a zlatú éru demo/promo kaziet. Uctievanie starých časov je dnes celkom v kurze. Stále hrá resp. sa vrátilo mnoho veteránov, ktorí si tieto časy skutočne pamätajú a k nim sa pridávajú nové kapely, ktorým doba učarovala, aj keď ju zažiť nemohli. Občas sa mi zdá, že „old schoolu“ a uctievania minulosti je už príliš veľa, našťastie vo väčšine prípadov nechýba kvalitné prevedenie. Ale pokiaľ je dosť tých, ktorým takáto hudba robí radosť, netreba príliš filozofovať. Nezanedbateľný fakt je aj starnutie metalovej komunity, čo si budeme hovoriť. Pražáci sa ponorili do histórie kovu smrti dôsledne, Mokvání v Okovech evokuje romantickú prechádzku vlhkými katakombami, ktorých steny sú pokryté množstvom plesne a vy sa brodíte niečím slizkým a smradľavým. Na prvý pohľad jednotvárne podzemie sa pri pozornejšom pohľade mení na pomerne pestré, samozrejme v rámci žánrových možností. Pomalé bahenné tempo sa preleje do rýchlejšej pasáže, nečakajte však žiadne klepačky a víchrice. Krátke sólové gitarové výjazdy sa objavujú, aby po pár sekundách zmizli, do toho vrčí svoje chorobné posolstvá nejaká neľudská obluda. Oceňujem, že sa stále niečo deje, Sněť neskĺznu do bezduchej ubíjajúcej hoblovačky, ale motívy po rozumnej dobe utnú a ide sa ďalej. Hracia doba tesne pod 30 minút je pre mňa tak akurát a prispieva k údernosti nahrávky. Základom každej skladby je silný riff, na ktorý sa nabaľujú ďalšie motívy. Ťažko vyzdvihnúť konkrétnu vec, Mokvání pôsobí veľmi kompaktne a vyrovnane, nič nie je zbytočné, ale zároveň sa nedá hovoriť ani o nejakom vrchole. Jedine posledná najdlhšia a najpomalšia Vesmírná Saliva trochu vyčnieva svojím doom/deathovým drvením kostí, ktoré výborne uzatvára album a láka k opätovnému vypočutiu. Práve absencia nejakého morbídneho hitu a celkovo väčšej chytľavosti je pre mňa najväčšia slabina. Bežné počúvanie krásne odsýpa, polhodinka ubehne prekvapivo rýchlo, ale v hlave ťažko uviaznu motívy a záchytné body. Pochvalu si zaslúži organický zvuk, pri nevyhnutnej miere špiny a zahuhlanosti je zachovaná čitateľnosť...

Čítaj ďalej
Report – Obscene Extreme Festival 22 – 16.-18. 7. 2021 – Bojište, Trutnov
júl21

Report – Obscene Extreme Festival 22 – 16.-18. 7. 2021 – Bojište, Trutnov

Zverejnené v júl 21, 2021

Hm, report som nepísal už takmer jeden a pol roka a akosi by som sa asi mal rozpamätať ako na to. Na druhej strane, slovo report je asi trochu prisilné pri tomto článku. Áno, festival je v prvom rade o kapelách, ale od prvého momentu ako som konečne po dvoch rokoch prešiel cez vstupnú bránu na Bojišti mi bolo jasné, že týchto pár dní bude skôr o stretnutí ľudí, ktorí z viac ako jasných dôvodov nemohli na seba takú dobu naraziť. Preto ak niekto kto k týmto riadkom zablúdi s cieľom dozvedieť sa detailne ako hrala každá jedna kapela, tak mi je ľúto, ale asi by mal zamieriť niekam inam. Tak začnime rozprávanie. CESTA, HRANICE A HLUK Dovolenku na dátum OEF som mal nahlásenú asi od momentu, keď bolo jasné, že Obscene predsa len v nejakej forme prebehne. Preto ma zhruba týždeň pred konaním akcie provokovali nejaké kuvičie hlasy v práci a uznávam, že príjemný človek vtedy zo mňa nebol. Ale na to si museli ľudia okolo mňa už za tie roky zvyknúť. Horšie bolo, že večer pred odchodom som si vypisoval všetky potrebné papiere, ktorých bolo toľko, ako keby som sa snažil precliť auto odniekiaľ z Indonézie. Večer boli následne oznámené nejaké zmeny pre cestovanie, ktoré sa menia pravidelne tak asi každý druhý deň a mne už navierala žila nad okom, ktorá pulzovala ako delta Amazonky. Nejakým spôsobom som si nahádzal handry do vaku, sfúkol prach zo stanu, ktorý na moje pomery neskutočne dlho len tak stál v kúte miestnosti a uložil sa spať. Keď som tak ležal na posteli, tak mi v hlave chodili myšlienky, ktoré zneli zhruba tak, že veď mne sa tam vlastne ani nechce ísť. Nehorázne som zlenivel za ten rok a pol… Ale podarilo sa mi tieto hnusoby vytlačiť z hlavy a o piatej ráno som už poskakoval ako jojo. O pár hodín neskôr som už usadil moje sexy tvarované pozadie do auta medzi ďalšie tri ľúbezné indivíduá a za tónov kapiel ako Disfear, Agnosy, Victims… sa naša samochodka rozbehla na obláčikoch v ústrety rámusu ako auto Homera Simpsona, keď si „ujíždel na lékařskej marihuane“. Kabína auta bola tesne pred hranicami naplnená paranojou, ktorá postupne vyprchala až v momente, keď sme sa bez problémov penetrovali na českú stranu a naša cesta k vajíčku menom Trutnov pokračovala ďalej. A pretože je nám underground najbližší, tak si túto DIY cestu zvolila aj naša navigácia, ktorá nás smerovala niekam cez poľné cesty, kukuričné polia, lesy a zabudnuté osady. Spoznávanie českého vidieka je vec zaujímavá, aj keď niekedy má človek pocit, že na tých opustených miestach na vás vybehnú Kukuričné deti, alebo týpek s krvavou motorovkou. Na...

Čítaj ďalej
Montana Metal Fest je pripravený!
júl09

Montana Metal Fest je pripravený!

Zverejnené v júl 9, 2021

Sú skupiny festivalov, ktoré sú rokmi zabehnuté a teraz bojujú o prežitie. Potom je tu druhá skupina, ktorá vznikla asi v tej najmenej hodiacej sa dobe pre konanie spoločenských akcií, ale napriek tomu sa tento rok dostane k svojmu druhému ročníku. Narážam na festival Montana Metal Fest, ktorý ale prekračuje mantinely obyčajného hudobného festivalu. Hudobná náplň je samozrejme to, čo je najväčším a hlavným lákadlom tejto akcie. Ale rovnako lákavý je aj doplňujúci program, ktorý tvoria rôzne workshopy, výstavy, predstavenie šermiarskej skupiny atď. No a aby toho nebolo ešte tak úplne málo, tak samotný festival je zasadený do krásneho prostredia Španej doliny, takže okrem potechy ucha, bude v rozkoši aj oko. Všetky info, program a ďalšie detaily sa dozviete na facebookovej stránke festivalu https://www.facebook.com/montana.metal.fest. 4. 9. 2021, Špania dolina Vstup: predpredaj 15€, na mieste 18€ FB Event: https://www.facebook.com/events/522468765831881...

Čítaj ďalej
Retro – Cannibal Corpse – Butchered at Birth – Metal Blade Records, 1991
júl05

Retro – Cannibal Corpse – Butchered at Birth – Metal Blade Records, 1991

Zverejnené v júl 5, 2021

Možno by niekto čakal na tomto mieste recenziu na nový kanibalský album. Ak ale sledujete našu stránku, tak ste si asi všimli, že recenzie na albumy väčších kapiel u nás nie sú na dennom poriadku. A ten nový, napriek celkom podareným singlom, aj tak zapadá do kapelného priemeru. To by sme mali. Ja sa ale vrátim do roku, kedy som s eleganciou sebe vlastnou, plnil plienky obsahom môjho ani nie ročného, malého tráviaceho traktu. No a v tom istom roku zaplnili Cannibal Corpse štúdio v Morrisounde nechutne zvrhlou hudbou, ktorej nakoniec prischlo meno Butchered at Birth. Už album vydaný rok predtým, čiže Eaten Back to Life, urobil na scéne značný poprask. Priniesol klasické skladby ako Mangled, A Skull Full of Maggots, Shredded Humans, Born in a Casket… a najmä šokujúci obal z dielne majstra krvi a rozkladu, počúvajúceho na meno Vincent Locke (to samozrejme ešte nikto netušil, čo má nachystané do ďalších rokov…). Samozrejme, ak by sme frcli logo Cannibal Corpse na nejaký graf popularity, tak by sme videli, že po tomto albume sa šípka vybrala strmhlavo nahor. O rok na to by nám už zrejme tento graf ani vertikálne nestačil. Kapela dostala od Metal Blade 2x väčší rozpočet ako pri debute a vrhli sa zapísať hlukovú stopu opäť medzi steny Morrisoundu, pod dohľadom Scotta Burnsa. Samotná kapela povedala, že výsledok je neporovnateľne tvrdší, brutálnejší a rýchlejší ako Eaten Back to Life. Ono je to zjavne spôsobené tým, že Cannibal Corpse orezali zo svojho torza posledné kúsky thrash metalového tkaniva, presne tak ako dvojica mäsiarov na obale spracovala tú nebohú pani. Barnesov vokál sa vybral na návštevu niekam do Mariánskej priekopy a z tej hĺbky predával slová o zabíjaní, týraní a celkovom mazaní ľudského druhu z tejto planéty do mikrofónu. Kapela vyrástla aj skladateľsky. Na to ani netreba mať veľmi trénovaný sluch, aby človek poznal ten markantný rozdiel medzi prvými dvoma albumami. Napriek tomu, že ide podľa mňa o zlomovejší album ako debut (najmä čo sa týka brutality… dnešnou optikou si vieme samozrejme predstaviť aj oveľa tvrdšie kapely, ale nachádzame sa v roku 1991 a slovnému spojeniu brutálny death metal dávali kontúry najmä porcovači z Buffala), tak mi príde ako keby mu kapela v súčasnosti nevenovala až takú pozornosť pri živých vystúpeniach. Samozrejme rozumiem tomu, že ak kapela hrá vyše 30 rokov a nahrala 15 albumov, tak vždy sa nájde nejaký nespokojný fanúšik, ktorému v setliste stále niečo chýba. Ale ak si pozriete ich playlisty minimálne za posledný predcovidový rok, tak sa tam vyskytla iba skladba Gutted a aj to nie vždy. No nevadí. Butchered at Birth je ale prepchatý skladbami, na ktoré ja nedám dopustiť. Aj keď možno...

Čítaj ďalej