Demonic Eyed vydali nový full album – „3“!
Slovenská thrash groove/ HC metalová kapela zo Zvolena, Demonic Eyed vydala na Zuzanu (11.8.) svoj tretí rádový album s jednoduchým názvom – „3“. Na novinke nájdete dohromady 10 úderných skladieb, s priemernou dĺžkou okolo dvoch, maximálne štyroch minút. Témy skladieb riešia rozpory, brainwashing, sociálno-politickú situáciu a pod. Nahrávalo sa v overenom štúdiu pri Banskej Bystrici, u Mira Speváka v SPK Štúdiu. O cover sa postaral Robo Ivan a o texty Pa(e)tka. Nový album si môžete vypočuť na Youtube, alebo aj na Bandcampe, kde môžete podporiť kapelu aj kúpou, prípadne aj na iných online platformách. Taktiež časom pribudnú asi aj fyzické nosiče. V tomto prípade bude najlepšie obrátiť sa na kapelu cez sociálne siete. Takže, vypočujte a šírte ďalej. ZOSTAVA: Luboshio – gitara a vokál VladEs – bicie Mishyr – bass gitara KONTAKTY: FACEBOOK: https://www.facebook.com/demoniceyed/ BANDCAMP: demonic-eyed.bandcamp.com GENIUS: https://genius.com/artists/Demonic-eyed BANDZONE: https://bandzone.cz/_115563 INSTAGRAM: https://www.instagram.com/demoniceyed/ SPOTIFY: https://open.spotify.com/artist/1uOCL86z388XXZ4hvkKsMX...
Editor má hlási personálnu zmenu na poste gitaristu!
Martinská kapela Editor, ktorá patrí medzi najstaršie stále fungujúce metalové kapely na Slovensku ohlasuje personálnu zmenu na poste gitaristu. Emila Varsíka, ktorý v kapele pôsobil od roku 2014 a spolupodieľal sa aj na albume „Old School“ ktorý vyšiel v roku 2017 nahradil gitarista Aďo „SPAARKY“ Andriu, ktorý predtým pôsobil v kapele Basstards a momentálne stále pôsobí v akustickom projekte The Fly. Skupina Editor sa predstaví svojim fanúšikom najbližšie na festivale Yafura Fest v Martine 4.9.2021. Tlačová správa...
Slup – Perverse Trinity – Bizarre Leprous Production, 2021
Spomni, aby si deň sviatočný svätil. Alebo tak nejako si to vyškrabkal do kamennej dosky Mojžiš, vo voľnom čase kamenár, a obkrútil si okolo prsta celý národ výhovorkou, že to tam nabúchal tatko Syna Nejvyššího. Túto službičku mu dohodil horiaci krík… Čo to tam na Strednom východe hulili? No nič, pretočíme pár strán na atlase a zo zeme oplývajúcej medom a mliekom sa dostaneme do územia nikoho, medzi Hlohovcom a Topoľčanmi, kde si ja ten deň sviatočný tiež tak nejako svätím. Púšťam si už niekoľký krát tento slastný kotúčik od Slupiek a pozerám na tú slečnu/pani na zadnom obale, ktorá si preťahuje svaly v latexovom oblečku. Fujky, v tom musí byť teraz ale že aké teplo… Slup prekopali zostavu a niekedy na jeseň minulého roka sa vrátili medzi aktívne a hrania chtivé kapely. Čas si nevybrali zrovna ideálny, lebo po asi dvoch odohraných koncertoch, sa už zase nehralo. Ja som pred pár dňami zverejnil rozhovor s Arturom zo Squash Bowels (https://metalexpress.sk/2021/08/artur-grassmann-squash-bowels-meat-spreader-niekedy-su-zvierata-lepsie-ako-ludia/ ), kde spomínal na jednu Flesh Party v starom kine v Leopoldove. A zrovna tu som sa zoznámil s týmito sympaťákmi brnenskými. Pretože to ale boli roky môjho „divočákovstva“, tak si ich pamätám iba v takom veľmi hustom mlžnom opare. Strih. Tento rok na Obscene, potom ako som vyhral ranný rytiersky turnaj so slimákmi, ktorí sa rozhodli mi obkľúčiť stan, som si už v čase predobedňajšom pochutnával na veselom a trošku perverznom goregrinde tejto grupy. No a po koncerte ma čakalo CD, ktoré teraz trošíčku priblížim. Hneď z kraja tu máme krátke intro, ktoré vás hudobne na chvíľku prenesie do čias, keď si na prohibícií celkom pekne vedel zarobiť Al Capone, v kluboch kvílili trúbkári a krivky si pred nimi natriasali paničky s poriadnymi brkami vo vlasoch. Keď sa už hodíte do pohody a zo skrine začnete vyberať od molí prežrané tesilky, príde predsa len o niečo prieraznejšia zvuková stopa. V tom momente zaplesajú rektálne otvory všetkých fanúšikov povedzme Gut, Rompeprop, Cock and Ball Torture a podobných orchestrov z ranku gore buldozérov. A teda od úvodnej My Squirting Highlights naskočíte na vlnu ako nejaký skúsený surfer a necháte sa doviezť pekne krásne cez tú zhruba pol hodinku až k pláži. Pod číslom 3 vykukne podľa mojej skromnej mienky jasná hitovka Genital Sparta (aj na OEF ju Maťo uvádzal slovami, že nemajú nič proti Sparte Praha, oni proste nemajú vôbec radi futbal ako taký), ktorá začne výkrikom: „Toto je Sparta!“, toho týpka z filmu 300, ktorý rád plní bezodné jamy, zhruba tak ako môj zamestnávateľ môj bežný účet. Spodné prádlo mi vlhne aj pri takej Toilet Balls, to Ass to Pussy (tiež výživný názov). Ďalšie intro pri ktorom mi...
Diktät prichádza s diktátom! Toto je Diktát!
13.7. vydala slovenská crustová kapela Diktät svoju prvú nahrávku. Umiestnili ju na Bandcampe a je možné si ju tu aj vypočuť, zakúpiť a podporiť tak kapelu. Dokopy osem rýchlych skladieb prehrmí za približne 20 minút. Všetky texty sú po slovensky a sú dobre zrozumiteľné. Diktät by ste na Facebooku hľadali márne, ale nájdete ich zatiaľ na Bandcampe. Nahrávka vznikla na Garážach v Poprade a zmixoval a zmastroval ju Miroslav Labaj. Fotografiu na coveri zhotovil Daniel Goliáš a grafickú stránku doriešil Dávid Kukoľ. Na živo ste už Diktät taktiež mohli vidieť a ešte určite aj uvidíte, najbližšie napr. dnes na Garážach v Poprade, alebo na Flesh Party Covid Version. Zoznam a názvy skladieb: 1. Diktát 01:56 2. Súdruh demokrat 02:01 3. Dezertér 01:52 4. Oddýchnem si v hrobe 01:46 5. Slušný človek 01:33 6. Mudrlant 01:56 7. Kontraband 01:56 8. Stav 01:29 Bandcamp: https://diktaat.bandcamp.com/album/toto-je-dikt-t Zostava na nahrávke: spev – David gitara – Homár basa – Dalibor bicie – Andrej Aktuálna / live zostava: spev – David gitara – Homár gitara – Andrej basa – Dalibor bicie – Samo Nahraté v Poprade na garážach 2019, Mix a master – Miroslav Labaj 2021. Foto – Daniel Goliaš Foto edit a grafika – Dávid...
Recenzia – Vesmyr – Lowrider (demo) – 2020
Zachytiť atmosféru kalifornskej púšte a hrať ako Kyuss môžete aj vtedy, ak máte z okna výhľad na Tatry a letné teploty len horko-ťažko prekonávajú zimu v Coachella Valley. Silným dôkazom tohto tvrdenia je demo Lowrider popradských Vesmyr, ktoré síce vyšlo už minulý rok, takže mám slušné meškanie, ale radšej neskôr ako nikdy. Pri preklikávaní na bandcampe mi padol do oka štýlový obal, s takmer všetkými stoner rockovými nevyhnutnosťami (snáď okrem nejakého toho listu). Stoner je v mnohých ohľadoch žáner, ktorý má rád tradície a nevadí, ak sa hrá stále to isté. Hudba však musí mať v sebe nevyhnutnú esenciu, vďaka ktorej pri počúvaní zavriete oči a okamžite sa ocitnete na opustenej púštnej diaľnici, prípadne rovno na kozmickom medziplanetárnom tripe. Hudba Vesmyr spomínanú esenciu obsahuje a dokonca v pomerne veľkom množstve. Lowrider je síce klasický stoner bez ďalších presahov, ale urobený natoľko dobre, že to vôbec nevadí. Hneď v prvej titulnej Lowrider naštartujete auto a ide sa. Klišé? Nevadí, koho to zaujíma. Typický rozbeh, všetko pekne šľape, žiadne zbytočné komplikácie a odbočky nehľadajte. Tučné riffy, kvákajúce sóla, basa vytrasie púštny piesok z reproduktorov, to všetko istia nenápadné, ale zaujímavo urobené bicie. Lowrider demo by VESMYR Aj z dĺžky jednotlivých skladieb sa dá vytušiť, že Vesmyr sa nepúšťajú do siahodlhých psychedelických snívaní a výletov, ale snažia sa to do vás napáliť s maximálnou energiou. Vokál neoplýva ani čistotou ani rozsahom, ale dokonale zapadá do načrtnutého obrazu. Síce som v úvode spomenul Kyuss, ktorých vplyvu sa nevyhne v tejto kategórií asi nikto, ale Lowrider predstavuje skôr špinavejší chlpatejší diaľničný stoner made in USA, napríklad Fireball Ministry alebo Alabama Thunderpussy. Riešiť jednotlivé skladby netreba, je to jazda od začiatku takmer do konca, len posledná takmer inštrumentálka Into The Void prinesie mierne zjemnenie. Ako celok sa album trochu zlieva dokopy a chýba väčšia pestrosť a rozmanitosť. Textovo nič hlboké, refrény sú väčšinou heslovité a úderné, nič netreba zbytočne riešiť. Lowrider nie je oficiálny album, ale „len“ demo, takže trochu plytkejší zvuk sa dá odpustiť. Možno to je zámer a len mne úplne nesadol. Inak všetky nástroje pekne počuť, takže príliš kritizovať nechcem. Stoner rock zapúšťa korene aj na Slovensku, Vesmyr už na demonahrávke vykazujú slušnú kvalitu. Keď si vytvoria vlastnú výraznejšiu tvár, tak tu budeme mať skvelého žánrového zástupcu. Ale to budú mať určite šancu ukázať na radových oficiálnych nahrávkach. Veľký prísľub do budúcnosti! Kontakt: https://vesmyr.bandcamp.com/releases https://www.facebook.com/Vesmyrband Hodnotenie:...
Prison of My Life – Madhouse – Self-Released, 2020
Asi trištvrte roka som nebol na koncerte (dôvody netreba nejako viac rozpitvávať…). Pôst som porušil začiatkom júla v Nitre, na malej milej akcií v Hideparku. Okrem iných si tam zabékalo aj kvarteto Prison of My Life. Po koncerte mi hovorí spevák Ondro (inak samozrejme Abortion…), že: „Mrkva, nenapíšeš nám recenziu?“ A Mrkva prikývol. Prison of My Life nejaký ten čas registrujem. Teda tak, že existujú a v okolí Nitry sa relatívne často vyskytujú na akciách. Ale nikam sa netlačia, hrajú si tak, lebo ich to baví a asi majú v piči (hehe). Mne je tento takpovediac nenútený prístup sympatickejší, ako keď na vás vyskakuje na sociálnych sieťach miliarda príspevkov behom dňa od tej istej kapely, ktorá sa snaží predať niečím iným ako hudbou. Preto si aj tento album zbuchli pekne krásne sami. Ako povedal Ondro, len tak na punkáčov. Týmito slovami už ako keby si ma hýčkali, škrabkali pod bradou a ja som trepal nohou ako poslušný psík. No nič, poďme na to. Apropo, neviem prečo kapela nesie meno také, aké nesie. Nie som nijaký marketingový expert, ale chýba mi v tom trochu taká údernosť (ale to asi viď dôvody vyššie). Keď ale skĺznem očkom nižšie po obale, tak sa vo mne rozhosťuje taká blaženosť hororového fanúšika. Tie hnáty naťahujúce sa z dvier blázinca (album sa volá Madhouse, takže dedukcia ála Sherlock Holmes) mi strašne pripomínajú scénu zo snímky The Serpent and the Rainbow, kde si podobné paprčky kúzlom voodoo očarené, chceli urvať kúsok z Billa Pullmana (neskôr samozrejme prezident JúEsEj a zároveň bijec emzákov v Dni nezávislosti). Ešte jedno mínusko by som udelil za chýbajúce texty. Vážne by som rád vedel o čom skladby sú… Takže uši na stopky. Vyberám CD z obalu a vrhám ho do mechaniky po vzore Xeny a jej čakramu (či ako sa volalo to jej agresívne frisbee). Žiadne intro, žiadne navnadenie atmosféry. Začína sa priamo zhurta a úvod skladby Phobia odkrojí riff ako nôž čerstvé pečivo. Skladba je to priamočiara a trieli dopredu ako nejaký rýchlik ZSSK (dokonca ani v cieli neľahne popolom). V podobnom duchu je písaná väčšina songov na albume. Kde tu vyletí nejaké sóličko, alebo nejaká malá zmena tempa (do tejto skupinky by som zaradil Crime Scene, titulku Madhouse (tá je spolu s úvodnou Phobia asi najlepšou skladbou albumu) a Inquisition). Inak sa výhybka veľmi nevyhadzuje. Aby sme vedeli v akých končinách sa pohybujeme, tak trať je lemovaná kapelami ako Illdisposed (tu som urobil chybu, že som si prečítal nejaké recenzie na tento album ešte predtým ako som si ho pustil a zrazu týchto Dánov počujem v každom druhom tóne… to ale nie je na škodu, mám ich rád a...






