Rozhovor – Talebringer – Kedysi sme fungovali pod čudesným názvom LËS a vždy keď sme to vyslovili, bolo nám do smiechu…
Slovenská kapela Talebringer patrí medzi tie mená, ktoré si postupne budujú pevné miesto na domácej hudobnej scéne vďaka osobitému zvuku, silnej atmosfére a dôrazu na príbeh v hudbe. V rozhovore s gitaristom Romanom sme sa rozprávali o ich hudobnej ceste, inšpiráciách, aktuálnej tvorbe aj o tom, kam chcú Talebringer posunúť ďalej a týmto mu ďakujem za odpovede. Pustíme sa teda do toho. Ako vznikol názov „Talebringer“ a čo znamená pre vás? Kedysi sme fungovali pod čudesným názvom LËS a vždy keď sme to vyslovili, bolo nám do smiechu a akosi sa nám ten názov páčil. Problém však tkvel v tom, že nikomu okrem nás to vtipné neprišlo a tak sme časom pochopili, že treba prísť s niečím iným. Bolo to ešte pred príchodom Moniky, kedy sme na kapelnom sústredení dlho do noci rozmýšľali nad všetkými možnými názvami a zrazu nám napadol Talebringer. Jeho význam spočíva v našich textoch. Všimli sme si, že väčšina sú skôr také príbehy, či už teda na štýl fantasy alebo osobnejších textov. Talebringer je teda fiktívna postava, ktorá cestovala krajinami, všetko vie, všetko videla a všetko počula. Z tých zážitkov teda často vychádzame a miešame do nich aj osobné záležitosti. Kedy ste prvýkrát začali hrať spolu a čo vás viedlo k tomu založiť kapelu? Začali sme na jeseň v roku 2021, kedy sme sa v školských laviciach rozhodli, že založíme kapelu. Začínali sme od úplnej nuly, pôvodne sme fungovali traja v zostave gitara, elektrické bicie, klávesy a skúšali sme v obývačke. Nie každý hneď počúval metal (spočiatku iba ja) a samozrejme niektorí z nás nevedeli hrať na svoje nástroje. Tréningom, jednou personálnou zmenou a príchodom Moniky sme sa vypracovali až do dnešnej podoby. Keby mi niekto pred takmer 5 rokmi povedal, že si raz zahráme pred kapelami ako Davová Psychóza, Depresy, Orkrist, Galadriel či XIII. Století, asi by som sa nahlas zasmial a mal ho za blázna :). Vaša hudba kombinuje ženský vokál s mužským growlingom — ako sa rozhodol tento kontrast, a čo vás k nemu inšpirovalo? Niekedy v úvode roka 2023 sme videli naživo Galadriel, ktorých u nás asi netreba predstavovať. Sonin spev nám dal chrobáka do hlavy – aj u nás by to chcelo takú speváčku. Ja som už vtedy miloval ich kultový The Mirror Of Ages a asi si vieš predstaviť to sklamanie, keď v ten večer okrem jedného kúsku z Empire of Emptines úplne obišli ich prvé tri albumy. Nás však neobišiel ten chrobák v hlave, o pol roka na to sme sa stretli s Monikou a bolo vybavené. V novembri vám vyšiel debutový album Flowing Streams of Time – Gratulujem! Je prezentovaný ako vývoj kapely — môžete nám priblížiť,...
Recenzia – Not! – V září si řekneme! – 2023
Keď chcem príjemne vyplniť 15 minút a zároveň vypočuť celý album, tak môžem zvoliť EP nahrávku, alebo album nejakej grindcore, fastcore, hardcore prípadne powerviolence kapely. Dnes si zvolíme druhú možnosť. Spomínané žánre sa prekrývajú a často je ťažko rozlíšiť, do ktorej škatuľky tú-ktorú kapelu zaradiť. Určite sa nájde mnoho znalcov, ktorí to bez zaváhania rozsúdia, ale ja medzi nich nepatrím. Kapela Not! na svojej stránke spomína extreme hardcore a fastcore, takže pri tom aj zostaneme. Kto má v týchto žánroch trocha guláš podobne ako ja, tak si radšej pomôže prirovnaním k iným kapelám. Pre mňa najbližšie sú Sheeva Yoga, v grindovejších momentoch možno Lycanthrophy, ale toho nie je veľa. Čiže rýchle, ale rytmicky pestré. Intenzívne a ukričané. Kritické texty, lebo nám to nie je jedno. Riffy hodne punkové a hojne sa používajú aj tenšie struny. Približne trinásť minút, sedem skladieb, dočkáme sa hovoreného intra v prvej „Země volá o pomoc“, intenzívneho stredu albumu a menšie uvoľnenie príde na konci. V druhej polovici šiestej „Na okraji jámy“ je hovorená recenzia na danú nahrávku. Samozrejme šialene negatívna. Je celkom vtipná, páni sa neberú zbytočne vážne, tak to má byť. Posledná „Toluen blues“ má rock’n’rollový drive, ale s fastcore zvukom. Album V září si řekneme! okolo vás prefičí ani neviete ako. Pri pozornejšom počúvaní oceníte dobré texty a množstvo zaujímavých nápadov. Musíte byť ale rýchli, lebo tu sa na nikoho nečaká. Nahrávku mixoval a mastroval Otyn v Davose, takže zvuk je parádny a prehľadný, žiadny kanál a chaos. Páči sa mi výrazná úloha basgitary, ktorá pri gitarách a bicích nezaniká. Na fastcore nahrávku nemôže byť dlhá recenzia. Not! potvrdzujú, že v Česku tieto subžánre vedia. V září si řekneme! je intenzívna a zaujímavá smršť, ktorá krásne vyplní štvrťhodinku vášho života. Kontakt: https://notteplice.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/notteplice V září si řekneme! by...
Nová definícia riadeného chaosu: The Callous Daoboys privezú do Prahy mathcore pre 21. storočie!
Keď v roku 2017 odohrali The Dillinger Escape Plan svoj údajne posledný koncert, v srdciach fanúšikov technickej agresivity a nepredvídateľných rytmických štruktúr zostalo prázdne miesto. Miesto, ktoré sa mnohí pokúšali zaplniť, no málokto s takou drzosťou a hudobnou inteligenciou ako The Callous Daoboys. Táto banda z Atlanty sa nemieni stať len kópiou svojich idolov; ich odkaz berú, rozbijú ho kladivom na tisíc kúskov a následne z neho poskladajú niečo, čo znie ako soundtrack k mentálnemu kolapsu v hračkárstve. O tom sa 11. februára 2026 presvedčí pražské Rock Café. The Callous Daoboys sú v súčasnosti najžiarivejším (a najhlučnejším) úkazom na mape moderného mathcore. Ak ste vyrastali na albumoch ako Calculating Infinity od Dillingerov alebo We Are the Romans od Botch, budete sa cítiť ako doma – aj keď vám Daoboys pravdepodobne premiestnia nábytok. Ich hudba je definovaná náhlymi strihmi: jednu sekundu vás drvia disonantné riffy a besné bicie, aby vás vzápätí prekvapil zborový spev, jazzové intermezzo alebo syntetizátory, ktoré akoby vypadli z deväťdesiatkového eurodanceu. Kľúčovým prvkom, ktorý ich odlišuje od zvyšku žánrovej šede, je zakomponovanie huslí. Zabudnite na clivé ľudové melódie; v rukách Daoboys sú husle ďalším perkusívnym nástrojom, ktorý prikladá pod kotol celkovej disonancie. Ich prelomová doska Celebrity Therapist (2022) a najmä minuloročný album I Don’t Want to See You in Heaven ukázali, že táto kapela má dosť sebavedomia na to, aby si robila srandu sama zo seba aj zo žánrových puristov, a pritom vám servírovala technicky najnáročnejšie pasáže roka. Večer v znamení hluku a energie Úlohy supportu sa v tento večer ujmú dve formácie, ktoré atmosféru „kontrolovanej deštrukcie“ ešte podčiarknu. Z britského Bristolu dorazia Knives. Táto päťčlenná zostava kombinuje surovosť post-punku s energiou hardcoru a hlukovými stenami, ktoré sa neboja koketovať s industriálom. Ich vystúpenia sú povestné živočíšnosťou a absenciou bariér medzi kapelou a publikom. Domácu scénu zastúpia pražskí Fall From Everest. Tí sa za roky svojej existencie vypracovali na jednu z najzaujímavejších tuzemských žánrových entít. Ich mix post-hardcoru s výraznou elektronikou a emóciami bičovaným vokálom je ideálnym mostom medzi chaosom hlavnej hviezdy a priamočiarejšou agresivitou. Navyše, Fall From Everest budú v Rock Café hrať „na domácom ihrisku“, čo sľubuje maximálne nasadenie. Prečo tam nesmiete chýbať? Koncert The Callous Daoboys nie je len ďalšou položkou v kalendári fanúšikov tvrdej hudby. Je to demonštrácia sily žánru, o ktorom sa tvrdilo, že sa už nemá kam posunúť. Daoboys dokazujú, že v chaose je poriadok a v disonancii krása. Ak hľadáte hudbu, ktorá vás nenechá ani na sekundu v pokoji a prinúti vás premýšľať nad každým ďalším taktóm, tento večer v Rock Café je povinnosťou. The Callous Daoboys (USA), Knives (UK), Fall From Everest (CZ) Dátum: 11. 02. 2026 Miesto: Rock...
Krleš ohlasujú nový album v inovovanej zostave!
Drazí fanoušci, do roku 2026 Krleš vstupují s navrátivším se legendárním kytaristou Jiřím Karpjukem, jehož excelentní hru a autorství nesou všechna zásadní alba kapely. Společně s „lotyšským bleskem“ nyní pracujeme na novém materiálu, jehož ochutnávku v dohledné době přineseme. Rozdělení našich cest s Radkem rozhodně nebylo jednoduchým krokem a je výsledkem dlouhodobého vývoje. Důvody jsou však interní záležitostí kapely a nemusí být tak černobílé, jak se může zdát. Vyhněme se proto prosím spekulacím či soudům a nechme za nás mluvit naši tvorbu. Hodláme důstojně pokračovat v odkazu Krleš. Bez zášti a s respektem k historii kapely na české metalové scéně. Po téměř 20 letech začalo vznikat nové album. Moc se na tuto spolupráci těšíme stejně tak, jako na setkání na nadcházejících koncertech! Alex Potměšilová, Jiří Karpjuk, Honza Štok, Jirka Zíma, Jirka Smělík 🌐 oficiální web kapely: krles.cz 📘 Facebook: facebook.com/krlescz 📸 Instagram: instagram.com/krles_official Tlačová správa...
Posledná ochutnávka pred albumom. Random Choices v singli V novinách kritizujú dobu dezinformácie
Vydanie nového štúdiového albumu kapely Random Choices sa nezadržateľne blíži. Album s názvom Takto je to fajn vyjde oficiálne už 12. februára 2026. Ešte pred týmto termínom však kapela odhaľuje poslednú kartu v podobe singla V novinách. Skladba, ktorá vznikla v štúdiu Randal Group Production, prináša nielen žánrové osvieženie v podobe punku, ale aj ostrú kritiku doby, v ktorej sa pravda stáva relatívnym pojmom. RANDOM CHOICES – V NOVINÁCH Noviny ako metafora doby Zatiaľ čo predošlé single riešili skôr osobné témy či vzťahy, novinka V novinách nastavuje zrkadlo spoločnosti. Kapela sa v nej dotýka fenoménu sociálnych sietí, algoritmov a uzavretých názorových bublín. „Noviny slúžia len ako metafora. Ako reálny problém dnešnej doby vnímame skôr vplyv sociálnych sietí. Všetci vieme, že ich algoritmy sú nastavené tak, aby nám zobrazovali poburujúci a často úmyselne zavádzajúci obsah. Vyvolá to totiž silnejšiu citovú reakciu a udrží našu pozornosť. V dobrom či v zlom,“ vysvetľuje spevák a gitarista Marek Hrdlička. Túto myšlienku vizualizuje aj videoklip. Ten znázorňuje človeka – hejtera kapely – ktorý si v hlave utvoril vlastnú pravdu a sám okolo seba stavia steny pomyselnej echo komory. „A tak vidíme v priamom prenose šírenie lží, poloprávd a rozmach rôznych dezinfowebov. Internetovo zraniteľnejší občan si potom prečíta pre niekoho do očí volajúcu hlúposť a teší sa, že to musí byť tak, veď to predsa píšu v novinách,“ dodáva Marek k textu skladby. Punková drzosť namiesto funku Hudobne predstavuje skladba odklon od tradičného zvuku kapely. Náš zvyčajný funk a pop tentokrát nahradila dravosť, ktorá prirodzene vyplynula zo zloženia kapely a kreatívneho impulzu basgitaristu Jimmyho Reda. „S prvotným riffom, ktorý otvára skladbu, prišiel práve Jimmy. Odtiaľ sme sa odpichli, pridali každý kúsok seba a z pôvodnej predstavy o pop punku tak vznikla akási zmes rocku, alternatívy a punku,“ opisuje vznik skladby Marek. Sám autor riffu priznáva, že inšpirácia prišla z nečakaných zdrojov. „Celý život mi kamaráti hovoria, že je v mojich inštrumentáloch počuť silný vplyv Green Day alebo Nirvany. Čo je pre mňa síce pochvala, ale k nám sa to moc nehodí. Úvodný riff bol inšpirovaný začiatkami Led Zeppelin či Def Leppard. Ale samozrejme sa to nejako zvrtlo a vznikol z toho pop punk. Každopádne, trošku tej punkovej drzosti nemôže nikomu uškodiť,“ smeje sa Jimmy Red. V kontexte celého albumu Takto je to fajn bude tento žáner skôr výnimkou než pravidlom, no podľa slov kapely práve táto skladba krásne dopĺňa žánrovú pestrosť celého projektu, ktorý si fanúšikovia budú môcť vypočuť už o pár týždňov. Zdroj: Randal Group Production Zdroj foto: archív Random Choices...
Recenzia – Wayd – Reinvent – 2025
Je to príjemný pocit, keď nahrávka rastie s každým ďalším vypočutím. Ale že to bude také až také výrazné som nečakal. Albumový návrat Wayd po dlhých rokoch je veľká udalosť podzemného roka 2025, a preto by bola škoda, keby sme sa na Reinvent nepozreli bližšie. Wayd môžeme zaradiť k veteránom slovenskej death metalovej scény, keďže kapela vznikla pred viac ako 20 rokmi. Po štyroch albumoch však svoju štúdiovú činnosť utlmila, Ghostwalk vyšiel v roku 2007 a odvtedy sme o Wayd mohli počuť nanajvýš čo sa týkalo nejakých koncertov. Určite mnohých potešil ich návrat v podobe albumu Reinvent. Wayd patrili k najzaujímavejším a najexperimentálnejším slovenským death metalovým kapelám a na túto pozíciu plynulo nadväzujú aj novým albumom. Súčasný zvuk, aktuálne nápady, ale zároveň zachovaný pôvodný rukopis. Súčasnú zostavu tvorí trojica z minulých albumov, teda Drahoš Juřík, Richard Majer a Milan Savko, ktorú doplnil bubeník Peter Jakubík. Na albume im vypomáha viacero muzikantov, spomeniem Marchella Monteleone (basgitara), Mária „Gapa“ Gerberu (saxofón) a Tomáša Vojcoviča (trumpeta). Kto chce ďalších, dohľadá si. Keď počúvam Reinvent, tak takmer v priebehu každej skladby si hovorím, že „táto“ je najlepšia. A v konečnom dôsledku sa neviem rozhodnúť, pretože kandidátov je veľa. Album je veľmi silný a intenzívny. Počuť, že páni sú excelentní hudobníci a skvelí skladatelia. Nápadov je nemalé množstvo a skladby doslova žijú, prelievajú sa nálady a tempá. Sú komplikované, napriek tomu sa počúvajú s ľahkosťou. Jedna od druhej sa odlišujú. Pôsobia priateľsky, pretože sa vždy nájde záchytný bod, ale keď sa dáte do odhaľovania rôznych hudobných zákutí, tak sa rozvinú do prekvapivých rozmerov. Jednotka „Algorithms of Hate“ je výborne zvolená na vtiahnutie do deja. Chytľavý riff, impozantný spád, dychové nástroje. Aby som nekomentoval každú skladbu, vypichnem ešte tri položky: epickú ťažkú „Paved by Slaves“ s nádherne budovanou atmosférou, najväčšiu hitovku so slovenským refrénom „When Less Is More“, ktorú z hlavy len tak nevyženiete, a pomalú inštrumentálnu „Limits of Introspection“, kde spieva trumpeta – krása! Jedna pecka za druhou, ale tieto tri ma zaujali asi najviac. Reinvent má krásny zvuk, o ktorý sa postaralo viacero ľudí: nahrávalo sa u Martina Migaša aj Martina Barlu, svoj diel pridal Jakub Tirčo. Klobúk dole – čistý a ľahký, zároveň hrubý a prierazný. Dokonalý zvuk pre technický death metal! Dychové nástroje hrajú svoju významnú rolu a death metalové riffovanie organicky dopĺňajú. Navyše krásne počuť aj basgitaru, takže je zoznam kompletný. Mimochodom, obal od Juraja Červeného je tiež zaujímavý. Wayd dokázali skĺbiť hrubosť a techniku svojím charakteristickým spôsobom. Netlačia na pílu, vedia, kde treba pritlačiť, a naopak, kde si treba oddýchnuť. Navyše sa skladby výrazne líšia aj náladami, čo sa v žánri často nevidí. Skvelý album, krásna hudba, nemám námietky....






