Hypocrisy: Spojnica vesmíru a pekla
Polstrovaná miestnosť. Pýtam sa sám seba, či sem patrím právom. Stal sa ten príbeh, ktorý mi mozog neustále prehráva pred očami, či nie? Ak nie, čo je vlastne môj život? Tá otázka mi vytláča z lebečnej dutiny zvyšky schopnosti ako tak racionálne uvažovať. Ale pred tým ako sa moja centrálna nervová sústava roztečie na nechutný maglajz, tak považujem za nutné, aby bol tento príbeh zachytený v hocijakej forme. Začnem rozprávať v deň udalosti, ktorá ma sem dostala. Vždy ma priťahovali temné veci. Okultné zákutia ľudského chápania. Po konci druhej svetovej vojny, kde som videl veci, ktoré by nemal nikto na svete vidieť, som sa stal právoplatným satanistom. Vytvoril som vlastnú sektu, ktorá si postupne našla dosť prívržencov a ja som stál na jej čele. Praktikovali sme starobylé rituály invokácie démonov a pretože som vlastnil odľahlý pozemok v mestečku Roswell v Novom Mexiku, tak nás pri tom ani nikto nerušil. V podstate sa dá povedať, že celkom idylka. Až prišiel júl roku 1947. Slnko pomaly zapadalo za obzor a my sme chystali veci pre nočný rituál. Okolo kamenného oltára sme mali pripravené sviečky, obetné zvieratá v klietkach atď. Pod rúškom tmy sme začali. Všetci odetí v čiernych plášťoch sme vzývali dávne bytosti. Rituál prebiehal nad mieru dobre. Krv offeringov bola preliata a v tom momente tmu noci ožiarilo prudké svetlo. Hneď za tým sa zatriasla zem a priestorom sa rozľahol silne ohlušujúci výbuch. Prešlo niekoľko okamihov a ja, aj s členmi môjho kultu, sme boli samozrejme otrasení a v domnienke, že nám entity odpovedali, sme začali na seba hrdo pozerať. Lenže prišiel druhý záblesk a zrazu som pocítil, prudkú bolesť. Mojim jediným šťastím bolo to, že som stál za veľkým kamenným oltárom, ktorý síce na mňa dopadol a polámal mi niekoľko kostí, ale všetci ostatní už také šťastie nemali a ešte predtým ako sa moje vnímanie reality vytratilo do stratena si pamätám na roztrhané časti tiel, váľajúce sa vnútornosti a dve oddelené hlavy od zvyšku torz, ktoré sa dokotúľali ku mne. Túto skazu spôsobilo niečo, čo spadlo do miesta sabatu z nebies a nebol to meteorit. Trosky vyzerali ako časti nejakého stroja… Moju myseľ už potom zahalila tma a iba jemné výboje svetla a operačného sálu. Ťažko povedať ako dlho som bol mimo, ale keď som rozpovedal tento príbeh kompetentným, tak som skončil tu. V polstrovanej miestnosti. A mám pocit, že odtiaľto už nevyjdem. Tí bystrejší už podľa toho môjho úvodného sci-fi úletu vydedukovali, že dnes sa budeme baviť o kapele zo Švédska, ktorá počúva na meno Hypocrisy. Kariéra tejto kultovky sa dá rozdeliť na dve časti a to na rannú éru, kde sa vzývalo peklo na všetky spôsoby, no...
Recenzia – Obšar – Propastnyk – Void Wanderer Productions – 2024
Black metal mám rád najmä kvôli tomu, ako dokáže evokovať určitú emóciu alebo miesto. Zapnem hudbu a okamžite sa prenášam kdesi inde, reálny svet sa stráca a moja myseľ začína blúdiť rôznymi končinami. Karpatské lesy plné mytologických bytostí a temných príbehov ožívajú v hudbe Obšar, ktorí sa označujú ako rusínsky (ruthenian) black metal. K tomu sa môžu pridať prívlastky ako melodický alebo folk. Ale pozor, folklórne nástroje a motívy na albume Propastnyk budete počuť, ale nečakajte žiadne krčmové odrhovačky a tancovačky. Tieto prvky sú jemne zakomponované do blackmetalového základu a krásne dotvárajú náladu zabudnutých karpatských pralesov. Pre označenie členov Obšar používajú páni a dáma len písmená hlaholiky. Zostava je teda Ⱍ (spev, texty), Ⱑ (gitara, sample, čistý mužský spev), Ⰽ (čistý ženský spev), Ⱂ (basgitara) a Ⰱ (bicie). V hlaholike je písané aj meno kapely, ale pre potreby recenzie budem používať prepis Obšar. Hudobne Obšar pokračujú v nastolenej ceste na R.U.N.E. (2018) a Počornily horŷ, počornily lisŷ (2022) (recenzia na Počornily horŷ, počornily lisŷ), ale svoj rozpoznateľný štýl ďalej vylaďujú a zdokonaľujú. Veľmi dôležitú úlohu hrajú klávesy resp. sample, v podstate sú vo väčšine skladieb rovnocenné s gitarami. Často vytvárajú hlavný melodický motív, ktorý gitara istí a zahusťuje. Na druhej strane, určite sa nedá povedať, že by chýbali poriadne black metalové riffy a víchrice. Veď si len vypočujte napríklad začiatok šiestej Chmarnyk – výborný black metalový riff a búrka sa rozpúta aj za vašimi oknami, tak sugestívne skladba pôsobí. Naopak, niekde sú gitary hodne heavy a pripomenú prácu staroškolských Malokarpatan. Potešia nápadité bicie a basgitara, vedia poriadne zrýchliť, ale zároveň sa neženú zbytočne dopredu. Špecifický jemne zastretý zvuk vytvára tajomnú, občas rozprávkovú atmosféru. Má zaoblené hrany a nepôsobí agresívne, ale Obšar nehrajú taký black metal, kde by sa to vyžadovalo. Naopak, agresivita by čarovnú náladu nahrávky zničila. Charakteristický zvuk si kapela drží od svojich začiatkov. V prípade najnovšej nahrávky robil mix a master Roman Vrecník, okrem iného bubeník Catastrofy. Pekný nenápadný obal vytvoril Tomáš Olijár a drží sa estetiky predchádzajúcich nahrávok. Nič prvoplánové a k atmosfére albumu sa hodí výborne. Album vyšiel v holandskom vydavateľstve Void Wanderer Productions. Obšar vydali opäť extrémne silnú nahrávku, ktorá vás premiestni do temných karpatských pralesov obývaných mýtickými bytosťami zo starých príbehov. Melodický black metal najvyššej kvality! Čo skladba, to silný motív. Vďaka tomu sa Propastnyk počúva pomerne ľahko a dobre sa dostane pod kožu. Sim zym budete opakovať najneskôr pri druhom počúvaní. A ďalšie motívy sa rýchlo pridajú. Kontakt: https://obshar.bandcamp.com https://www.instagram.com/obsarofficial/ https://www.facebook.com/obsharband Propastnyk (Full-lenght, 2024) by...
DISSONANT WINTER – CEREMONY OF SILENCE, HOLOTROPIC a HECATONCHEIR na spoločných koncertoch
Na prelome februára a marca tohto roku si spoločné koncerty zahrajú tri kapely so svojským prístupom k extrémne metalovým žánrom. CEREMONY OF SILENCE odprezentujú svoj černotou a dizonanciou nasiaknutý death metal zo stredu Slovenska, ktorý umne mieša brutalitu s dychberúcimi atmosférickými gradáciami, to všetko prešpikované všadeprítomnou technickosťou. Aktuálny album „Hálios” vyšiel, rovnako ako aj debut, pod Willowtip Records a zbiera kladné ohlasy doma, aj v zahraničí. Progresívny extrémny metal so základmi v death metale, ale s mnohými ďalšími žánrovými odbočkami a silným vplyvom orientálnych melódií, tak by sa dalo v skratke opísať zameranie bratislavskej partie HOLOTROPIC. Kapela má za sebou album „Permeate“, ale materiál na jeho nasledovníka tvorí výraznú časť ich koncertného programu. Od svojho vzniku prešli aj niekoľkými personálnymi zmenami a v súčasnosti s nimi na pódiu je možno vidieť členov a ex-členov kapiel ako 0N0, God Defamer či Catastrofy. HECATONCHEIR je trojčlenná slovenská kapela, ktorá sa pohybuje na hranici dizonantného death metalu, sludgu a black metalu. Na svojom debute „Nightmare Utopia“, ktorý vyšiel minulý rok sa zaoberajú témami snových kultov, prastarých božstiev a vesmírnych hrôz. Album vytvára strhujúcu, zlovestnú atmosféru, kde sa kľudné pasáže striedajú s drtivými death metalovými riffmi. Album vyšiel pod americkým vydavateľstvom Total Dissonance Worship a po úspešnom debutovom koncerte je kapela pripravená preniesť atmosféru z albumu na ďalšie živé vystúpenia! 29. februára sa dizonantná zima dostaví do Krupiny, kde sa kapely stretnú v klube The Vibe na akcii Plague of Tartat vol. 3 v doprovode blackmetalových TRAMAL a v spoločnosti postmetalového spolku JÓB zase zahrajú 1. marca v popradskej Koľaji 22. FB EVENT KRUPINA: https://fb.me/e/2HJClI9Oh FB EVENT POPRAD: https://fb.me/e/4plNLz5aD Ceremony of Silence https://www.facebook.com/ceremonyofsilence https://www.instagram.com/ceremony.of.silence/ https://ceremonyofsilence.bandcamp.com/ https://open.spotify.com/artist/0jFMbZY7G5bM586AlzcY9y Holotropic https://www.facebook.com/holotropic https://www.instagram.com/holotropic_band/ https://holotropicband.bandcamp.com/ Hecatoncheir https://www.facebook.com/Hecatoncheir.sk https://www.instagram.com/hecatoncheir_band/ https://hecatoncheir-sk.bandcamp.com/ https://open.spotify.com/artist/6SjZ9q4nL9ywMujY8ZXYFy Jób https://www.facebook.com/job.band.sk https://www.instagram.com/job.band.sk/ https://jobband.bandcamp.com/ https://open.spotify.com/artist/0hMhQIn2O378GiQZbkGhUs Tramal https://www.instagram.com/tramal.bm/ Tlačová správa Kamil...
MARDUK rozpútali ocelové peklo v Bratislave – Report
Marduk na začiatok roka ohlásili tretiu etapu turné pre podporu svojho albumu z roku 2023 Memento Mori a tentoraz táto blackmetalová pancierová divízia neminula ani Bratislavský Randal. Ako posilu na túto devastačnú výpravu si zobrali hneď tri pekelné formácie. Večer na minútu presne otvárali Francúzski SUMMUS DIABOLICUS INCARNATUS, ktorí zatiaľ, aspoň podľa dostupných informácií majú na konte jedno fullko z roku 2022. Táto kapela bola pre mňa veľkou neznámou, tak som bol aj trocha zvedavý. Na prvý dojem klasický blackmetal s corpsepaintom, kožou, vybíjanými doplnkami a mikrofónom v tvare obráteného kríža. Rýchlo sme sa s „trve“ brigádou zhodli, že ako vizáž a pódiový prejav, tak ani samotná hudba príliš ničím nevyniká. Jednoduché, melodické a do nekonečna opakované riffy a refrény, občas spestrené čistým spevom alebo podporným vokálom gitaristov, čo bolo asi najväčším highlightom ich vystúpenia. Každopádne Francúzi splnili svoju úlohu otváracej kapely a isto si našli nových prívržencov z hojného publika, vo mne však nezanechali žiadnu stopu. Nasledoval temný útok v podaní portugalských satanistov IRAE. Lisabonskí černokňažníci boli od prvej chvíle oveľa presvedčivejší ako ich predchodcovia. Ich black metal bol príjemne mrazivý s rýchlejšími tempami a aj napriek tomu, že ničím nevynikal a neprekvapil sa to počúvalo a pozeralo veľmi dobre. Proste black metal, ktorý sa dá v pohode pustiť v pozadí každodenných aktivít bez toho, aby na to človek musel extra dávať pozor. Posledných asi 5 rokov sa Holandskí DOODSWENS stali stálou predkapelou Marduk a tak skalný fanúšikovia mohli z roku na rok sledovať vývoj tejto kapely. DOODSWENS pôvodne ako projekt dvoch mladých blackmetalistiek sa z opustených holandských parkovísk dostali na svetové pódiá, za čo si vyslúžili aj môj obdiv. Pri živých vystúpeniach figuruje iba bubeníčka a speváčka I, ktorú sprevádzajú inštrumentalisti R a P. Ako pri správnej misantropne uzavretej blackovej kapele, žiadne detailne informácie nie sú známe, čo sa týka zmien v rámci kapely. Na úvod bubeníčka otvára satanský rituál „modlou k pekelným princom“ a zapálením čiernych sviečok a za štipľavej vône živice z rozžeravených kadidiel sa spustí temný rituálny blackmetal. Kanonáda bicích a brutálny škrekot odprevádzaný vokálom gitaristov vzbudzuje pocit príchodu Satanovej ríše. Dlhý pochmúrny kostolný chorál naznačuje príchod švédskych veteránov. MARDUK je jednou z najaktívnejších blackmetalových formácií čo sa týka vydávania albumov aj masívneho koncertovania, tomu nasvedčuje aj to, že som ich posledných desať rokov mal možnosť vidieť ročne minimálne raz za rok. Nakoľko ma táto kapela sprevádza od detstva, som veľmi vďačný. Žiaľ mi vždy pripadalo, že aj napriek ich enormnej snahe sa im neušlo dostatočnej pozornosti a zaslúženého uznania. Jednak za to môžu kontroverznosti, či nepochopenia z hľadiska verejnosti kvôli tematike druhej svetovej vojny a nemeckej vojenskej mašinérie, čo keď sa niekto trocha...
Rozhovor – Necrosanctum – „Skúšal som pospájať nejaké slová čo by z toho vzišlo a nakoniec som sa rozhodol pre „Necropolis“ a „Sacrosanctum“ a z toho následne vzniklo Necrosanctum.“
S kapelou Necrosanctum sme tu ešte nemali rozhovor a určite bude o čom rozprávať. V závere minulého roku vydali a zároveň pokrstili svoj debutový album a každoročne robia v Lednických Rovniach koncerty s názvom Voices of death. Ich štýl je teda jasný, hrajú death metal s prvkami blacku. Dnes sme sa porozprávali s Martinom, ktorý zastupuje v kapele hrubé struny a ďakujem mu týmto za rozhovor. Poďme od začiatkov. Podľa informácií z metal-archives ste vznikli v roku 2015. Ako sa formovala súčasná zostava a kto bol hnacím motorom pre založenie kapely? Zdravíme všetkých čitateľov. Kapela Necrosanctum prakticky vznikala ešte pred rokom 2015. Gitarista Dávid sa pohrával s myšlienkou založiť kapelu a tak skúšal osloviť kamarátov, ktorí vedia na niečo hrať a mali by záujem vstúpiť do metalovej kapely. Prvý stabilný člen, ktorý sa k nemu pridal bol basák Martin a neskôr oslovili aj Jakuba a ten chcel skúsiť spev. Vzniklo tak trio, ktoré spolu funguje stále dodnes. Dávid zložil prvotné skladby, Jakub si vytvoril texty a postupne sa kapela začala rozbiehať. Chvíľu na to vznikol názov kapely a začali sme sa prezentovať v online svete začiatkom 2015. Neboli sme schopní nájsť si bubeníka v dôsledku čoho sme stále používali automat. Na jeseň 2023 sme do kapely pozvali na skúšku bubeníka Tomáša, ktorý už nazbieral skúsenosti v kapelách ako Nahum alebo Revenge Division. So spoluprácou boli všetci spokojní a fungujeme takto doteraz. Mám v obľube pýtať sa na samotný názov kapely. Prečo teda Necrosanctum? Čo tento názov reprezentuje a prečo ste sa preňho rozhodli? Kto s ním prišiel? Jakub: Nad názvom kapely sme maturovali celkom dlho. Chceli sme niečo zvučné, výstižné, ale hlavne niečo “metalové”. Mal som viac nápadov na názov, ale sám som 90% zavrhol ako stupídne :D. Nakoniec sme sa všetci zhodli na Necrosanctum. Pri vytváraní som mal obdobie Behemothov, Septicfleshov a podobných kapiel tak som si predstavoval niečo monumentálne s nádychom temnoty a náboženským podmazom. Skúšal som pospájať nejaké slová čo by z toho vzišlo a nakoniec som sa rozhodol pre „Necropolis“ a „Sacrosanctum“ a z toho následne vzniklo Necrosanctum. Ste nominovaní aj na Radio FM Awards v kategórii debut roka 2024. Ako vnímate túto nomináciu? Myslíte si, že máte šancu, dostať sa aj do užšieho výberu? Táto nominácia nás veľmi potešila. Nemáme od výsledku priveľké očakávania nakoľko sme veľmi malá kapela a ani nekoncertujeme tak často, aby sme sa mohli viac odprezentovať a zviditeľniť, taktiež oproti konkurentom nemáme taký dosah na sociálnych sieťach. No určite nám naša nominácia v kategórii debut roka 2024 takejto prestížnej súťaži nejakou mierou pomôže zviditeľniť sa a teda už samotnú nomináciu považujeme za úspech. Album má názov Total Annihilation, takže je...
Rozhovor – Peter Kasák – „Chcem to aj v budúcnosti robiť veľmi pestro a nevylučujem aj iné extrémy, pretože tie sa nevyskytujú len v metale.“
Dnes vám prinášame rozhovor s Peťom Kasákom, organizátorom nového open air festivalu Blasphemy open air, zároveň organizátorom Blasphemy indoor koncertov, spevákom v kapele Minnor a spevákom a gitaristom kapely Agresia. Budeme sa rozprávať o jeho víziách pre tento festival, aj o praktických záležitostiach a informáciách ohľadom areálu. Ak sa chcete dozvedieť niečo viac a tomto novom festivale na mape Slovenska, určite pokračujte ďalej v čítaní. Ďakujem týmto Peťovi za rozhovor a čas, ktorý strávil nad odpoveďami. Na konci minulého roku ste ohlásili nový Open air na Slovensku – Blasphemy open air, ktorý sa uskutoční 15. – 16.8. v areáli kempu Slnečné Skaly pri Žiline. Poďme teda najprv k samotnému miestu. Na základe čoho si ho vybral? Mal si už predtým toto miesto v hľadáčiku ako potencionálny priestor pre konanie letného festivalu? Zvažoval si aj nejaké iné areály? Areálov na festival som mal v okolí Žiliny v mojom hľadáčiku viacero. Tiež mi boli ponúknuté vzdialenejšie miesta, kde by bolo hypoteticky možné akciu zorganizovať. Keď sme však prišli na menšiu prehliadku Slnečných skál a vizualizovali si v predstavách festival na danom priestore, nebolo potrebné ďalej nič zvažovať. Neskôr som tiež šiel na menšiu „priemyselnú špionáž“ iného hudobného festivalu Skaly, ktorý tam každoročne prebieha. Utvrdilo ma to v presvedčení, že lepšie miesto nielen v okolí Žiliny, ale, dovolím si tvrdiť, aj v rámci Slovenska, by sa hľadalo len veľmi ťažko. Navyše chcem areál ešte tematicky vyzdobiť rôznymi dekoráciami, a ak sa všetko vrátane počasia vydarí, bude to skutočne výnimočné a návštevníci to určite ocenia. Slnečné skaly sa nachádzajú pri ceste medzi Rajeckými Teplicami a Porúbkou. Pre ľudí s autom to nepredstavuje žiadny problém. Ako sa tam však vedia dostať nemotorizovaní účastníci? Bude zabezpečená aj nejaká doprava, ako špeciálny taxi z Rajeckých Teplíc, alebo niečo na tento štýl? Dobrá otázka, na ktorú som samozrejme myslel, len som ju tak skoro pred festivalom ešte verejne nekomunikoval. Vlak chodí zo Žiliny do približne kilometer vzdialenej stanice v Porúbke, avšak cesta odtiaľ je nebezpečná, a preto budem určite upozorňovať ľudí, aby neriskovali chôdzu popri ceste bez krajnice. Chceme zabezpečiť oficiálne festivalové taxi, ktoré bude premávať vo vyššej frekvencii medzi centrom a festivalovým areálom, najmä v prvý deň festivalu, keď očakávame najväčší nápor fanúšikov. Taktiež ma zaujalo, ako bude riešený catering pre kapely a účastníkov? Budeš mať stánky s občerstvením a s ponukou pitia? Ak máš nejakú špeciálnu vec, napríklad špeciálny pivovar, ktorý bude na mieste, tak prosím určite napíš. Budeš mať žetónový systém, alebo bude možné platiť u predajcov v hotovosti alebo kartou? Catering pre kapely bude riešený podľa požiadaviek samotných interpretov. Ako to býva na našich akciách bežné, v backstage budú mať zabezpečené všetko –...