HELMET – Dead To The World – earMusic 2016
júl23

HELMET – Dead To The World – earMusic 2016

Zverejnené v júl 23, 2018

Od prvej zastávky HELMET v našich končinách (6. augusta v Randali) nás delia už len dva týždne a pokiaľ to bude taký náklad, aký som od nich zažil rok a pol dozadu vo Viedni, budeme sa mať na čo tešiť. K tejto príležitosti si môžeme pripomenúť dva roky starý, avšak stále aktuálny album „Dead To The World“. Ten mi v dobe svojho vydania vo veľmi pozitívnom zmysle slova vyrazil dych, keďže po dlhej štúdiovej odmlke to skôr vyzeralo tak, že sa Helmet poberú do dôchodku. Predsa len partička okolo vyštudovaného jazzmana Pagea Hamiltona už dávno nebola tou kométou, ktorá zažiarila v stajni vydavateľa Interscope Records a predala viac ako 2 milióny nosičov dnes už klasického albumu „In The Meantime“.  Vplyv na heavy scénu deväťdesiatych rokov sa im však dá uprieť len ťažko. Úderné staccato riffy s presnou rytmikou a hardcore poňatý tak ako nikdy predtým pripravil živnú pôdu pre neskoršie nu-metalové ikony ako Korn či Deftones, dokonca aj takí priekopníci ako Tool či Pantera neskrývali aspoň čiastočnú inšpiráciu Helmet. „Dead To The World“…. akokoľvek svinsky to znie,  titul posledného albumu celkom presne  odzrkadľuje status Helmet v súčasnom dianí na rockovej scéne. Od reunionu prebehlo štrnásť rokov. Pageov zámerný príklon k melodike sa vtedy nestretol s veľkým pochopením, poznávacie znamenia Helmet ustúpili skôr bokom a do popredia sa v prevažnej miere dostal Pageov nie príliš výstavný, ale zato ihneď rozpoznateľný hlas. Sám sa chcel zámerne vyhnúť tomu, aby noví Helmet zneli ako tí klasickí z 90tých rokov, keďže počas šesťročnej pauzy (1998-2004) ale aj v súčasnosti sa vyliahli aspoň dva tucty kapiel priamo čerpajúcich zo soundu a odkazu jeho kapely (jednu sme tu prednedávnom aj recenzovali). Album „Size Matters“ (2004) však veľa ovácií nepozbieralo (i keď po čase som mu došiel na chuť) a ani následovníci „Monochrome“ (2006) a  „Seeing Eye Dog“ (2010) tiež nedopadli najslávnejšie. A to si myslím, že značku HELMET reprezentovali vcelku solídne. Aj keď sú dnešní Helmet viac Hamiltonovým koníčkom než chlebíčkom, nemení to nič na fakte, že „Dead To The World“ je pravdepodobne najsilnejšou nahrávkou kapely od čias „Aftertaste“(1997). Popritom však zo všetkých doterajších albumov znie paradoxne najpriamočiarejšie a najjednoduchšie. Úvod albumu neobstaráva žiadna sekavá riffovačka ako bývalo v minulosti zvykom. „Life Or Death“ je  najmä o plynulom toku gitarových akordov,  poháňanom dopredu jednoduchým beatom bicích. Nielen táto skladba, ale aj mnoho ďalších na novinke dáva spomenúť na legendárnu pecku „Unsung“ či na neskorší príklon k melodike a väčšej kreatívnej vyzretosti v podobe „Betty“. „Life Or Death“ je neskutočne pohodová vec, Helmet už dávno nezneli takto uvoľnene a bezstarostne. Pod klasicky chaotickým Paegovým sólom sa dostavuje aj na groovy gitarové riffy. Chytľavá gitarová linka sa nesie hneď ďalším nemenej skvelým kusom „I Love My Guru“. O poznanie tvrdšia skladba oproti otvaráku, stojaca na vydarenom speve (v rámci Pageových možností) a starej...

Čítaj ďalej
SYK – I-Optikon – Housecore Records 2016
júl23

SYK – I-Optikon – Housecore Records 2016

Zverejnené v júl 23, 2018

K tejto talianskej skupine som sa dostal potom, ako ich speváčku Dalilu Kayros vychvaľoval Phil Anselmo (ex-Pantera) v rozhovore s moderátorom Eddiem Trunkom. Presnejšie, Phil sa vyjadril že Dalila je zviera. A rovnako pod hlavičkou Philovho vydavateľstva Housecore Records a jeho producentskou taktovkou vyšiel na sklonku roku 2016 druhý album SYK s názvom „I-Optikon“. SYK vznikli zhruba roku 2013 na troskách jazz-math-grindovej zberby Psychofagist a zatiaľ čo bol debut „Atoma“ (2014) orientovaný viac na ťaživý industrial, tak je pokračovateľ „I-Optikon“ gitarovejší a vzhľadom na portfólio niektorých členov kapely čiastočne priznáva aj onú math-coreovú minulosť. Dunivé riffovačky hovädsky podladených gitár, tu pokrivených, tam zas zvrhlo melodických, bez všelijakých samplových pozlátok, chirurgicky presné bicie a nad tým expresívny a excentrický prejav Dalily Kayros. Tá sa pohybuje v polohách ktoré by som charakterizoval ako keď sa nasratá Bjork stretne so Zofiou Fraś (Obscure Sphinx). No a čistý spev ma tiež dosť solídne zmáknutý. Dalila sa venuje aj sólo kariére a ide o diametrálne odlišnú záležitosť než to, čo prezentuje pod hlavičkou svojej domovskej kapely. Ak by som to mal nejak zaškatuľkovať, tak asi najskôr ako  techno z nejakej zhnitej dimenzie (Ok – od napísania tejto vety som si spravil menší prieskum a platí to len pre prvý album NUHK, druhý album Transmutations je výborne poňatá elektronická muzika). Skrátka ide o veľmi ťažko počúvateľnú záležitosť, ktorú mám dosť problém stráviť a to mám v jedálničku veľa vlákniny. Ale späť ku SYK – tí aj skrz pevnú rytmickú sekciu a pozoruhodné množstvo zvratov pôsobia veľmi uvoľnene, miestami nahrávka dokonca dostáva  príchuť spontánnej improvizácie. Priznám sa, že sprvu ma kapela moc neohromila, ale čím viac sa do „I-Optikon“ ponáram, tým viac zisťujem, že onen kontrast medzi šialeným prejavom Dalily a kruto metalovou brutalitou inštrumentálneho tria je nielen ohromujúci – on je totiž originálny a nebezpečne návykový. Má totiž silnú schopnosť uhranúť a zhypnotizovať ako kobra pred útokom (teda pokiaľ náhodou nestretne predtým dundeeho :D). O to viac vyniknú kľudnejšie momenty ako napr. v „Mud“, kde sa uvoľnené bubenícke kreácie blížia takmer k free-jazzu. Hudba štvorice teda vyložene zabíja a to isté sa dá povedať aj o produkcií. Adekvátne špinavá, avšak zachováva si priestor, ľudský element a dynamiku. Aj keď som ešte nemal možnosť vidieť SYK naživo (keďže som vlastnou nevedomosťou 25.04.2018 presral koncert v Brne), dovolím si tvrdiť, že sa to blíži ku koncertnému prevedeniu. Nie je tu nič čo by sa nedalo zo štúdiovej podoby previezť na pódium. SYK totiž stavajú hlavne na uveriteľnosti a tak to má byť. Nie je tu núdza ani o účelne prevedené vypaľovačky –  príkladom nech je ani nie 2 a pol minútový výplach „Fong“, ktorý zároveň slúži ako singel. Skladba však nie celkom reprezentuje všetky nálady, ktoré SYK pokrývajú na celom albume. Tieto nálady zato úspešne reprezentujú melancholicky depresívne muka v „Fleshworms“ a „Sinomi“, kde Dalilin rev, štylizovaný do podoby zúfale hysterického kriku len podčiarkuje atmosféru totálnej beznádeje. Spominanú Bjork...

Čítaj ďalej
Voivod vypustili prvý singel z nadchádzajúceho albumu „The Wake“
júl22

Voivod vypustili prvý singel z nadchádzajúceho albumu „The Wake“

Zverejnené v júl 22, 2018

  Štrnásty štúdiový album Kanadských matadorov a večných experimentárorov VOIVOD si čoskoro bude v celej dĺžke raziť cestu našimi sluchovodmi. Kým sa tak však stane, vychutnajte si prvú lastovičku v podobe halucinogénnej vesmírnej pecky „Obsolete Beings“. Nerád robím dopredu prehlásenia, ale ak zvyšok albumu nepodlezie latku nastavenú touto skladbou, budeme sa mať veru na čo tešiť. „The Wake“ bude obsahovať osem kompozícií a stane sa dlhohrajúcim debutom basáka Dominica „Rockyho“ Larochea, ktorý už na predchádzajúcom EP „Post Society“ nahradil zakladajúceho člena Jeana-Yves Thériaulta alias „Blackyho“. O novinke sa bubeník Michel „Away“ Langevin vyjadril ako o „futuristickej prog thrashmetalovej púti s mnohými zvratmi“. Nechajme sa teda prekvapiť. V rámci európskeho turné sa kapela 11. Septembra zastaví aj v bratislavskom klube Randal, kde nám presne 10 dní pred vydaním novinky vymláti ušné bubienky. Roly supportu sa zhostia post-punkoví Maggot Heart zo Švédska.                                  ...

Čítaj ďalej
Angerseed, Abstract, Samsara a Frozen Blood v piatok v Bratislave!!!
júl16

Angerseed, Abstract, Samsara a Frozen Blood v piatok v Bratislave!!!

Zverejnené v júl 16, 2018

V čase festivalovej sezóny sa vyskytnú aj príjemné klubové akcie. A kedže väčšina preferuje Open Airy, klubové akcie mávajú ozaj skôr komornú atmosféru. Jeden z takýchto koncertov ponúka kombináciu štyroch kapiel – Angerseed, Abstract, Samsara a Frozen Blood. Deathmetalisti z Maďarska, Angerseed sú celkom známou bandou v našich končinách. Fungujú už jedenásť rokov, ale ich diskografia nie je veľmi bohatá. Mimo jedného Ep, majú iba jeden radový album The Proclamation z roku 2016. To ale nič nemení na tom, že svojich fanúšikov tu určite majú. https://www.youtube.com/watch?v=YeSjnM2lsI0 Dá sa povedať už hudobná legenda ( predsa len vyše 20 rokov na scéne ), to je Abstract. Inštrumentálna banda, vyžívajúca sa v experimentálnom podaní tvrdej hudby. Od počiatkov sú vedení lídrom Legom, ktorý túto bandu drží po kope ako cement v betóne. Posledným radovým albumom je Lightheory z roku 2014, ale minulý rok im pod Pařátom vyšlo vydanie prvých dvoch demo nahŕavok na jednom disku nazvanom Remembrance. https://www.youtube.com/watch?v=MhmPeNGDkSY Temnopán Tiberius a jeho squadra Samsara. Najžiarivejšie meno najtemnejšieho štýlu z našich končín. Ich debut When the Soul Leaves the Body žal a stále žne úspechy všade, kam doľahnú jeho mrazivé tóny. https://www.youtube.com/watch?v=VoFX3MSqlqw Frozen Blood = blackened death metal z Bratislavy. Kapela už existuje pár rokov, ale až teraz , potom čo sa im ustálila zostava, sa pomaličky dostávajú k nahrávaniu albumu. Držíme palce a čakáme veľké veci. https://www.youtube.com/watch?v=J5_7pBTsgyY 19:00 – Doors 19:30 – 20:10 – Frozen Blood 20:30 – 21:10 – Abstract 21:30 – 22:10 – Angerseed 22:30 – 23:10 – Samsara 20. 7. 2018, Kulturák klub, Bratislava Začiatok: 19:00 Vstup: 7€ FB...

Čítaj ďalej
Cremation zine XVII pod lupou
júl16

Cremation zine XVII pod lupou

Zverejnené v júl 16, 2018

Už sa stáva takmer pravidelnou záležitosťou, že s bránami letných festivalov si otváram vždy aj nové číslo Cremation zinu. Hoci mi najnovšie vydanie pristálo do schránky, objavovalo sa aj v stánkoch na väčších akciách. Cremation zine patrí medzi tlačené časopisy s nepravidelným vydaním, je to čisto UG záležitosť, takže v novinových stánkoch ho nenájdete. V minulom čísle vypomohol s niektorými článkami aj druhý spolupracovník Adam. Toto číslo však dal dohromady len jeden človek – Demon, takže skláňam pomyslený klobúk z hlavy. Nerada by som nasledujúce slová označila ako recenziu na tento plátok, skôr ako širší opis k jednotlivým rozhovorom, k niektorým len krátka kritika, ak vôbec. Začnime teda pekne po poriadku, titulnou stránkou, na ktorú sa dostala česká kapela Solfernus. Nachádza sa tu však aj logo Gothoom festivalu, a v dolnej časti aj ďalšie skupiny, s ktorými spáchal Demon rozhovor. Oceňujem taktiež formát, v ktorom je Creamtion zine urobený. Ide o A5 a poľahky sa dostane aj do väčšej ženskej kabelky (hehe). Ako už bolo samotným autorom niekoľkokrát spomenuté v iných číslach, Cremation zine je hlavne o rozhovoroch a recenziách, ktoré nie sú bodované (mne osobne to je sympatické). Nechýbajú pravidelné rubriky ako je história a filozofia death metalu. V tomto čísle mi trochu chýbala „nová krv“ – čiže nové kapely na slovenskej scéne, snáď sa opäť objaví v ďalšom čísle. Okrem už spomenutého, kde tu narazíte aj na reklamu (napr. Support Underground, Immortal Souls atď.), či zmenšenú verziu plagátov na festivaly (Flesh party, Gothoom, Symbolic). Na začiatku nechýba obsah a príhovor. Ako prvé sa môžete pustiť do rozhovoru s českou skupinou Solfernus, ktorá sa o slovo prihlásila po 12 rokoch s novým albumom Neoantichrist. Dozviete sa prečo mali takú dlhú pauzu, veľa otázok sa samozrejme točí okolo realizácie nového albumu, no načrie sa aj nejaká ta minulosť. Mňa osobne zaujal rozhovor s nemeckou death metalovou skupinou Anasarca. V minulom roku sa vrátili na scénu po dlhých rokoch aj s novým albumom. Priznám sa, že som ich nepoznala, ale hneď po tomto rozhovore som to napravila, takže vďaka za novú obľúbenú skupinu. Aj napriek tomu, že kapela neprináša nič svetoborne nového na poli muziky, pre mňa osobne presne death metal, aký mam rada. Fanúšikovia klasického death metalu na štýl Death, Benediction, Obituary, Entombed, Cannibal a pod., určite venujte tejto skupine aspoň trochu pozornosti. Zastavujem sa pri fotografiách, ako spomienkach z Gothoom Festivalu z minulého roku. Nachádzam sa dokonca na jednej fotke. Na ďalších fotografiách je jeden známy za druhým, veď sme všetci jedna veľká rodina, ako často zvykne hovoriť organizátor. Pripojených je aj niekoľko fotiek hudobníkov. Na ďalšej strane je stručný, no zato výstižný popis programu na Gothoom 2018. Pre mňa ukážka ako má vyzerať dobrý promo text na festival, krátky, stručný, výstižný. V minulom roku odohrali na Gothoome aj Imperium Dekadenz, black metalová úderka z Nemecka. Tento rozhovor mi príde pomerne...

Čítaj ďalej
Report – Gothoom Open Air – 5. – 7. 7. 2018, Revištské podzámčie – Deň tretí
júl16

Report – Gothoom Open Air – 5. – 7. 7. 2018, Revištské podzámčie – Deň tretí

Zverejnené v júl 16, 2018

Prebudenie do tretieho dňa festivalu bolo celkom príjemné. Pohľad na zmátorených ľudí, ktorím výdatné nebeské zavlažovanie pripravilo oštaru, bol ale zábavný. Niektorí si vytvorili na sebe izolačnú vrstvu z bahna a takto prečkali výčiny počasia. Každopádne tretí deň už bolo krásne a čakali nás ďalšie veľké mená zo zoznamu. Kedže už som spomínal, že hydina radšej odcestovala na víkend preč, nebolo žiadneho kohúta, ktorý by prebral účastníkov festivalu. Preto prišiel vhod budík thrash metalom. Acid Force som videl po pár rokoch, odvtedy sa udialo niekoľko zmien v zostave, ktoré ale kapelu posunuli na vyšší výkonnostný stupeň. Dôkazom toho je album Atrocity for the Lust. Energiou sršiaci borci prilákali, aj ako prvá kapela dosť ľudí pod pódium, čo hovorí samo za seba. Svoj účel teda splnili. Deadfreight of Soul z Nemecka už takú podporu nemali. Táto modernejšie znejúca kapela, kde je jemne cítiť slamové vplyvy, mala zopár slušnejších nápadov, ktoré zaujali, ale inak sa skôr utápali v priemere. Zhi Ren boli ďalšou kapelou, ktorá mohla potešiť mladšie ročníky. Ja osobne som sa však v ich skladbách strácal. Niektoré pasáže zneli skvele, zato prevažná väčšina znela až smiešne. Ale ak to berieme ako satiru, tak je všetko v cajku. Ak si ale odmyslíme výzor speváka ( Ace Ventura by mu určite závidel košeľu ), tak jeho hlas mal svoju silu. Na poludnie padla voľba na celkom doom metalovú ťažobu menom Soothsayer. Napriek pomalším atmosférickým skladbám, pútal na seba pozornosť spevák, ktorý si odbehol medzi fanúšikov, či lozil po konštrukcií pódia. Inak muzika v poriadku, ale klub by im sedel asi podstatne viac. Poliaci Shodan z Wroclavi boli už iné kafe. Technicky nadupaná trojica chlopakov, hustila do ľudí krkolomné postupy a vyhrávky. Stále rozmýšľam, že som ich už niekedy naživo videl, ale nemôžem si spomenúť kde. Spevák a gitarista Szczepan Inglot je mimochodom členom štýlovo spriaznených bláznov Banisher. Opäť prudká zmena štýlu a na pódium prišla slovenská legenda Lunatic Gods. Aktuálne majú vonku nový album Turiec, z ktorého čosi zaznelo. Utkvela mi v hlave skladba Oriana. Mimo to zazneli aj známejšie veci ako Zbojnícka, Právo prvej pomsty atď. Načierali teda do nádoby ľudovej slovesnosti v kombinácií s metalovým extrémom. Za bicími ich ženie dopredu maestro Marthus ( Cradle of Filth, Inner Fear, Titanic… ). Len jedna výčitka k ich vystúpeniu. Husle sa totálne strácali a neboli takmer vôbec počuť. Keď už sme pri tých legendách našej scény, nasledovali blasfemickí Dementor. Odbehol som si niečo zjesť a vypiť a keď som sa vrátil tak už pomaly končili. Teraz neviem či ja som sa tak zdržal, alebo oni hrali tak krátko. Každopádne aj spomedzi stánkov s občerstvením znel ich bohorúhačský death metal pekelne. Tak...

Čítaj ďalej