Montana Metal Fest je pripravený!
Sú skupiny festivalov, ktoré sú rokmi zabehnuté a teraz bojujú o prežitie. Potom je tu druhá skupina, ktorá vznikla asi v tej najmenej hodiacej sa dobe pre konanie spoločenských akcií, ale napriek tomu sa tento rok dostane k svojmu druhému ročníku. Narážam na festival Montana Metal Fest, ktorý ale prekračuje mantinely obyčajného hudobného festivalu. Hudobná náplň je samozrejme to, čo je najväčším a hlavným lákadlom tejto akcie. Ale rovnako lákavý je aj doplňujúci program, ktorý tvoria rôzne workshopy, výstavy, predstavenie šermiarskej skupiny atď. No a aby toho nebolo ešte tak úplne málo, tak samotný festival je zasadený do krásneho prostredia Španej doliny, takže okrem potechy ucha, bude v rozkoši aj oko. Všetky info, program a ďalšie detaily sa dozviete na facebookovej stránke festivalu https://www.facebook.com/montana.metal.fest. 4. 9. 2021, Špania dolina Vstup: predpredaj 15€, na mieste 18€ FB Event: https://www.facebook.com/events/522468765831881...
Retro – Cannibal Corpse – Butchered at Birth – Metal Blade Records, 1991
Možno by niekto čakal na tomto mieste recenziu na nový kanibalský album. Ak ale sledujete našu stránku, tak ste si asi všimli, že recenzie na albumy väčších kapiel u nás nie sú na dennom poriadku. A ten nový, napriek celkom podareným singlom, aj tak zapadá do kapelného priemeru. To by sme mali. Ja sa ale vrátim do roku, kedy som s eleganciou sebe vlastnou, plnil plienky obsahom môjho ani nie ročného, malého tráviaceho traktu. No a v tom istom roku zaplnili Cannibal Corpse štúdio v Morrisounde nechutne zvrhlou hudbou, ktorej nakoniec prischlo meno Butchered at Birth. Už album vydaný rok predtým, čiže Eaten Back to Life, urobil na scéne značný poprask. Priniesol klasické skladby ako Mangled, A Skull Full of Maggots, Shredded Humans, Born in a Casket… a najmä šokujúci obal z dielne majstra krvi a rozkladu, počúvajúceho na meno Vincent Locke (to samozrejme ešte nikto netušil, čo má nachystané do ďalších rokov…). Samozrejme, ak by sme frcli logo Cannibal Corpse na nejaký graf popularity, tak by sme videli, že po tomto albume sa šípka vybrala strmhlavo nahor. O rok na to by nám už zrejme tento graf ani vertikálne nestačil. Kapela dostala od Metal Blade 2x väčší rozpočet ako pri debute a vrhli sa zapísať hlukovú stopu opäť medzi steny Morrisoundu, pod dohľadom Scotta Burnsa. Samotná kapela povedala, že výsledok je neporovnateľne tvrdší, brutálnejší a rýchlejší ako Eaten Back to Life. Ono je to zjavne spôsobené tým, že Cannibal Corpse orezali zo svojho torza posledné kúsky thrash metalového tkaniva, presne tak ako dvojica mäsiarov na obale spracovala tú nebohú pani. Barnesov vokál sa vybral na návštevu niekam do Mariánskej priekopy a z tej hĺbky predával slová o zabíjaní, týraní a celkovom mazaní ľudského druhu z tejto planéty do mikrofónu. Kapela vyrástla aj skladateľsky. Na to ani netreba mať veľmi trénovaný sluch, aby človek poznal ten markantný rozdiel medzi prvými dvoma albumami. Napriek tomu, že ide podľa mňa o zlomovejší album ako debut (najmä čo sa týka brutality… dnešnou optikou si vieme samozrejme predstaviť aj oveľa tvrdšie kapely, ale nachádzame sa v roku 1991 a slovnému spojeniu brutálny death metal dávali kontúry najmä porcovači z Buffala), tak mi príde ako keby mu kapela v súčasnosti nevenovala až takú pozornosť pri živých vystúpeniach. Samozrejme rozumiem tomu, že ak kapela hrá vyše 30 rokov a nahrala 15 albumov, tak vždy sa nájde nejaký nespokojný fanúšik, ktorému v setliste stále niečo chýba. Ale ak si pozriete ich playlisty minimálne za posledný predcovidový rok, tak sa tam vyskytla iba skladba Gutted a aj to nie vždy. No nevadí. Butchered at Birth je ale prepchatý skladbami, na ktoré ja nedám dopustiť. Aj keď možno...
Koncert tento víkend aj vo Zvolene!
Po dlhej dobe začína obdobie koncertov aj vo Zvolene! Hoci momentálne sa sústreďujú akcie skôr vo vonkajšku, táto sa uskutoční vo vnútri. Zahrajú štyri slovenské kapely, každá v podstate v inom štýle. Z Popradu príde odohrať kapela Hadonos, ktorá hrá metal grunge. Thrash metal bude reprezentovať Performed so svojim novým albumom Moronia. Marturos je známy hlavne ženským spevom, ktorý vám poláme krky. Pseudosapiens je kapela z Revúcej, ktorá vydala u SMA svoj posledný album Tlenie. Za mňa osobne je to zaujímavé osvieženie a netradičné poňatie metalu na našej scéne – pseudometal :). Príďte si užiť aspoň trochu živej hudby, kým to zas zakážu (muhehe). Zahrajú: Hadonos (PP) Kapela hrajúca rock/metal/grunge z Popradu. https://www.facebook.com/kapela.hadonos https://www.youtube.com/watch?v=dS_qsardqHY Performed (PD) Thrash metal z Prievidze. Prvý krát live k novému albumu “Moronia”. https://www.facebook.com/performedmetal https://www.youtube.com/watch?v=-s5xGoQ7P90 Marturos (PD) Melodická metalová kapela založená v roku 2015 mieša prvky metalových žánrov do tónov napohľad mäkkej ale pritom tvrdej a odolnej. Dominujú spevné ženské vokály s rytmicky pestrými a virtuoznymi prvkami. Debutový album Nameless vyšiel v roku 2019 pod záštitou SupportUnderground. Kapela sa nachádza pred finalizáciou druhého albumu o čom svedčia aj dva single s názvom As you sow, so shall you reap a The Path. https://www.facebook.com/marturosofficial https://www.youtube.com/watch?v=tNX_O9UI-jA Pseudosapiens (RA) Groovy Pseudometa, alebo rozmanité skladby z Revúcej. https://www.facebook.com/pseudosapiens.metal https://www.youtube.com/watch?v=whspC26Av78 Informácie ku koncertu: Miesto: Wake up club, Zvolen Dátum: 03.07.2021 Vstup: 5€ FB Event: https://www.facebook.com/events/1030933177441802/...
Recenzia – Performed – Moronia – Slovak Metal Army – 2021
Od explózie retro thrash metalových kapiel spred pár rokov mám ku kapelám tohto žánru, ktoré ešte nepoznám, akúsi nedôveru. Niežeby som očakával hrozný prúser, problémom býva skôr neoriginalita a s ňou spojený ubíjajúci nárez a riffovanie bez ucelenej myšlienky. Našťastie, v poslednej dobe ma mnohé kapely s česko-slovenskej scény presviedčajú, že sa oplatí počúvať, pretože do svojej tvorby okrem zaujímavejšej kompozície primiešavajú aj ďalšie vplyvy, čo prináša pomerne osobité nahrávky. Performed nie sú úplne nová kapela, kedysi dávno už vydali EP Thick Fume of Dependencies (2009), a po dlhej dobe nečinnosti prichádzajú s debutovým albumom Moronia. Do zostavy časom pribudli nový spoluhráči, duo pamätajúce začiatky, teda Peter Chalupčík (bicie) a Martin Majdan (gitara, vokál), dopĺňajú Marián Lukáč (basa) a Martin Súkeník (gitara). Okrem iného sa zmenilo aj logo. Album vychádza vo vydavateľstve Slovak Metal Army. Moronia začína celkom nenápadne, úvodná Good Mood Stealer po krátkom pomalom úvode vybalí pomerne rýchly thrash s jemnou prímesou thrashcore kapiel, niečo podobné kedysi hrali aj Catastrofy, keď spievali anglicky. Po rýchlej časti príde spomalenie a v tom okamihu sa rozvinie potenciál Performed. Komplikovanejšie rytmy, zaujímavá výstavba motívov, nasledované kvalitným sólo. Hranie sa s rytmom, a platí to pre všetky nástroje, aj gitary, patrí k najsilnejším stránkam albumu. Občas dôjde k nejakému zadrhnutiu a strate groovu, ale v drvivej väčšine spĺňajú účel dokonale. Počas celej nahrávky sa tempo a rytmus jednotlivých nástrojov nepredvídateľne prelievajú a sledovať tieto zmeny je fascinujúce. Žiadny jednotempový stroj od začiatku do konca. Moronia by PERFORMED Tretia Mental Leech vykúzli spomienky na staré albumy Megadeth, kto by ich nemal rád. Spev nie je výrazný ani nijako ohromujúci, ale podobne ako v spomínanej legende, úplne vyhovujúci a do konceptu zapadá. Páči sa mi aj tradícia inštrumentálnych skladieb, pri ktorých sa kapela môže odviazať a vyskúšať aj netradičnejšie inštrumentálne variácie. Performed servírujú Uzzur, s výbornými harmóniami, pestrú, premenlivú, však do takmer 8 minút sa toho zmestí dosť. Veľká spokojnosť. Vrcholom nahrávky je pre mňa sekaná Killing Past, najmä vďaka melodickej strednej časti a skvelým chytľavým motívom. Hracie časy jednotlivých položiek nejdú pod 4 minúty, takže pomerne dlhé skladby. Vďaka kvalitným kompozičným schopnostiam to nie je problém a Performed takéto časové škály utiahnu. Dej je bohatý a oplatí sa sledovať všetky zákruty a zmeny. Čím pozornejšie počúvate, tým častejšie uznanlivo pokývete hlavou. K zážitku prispieva výborná spolupráca bicích a basy, ktorú aj pekne počuť. Napriek výborným momentom často chýba skladbám poriadny refrén, v ktorom by to všetko vyvrcholilo. Zlatý klinec, vďaka ktorému sa hneď chytíte a naisto viete, čo práve hrá. Album preto znie na prvé počutie nevýrazne a komplikovane, čo môže niekoho odradiť. Samozrejme, po poctivom napočúvaní sa otvoria obrovské priestory, len...
Martine sa uskutoční budúci víkend FEST! Martinský hudobný festival
Aj Martin čoskoro ožije festivalom. Už v sobotu 10.7. sa môžete tešiť na nádielku metalových, no aj štýlovo iných kapiel. Z metalového spektra prídu odohrať svoje sety melodickí folk metalisti Achsar, goticko-rockoví Gloom, či draví Motorscream, ktorí kedysi hrali hlavne skladby Motörhead, no dnes majú už aj vlastné skladby. Tešiť sa môžete aj na trenčiansku rockovú kapelu Volume, ska punk v podaní Rumaska, alebo akustické duo Ervín Olešňan a Aďo Jankovič. Vystúpi aj kapela Missort, ktorá je však veľmi záhadná, takže najlepšie urobíte, ak proste prídete a vypočujete si ich. Všetko sa uskutoční na martinskom kúpalisku Sunny a sprevádzať celým programom vás bude Braňko. Ervín Olešňan (Ejo) @ Aďo Jankovič (The Fly) https://www.facebook.com/e.olesnan Gloom https://www.facebook.com/gloomslovakia http://www.gloom.sk/sk/ Rumaska https://www.facebook.com/rumaska Volume https://www.facebook.com/volumeslovakia https://volumeband.sk/ Achsar www.achsar.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/achsarofficial Motorscream https://www.facebook.com/MotorscreaM-project-441050476227856 Missort Dátum: 10.7.2021 Miesto: Kúpalisko Sunny Martin Vstup: 10 EUR FB Event:...
Insistent – Disease – L´Inphantile Collective, 2021
Pravidelne začiatkom leta pociťujem silnú potrebu natlačiť si do mozgovej dutiny všemožný grind, gore a podobné, ľúbivými tónmi prepchaté veci (zase nie že by to bolo inak aj inokedy behom roka, ale v momente ako mi pod oknami začne vyhrávať zvučka od zmrzlinára, tak mi akosi prepne kontrolku do vyšších sfér). Možno to je tým, že už sa trasiem na OEF, Fleshku a podobné akcie. Každopádne, tak periférne sledujem už nejaký ten deň, že Insistent majú vonku nový album a slovami chvály nešetria ani kolegovia z množstva iných zinov. Nedávno mi pristál v schránke ich promo mail a konečne sa nemusím cez víkend nikam trajdať a tak som si dal vychladiť fľašu sódy, zatiahol som rolety (lebo vonku to vyzerá tak, že sme si prehodili miesto v Slnečnej sústave s Merkúrom) a sústredil sa na to, čo nám borci, ktorí majú slabosť pre vlkolakov, tentokrát ponúkajú. Sedím tak teda s pevne zovretými púlkami a vyskakuje mi v povedomí iba jediné slovo – nasranosť. V dobrom slova zmysle. Akoby mi niekto strčil pištoľ so stlačeným vzduchom do ucha a poriadne to do mňa napumpoval. Aby som to viac priblížil. Zoberte si mokrý uterák. Zabaľte do neho celé diskografie, povedzme Napalm Death, Rotten Sound, Nasum a Phobia. Žmýchajte čo to dá. Tento extrakt vylejte do hrnca a destilujte. Vyjde vám z toho silná grindová esencia obsiahnutá v tomto albume. Stačí iba krátke intro a hneď po úvodnom songu Eyewashed sa cítim ako tá milá slečna v Pulp Fiction, ktorá to prehnala s kokešom a museli jej následne vraziť injekciu adrenalínu do srdca. Proste totálny nakopávak. Podobnej rovnice sa držia aj Last Farewell, Bad Blood, Werewolves, Fiendly Fire (tam dokonca pár sekundová melodickejšia pasáž, ktoré pekne pohladí ucho poslucháčovo), alebo tak trochu punková To the Ground… Okrem skladieb, ktoré idú citeľne po krku, ako ten lykantrop z obalu, mi ale najviac ukojila chúťky vec menom Traitor. Tá sa tak pomaly rozbieha. Až skoro po minúte príde zlom a bpm vytočí otáčkomer do červených čísiel a následne sa znova upokojí a spomalí. Proste takto asi prebieha aplikovanie betónových topánok nejakou mafiánskou grupou. Obeť je trýznená, keď jej lejú betón k hnátom. Následne hyperrýchly odvoz k rieke a žbľnk. No a zase následné spomalenie v prúde vody. O tomto asi song nie je, ale ja si rád robím vlastné výklady (hehe). Taktiež vcelku pozoruhodne vyznieva záverečná Wolf Cult. Už len to, že má vyše štyri minúty z nej robí vcelku opus na grindovom albume. Ale celkovo sa líši od zbytku. Povedal by som, že je potiahnutá takým black metalovým igelitom, ktorý sa miestami trhá a vyčnievajú z neho grindové pazúry, takže pôsobí tak nejako...








