Insistent – Disease – L´Inphantile Collective, 2021

Pravidelne začiatkom leta pociťujem silnú potrebu natlačiť si do mozgovej dutiny všemožný grind, gore a podobné, ľúbivými tónmi prepchaté veci (zase nie že by to bolo inak aj inokedy behom roka, ale v momente ako mi pod oknami začne vyhrávať zvučka od zmrzlinára, tak mi akosi prepne kontrolku do vyšších sfér). Možno to je tým, že už sa trasiem na OEF, Fleshku a podobné akcie. Každopádne, tak periférne sledujem už nejaký ten deň, že Insistent majú vonku nový album a slovami chvály nešetria ani kolegovia z množstva iných zinov. Nedávno mi pristál v schránke ich promo mail a konečne sa nemusím cez víkend nikam trajdať a tak som si dal vychladiť fľašu sódy, zatiahol som rolety (lebo vonku to vyzerá tak, že sme si prehodili miesto v Slnečnej sústave s Merkúrom) a sústredil sa na to, čo nám borci, ktorí majú slabosť pre vlkolakov, tentokrát ponúkajú.

Sedím tak teda s pevne zovretými púlkami a vyskakuje mi v povedomí iba jediné slovo – nasranosť. V dobrom slova zmysle. Akoby mi niekto strčil pištoľ so stlačeným vzduchom do ucha a poriadne to do mňa napumpoval. Aby som to viac priblížil. Zoberte si mokrý uterák. Zabaľte do neho celé diskografie, povedzme Napalm Death, Rotten Sound, Nasum a Phobia. Žmýchajte čo to dá. Tento extrakt vylejte do hrnca a destilujte. Vyjde vám z toho silná grindová esencia obsiahnutá v tomto albume. Stačí iba krátke intro a hneď po úvodnom songu Eyewashed sa cítim ako tá milá slečna v Pulp Fiction, ktorá to prehnala s kokešom a museli jej následne vraziť injekciu adrenalínu do srdca. Proste totálny nakopávak. Podobnej rovnice sa držia aj Last Farewell, Bad Blood, Werewolves, Fiendly Fire (tam dokonca pár sekundová melodickejšia pasáž, ktoré pekne pohladí ucho poslucháčovo), alebo tak trochu punková To the Ground… Okrem skladieb, ktoré idú citeľne po krku, ako ten lykantrop z obalu, mi ale najviac ukojila chúťky vec menom Traitor. Tá sa tak pomaly rozbieha. Až skoro po minúte príde zlom a bpm vytočí otáčkomer do červených čísiel a následne sa znova upokojí a spomalí. Proste takto asi prebieha aplikovanie betónových topánok nejakou mafiánskou grupou. Obeť je trýznená, keď jej lejú betón k hnátom. Následne hyperrýchly odvoz k rieke a žbľnk. No a zase následné spomalenie v prúde vody. O tomto asi song nie je, ale ja si rád robím vlastné výklady (hehe). Taktiež vcelku pozoruhodne vyznieva záverečná Wolf Cult. Už len to, že má vyše štyri minúty z nej robí vcelku opus na grindovom albume. Ale celkovo sa líši od zbytku. Povedal by som, že je potiahnutá takým black metalovým igelitom, ktorý sa miestami trhá a vyčnievajú z neho grindové pazúry, takže pôsobí tak nejako zlovestne a nechcete sa k tomuto stvoreniu priblížiť, ale napriek tomu vás to k tomu stále nejako divne ťahá. Mňa teda určite. Pretože tento song som si akosi musel púšťať niekoľko krát za sebou.

Toľko ja k hudbe. Čo sa týka obalu, tak mne tak nejako úplne nesedí. Práce Martina z Pen n Ink Designs mám rád (stačí pozrieť napríklad na vizuál Obscene Extreme atď.), ale ku kapele ako Insistent som možno čakal niečo temnejšie, podobne ako v prípade predchádzajúcich nahrávok. Ale zrejme sa chcela kapela posunúť niekam inam. Nemám im to za zlé, len som si tak nejako zvykol na tie čiernobiele zlovestnosti. Ale čo tam po mne.

Takže všetko čo som chcel týmto zdeliť svetu a kapele, považujem sa splnené. Album sa podaril nad očakávania a ja už len čakám, kedy si dupnem do rytmu na nich zase niekde pod pódiom.

FB: https://www.facebook.com/insistentgrind

Autor: Mrkva

Zdieľaj