Recenzia – Inprobus – Retribution – Slovak Metal Army – 2020
okt27

Recenzia – Inprobus – Retribution – Slovak Metal Army – 2020

Zverejnené v okt 27, 2020

Vydanie nahrávky označenej ako demo na fyzickom nosiči vo vydavateľstve nie je úplne bežná záležitosť. Obchodne to asi nebude príliš ziskový počin, ale máločo v tejto oblasti dnes také je. Preto som vďačný aj za takéto raritky. Slovak Metal Army na pekne spracovanom CD v slim obale s farebnou prednou stranou a jednoduchým čiernobielym bookletom s textami prináša demo-album Retribution od kapely Inprobus. Tí pochádzajú zo Štúrova, a aj keď je kapela nová, členovia sú životom ošľahaní chlapi a žiadni začiatočníci. V podstate doma, vlastnými prostriedkami a svojpomocne nahrali šesť kúskov death/thrashu v zostave Roman Macalák (basa, spev), Vojtech Német (hlavná gitara), Richard Német (rytmická gitara) a Szilárd Kurdi (bicie). Album začína pekne z ostra, chlapi sa s nejakým úvodom a introm nezaoberajú a od začiatku to valia naplno. Titulná jednotka začne slayerovským riffom, ktorý sa preleje do krátkeho gitarového sóla, proti takémuto uvedeniu sa nedá veľa namietať. Gitary aj napriek občasnému potlačeniu v mixe zostávajú ostré a nejde len o jednoduché linky, ale rôzne vyhrávky a premostenia, ktoré jednotlivé časti logicky prepájajú a vy sa tešíte na ďalšie gitarové sólo. Tie si zaslúžia špeciálnu pozornosť, znesú prísne kritériá čo sa týka kompozície aj melódie. Spoľahlivá rytmika je samozrejmosť, užijú si aj priaznivci výraznejšej basgitary. Čo sa týka vokálu, veľmi slušný štandard, ktorý často na seba strháva pozornosť vďaka zaujímavému frázovaniu a rytmickej spolupráci z ostatnými nástrojmi. V niektorých momentoch je vytiahnutý až príliš vpredu, čím sa zvuk akosi splošťuje a stráca energiu. Celkovo je zvuku čo vyčítať, ale je to demonahrávka, takže mám pochopenie a v konečnom dôsledku aj napriek výhradám je v kategórii môže byť. Som si však istý, že s vybrúseným štúdiovým zvukom by Retribution zabíjalo oveľa viac, takže sa teším na štúdiovú radovku. Retribution by Inprobus Jednotlivé skladby sú pestré a nejde o nejakú jednoduchú a „rovnú“ kompozíciu, takže nahrávka znesie viacero pozorných vypočutí. Na druhej sa strane sa na seba príliš podobajú a ťažko odlíšiť, kde presne sa na albume nachádzam, prospeli by chytľavejšie motívy a rôznorodejšie nálady. Takže sa môže ľahko stať, že album okolo vás preletí ani nebudete vedieť ako. Retribution je kvalitne urobené dielo, či už hudobne, ale aj graficky (najmä logo je parádne), a poteší všetkých, ktorí sa radi odreagujú pri staroškolskom death/thrash metale. Meno Inprobus si treba dobre zapamätať. Teraz to už chce plnohodnotný radový album s brutálnym zvukom a minimálne rovnako dobrými skladbami. Kontakt: https://www.facebook.com/inprobusSVK/ https://inprobus-sma.bandcamp.com/album/retribution https://www.slovakmetalarmy.sk/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Origin of Infinity – The Last Day On Earth – Slovak Metal Army 2020
okt01

Recenzia – Origin of Infinity – The Last Day On Earth – Slovak Metal Army 2020

Zverejnené v okt 1, 2020

Děčínska banda Origin of Infinity vznikla v roku 2017, patrí k novým menám na scéne a v tomto prípade konečne nejde len o nové pôsobisko skúsených hudobníkov, ale o mladú krv, ktorej je v poslednom čase strašne málo. Som rád, že páni dostali podporu práve od Slovak Metal Army a vďaka tomu si môžete ich prvotinu The Last Day On Earth vypočuť aj zo strieborného disku. Milovníkov vinylov určite poteší, že album vyšiel aj v tomto formáte. Ak má niekto rád sci-fi rovnako ako ja, určite ho v prvom momente zaujme obal. Temné mesto budúcnosti, logo a názov kapely, veľmi sľubný názov diela, to všetko mnohých zaujme. Moje nadšenie síce schladila popiska progressive deathcore/metal, kde som si predstavil nejaké breakdowny so samplami, ale nakoniec to vôbec nedopadlo zle. Vplyv deathcore sa prejavuje najmä v podladenej gitare a zopár riffoch, čo nie je prekážka ani pre tradičnejšie ladených poslucháčov. Progresívna stránka veci je vo futuristickom námete a vyznení, ale borenie hraníc metalového žánru nečakajte. Netvrdím, že je to rovnaké, ale v istých momentoch som si spomenul na slovenský projekt V13ault. Pod tvorbou Origin of Infinity sú podpísaní dvaja ľudia: Vladimír „Vládin“ Novák a Miroslav „Levi“ Kočegura. Prvý ma na svedomí gitary, basu, klavír, druhý bicie. Ešte logicky chýba vokál, v tomto prípade si zahosťoval Tomáš „Hospi“ Hospodka z Wictims (recenzovali sme). Napriek trojčlennej zostave je už pri prvom vypočutí jasné, že v štúdiu si chlapi zamakali, nástroje aj vokály sú výdatne navrstvené a zvuk je síce chladný, ale plný. Keď už hovorím o zvuku, o ten sa postaral Honza Kapák v studiu Hellsound, ktoré mám skôr spojené s nahrávkami klasickejšieho vyznenia, ale ani v prípade tejto moderny to nedopadlo zle a výsledný zvuk sa k The Last Day On Earth hodí. Atmosférické predely a medzihry v nahrávkach sú často kritizované, že zbytočné zrieďujú hudobnú náplň a často vyrušujú. Osobne mám väčšinou opačný názor, tieto vsuvky vítam, či už ako jemný oddych alebo ako dokreslenie deja. Na The Last Day On Earth do tejto kategórie spadne až 5 z 12 položiek, niektoré sú zaujímavejšie, iné menej, ale album určitým spôsobom dotvárajú, aj keď určite nie sú životne dôležité. Zvyšné plnohodnotné skladby nevynikajú dĺžkou a pohybujú sa okolo troch minút, takže za cca 25 minút je po všetkom a zostane pocit prázdnoty. Prázdnota a chlad sa ako myšlienkový základ vinú síce celým albumom, ale po jeho dohraní by v takej miere ostať nemuseli. Ak hovorím o tom, že skladby a aj album sú krátke, tak musím tiež dodať, že pri ich kompozičnej jednoduchosti by mali dlhšiu stopáž problém utiahnuť, a preto je rozumné, že sa zbytočné nenaťahujú. Možnú cestu ukazuje najlepšia vec,...

Čítaj ďalej
Recenzia – Miea – Chaos and Perfections – Slovak Metal Army 2020
sep10

Recenzia – Miea – Chaos and Perfections – Slovak Metal Army 2020

Zverejnené v sep 10, 2020

Kapiel, ktoré sa aspoň okrajovo dajú nazvať stoner rock/metal, je v poslednom čase veľké množstvo. V Česku a na Slovensku zatiaľ tento trend príliš viditeľný nie je, možno sa neuchytil a možno sa len kapely zatiaľ nezviditeľnili, resp. som ich nezachytil. Aj preto sa veľmi teším z vydania Chaos and Perfections od pražákov Miea, pomerne prekvapivo na značke Slovak Metal Army. Na druhej strane, Juro sa zbytočne štýlovo neobmedzuje, takže prekvapenie to až také veľké nie je. V poslednom čase sa stretávam skôr s albumami, ktoré k stoneru pridávajú prvky sludge, proto-metalu, 70‘s hard rocku a podobne, ale „klasický“ stoner mi akosi chýbal, aj keď tento pocit je veľmi subjektívny. V správnej chvíli sa však objavili Miea so svojím druhým radovým album Chaos and Perfections (prvý *To Walk Around vydali v minulom roku – odporúčam vypočuť si) a trafili presne do momentálnej chuti. Album spája nálady typické pre scénu Palm Desert, bez okatého kopírovania zásadných kapiel ako Kyuss alebo Unida, a vplyv európskych zástupcov najmä nemeckej a gréckej scény, ktoré patria medzi najsilnejšie, minimálne čo do počtu kapiel. Tvrdý riff a zároveň súbežná hravá psychedelická linka, množstvo vyhrávok a gitarových efektov, aj vďaka tomu pôsobí nahrávka veľmi pestro a premenlivo. Rôzne motívy a riffy sa prelínajú a vyvíjajú, aby nakoniec vyvrcholili v ústredný motív a jasný výrazný refrén, ktorý si časom sami zaspievate. Príjemný, niekedy teatrálny, niekedy civilný spev sa k hudbe výborne hodí. Napriek tomu, že nápady by vystačili aj na oveľa dlhšie kompozície, Miea sa držia skôr krátkeho pomerne pesničkového formátu, kde sa netlačia do dlhých psychedelických plôch, ale tieto nápady po účelnom rozvinutí ukončia. Zároveň sa darí udržať náladu typickú pre stoner rock, či už v meditatívnejších alebo svižnejších tvrdších častiach. Chaos and Perfections by MIEA Je zbytočné popisovať jednotlivé piesne, až na záverečnú výnimku tvoria kompaktný celok. Osobne mám najradšej Your Priest Can‘t Heal Me, ale ostatné veľmi nezaostávajú. Ako som spomenul, album uzatvára až post-rocková desaťminútovka Comfort of Nothing prakticky bez vokálu, so zvukmi búrky a vetra v pozadí. A nezabudnite si vychutnať mňauknutie v posledných sekundách :) Hlavnou nevýhodou je nakoniec príliš krátka stopáž, keďže post-rockových posledných desať minút chtiac-nechtiac pôsobí oproti zvyšku ako náladový fade-out a samotné jadro albumu má tým pádom menej ako polhodinu. Tu sa však moja kritika končí, absencia väčšej porcie muziky neznižuje kvalitu tej, ktorá sa na CD nachádza. Síce som v úvode pomenoval Miea ako pražskú kapelu, ale nie je to úplná pravda. Ak by som chcel byť presný, tak ide o Slovákov žijúcich v Prahe. Nič nezvyčajné, v metropole našich západných susedov znie slovenčina veľmi často. V zostave Miki Hank (v,g), Simon Kdyr (d), Dominik Lenart...

Čítaj ďalej
Recenzia – Infer – Aeon of Deathless Blight – Nigredo Records – 2020
aug20

Recenzia – Infer – Aeon of Deathless Blight – Nigredo Records – 2020

Zverejnené v aug 20, 2020

Kapelu Infer príliš predstavovať netreba, aj keď od posledného radového albumu Sede Vacante Aeternum uplynulo už neuveriteľných desať rokov. Aj keby ste ju nepoznali, tak pôsobenie členov v zostavách kapiel Nomenmortis, Mordum, Phantasma, Perversity a ďalších napovie, že ide to tuhého a potešia sa všetci fanúšikovia temnej a brutálnej hudby. Keby náhodou ani tieto názvy niekomu nič nehovorili, tak super, že číta túto recenziu a má tipy na ďalšie počúvanie. Ale vrátim sa k samotným Infer, Aeon of Deathless Blight bol nahraný v zostave Peter S. (rytmická gitara a vokál), Peter M. (hlavná gitara), Richard D. (basa) a Robo K. (bicie), ako hosť Svarthen (klávesy). Lyrics by Spící hrdlo Antikrista. Takto poeticky to je uvedené v booklete. Vychádza pod značkou švédskeho vydavateľstva Nigredo Records. Aeon of Deathless Blight je v podstate pomerne logickým vyústením hudobnej cesty Infer. Prvé albumy sa pohybovali viacmenej v black metalových vodách, tretia radovka Sede Vacante Aeternum sa presunula do teritória temnej smrti, a na novinke sa tieto žánre premiešali, v niektorých častiach úplne, niekde stoja pri sebe. Ale predsa len black metal prevláda. Úvodná Vision of Primal Horror je jediná vyslovene pomalá položka na albume, možno pre niektorých intro, ale v skutočnosti plnohodnotná vec výborne pracujúca s temnou náboženskou atmosférou, ktorá korešponduje s avizovaným motívom gnostického hororu. Nasledujúce dve kompozície sú takmer výhradne black metalové, rýchle klepačky striedajú ešte rýchlejšie, občas sa mihne náznak smrti, ale len ako jemné korenie. Nie prvý a posledný krát si človek spomenie na meno Marduk. Pomaly sa objavujú náladové party, rovnako aj výborné chaotické sóla (napr. v predposlednej World of Ash je parádne), na ktoré si radi počkáte. Postupne pribúdajú death metalové ingrediencie a tento proces vyvrcholí piatou Salvation Through Devastation, ktorá predstavuje esenciu temného DM, plynulé striedanie pomalých a rýchlych pasáží pri zachovaní nepriepustnej temnoty. Za mňa najlepšia vec. Druhá polovica albumu vyvrcholí záverečnou kompozične pestrou a zároveň najdlhšou Definite Reversion, kde opäť preberie žezlo smrtiaci kov. Dramaturgicky je album veľmi dobre zostavený, s vyrovnaným podielom všetkých zložiek počas celej dĺžky. Aeon of Deathless Blight by Infer V niektorých momentoch pôsobí žánrový kontrast medzi skladbami príliš výrazne, čiastočne je však vyvážený jednotnou atmosférou nahrávky. Kompozične komplikované časti sa striedajú s jednoduchšími víchricami, takže je aj čas na oddych. Motívy sú postupne budované a patrične využité, nedochádza k zbytočne rýchlym premenám a zbytočnému chaosu. Ale ako celok pôsobí album hodne rýchlo, temne a rozhodne nie je jednoduchý na počúvanie. Čosi vyše polhodiny je tak akurát, poslucháča vyžmýka dostatočne, keďže záchytných bodov veľa nie je, čo komplikuje orientáciu. Album bol nahraný a zmixovaný v štúdiu Martina Barlu, o master sa postaral Magnus „Devo“ Andersson, toho budete poznať asi ako...

Čítaj ďalej
Recenzia – Mysterious Eclipse – Iný Svet – 2020
júl09

Recenzia – Mysterious Eclipse – Iný Svet – 2020

Zverejnené v júl 9, 2020

Mysterious Eclipse nepatrí medzi nové mená na slovenskej scéne, ale verím, že nie som jediný, kto ich tvorbu dosiaľ (príliš) nepoznal, takže na úvod spomeniem pár faktov. Vznikli už v roku 1996, ak nerátam novinku, tak doteraz vydali 3 albumy a niekoľko demonahrávok, mnohé so dĺžkou plnohodnotnej nahrávky. V podstate celkom slušná porcia hudby, meno Mysterious Eclipse toho má za sebou hodne, vrátane veľkých zmien v zostave, ktorá ja na aktuálnej novinke Iný Svet nasledovná: Peťa Siažiková (vokál), Martin Bradáč (hlavná gitara), Lukáš Glos (basa), Jakub Najman (gitara), Jakub Kouřil (bicie) a ako hosť Andrea Almaši (klávesy). Zároveň s novinkou som si prebehol aj niektoré predchádzajúce nahrávky, na porovnanie a zároveň aj na letmé spoznanie tvorby. Pochopiteľne, pri takej veľkej časovej škále sú badateľné rozdiely, ale charakteristický rukopis sa rozpoznať dá, veď Martin Bradáč je podpísaný pod všetky diela. Oproti minulosti na novom albume pribudli niektoré black metalové elementy a výraznejšie klávesové plochy, ale smrtiaci kov s charakteristickými melódiami ostal. Najväčšou zmenou, ako už napovedá aj názov albumu, sú kompletne slovenské texty. V Inom Svete sa odohráva sedem príbehov, na ploche približne polhodiny. Vďaka často epickému rázu album slušne odsýpa a vôbec by nevadilo takých desať minút navyše. Ale nevadí, radšej menej ako zbytočne naťahovať minúty. Štýlovo sa pohybuje vo vodách melodického heavy/black/death metalu, najmä Petin vokál to do prílišných extrémov neťahá a textom je bez problémov rozumieť. Inštrumentálne tiež nejde o žiadne zverstvo, zaujímavo pôsobí kontrast ostrých riffov a prebublávajúcej basgitary na jednej strane a celkovým melodickým vyznením. Dôležitú rolu najmä na začiatku hrajú klávesy, ktoré však časom ustúpia dominantným gitarám. Iný Svet nie je kompozične príliš komplikovaný, pomerne ľahko sa do neho dá dostať, je tu však riziko rýchlejšieho opočúvania. Čo sa týka vyššie spomínanej textovej zložky, nie je sa načo sťažovať, texty sú napísané dobre, občasnú kostrbatosť a predvídateľnosť bohato vyvážia mrazivo osobné slová, ktoré mňa osobne zasiahli najviac, alebo zaujímavé príbehy. Celkovo sa témy pohybujú od osobných, vyrovnávajúcich sa s negatívnymi pocitmi (napr. Samo Vražda (Tŕne ruže už nebodajú), Čierny pasažier), až po historické námety (napr. Šintavská bosorka (Anna Rosina Listiusová)). Nič veselé ani upokojujúce nečakajte, to by ste boli na zlej adrese. Asi najrozporuplnejšou stránkou Iného Sveta je zvuk a produkcia, ktorá sa asi mnohým páčiť nebude. Najmä začiatok je veľmi neučesaný a občas niektorý nástroj alebo vokál príliš vytŕča alebo akoby nezapadá. Osobne príliš nepreferujem nablýskanú modernú produkciu, ale v tomto prípade som si musel chvíľu zvykať. Na fyzickom nosiči si Mysterious Eclipse dali záležať, takže jeho majiteľ bude mať to dôležité „čosi navyše“ oproti digitálnej forme. V booklete je ku každej skladbe samostatná ilustrácia od rôznych autorov (Alexandra Power, ktorá robila aj...

Čítaj ďalej