Abortion dávajú bodku za rokom novým albumom!
Zostávajú vám ešte nejaké sily v tomto roku? Snáď áno, pretože Abortion majú vonku nový album a tak je treba mať uši v kondícií. Čo si pre vás toto kvarteto Corgoňov z Nitry pripravilo na svojom ôsmom albume, nazvanom plne „optimisticky“ No Lives Matter? Nič prekvapivé tu asi nenájdete, ale zase všetko čo máte/máme na tejto kapele x rokov radi, tu je. Takže nasratý grind/crust s textovou náplňou, ktorá si neberie servítky na ústa pred politikou, náboženstvom a podobnými milými radosťami bežného dňa. No a ešte pár krát sa ním ja osobne nechám zaočkovať a snáď pred každoročným decembrovým príchodom Ježiša, nájdete na našej stránke aj jeho recenziu. Do tej doby je možné fyzickú verziu objednávať na stránke vydavateľa Bizarre Leprous Production, alebo ak dávate prednosť streamom, tak celý album môžete prebehnúť na Bandcampe. V pláne je aj vydanie na vinyle vo februári 2021. Bandcamp: https://abortionofficial.bandcamp.com/album/no-lives-matter-5?fbclid=IwAR1WeXcZPAyC8Z1GS5VYwZ0OQYE6JRmJl6QF1-U2mc724JSdLbCWxcyUVF8 Label: http://bizarre.eshop-zdarma.cz/index.php?s=product&id=13168 Zostava: Lepra – spev/basa Bibo – gitara Nyarg – gitara Miro – bicie...
Singlová prietrž mračien
Tak a piatok je tu. Niektorí to berieme s rezervou, pretože nás ešte aj tak čaká niekoľko „príjemne“ strávených hodín u chlebodarcov, čo ale nemení nič na tom, že si môžeme spríjemniť chvíľku čerstvou muzikou. Tak si prebehnime 5 (viac-menej) noviniek. Po niekoľkých týždňoch sa opäť ozvala holandská mlátička Asphyx. Nový album Necroceros vychádza 22. januára u Century Media, ale po klipovke Botox Implosion, teraz prichádza rad na lyric video ku skladbe Knights Templar Stand. Presne v ten istý deň, kedy vychádza nový Asphyx, sa na svet dostane aj album nesúci meno Leviathan od Švédov Therion. Zhruba pred mesiacom kapela (resp. label Nuclear Blast) zverejnila lyric video k titulnej skladbe. No a dnes tu máme video k Die Wellen der Zeit. Nový album Moonspell – Hermitage, sa k nám dostane síce až 26. februára u Napalm Records, ale kapela k nemu podnikla promo vo forme druhého klipu. Po The Greater Good (na ktorom si cenzori zgustli, aj keď ja osobne neviem veľmi prečo, sú aj iné veci ktoré by si zaslúžili taký tvrdý prístup, ale to je na inú tému…) Portugalci predstavujú Common Prayers. Teraz zabrdnem do trochu melodickejších vôd. V septembri vydala legenda NWOBHM Raven svoj štrnásty radový album Metal City. No a práve z neho pochádza klip ku skladbe Not So Easy. Nakoniec sa obzriem o niekoľko týždňov, či mesiacov dozadu. Dôvod je prostý. Švajčiari Messiah sa vrátili po dlhých 26 rokoch s novým albumom Fracmont (pre mňa jedným z vrcholov tohto roka) a príde mi, že je nejako prehliadaný. Ku skladbe Morte Al Dente si kapela pripravila ešte v lete lyric video a ak vás minulo, tak teraz môžete napraviť...
Bolt Thrower: Pod neustálou paľbou
Uprostred širokých plání, na ktoré sa zniesla hustá hmla, si Pani Smrť urobila svoje hracie pole. Hýbe figúrkami ako uzná za vhodné a žiadny jej ťah sa nedá vopred predvídať. Po nejakej dobe je z tejto hry unudená a tak iba buchne do stola a všetky postavičky jej stolovej hry sa zosypú. Takmer všetky. V tmavom kúte zákopu sa krčí malá postava. Nebyť sústavného trasenia sa od zimy a strachu, tak by si ju pod všetkým tým bahnom, ostatkami bratov v zbrani a zlomeným inventárom príbytku nebohých, ani nikto nevšimol. Schúlený, s neľudsky otvorenými očami a pohľadom do prázdna, sa snažil pochopiť, čo za predstavenie mu to život premietol. Je to iba pár mesiacov dozadu, čo sa ešte tešil zo sveta, očakával blížiacu sa dospelosť a v tom prišiel zlom. Niekto rozhodol, že on a jemu podobní, musia odísť na front, ako jahňatá na porážku. Tóny piesní, ktoré mali hnať túto potravu pre muníciu súperov za víťazstvom, im zamrzli na perách pri prvom pohľade na jedinú reálnu tvár vojny. Padali jeden po druhom. Tí šťastnejší zomreli hneď na mieste. Iní strácali svoje údy, bojové plyny im rozožierali vnútorné orgány a pohľad na otvorenú náruč Zubatej ich pripravoval o posledné úlomky zdravého rozumu. Ten pracovitý Kosec, ktorý skrýva svoju neživo prepadnutú tvár pod hrubým rubášom, proste stínal mladé duše hranou svojho nástroja, ako steblá trávy za rannej rosy… Oči bezvládnej bytosti, ktorá pred tými pár mesiacmi netušila, čo pre ňu osud nachystal, si znova a znova premietali tieto hrôzy spôsobené domnelou korunou tvorstva. Táto schránka bez duše privrela viečka, pod ktorými sa zaleskli slzy a siahla krvou poznačenou rukou pod svoj kabát. Odtiaľ vytiahla revolver s posledným nábojom. Z dopraskaných pier vyšli ťažko počuteľné slová: „Ak Boh existoval, zomrel s nami na fronte.“ Priložil si hlaveň ku spánku a chvejúci sa prst urobil jediný pohyb. Potom už nastala iba tma a ticho. Z úvodu môže sálať celkom depresia. Ale dnes som siahol po kapele, ktorá sa defacto celou svojou lyrickou stránkou opierala o druhého z Jazdcov apokalypsy, teda o vojnu. No a ak ste prezieraví, tak ste si všimli, že dnešné riadky budú patriť Bolt Thrower. Za počiatok životnej púte Bolt Thrower môžeme počítať jeden hc/punkový koncert niekde v Coventry na jeseň roku 1986. Tu na záchodoch pri močení skrsla v hlavách dvojice Gavin Ward a Barry Thomson myšlienka stvoriť kapelu pod vplyvom Slayer, Carcass a Discharge (pri dnešnom pohľade na to, čo si predstavíme pod pojmom Bolt Thrower, asi divná zostava kapiel). Chvíľu nato zlanárili do svojich radov speváka Alana Westa (ten si v kapele odžil iba obdobie 1986-1988) a bubeníka Andyho Whalea (ten zase s kapelou prežil jej...
Purulent Spermcanal/Carnal Diafragma – Split – Bizarre Leprous Production, 2020
Opäť tu máme splitko. Tentokrát kompletne v réžií šťavnatého, prerasteného, nezdravého a chutného goregrindu. A dokonca aj z jedného regiónu. Ostravského regiónu. A presne ako v tom vtipe, kde sa niekto z „hlavního města“ pýta tvrdého miestneho chlopaka, že prečo v tej Ostrave hovoria tak stručne. Odpoveď je jasná a samozrejme stručná – Bo neni čas, pýčo. A týmto mustrom sa riadili aj kapely Purulent Spermcanal a Carnal Diafragma, ktoré do 23 minút splitka vtesnali 12 skladieb. Ako prví, svojich sedem zastavení na goregrindovej krížovej ceste, predvádzajú Purulenti. Na úvod nám reproduktory zarezonujú v rytme etnických nápevov. Podľa názvu skladby Today´s Menu – Human Roast dedukujem, že to asi bude folklór nejakých papkáčov, ktorí sa neboja delikátne vychutnávať flákotu z „koruny tvorstva“. V momente ako doznie čítanie receptu na šmakóznu poživeň od ekvivalentu Pohlreicha odniekiaľ z rovníkovej oblasti, zabublá nám v uškách potrava hudobná. Nejeden motor z buldozéra so slzou na krajíčku na pieste, by chcel vylúdiť taký zvuk. V týchto tóninách sa samozrejme ide zvesela ďalej a čas na vydýchnutie prakticky neexistuje. Trošku zvoľnenie prinesie až šieste polienko do pahreby, na ktorom je vypálený cajch so slovami Maggot Feast for Invitees. Táto skladba sa prelieva ako voda vo vodotesných hodinkách kúpených na tržnici, od stredných polôh (no dajme tomu) k rýchlejšiemu zverstvu. Nebolo by to ono, keby nám nejaká šikovná deva z filmov pre dospelých nezanôtila serenádu na tak trochu inom mikrofóne. Jej árie tvoria podstatnú časť časového výseku venovanému piesonke And Rožan Knows It… Prehupnime sa k druhej polovici. Tentokrát žiadne intro z poľnej kuchyne niekde v pralese. Carnal Diafragma hneď frontálne spustí gitarové riffy, znejúce ako párajúce sa ševy na mojich nohaviciach, do ktorých mi akosi podrástla prdel. Tieto riffy patria skladbe s poetickým názvom Preventivní ejakulace obyvatel. Rýchlosť v akej si to valí rýchlik z Ostravy do Žiliny, to láduje aj nasledovná S červy nejsou žerty. A vlastne aj všetky ostatné. Carnal Diafragma ide na to trošku inak ako Purulenti. Tí sú o niečo viac pestrejší (aspoň na tomto kotúči), zatiaľ čo ich kolegovia vsádzajú na agresiu, nadupané tempo etc. Nespomenul som skladby, kde sa obe kapely tak pekne kolegiálne doťahujú. Purulenti v šestnásť sekundovom epose zdeľujú svetu nasledovné – Carnal Diafragma Is Not Grind Core. Carnal Diafragma kontruje záverečnou deklaráciou Purulent Spermcanal Is Not Impetigo. Milé. Kapely nahrávali v dvoch rôznych štúdiách. Carnal Diafragma vsadila na osvedčené Davos Studio, Purulent Spermcanal sa zverili do rúk Hard Cafe Studio. V tejto kategórií je mne viac po chuti polovička od Carnal Diafragma, ktorá má taký čistejší a ostrejší zvuk. Ale názory sa líšia človek od človeka, veď to poznáte. Čo sa ale týka samotného materiálu, tak...
Pigsty – Pig Blood – Bizarre Leprous Production, 2020
Ave! Ave Versus Christus! Ave! Ave Versus Christus! Ave! Ave Versus Christus! Ave Satani! Takto znie zopár veršov erbovej skladby Jerryho Goldsmitha z kultového hororu The Omen. Čo to robí v recenzií na grindový album? No proste, Pigsty sa rozhodli tak trochu zremakovať tento kúsok klasickej kinematografie k obrazu svojmu. Apropo, samotní Pigsty. U nich bolo veľmi dlho ticho. Topi ten prehrabuje svoju hororovú filmotéku v Kandar, no a Otyn zase mláti do bicích v Hellyum. A tu zrazu z ničoho nič prišla správa, že táto dvojica dáva dokopy nový album. Po jedenástich rokoch od Planet of the Pigs. Ale so živou prezentáciou sa nepočíta (aktuálne teraz asi u žiadnej kapely). Ako som už spomenul, tak kapela sa tu striktne drží scenára filmu. Tým pádom nie je prekvapením, že introm k úvodnej skladbe The Arrival je vyššie uvedený démonický popevok Ave Satani!. Kto by náhodou nepoznal The Omen, tak vo filme ide o to, že sa na svetlo sveta dostane Antikrist a biblické proroctvá sa akosi v rýchlom slede začnú napĺňať. Za spoiler sa ospravedlňujem, ale čo už. V Pigsty verzií je týmto Antikristom akurát bytosť v latinčine nazývaná Sus scrofa domesticus. Takže nejaká tá bravčovina. Ak očakávate zmyselne šialenú grindovú jazdu, tak vás asi zaskočí to, čo sa na vás vyvalí z reproduktorov. Je to naozaj niečo také, ako keby ste si do jedného reproduktora pustili soundtrack k The Omen a do druhého milú grindovú masáž. Tvrdé pasáže sa prelínajú so samplami z filmu, sú podfarbené symfonickým nádychom a celkom ťažké na posluch. Tým myslím, že sa človek do nich ťažšie dostáva, pretože je tam toho naozaj veľa, na čo sa musí sústrediť (ak teda cítite potrebu sa do albumu nejakým spôsobom infiltrovať). Za najvydarenejšie tracky považujem The Arrival, Megiddo vs. Armageddon a It´s All for You, Damien!. Posledná menovaná (vlastne nie iba ona) ako keby v sebe kombinovala samotných Pigsty s Dimmu Borgir (ja viem, divná kombinácia, že?) z obdobia Puritanical Euphoric Misanthropia. Na výbornú hodnotím obal albumu a celkovo vizuálnu stránku. Už len keď sa pozriete na toho „pašíka“ na obale, tak je to tak pekný odkaz na plagáty k The Omen (za tým stojí opäť Crazy Dan, ktorý odvádza skvelú prácu u Kandar). No a keď otvoríte booklet, tak v ňom nájdete aj fotografie z filmu (okrem iného). Čo sa týka Pigsty, tak mne najbližšie zostávajú stále prvé dva albumy. Tento nový je od nich na míle vzdialený. Prebehol som ho veľakrát, ale až tak mi k srdcu neprirástol. To neznamená, že je horší ako čokoľvek iné z minulej diskografie (nejaký model, podľa ktorého by sa niečo dalo tabuľkovo kvalitatívne pri hudbe vyhodnotiť asi neexistuje)....








