Ave! Ave Versus Christus!
Ave! Ave Versus Christus!
Ave! Ave Versus Christus!
Ave Satani!
Takto znie zopár veršov erbovej skladby Jerryho Goldsmitha z kultového hororu The Omen. Čo to robí v recenzií na grindový album? No proste, Pigsty sa rozhodli tak trochu zremakovať tento kúsok klasickej kinematografie k obrazu svojmu. Apropo, samotní Pigsty. U nich bolo veľmi dlho ticho. Topi ten prehrabuje svoju hororovú filmotéku v Kandar, no a Otyn zase mláti do bicích v Hellyum. A tu zrazu z ničoho nič prišla správa, že táto dvojica dáva dokopy nový album. Po jedenástich rokoch od Planet of the Pigs. Ale so živou prezentáciou sa nepočíta (aktuálne teraz asi u žiadnej kapely).
Ako som už spomenul, tak kapela sa tu striktne drží scenára filmu. Tým pádom nie je prekvapením, že introm k úvodnej skladbe The Arrival je vyššie uvedený démonický popevok Ave Satani!. Kto by náhodou nepoznal The Omen, tak vo filme ide o to, že sa na svetlo sveta dostane Antikrist a biblické proroctvá sa akosi v rýchlom slede začnú napĺňať. Za spoiler sa ospravedlňujem, ale čo už. V Pigsty verzií je týmto Antikristom akurát bytosť v latinčine nazývaná Sus scrofa domesticus. Takže nejaká tá bravčovina. Ak očakávate zmyselne šialenú grindovú jazdu, tak vás asi zaskočí to, čo sa na vás vyvalí z reproduktorov. Je to naozaj niečo také, ako keby ste si do jedného reproduktora pustili soundtrack k The Omen a do druhého milú grindovú masáž. Tvrdé pasáže sa prelínajú so samplami z filmu, sú podfarbené
symfonickým nádychom a celkom ťažké na posluch. Tým myslím, že sa človek do nich ťažšie dostáva, pretože je tam toho naozaj veľa, na čo sa musí sústrediť (ak teda cítite potrebu sa do albumu nejakým spôsobom infiltrovať). Za najvydarenejšie tracky považujem The Arrival, Megiddo vs. Armageddon a It´s All for You, Damien!. Posledná menovaná (vlastne nie iba ona) ako keby v sebe kombinovala samotných Pigsty s Dimmu Borgir (ja viem, divná kombinácia, že?) z obdobia Puritanical Euphoric Misanthropia.
Na výbornú hodnotím obal albumu a celkovo vizuálnu stránku. Už len keď sa pozriete na toho „pašíka“ na obale, tak je to tak pekný odkaz na plagáty k The Omen (za tým stojí opäť Crazy Dan, ktorý odvádza skvelú prácu u Kandar). No a keď otvoríte booklet, tak v ňom nájdete aj fotografie z filmu (okrem iného).
Čo sa týka Pigsty, tak mne najbližšie zostávajú stále prvé dva albumy. Tento nový je od nich na míle vzdialený. Prebehol som ho veľakrát, ale až tak mi k srdcu neprirástol. To neznamená, že je horší ako čokoľvek iné z minulej diskografie (nejaký model, podľa ktorého by sa niečo dalo tabuľkovo kvalitatívne pri hudbe vyhodnotiť asi neexistuje). Je len proste iný. Rozhodne však zaujímavý, ale akosi určený trochu inému publiku ako predchádzajúce veci.
