Jamming with the Devil s klipom k 7 Years In Making
jan27

Jamming with the Devil s klipom k 7 Years In Making

Zverejnené v jan 27, 2021

Čo sa týka nejakých tipov a rôznych promo aktivít pre kapely, tak väčšinou zabŕdam do osieho hniezda plného death metalu a grindu. Dnes však urobím výnimku a predkladám kapelu menom Jamming with the Devil zo Žiliny, ktorá svojou tvorbou spadá niekde do škatuľky post hardcore a nejakých podobných odnoží moderny. Kapela nedávno zverejnila klip. Na tom by samozrejme nebolo nič mimoriadne, pre kapely bežná forma propagácie. Ale tento klip má svoju výnimočnosť. Nesie meno 7 Years In Making a už podľa tohto mena tí bystrejší z vás pochopili, že je takou časozbernou schránkou. V rôznych prestrihoch tu uvidíte zábery z koncertov, skúšobne a tak podobne, v časovom rozsahu siedmych rokov. A treba ešte poznamenať, že tento singel je predzvesťou pripravovaného EP Broken Past. Takže držte oči a uši na stopkách. Zostava: Tomáš Ferenc – spev, gitara Tomáš Medvedík – gitara, spev Anton Kuric – basgitara Martin Mikolaj – bicie...

Čítaj ďalej
Dracula: Knieža detí noci
jan18

Dracula: Knieža detí noci

Zverejnené v jan 18, 2021

Iba pomaly a ťažko sa mi darilo otvoriť oči. Ešte však predtým, ako sa moje viečka rozlepili, môj nos podráždila dusivá kombinácia hnilobnej zatuchliny a prachu. Zreničky sa snažili zorientovať v priestore, ale slabé zárodky svetla sem dopadali iba cez úzke škáry. Cítil som sa veľmi dobitý a zničený. S obrovským vypätím zraku sa mi podarilo prečítať nápis na kamennej doske nad dverami, stálo tam: „Denn die Todten reiten schnell.“ Periférne sa mi zazdalo, že cítim pohyb kúsok odo mňa. A naozaj nejaká postava preťala tie slabé lúče tlmeného svetla. Miestnosť sa plnila mojim zrýchleným dychom a narastajúcim strachom. Zašepkal som: „Je tu niekto so mnou?“ Ledva som tieto slová dopovedal a bez nejakého varovania, či akéhokoľvek prejavu niečoho ľudského, sa po mne vyrútila beštia, divé zviera, ktorého jediným pudom je zabiť a ukojiť svoju potrebu sa zasýtiť. Pocítil som, ako mi hlboko cez krk prenikli zuby, zakusli sa do môjho tela a ja som sa nezmohol ani na výkrik. V tom momente som upadol do mdlôb, ktoré mi priniesli niečo ako sen, ktorý som vnímal cez šarlátový filter. Videl som hrozné veci – les z tisícov tiel narazených na koly, scénu ako Turkom pribíjali ich turbany k hlavám klincami, výjavy kanibalizmu, stínanie hláv… To všetko za zvuku desivého smiechu. Po nejakej chvíli som sa znovu prebral. Na hrdle som mal bolestivú ranu a telo pokryté množstvom hlbokých šrámov, ktoré mi už úplne znemožnili pohyb. Pozrel som smerom k už otvoreným dverám a pod tabuľou s nemeckým nápisom, v šere nočného svitu a padajúcej hmly, stála vysoká a chudá postava. Nesálalo z nej nič ľudské, iba tam stála a pozerala sa mojim smerom. Zrazu z nej vyšli slová: „Sú to deti noci.“ A postava zmizla. Z kútov krypty, z výklenkov, kde boli uložené rakvy, sa začali rinúť nejaké zvuky. Deti noci si prišli pre potravu. Tou potravou som bol ja. Pred nejakým časom sme si tu rozpovedali pár slov o grófke Bathory, kde sme sa chtiac, či nechtiac obtreli aj o vampyrizmus. A tak ako vám predstavivosť pri k Alžbete B. hneď vyčarí vaňu plnú krvi, dnes sa prejdeme alejou, tvorenou ľudskými torzami napichnutými na drevených koloch. A do spárov špicatých zubov, nočných tvorov a záhrobnej tematiky nás uvrhne upírske knieža Dracula. Najprv si však niečo povedzme o reálnej postave Vlada III. Tepeša, ktorá bola predobrazom zámožného upíra. Vlad III. Tepeš sa narodil v roku 1431 (rok sa líši v závislosti od rôznych zdrojov). Ako malý chlapec bol odvedený do Turecka s jeho bratom, kde strávil štyri roky v podstate ako rukojemník, kým jeho otec Vlad II. musel po boku Turkov bojovať proti Uhorsku. Po tom ako bojari (rumunská...

Čítaj ďalej
Symbtomy – Demo #1 – Frozen Screams Imprint/Immortal Souls Productions, 2020
jan16

Symbtomy – Demo #1 – Frozen Screams Imprint/Immortal Souls Productions, 2020

Zverejnené v jan 16, 2021

Predstavte si, že ste dosiahli tú vekovú hranicu, že teraz už so slzou v oku spomínate, ako ste v puberte zažili zlatú éru death metalu. Vraciate sa do rodičovského domu, schádzate po schodoch do pivnice a v tom najtmavšom kúte sa povaľuje nevábna kartónová krabica. Tá krabica tam leží už celé veky. Je oblezená od všakovakej hávede, naplno sa do nej zažrala pleseň a je súca na vyhodenie. Ale vo vás hlodá nostalgia a tak podvedome viete, že tá krabica ukrýva nejaký (pre vás určite) poklad. Strhnete lepiacu pásku, ktorá už roky svoju funkciu neplní a vás obleje teplo spomienok a rozžiaria sa vám oči, ako decku pri vianočnom stromčeku. Vidíte tam staré ziny, výstrižky z rôznych časopisov a kvantum kaziet od klasík ako Dismember, Entombed, Carnage, Edge of Sanity, Desultory… Ale pod všetkým tým zlatým fondom extrémnej scény sa na úplnom dne leskne ešte v celofáne zabalená MC, ktorá vám ani trochu nie je povedomá. Pozriete sa bližšie a na obale čítate s krásne archaickým fontom vytlačený nápis Symbtomy. Presne takto nejako vnímam túto kapelu. Ako by sa zastavil čas a vy sa ocitáte niekde na začiatku posledného desaťročia minulého storočia, uprostred švédskej zasneženej krajiny. Symbtomy pôsobia ako odpadnutý a niekde zapatrošený drahokam z korunovačných klenotov Tre Kronor. Ale chyba lávky. Žiadne Švédsko, ale Česká republika vyvrhla zo svojich útrob túto (zatiaľ asi stále iba) trojicu. Dejvy (Sectesy, ex-Despise, Symbolic Open Air…) si urobil so Symbtomy vlastne radosť a nebudem klamať keď poviem, že tú radosť urobil vlastne aj viacerým z nás. K tomuto pánovi sa pridala dáma Duzl, ktorá si zobrala na starosť basgitaru a tretia korunka (symbolika s tým Švédskom, hehe) pripadla Martinovi, inak samozrejme spevákovi Sectesy. O tomto spojení som bol upovedomený zhruba nejako takto pred rokom a moja zvedavosť začínala pracovať. Niekedy ma moje očakávania vedia vcelku sklamať, ale som rád, že toto nebol taký prípad. Toto demo, ktoré je štartovacím roštom k veciam budúcim (v čo pevne verím), prináša tri skladby presne v tom duchu, ktorý som predpokladal a ktorý mám zo srdca rád. Takže melodika, chytľavosť, ale zároveň tvrdosť a agresivita severského death metalu. Od prvého tónu The Sounds of Perverse Thoughts máte pocit ako by vás postavili do publika blízko bedne, ktorej blany rozvibrováva gitara Uffeho Cederlunda. Ale zrovna pri tejto skladbe na mňa trochu uťahane pôsobia pomalé pasáže. Zase na druhej strane, tam sa aspoň môžem zhlboka nadýchnuť, pretože nasledujúce dve skladby sú celkom majstrštyky. Aby som sa stále nemotal iba po Švédsku, tak The Taste of Human Trophy začína riffom, kde Dejvyho prsty vytvárajú tóny, celkom napáchnuté starými Amorphis. Aspoň táto kapela mi rezonovala v hlave, keď som si...

Čítaj ďalej
Za dverami kafilérie menom Flesh Party
jan06

Za dverami kafilérie menom Flesh Party

Zverejnené v jan 6, 2021

Tento materiál je vlastne ako taký kostlivec v skrini. Pripravil som ho pred cca 2 rokmi, kde si také zhrnutie vyžadovala oficiálna stránka Flesh Party. Odvtedy k tomu niečo pribudlo, niečo vidím trochu inak. A takto upravený a doplnený vám ho ponúkam tu. Vybudovať renomé mena Flesh Party sa nepodarilo zo dňa na deň. Prvé zápisky síce nesiahajú až niekam do doby mýtov a legiend (v prenesenom slova zmysle do bájnych rokov deväťdesiatych, kedy si death metal a jeho odnože podrobili územie Slovenska), zato sa už za fungovania tohto dvojslovného názvu, odchovala zhruba jedna generácia. Všetok ten hnis, krv, vnútornosti, dildá… započali svoju púť v hlohoveckom klube Rokáč (R.I.P.). Písal sa 15. september roku 2001 a v Hlohovci pod mostom ničili sluch bandy Typhoid, Disgrace Fall, Synthetically Revived, Hemperor a Craniotomy. Teda Craniotomy tak celkom nie, pretože Mr. Menežeris (Roman Halmo) si nepotykal s elektrickým vedením a dostal ranu, ako od Tysona v životnej forme. Prežil a prežila aj Flesh Party. Prešli presne dva mesiace a už dostávala statika mosta in da Hlohovec opäť zabrať. Tentokrát sa podujali vyhnať krysy a podobnú háveď za hranice okresu, kapely Dehydrated, Abortion, Achromasia, Internal Fermentation a konečne bez úrazov, aj organizátori Craniotomy. Tretie pokračovanie zmenilo miesto v rámci mesta a nastal presun na amfiteáter. Dá sa teda povedať, že šlo o takú protoverziu udalostí, ktoré sa udiali o viac ako desať rokov neskôr. A čo vytlačilo ušný maz z útrob hláv tak, ako z tuby vytláčate zbytky zubnej pasty? Okrem iných Fleshless, Phantasma, Poppy Seed Grinder atď. Aj po druhý krát hostil hlohovecký amfiteáter (po dodatku od Menežerisa sa musím opraviť, pretože štvrté pokračovanie nakoniec neohučalo amfiteáter, ale Axa klub v Hlohovci, pozn. red.) mega chlípnu zostavu. Tentokrát si tu dala zastávku aj zaoceánska sebranka Rottenness, pochádzajúca z kraja, kde vám každé jedlo spôsobí taký malý test jadrovej hlavice na záchode. Mimo antikristov z Mexika vyháňali veveričky z okolitých stromov aj Abortion, G.O.R.E. a opäť organizátorskí vykosťovači Craniotomy. Piate zastavenie v našom historickom súhrne nás už dostáva do všeobecne známych priestorov, teda do svojskou arómou zapáchajúceho kina v Leopoldove. Keďže v hornej miestnosti mal Cranioband aj svoju skúšobňu, išlo naozaj o domáce prostredie. A čo tentokrát z hudobného súdka olúpavalo omietku zo starých stien tejto budovy? Nemecká brutal dvojka Gomorrha a Death Reality, ďalej Lunatic Gods, Doomed, Feeble Minded, Virtual Void, Destiny a samozrejme Craniotomy. Numero 6 znamenalo účasť kapiel Demolation z Rakúska, Pathology Stench, F.O.B., Ahumado Granujo, Legion of Doomed Land a Oblivion. Viac info si nepamätajú ani sami organizátori, tak iba takto stručne. Šťastná sedmička priviala puch odtokov z patologických stoloch, pretože dorazila mexická kultovka Disgorge. Z veľkej čižmy zase dobehli...

Čítaj ďalej
Suma sumárum 2020
jan03

Suma sumárum 2020

Zverejnené v jan 3, 2021

Ako je už zvykom, tak začiatkom nového roka si tu môžete nájsť sumár od štyroch jazdcov apokalypsy z MetalExpressu (no, dvaja jazdci, dve jazdkyne). A ako sa dočítate nižšie, každý z nás ten uplynulý rok videl trochu inou optikou a každý z nás ho spracoval svojsky. Každopádne, ten pre mnohých desivý rok 2020 je za nami. Či bude ten s jednotkou na konci lepší, to si netrúfame tvrdiť. Sme realisti a vidíme, čo sa okolo nás deje. Napriek tomu vám želáme, aby ste ho prežili v poriadku, v zdraví a snáď, ak to situácia dovolí, tak sa aj na nejakom koncerte uvidíme z očí do očí. MRKVA Tento rok poriadne napínal nervy v bežnom živote na všetkých frontoch. Našťastie je tu muzika, ktorá ma (a asi aj väčšinu z vás) udržala v stave príčetnosti. Albumov sa nahralo dosť a koncertov som ešte na začiatku roka stihol pobehať relatívne veľa. Tak si to trochu zosumarizujem. ALBUMY TOP 10 Benediction – Scriptures – Tu to bolo hop alebo trop. Návraty starých kapiel v takmer pôvodných zostavách vedia aj sklamať. Tu sa nič také nestalo a legenda z Birminghamu nahrala album, ktorý sa cez vás prevalí ako vlna, od začiatku až do posledného taktu. Messiah – Fracmont – Opäť legenda. Aj keď jej meno neoplýva až takým leskom ako u vyššie spomenutých kolegov. Messiah prišli s albumom po 26 rokoch a do bodky potvrdili to známe, že na dobré sa musí čakať. Macabre – Carnival of Killers – Aj tu to trvalo dlhé roky. Ale v porovnaní s čakaním na nový Messiah, je 9 rokov u Macabre iba zanedbateľná doba. Trojica praštených indivíduí z Illinois nahrala album, ktorý je tvrdý, hravý, uletený a chytľavý. V podstate ako každý jeden v ich diskografií. Gorephilia – In the Eye of Nothing – Fínski smrťáci, ktorým v žilách prúdi infúzia od Morbid Angel, nahrali tretí štúdiový album, ktorý sa dosadil pekne na piedestál ich nahrávok. Undergang – Aldrig i livet – Zostávam na severe, aj keď sa zošupnem o poschodie nižšie. Niečo je zhnité v štáte dánskom, ako hovorí klasik. A nielen zhnité, ale aj slizké, brutálne a nechutné. Inými slovami, nový album Undergang. Pharmacist – Medical Renditions of Grinding Decomposition – Debutový album vyznávačov starých Carcass a Pathologist mi nemohol ulahodiť viac. Detailnejšie som ho zhrnul v recenzií. Feastem – Graveyard Earth – Opäť Fínsko a tzv. pumelice do zadnice. Týchto necelých 20 minút ma položilo na lopatky ešte začiatkom roka a môj ortopéd sa z toho poriadne zapotil. Lik – Misanthropic Breed – Predchádzajúci album Carnage sa tiež dostal do môjho rebríčka pred dvoma rokmi a „světe div se“, ocitol sa mi tu...

Čítaj ďalej