Report – Devourment, Pathology, Extermination Dismemberment, Korpse, Craniotomy, Cranial Void – 14. 8. 2022 – Randal Club, Bratislava
Letné koncerty v kluboch sú peklo. A to teraz nemyslím len nejako obrazne. Bod varu je blízko a vy sa postupne meníte na čajník, ktorý už-už začne pískať. Môj katalóg podobných ľudských gril párty sa pred pár dňami rozrástol o nový prírastok (pamätné koncerty Brujeria v 2016 a Obituary o rok neskôr na tom istom mieste). Dosť hustú zostavu Devourment, Pathology, Extermination Dismemberment a Korpse doplnili ešte dve slovenské mená, ktoré majú čo to spoločné s lebkami (hoďte si ich mená do prekladača, ak neviete o čom je reč) Craniotomy a Cranial Void. Už len pri predstave týchto kapiel a pri predstave tepla v klube, som sa doma začínal cítiť ako ožužlaný marshmallow. Koncert mal začať o pol siedmej, ale trošku sa nám to posunulo. Nie však nejako drasticky. Prvým polienkom do vatry boli Cranial Void. Kapela, ktorá minulý rok získala ocenenie Radio Head Awards za svoj album Celestial, trošku štýlovo vybočovala z viac-menej brutal deathových vôd dnešného večera. Chlapci nakráčali na pódium, spustilo sa intro a šlus. Technické šarapaty opäť trošku „zacloumali“ s hracím časom. Po niekoľkých minútach sa problém vyriešil a mohlo sa pokračovať (resp. vlastne začať). Viem, čo zhruba Cranial Void hrajú, ale napočúvaných ich nemám. O to väčšie bolo moje prekvapenie o aký zaujímavý a pestrý materiál ide (ono tú cenu asi nezískali len tak, všakže). A tak sme prechádzali od klasicky death metalovo znejúcich pasáží, k progresívnejším vplyvom, podľa ľubovôle zase naspäť a to všetko so šmrncom moderny. Na začiatok večera veľmi slušný výber. Aj keď hrali ešte pred pomerne poloprázdnym publikom. Mimochodom, spevák sa podobá na môjho bratranca. Asi by som mu mal oznámiť, že má na hudobnej scéne dvojníka. Od mladej krvi sa presunieme k borcom, ktorým už pomaly vyskakujú pečeňové škvrny (hehe, sorry). Craniotomy terorizujú scénu už takmer štvrťstoročie, čo je v tunajších podmienkach vec vcelku nevídaná. Vonku majú nový album Ripped Out by Violence, z ktorého logicky zaznelo celkom dosť. Inak sa setlist nemenil v porovnaní s koncertami na Flesh Party, či Obscene Extreme. Na početnosti fanúšikov bolo vidieť, že Craniotomy sú vlajkovou loďou slovenskej scény, pretože pri ich sete už bol klub slušne zaplnený a potoky potu prerazili hrádzu. Ako som spomenul tie dva festivaly, tak pri koncertoch Craniotomy na nich sa mi zdalo, že sa Lukášovi za bicími sem-tam „podarila“ nejaká chybička. Tak som tentokrát schválne naťahoval uši a musím podotknúť, že teraz to bolo čisté ako môj alkoholový test. Ako sa zvykne hovoriť, aj majster tesár sa utne. V tento večer však tesár vytĺkol zo svojho nástroja maximum. Na prvý zahraničný výlet tohto hlučného sviatku sme si odbehli s Holanďanmi Korpse. Je to iba pár mesiacov dozadu,...
Číhajúca Smrť na Garážach!
Že vraj bude v sobotu na Garážach číhať smrť… Hm, maximálne tak hudobná, pretože pod Prístavný most sa zídu kapely pohybujúce sa výhradne na death metalovom poli. Tak si ich teda vymenujme: Bloody Redemption (teraz im vychádza nový album, čiže sláva veliká), známe postavičky bratislavskej scény poskladané v kapele Funus, mladí porcovači Krudus a trošku na rozmedzí štýlov hrajúci Martinčania Abióza. 20. 8. 2022, Garáže pod Prístavným mostom, Bratislava Začiatok: 19:00 FB...
Pharmacist – Flourishing Extremities on Unspoiled Mental Grounds – Bizarre Leprous Production, 2022
Letné horúčavy, lesné požiare, sucho… Kde sa dá najlepšie pred všetkým týmto skryť? Predsa v mrazivom objatí oddelenia patológie. Smrad formaldehydu, precízna dezinfekcia všade naokolo a chlad. To znie ako rajská hudba pre všetky vaše zmysly. K tomu roztiahnuté záhradné kreslo, naliaty drink (vychladený ako inak, než v mraziacom boxe v ľadovom stisku nebožtíka) a túto idylickú atmosféru dotvárajúca hudba. Sú to zhruba dva roky, čo sa mi dostal do rúk debutový album kapely Pharmacist, ktorá sa obrátila v čase a priestore a zamierila si to niekam do Liverpoolu (resp. Ostravy) konca osemdesiatych rokov a začala vzývať staré nahrávky Carcass (resp. Pathologist). Prvý album Medical Renditions of Grinding Decomposition bol pre mňa ako zjavenie a točil som ho v tom čase neustále. Kapela rozhodne nezaspala (večným spánkom) na vavrínoch a v medzičase vychrlila šesticu splitiek (medzi inými aj s Expurgo, Fluids, či Golem of Gore) a nejaké to EP. Plnohodnotného nasledovníka sme sa dočkali až teda teraz v roku 2022 a moje nadšenie vzrastalo viac a viac, ako sa približoval dátum jeho vydania. Som z neho tak namäkko ako z jeho predchodcu? Odpoveď na to dajú nasledujúce riadky. Musím sa priznať, že všetky tie splitká som nepočúval a tak som nevedel kam a či vôbec sa kapela nejako pohne na svojej púti potemnelými chodbami, kde preblikujú rozbité neónky a na dverách na konci chodby visí nápis pathological goregrind. Istú indíciu mohol dať už obal, ktorý nezdobí iba jednoduchá koláž, ako tomu bolo minule (po vzore Reek of Putrefaction). Trošku sa s tým viac pohrali a ostatky nejakých neborákov uložili podľa trochu viac úhľadnejšieho a estetickejšieho vzorca. Dostala sa do podobných mantinelov aj samotná hudba? Keď na vás vybehnú úvodné tóny Accelerating Suppuration, tak si poviete, že všetko zostalo na pôvodnom mieste. Lenže chyba lávky, drahí pozostalí. To basové sólo som popravde nečakal (asi nejaký joeydemaiomanowarovský votrelec v štúdiu). Podobné prekvapenia pokračujú aj ďalej. Skoro až heavy metalové postupy a gitarové sóla (v Corpus Sonica ešte dajme tomu, ale to v Necromorph smrdí až pomaly Dream Theater) vcelku ozvláštňujú a tak nejako nadľahčujú celý goregrindový korpus (asi ako keď vmiešate do cesta bielkový sneh… hm, áno, to prirovnanie je presné). The Great Contractor zase drží pokope niečo ako pochodový rytmus. Titulná skladba odhaľuje aj čistý vokál (teda no, zbavený efektu, ale chrčí sa na spôsob Jeffa Walkera). Peroxide Engagement je zase pre zmenu akustická vybrnkávačka s melódiou nie nepodobnou zlovestnému úvodu South of Heaven od Slayer. Album uzatvára Nursery Aesthetics, ktorá na mňa pôsobí ako dve skladby v jednom. Zhruba do polovice sa drží goregrindu ako čert kopyta. Potom sa zlomí do svojej melodickejšej podoby a ja si nie som...
Brutálna nálož v čele s Devourment už onedlho v Bratislave!
Nadávali ste na teplo na festivaloch? Tak to si užijete klubový koncert. A to počítame všetci s tým, že to bude veľmi intenzívny koncert. Predsa len bájny Devourment naposledy aspoň na skok nakukli na starý kontinent pred zhruba tromi rokmi a do slovenského vnútrozemia pred dvanástimi rokmi, konkrétne do Žiliny. Takže celkom doba. Medzitým stihli vydať album Obscene Majesty, ktorý im prinavrátil korunu kráľov najbrutálnejšieho štýlu (v podstate im ju nikdy nikto nezobral). Samozrejme behom koncertu zabrdnú do histórie a my sa budeme môcť tešiť na rokmi overené šlágre z albumov Molesting the Decapitated, Butcher the Weak, Unleashed the Carnivore, či Conceived in Sewage. To na čo sa nebudeme môcť tešiť, je bubenícka hra Brada Finchera, ktorý sa tohto turné nezúčastní a nahradí ho Lille Gruber z Defeated Sanity. Brutalitu tohto večera dotvoria aj ďalšie bandy. Z USA sa okrem Devourment vo veľkom štýle dovalia taktiež nemenej kultoví Pathology, z Holandska výborní Korpse (nedávno ste ich mohli vidieť na Flesh Party), z Bieloruska neskutočne uši publika drviaci Extermination Dismemberment a domácu scénu budú zastupovať rokmi ošľahaní Craniotomy a nová krv na poli technickejšieho death metalu Cranial Void. 14. 8. 2022, Randal Club, Bratislava Začiatok: 18:30 Vstup: predpredaj 25€ https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/slaughter-farm-vol2/?fbclid=IwAR1_OWFBP416e4Hb2yhkNH0PDQkR2Og9Ih-wjPVViAkwFbEDp4nzjmMy7gc na mieste 30€ FB...
Joe Petagno: Viac ako len dvorný umelec Motorhead
Meno Joe Petagno je samozrejme detailne známe najmä fanúšikom Lemmyho celoživotného diela, teda Motorhead. Už na ich debutový album im vytvoril kultového maskota menom Snaggletooth a spolupráca medzi nimi trvala až po album Kiss of Death z roku 2006. O stvorení tejto kultovej postavičky povedal pred rokmi toto: „Snaggletooth bol vytvorený v roku 1975, do nie na neho veľmi pripraveného sveta. Mier a lásku nahradila nenávisť a vojna. Išiel som do knižnice v Chelmsforde, porozhliadnuť sa po nejakých zvieracích lebkách. Vytvoril som hybrid gorilej a vlčej lebky s nadrozmernými diviačími klami. Keď kapela uvidela výsledok, tak ich to vydesilo. Verte, alebo nie, ale v tých časoch ste nemohli dostať napríklad slušnú hotelovú izbu v tričku s týmto motívom. Značilo to totižto problémy.“ Joe Petagno sa narodil hneď 1. januára 1948 v americkom Portlande. Hovorí o sebe ako o samoukovi, aj keď navštevoval aj umeleckú školu v Los Angeles. Svoje diela tvorí old schoolovými technikami (akvarel, akryl, olej… v kombinácií s airbrushom). Do práce s rôznymi grafickými programami sa veľmi nehrnie, ale berie ich skôr ako nutné zlo. Dovtedy, kým sa stretol s Lemmym a svoj život posunul skôr smerom ku pomaličky nastupujúcej metalovej vlne, stihol vytvoriť niekoľko diel pre Led Zeppelin, Nazareth, či Hawkwind. No a my si tu zas a opäť rozoberieme desiatku albumov, vybraných mojim subjektívnym pohľadom. Nič viac dodávať netreba, poďme na to. Abominator – Subversives for Lucifer (2001) Túto kapelu si pamätám niekedy dávno zo Sparku, keď sa dal ten časopis čítať a bol pre mňa hlavným zdrojom informácií. Ešte si pamätám, že boli na dvojstránke so štýlovo spriaznenými Nemcami Mystic Circle (alebo to boli Bestial Mockery, už si nie som istý). Tam moje spomínanie končí. Abominator dal v roku 1994 dokopy bývalý bubeník Destroyer 666 Chris Volcano (a.k.a. Chris Broadway) a do dnešných dní v kapele funguje s parťákom menom Adrew Undertaker (a.k.a. Andrew Gillon). Teda funguje… Kapela je aktuálne uložená v hibernačnom spánku a hudobníci sa skôr venujú iným projektom. Cez Abominator sa prehnala celá plejáda hudobníkov s podivne drsnými pseudonymami (to ste si už asi stihli všimnúť). Stvorili päticu albumov (plus nejaké tie demá a kompilačky) a tým najvýraznejším je pravdepodobne práve Subversives for Lucifer z roku 2001. https://www.youtube.com/watch?v=ZdXH0k2d4TM Angelcorpse – The Inexorable (1999) Už neexistujúca kultovka a čo je smutné, tak trochu na nich začína padať tieň zabudnutia. Aspoň teda mne to tak príde. Ja ich mám však vo svojom rebríčku riadne vysoko. Reč je o bájnych Angelcorpse. Kapela zavesila svoje logo po tretíkrát na klinec v roku 2017 a vyzerá to tak, že tentoraz naposledy. Zostali tu po nich štyri albumy a nebudeme klamať, jeden lepší ako druhý....
Headbanger FM
- Headbanger_FM (28.4.2025 22:00) 28. apríla 2025
- Headbanger_FM (21.4.2025 22:00) 21. apríla 2025
- Headbanger_FM (14.4.2025 22:00) 14. apríla 2025
- Headbanger_FM (7.4.2025 22:00) 7. apríla 2025
- Headbanger_FM (31.3.2025 22:00) 31. marca 2025
