Dismember: Ako večne tečúci prúd death metalu
Dlho, predlho som sa nedostal k nejakému biografickému článku. A hľa, nastal ten čas. Konečne. Dnes vás zoberiem na výlet do Štokholmu. Nie, nepôjdeme obdivovať Vasa múzeum, katedrálu sv. Erika, či Skansen. Pozrieme sa na inú pamätihodnosť tohto mesta. Povedal by som, že takú, ktorá má stále možnosti sa nejakým spôsobom rozrastať. Ide o živé a dýchajúce hudobné teleso, menom Dismember (tie prívlastky som si overil cez leto naživo). Tak si rýchlo odbehnite na záchod (kto musí…), doneste si nejaké občerstvenie, pekne si posadajte do kruhu a strýčko Mrkva vám rozpovie jeden pekný a dlhý príbeh. Koniec osemdesiatych rokov. Prísľub čohosi vznikajúceho sa tiahne krajinou a niečo nepopísateľné je cítiť vo vzduchu. Či to takto cítilo aj zopár pubertálnych výrostkov zo Štokholmu, to si neodvažujem tvrdiť. Trojica +/- päťnásťročných faganov, menovite istí Fredrik John Estby, David Blomqvist a Robert Sennebäck, okrem pofľakovania sa po okolí a jazdenia na skateboardoch, našla záľubu aj ešte len v pomerne rodiacom sa štýle extrémnej muziky, ktorý dostal zlovestný názov death metal. Ako to už býva v takých nejasných snoch o „rockových hviezdach“, rozdali si úlohy a založili kapelu. Lenže prišla otázka z najzásadnejších – aké jej dať meno? Kde sa vzal, tu sa vzal zrazu nemalú úlohu v biografií kapely hral vrstevník troch vyššie menovaných galganov, počúvajúci na meno Nicke Andersson. Áno, ten Nicke Andersson, ktorý stál za kapelami Nihilist a Entombed (o hodne neskôr samozrejme aj za rockujúcimi garážovými rockermi The Hellacopters). Tento klučina vymyslel logo a aj samotné meno Dismemberizer. Že vám to nejako nevychádza? To isté si povedal aj Nicke, keď kreslil logo a na papier mu vyšlo iba Dismember a tak to už zostalo na veky vekov. Amen. Fred Estby spomína na tento pravek zhruba takto: „Nicke Andersson mal zo začiatku veľký vplyv na Dismember – vymyslel nám názov a vytvoril logo. Pôvodná verzia znela Dismemberizer, ale keďže mu došlo miesto pri kreslení, tak to okresal na Dismember. Boli sme v podstate traja chlapci so skateboardmi, s pár starými nahnitými gitarami, malou skúšobňou v pivnici mojich rodičov, s bezcennou bicou súpravou od Nickeho a 30 Wattovým zosiľovačom. David vtedy ani nemal vlastnú gitaru a tak mal požičanú moju. Boli sme partia deciek, ktorá fičala na Death, Slayer, Autopsy, Possessed, Vulcano, Schizo, Sarcofago a debute Sepultury.“ Z tých slov cítiť mladícke nadšenie a uhry na tvári. Fred ešte dodáva: „Dismemberizer (neskôr samozrejme bez izera (heh, Zdeněk by to mohol brať osobne…)) sme založili v apríli 1988 v zostave ja na bicích, David na gitare a Robert spev. Ja som pôvodne hral na gitare, ale keďže sme nevedeli zohnať bubeníka, tak som si zobral od Nickeho jeho staré bicie a naučil...
Krajiny Hmly vydali nový album s názvom Cez ostrie skál!
Krajiny Hmly – Cez Ostrie Skál – Werewolf Promotion Je to tu! Vydajte sa s nami formou príbehov o roztrieštených štítoch, volaní smrti, tajuplných lesoch obývaných mystickými bytosťami, búrkou, ohňom a ľadom na ceste k starej veži Cez ostrie skál! Týmito slovami uviedla slovenská kapela Krajiny Hmly svoj nový album vydaný v deň zimného slnovratu. Novinku „Cez ostrie skál“ nahrali v lete 2022 a o mix a mastering sa postaral DarkProd(www.darkprod.com). Cover a dizajn bookletu vyrobil SVJATOGOR (www.svjatogor.sk). Novinka vyšla aj na CD v poľskom vydavateľstve Werewolf. Nižšie nájdete odkaz na vydavateľa aj skupinu, cez ktorú určite môžete toto CD tiež objednať. Album je možné si vypočuť aj online na Youtube, či na Bandcampe. Vydavateľstvo www.werewolf-promotion.pl www.werewolf-webshop.pl Krajiny Hmly www.krajinyhmly.bandcamp.com https://www.facebook.com/krajinyhmlysk Playlist: 1. Do priepasti 2. Cez ostrie skál 3. Legenda o Sitne 4. Na križnych cestách 5. Lesovik 6. Z tisícich trónov 7. Pustina II. 8. Plameň už tíchne...
Besna zverejnila audiovizuálny singel „Neha“ na pamiatku Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha!
21. december 2022 – Slovenská post-black metalová kapela Besna zverejnila audiovizuálny singel „Neha“ na pamiatku Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha, ktorých 12. októbra 2022 z nenávisti zavraždil mladý, miestny, krajne pravicový terorista pred podnikom Tepláreň v Bratislave, kde sa stretávali ľudia z LGBTI+ komunity. Singel bol vydaný digitálne cez bandcamp kapely. Polovicu z tržieb venujú Iniciatíve Inakosť, organizácii, ktorá pomáha a podporuje LGBTI+ ľudí na Slovensku: inakost.sk Súčasťou piesne je animovaný videoklip s využitím techniky stop motion, ktorý vytvorili Tomáš Paulen a Veronika Štirblová. Videoklip je dostupný na Youtube kanáli Antifascist Black Metal Network. Vydanie singlu podporujú aj dve spriaznené zahraničné vydavateľstvá Fiadh Productions a Vita Detestabilis Records. Vydanie singlu Neha je súčasťou projektu Slovenská Tepláreň, združeného hnutia umelcov, priestorov a ďalších subjektov v reakcii na vyššie spomenutý zločin z nenávisti. Spoločnými cieľmi hnutia sú: Chceme vyjadriť spolupatričnosť rodinám a blízkym Matúša a Juraja, ktorí boli zavraždení z nenávisti v bare Tepláreň v Bratislave. Chceme vyjadriť úctu a rešpekt tým, ktorí z Teplárne vytvorili otvorené miesto na stretávanie sa slobodných ľudí. Chceme vyjadriť podporu LGBTI+ ľuďom. Chceme, aby bolo Slovensko krajinou, kde sa každý a každá môže cítiť bezpečne a kde je príslušnosť k akejkoľvek menšine prijímaná s rešpektom ako prirodzená súčasť spoločnosti. Chceme dosiahnuť zmenu legislatívy tak, aby zabezpečila plnohodnotný život všetkým ľuďom na Slovensku vrátane LGBTI+ menšiny. Nahrávanie: Roman Vrecník v Unknown Sound Studio Mix a master: Jakub Tirčo Video a dizajn: Tomáš Paulen a Veronika Štirblová Hudba: Besna Text: Martin Pinter Videoklip Youtube: Bandcamp: https://besna.bandcamp.com/album/neha Spotify – Pre-save: https://distrokid.com/hyperfollow/besna/neha Bandcamp: besna.bandcamp.com Facebook: facebook.com/BesnaBand Instagram: instagram.com/besna.band Mail: besna.band@gmail.com Artwork download link: Besna Neha Cover.jpg Tlačová správa...
Recenze – Godless Truth – Godless Truth (2022)
Jsme nejspíš posledním zinem, který si posvítí na Godless Truth v letošním roce, ale neviděla bych v tom problém, protože o tomto díle se bude mluvit asi ještě dlouho. Nechci tu příliš opakovat informace z ostatních recenzí (kterých jsem během roku načetla hojně, aniž by mě napadlo, že mi album přistane na bedrech také), takže úvodem jen stručně. Pokud jste se s těmito zabijáky ještě nepotkali, tak zbystřete, jedná se totiž o smečku z Olomouce, která je aktivní již od roku 1994 a od začátku se pohybuje v Death metalových vodách, avšak z brutálnějšího a zatěžkanějšího stylu došlo k tranzici do precizního Technického Death metalu po radikálním vyhozením všech členů kytaristou Švanym a nahrazením kompletně novými tvářemi. A ještě nutno dodat, že na tento self-titled kousek se od přechůdce Arrogance of Supreme Power čekalo 18 let, tudíž očekávání byla veliká a na místě. Kterým směrem si Godless Truth namířili vám již napoví jména hostujících muzikantů, kteří přispěli svým kytarovým umem, druhou skladbu obohatil Rafael Trujillo, který se nám v roce 2018 blýskl na albu Diluvium od technických mágů Obscura, a mimo to se hraní na kytaru věnuje i v rámci vzdělávacích institucí. Příspěvkem v osmé skladbě není nikdo jiný než Joe Haley, který to od roku 1999 táhne s Psycroptic a má hroudu dalších projektů. Musím se však přiznat, že forma, jakou pojali Godless Truth tento virtuozní typ hudby, mi je o něco sympatičtější než u dvou slavnějších zmiňovaných band, ti se totiž i přes nepopřitelnou techničnost pevně drží zapamatovatelnosti a větší stravitelnosti skladeb, žádná bezemoční kytarová honírna alá Yngwie Malmsteen či BrainDrill se nekoná. Toto album mi dělalo společnost během roku již mnohokrát a každý poslech probíhal prakticky stejně – u každé skladby jsem prohlásila, že je tou nejlepší, a to samé se opakovalo znova a znova, dokud jsem zmateně nekoukala, že se hrací čas naplnil, který je vskutku skromných 33 minut dlouhý. S odstupem času si však místo na výsluní našla trojice Bred in Greed, The Eyechain a RIP Cage. Při poslechu Bred In Greed jsem si naprosto vážně chrochtala, že to album The Sound of Perseverance je stejně strašně dobrý. Chybička se vloudila, nevadí. Nemá cenu zde pitvat každou skladbu zvlášť, to už stejně udělalo asi více rozvášněných recenzentů přede mnou, tak spíše vypíchnu kladné stránky. Za prvé: album je hravé po všech stránkách, pokud se bavíme o vokálech, nestřídají se tu pouze hluboké growly a Schuldinerovské ječáky, ale Adam si pěkně vyhravá s frázováním, a hlavně se nebál využít potenciálu více stop, které nejspíš nepostřehnete po prvním poslechu, ale další následné vám odkryjí, kolik se toho skutečně děje a nedají tak prostor omrzení. Za druhé: využití klavíru v RIP Cage je opravdu pohlazením...
Recenzia – April Weeps – Cataclastic – 2022
Ak ste niekedy nadobudli dojem, že koncept striedania čistého ženského spevu a extrémneho vokálu je prekonaný a už moc nemá čo povedať, mali by ste si vypočuť April Weeps. Je pravda, že tomuto štýlu vokálov urobili niektoré najmä gotické kapely dosť zlé meno, ale celkovo je negatívna povesť nezaslúžená. April Weeps z Dunajskej Stredy už majú čo-to za sebou, album Cataclastic je ich tretím zárezom, predchádzajúce Outer Calm, Pain Within a Comma boli prijaté minimálne veľmi dobre až výborne a mnohí určite od trojky očakávali veľké veci. Album bol nahratý v zostave N (growls, screams), Marta (čistý spev, screams), Mario (gitary), Archmage (gitary), Thomas (basa), Pitrs (bicie) a Stronghold (klávesy). Cataclastic má jednotiaci koncept vnútorného sveta dieťaťa/dievčaťa/ženy, ktorý je konfrontovaný so súčasným pokriveným svetom. Táto myšlienka je krásne prepojená s artworkom, ktorý zobrazuje nerasty pod mikroskopom a definuje odborné termíny z danej oblasti. A podľa toho sú nazvané aj skladby. Veľmi zaujímavý, originálny a dobre premyslený nápad. Detská hravosť, motív uspávanky, pokojný úvod s akustickou gitarou, klavírom a precíteným spevom, to je jednotka Igneous. Nálada sa však mení, nič nie je idylické ako sa zdá, atmosféra hustne. Táto premena neveští nič dobré a vy to hmatateľne cítite. Druhá Fundamental Ingressions opäť začne hravo, nevinne. Klavír, tvrdá gitara a growl, to je kombinácia, ktorá skvelo funguje. Z nálady skladby je jasné, že nie je všetko v poriadku, naopak, veci sa zhoršujú. Crossing the Waves, manipulácia, čistý vnútorný hlas a oproti tomu extrémny vokál ako hlas krutej vonkajšej reality. Brúsenie a leštenie diamantu je metafora tvorenia vnútorného sveta mladej ženy v Briolette Cut, ktorú korunuje krásny refrén. Jemne šialené, dramatické, teatrálne, ale uveriteľné a pôsobivé. Najtvrdšia Into The Mass Flow bez čistého spevu má black metalovú atmosféru a pri mikrofóne sa striedajú N aj Marta. Psychika dostáva zásadné trhliny (Ruptures), zúfalstvo sa stupňuje, niečo sa láme a zostáva len plač a zúfalstvo. Ťažká a beznádejná nálada ostane až do konca albumu, Cataclasis a Lithos už svetlo neprinesú. Posledný verš je rovnaký ako prvý v Igneous a kruh sa uzatvára. Mrazivo spracovaný psychologický námet, inteligentne a citlivo. Klávesy a gitary vytvárajú strhujúce motívy a v skladbách sa toho deje naozaj veľa. Aj keď by som neriešil texty, tak hudba pôsobí dramaticky a obrazotvorne. Rovnako aj basa a bicie sú skvelé. Vrcholom nahrávky sú vokály: dialóg N a Marty, growl a screamy proti čistému spevu. Marta niekedy naozaj kúzli, čo dokáže so svojím hlasom. Naozaj výborné! Nahrávanie a mix prebiehal u Petra Vávru, master vo Fascination Street Studios u Jensa Bogrena. Zvukovo je nahrávka ošetrená výborne, plný organický zvuk všetkých nástrojov aj vokálov, vo vhodných momentoch poriadne zatlačí a zahustí atmosféru. Na vizuálnej...