SPOTLIGHTS – Seismic – Ipecac Recordings 2017
aug23

SPOTLIGHTS – Seismic – Ipecac Recordings 2017

Brooklyn – časť New Yorku, čo je svetu známa predovšetkým vysokou kriminalitou, si metalový underground spája väčšinou s menami ako Life Of Agony, Biohazard, Carnivore či Type O Negative. V štvrti, ktorá počtom obyvateľov presahuje väčšinu európskych metropol, sa toho nájde určite viac, či už je to jazzová magorina Happy Place alebo sludgeové trio Bassoon. No a Spotlights – ďalšie trio, ktoré na seba svojou variáciou na post metal a shoegaze postupne, ale suverénne začína strhávať pozornosť undergroundového fanúšika. Album „Seismic“ vyšiel minulý rok na jeseň pod hlavičkou Pattonových Ipecac Recordings, no a keby som ho objavil rovno vtedy, s veľkou pravdepodobnosťou by sa stal mojím soundtrackom k danému ročnému obdobiu. Plíživé vokály surodeneckého  dua Sarah a Maria Quinterových pod stoner metalovo tvrdým základom, doplneným rôznymi ambientnými vsuvkami dotvárajúcimi obraz jesennej melanchólie – to všetko chytá post-metalového fanúšika za srdce. Nie pomaly a plynulo, ako hudba Spotlights, ale razantne a drži ako kliešť. Tu a tam človek počuje riffovú výbušnosť Mastodon, naliehavosť Nine Inch Nails z obdobia okolo albumu „With Teeth“ či rozťahanosť Neurosis a ranných Melvins. Spotlights to všetko podávajú vo vlastnom kabáte a tak si post-metalový fanúšik, nadobúdajúci pocit, že tento žáner je v podstate vyčerpaný a (mierne povedané) blúdiaci v kruhu , bude pri hudbe Brooklynskeho tria chrochtať blahom. Obsah, nie forma. Pravidlo,  na ktoré mnoho post-sludge-stoner-doomových spolkov zabúda. Ono nestačí čo najviac spomaliť a nechať doznievať akordy pomaly niekoľko minúť. Ešte horšie je, keď to tá ktorá kapela robí vedome a samoúčelne (z tohto dôvodu som nikdy nepochopil napríklad obľúbenosť Amenra – sorry). Pri Spotlights skrátka cítite tu číru spontánnosť a nenútenosť. Najmä v atmosférických pasážach mi evokujú Broadrickových JESU, len s tým rozdielom, že hudba trojice je riffovo otočená viac k stoner vetvi. Každopádne bod k dobru. Úvodná titulka „Seismic“ začína pomalým klávesovým introm, ktorá sa vezie takmer do druhej minúty, kedy výbušne nastúpi celá kapela. Surfovanie na vlnách hypnotických riffov nás sprevádza takmer počas celej skladby, so skrytými vokálmi súrodencov Quinterových, ktoré sú tu štylisticky ladené skôr smerom k Deftones (avšak naštastie v tónine – sorry Chino). Aj pri dĺžke skoro 6 minút pôsobí táto skladba skôr ako intro – predzvesť vecí nasledujúcich. V „Learn To Breathe“ totiž Spotlights trochu prikúria pod kotlom, a to na špinavší stoner rockový spôsob. Človeku hneď vlezie na um asociácia s legendami Kyuss. Po krátkom upokojení však kapela nahodí ešte väčší drajv, ktorému kontrastuje jemný vokál Maria Quintera. „The Size Of A Planet“ či „Ghost Of A Glowing Forest “sú oproti tomu rozťahaný post metal, riffový a zároveň melodický, kde sa neubránim spomienkam na prvé dva albumy JESU.  Ťažko tu rozoberať skladbu za skladbou, „Seismic“ totiž funguje najmä ako celok. Celok prepletený snovou atmosférou, rockovou až metalovou výbušnosťou, tichými ambientnými plochami a kde všetky tieto ingrediencie rozpovedávajú podmanivý príbeh. Oddeľovať ho medzi oných jedenásť kompozícií je ako...

Čítaj ďalej
10. ročník festivalu Gothoom festivalu sa rozrastá o ďalšie spolky.
aug22

10. ročník festivalu Gothoom festivalu sa rozrastá o ďalšie spolky.

10. ročník nášho Gothoom festivalu sa rozrastá o ďalšie spolky. Nadišiel čas rozšíriť zostavu, ktorá sa o necelý rok stretne pod revišťskou zrúcaninou o ďalšie mená. Ako prvých si na zoznam zapíšeme perverzných satanášov od susedov. Svoju špeciálnu šou k nám totiž prinesú deathblackoví Rakúšania BELPHEGOR. Helmuthova družina nám predvedie svoju overenú kombináciu diabolských nárezov a ťažkých a hutných stedných temp, ktoré nie sú o nič menej zlovestné. Z rovnakého železa no zároveň úplne iní sú ich kolegovia z HATE. Kedysi jasní zástupcovia priamočiareho poľského death metalu. Dnes už o niečo temnejší a blackovejší, striedajúci nekompromisnosť s výpravnosťou v podobe štruktúrovaných skladieb. To, že si REVEL IN FLESH požičali názov z piesne z debutu od Entombed vám môže napomôcť predstaviť si, akým smerom idú vo svojej vlastnej tvorbe. Drvivý old school death metal obklopený mohutnými gitarovými stenami, no bez toho, aby zabudol na chytľavosť a melódiu. Ukrajinci KZOHH prinesú mimoriadne experimentálny pohľad na black metal, ktorý je len jednou z mnohých vrstiev ich znepokojivej zvukovej koláže prepletenej nitkami metalového extrému, ambientu a až rituálne pôsobiacich momentov. Toto bude naživo určite mimoriadne vťahujúci zážitok. UERBEROS vydali svoj debut, „Tormented by Faith“ minulý rok a dnes sú už súčasťou stajne našich domácich Immortal Souls Productions. Ich hudba je tým, čo už bolo spomínané a to je čistý priamočiary death metal poľského strihu. Nepochybujeme, že naživo to bude valec ako sa patrí. BELPHEGOR, HATE, REVEL IN FLESH, KHOZZ a UERBEROS na Gothoome 2019!   BELPHEGOR: HATE: REVEL IN FLESH: KZOHH: UERBEROS: Ďalšie informácie: http://www.gothoom.com/festival/novinky/temnota-na-gothoome-2019.html FB Event: https://www.facebook.com/events/545186199210127/ Text: Gothoom...

Čítaj ďalej
Recenzia – Constans Compromissum – I´ll break you – Support Undergroud – 2018
aug20

Recenzia – Constans Compromissum – I´ll break you – Support Undergroud – 2018

Neustále kompromisy – Constans Compromissum. Stretávame sa s tým každý deň, úmyselne, či neúmyselne, a nielen v hudbe. Bojujeme, až kým nás nezlomia, alebo sa vydáme cestou apatie, lebo nevidíme zmysel bojovať. Dalo by sa ďalej pateticky pokračovať, ale poďme radšej rozobrať nahrávku. Ešte predtým však dovoľte krátky úvod, ako som sa dostala k tejto kapele. Niekedy v januári mi v schránke pristál email, kde mi písal jeden z členov. Samizdatové vydanie na Bandzone som si hneď vypočula a hudobne ma materiál zaujal. Neskôr vzniká aj rozhovor, pretože Constans Compromissum (ďalej ako CC) veľmi nebol v povedomí, veď aj ja som sa o nich dozvedela len vďaka emailu, ktorý mi napísali. Vedela som, že skupina hľadá vydavateľa a tak som si počkala na vydanie u Support Underground, ktorý si CC zobral pod svoje kopytá. Tentokrát mi v poštovej schránke v júli pristálo reálne CD, a ja sa teším, že si pustím hudbu z tohto nosiča. Predsa len tie digitálne verzie nemajú pre mňa také čaro ako CD. Takže toľko k môjmu zoznámeniu s CC. Mám rada, keď zvyknú mať albumy štruktúru, poprípade koncept. V prípade CC nechýba usporiadanie. Na začiatku vás do deja uvedie nestarnúca klasika – intro. Spolu s introm sa môžete s hudbou CC zoznámiť na 37 minútach v 10 skladbách (ak počítam aj intro). Nasledujúca skladba s názvom „Just three words“ už začne bez milosti, bez kompromisov. Album vás postupne prevedie svetom melodického death metálu plného lyrických riffov. CD oplýva melódiami, ktoré samozrejme ťahajú hlavné gitarové linky. Práve gitarové melódie sú podľa môjho názoru nosnou stavbou, ktorá dodáva CC punc originálnosti na slovenskej scéne. Ako som už napísala, počujem hlavne vplyvy old school death metalu, s melódiami, ktoré sa zarývajú do hlavy. Po vokálnej stránke je odvedená výborná robota. Takmer všetko je zrozumiteľné, frázovanie naozaj na úrovní. Spevy sa držia skôr v chrapľavých hĺbkach, no objavuje sa aj škrek. Priznám sa, že tento typ vokálu som už dlhšie nepočula medzi slovenskými skupinami. Najbližšou paralelou sa mi zdá byť Vesperov vokál v Depresy. Bicie sa držia v stredných tempách, ale vedia aj poriadne prikúriť. Príkladom môže byť napríklad záver skladby nazvanej „The Witch“ aj iných kúskoch. Basa podľa mňa nemá až také výrazné postavenie, ako gitary a spev. Vzhľadom na okolnosti, ktoré boli spojené s produkciou debutu si myslím, že výsledok je po zvukovej stránke veľmi solídny. Viac o tejto téme sa dočítate v našom rozhovore. Nedá sa povedať, že by bol zvuk nejako výnimočný, ale určite nie je rušivý žiadny z nástrojov. Novinka je na debut veľmi vyspelou záležitosťou, ale niet sa čomu čudovať, pretože gro tvoria hudobníci, ktorí si už niečo odohrali. Samostatná kapitola je cover a texty. Bola som sklamaná, pretože texty som nenašla. Viem, že túto časť niektoré skupiny nepovažujú za dôležitú, ale ja osobne...

Čítaj ďalej
Koncerty v Brne a v Kyjove tento týždeň
aug20

Koncerty v Brne a v Kyjove tento týždeň

Agentúra Enemy Booking už zajtra ohlasuje dva koncerty na Morave – v Kyjove a Brne.Informácie ku koncertom nájdete nižšie a použité sú dostupné informácie, ktoré nájdete aj na FB Udalostiach. Začnime teda Brnom: ★★ ENEMY BOOKING PRESENTS ★★ Death Metaloví Cognitive přijedou na konci léta opět do Evropy! Nebude chybtě také koncert v Brně! Informace budou postupně doplňovány Cognitive FB: https://www.facebook.com/Cognitivenj/ YT: https://www.youtube.com/watch?v=njcRo2rGfGk Phylactery FB: https://www.facebook.com/phylacteryband/ YT: https://www.youtube.com/watch?v=XAtaAKwI40M Line up 20:00 – 21:00 – Phylactery 21:00 – 22:00 – Cognitive Vstupné: 150 Kč FB Event: https://www.facebook.com/events/163795131158264/ Kyjov: A Night In Texas (Austrálie, deathcore) „I, Godless“: https://youtu.be/-TNyaPPis8E „Satan’s Upheaval“: https://youtu.be/E6CaIG8WSRg CABAL (Dánsko, blackened deathcore) „Innocent Blood“: https://youtu.be/FTzUJHGl-JA „Blackened Soil“: https://youtu.be/6vUN1bZSvKg DTHRNR (Dánsko, beatdown/prog.-deathcore) „Sorry“: https://youtu.be/hEtqDl6wbNg „Constant Battle“: https://youtu.be/NHNkgKKrn-A Beneath An Obsidian Sky (Francie, Deathcore) „Leviathan“ https://www.youtube.com/watch?v=tKbEDAN8uK4 Line up 19:00 – 19:30 – DTHRNR 20:00 – 20:30 – Beneath An Obsidian Sky 21:00 – 21:30 – CABAL 22:00 – 23:00 – A Night In Texas Vstup: 220 Kč pouze na místě >>> Pro další info a aktuality sleduj tenhle event.. FB Event:...

Čítaj ďalej
/RETRO/ PANTERA – The Great Southern Trendkill – EastWest Records 1996
aug20

/RETRO/ PANTERA – The Great Southern Trendkill – EastWest Records 1996

Nebyť jedného pošuka so zbraňou, dnes by Dimebag Darrell oslávil 52 rokov. Pojem Pantera tohto roku však nadobudol ešte tragickejší rozmer, keď 22.júna podľahol jeho starší brat Vinnie Paul a.k.a. groovová mašina za bicími, infarktu. Dlhé slohy o význame tejto texaskej šeľmy sú nosením dreva do lesa, avšak nikdy nie je od veci si pripomenúť túto kométu, ktorá zažiarila v 90-tých rokoch nevídane jasno a aj keď veľmi rýchlo zhorela, stihla redefinovať metal do takej miery, že by sme sa kľudne môhli baviť o tomto žánri „pred“ a „po“ tejto kapele. V súvislosti s Panterou je pre mňa teda dosť náročné vybrať len jeden album na rozbor, keďže ide o kapelu na ktorej som vyrastal a ktorej vďačím za to, že v centre môjho záujmu je a zostala najmä tvrdá gitarová muzika.   Odhliadnuc od  tvorby Pantery v osemdesiatych rokoch, nenachádzam v ich päťdielnom portfóliu z rokov deväťdesiatych jediný slabší zápis. Dokonca aj „Cowboys From Hell“ v skúške časom bez problémov obstojí, nestarnúca dávka zdravej agresie „Vulgar Display Of Power“ znie  rovnako nekompromisne ako v roku 1992 a v ešte väčšej miere to platí pre mäso s názvom „Far Beyond Driven“. Zostáva „The Great Southern Trendkill“ a „Reinventing The Steel“. I keď sa druhým menovaným Pantere nepodarilo redefinovať metal, ako to malo vyplynúť z názvu, išlo o poctivú porciu divočiny Made In Texas. Prvý menovaný zostáva stále tou najdeprimujúcejšou kapitolou, ktorú kapela počas svojej existencie zažila. Vzájomné vzťahy sa horšili, frontman Phil Anselmo, zaháňajúci bolesť chrbtice heroínom, sa čoraz viac vzďaľoval a odcudzoval svojim spoluhráčom a celý proces nahrávania nakoniec prebiehal tak, že keď producent Terry Date skončil s nahrávaním nástrojov trojice Dimebag Darrell – Vinnie Paul – Rex Brown v Texase, odobral sa za Anselmom do New Orleans dorobiť vokály. Samotný Anselmo sa vtedy nachádzal v štádiu osobnostného rozkladu, ktorý sa neskôr len prehlboval a zreteľne sa podpísal aj na textovej zložke albumu. Mimo to, že texty pojednávali o užívaní drog, si frontman kapely dosť ostro vyventiloval vlastnú frustráciu nad trendovo prelietajúcou Amerikou, hudobnými kritikmi, ktorí majú pocit, akoby bolo v ich moci rozhodovať o tom čo letí a čo nie, hudobnou aj nehudobnou žurnalistickou obcou, voči ktorej si nikdy nevedel vytvoriť hrošiu kožu a aj dianím v metalovej komunite. Na samotnom turné k „The Great Southern Trendkill“ mimo iné nosil tričko s nápisom „neznášam alternatívnu hudbu“ a jeho drogami a alkoholom poháňaná myseľ sa nejeden ráz otáčala k publiku s niekoľkominútovými príhovormi, kde si bral servítku pred hubu omnoho menej než v minulosti. „Mimochodom, páči sa Vám nová Metallica (mysl. Load)? Samozrejme že nie, inač by ste neboli na našom koncerte!!!“ Aj skrz fakt, že z Anselma bola vtedy neriadená strela, čo vyvrcholilo predávkovaním po koncerte v Dallase roku 1996 a že osobné vzťahy členov neboli práve ideálne, po hudobnej stránke boli stále na jednej lodi a ich cieľ bol jasný – ísť proti prúdu a nahrať ten najnasratejší, najohavnejší, najtvrdší a najnekompromisnejší album...

Čítaj ďalej