Mastodon – Curl Of The Burl

Zverejnené v aug 23, 2011

Hate Eternal – Lake Ablaze

Zverejnené v aug 23, 2011

Fleshgod Apocalypse – Agony

Zverejnené v aug 18, 2011

Kapela jasne naznačila svoje ďalšie smerovanie už na predchádzajúcom EP Mafia (zrejme až na ten masívny nával symfonickej pompéznosti), ktoré sa nieslo stále v duchu vysoko technickej a rýchlej hre na nástroje s pribudnutím veľmi vysoko položených čistých spevov. I preto, ale tiež kvôli debutu Oracles, bol zrejme každý priaznivec extrémneho metalu zvedavý čo táto talentovaná pätica talianskych tech death symfonistov vyprodukuje. Úvod novinky Agony sa nesie v hororovej atmosfére symfonicko inštrumentálneho intra Temptation, ktorého náladu zmení doprovodný bojovo naladený rytmičák, ktorého začnú dopĺňať melódie až príliš nápadne podobné tým, ktoré inak sprevádzajú Jacka Sparrowa na jeho morských dobrodružstvách. Plavbu vám však nekompromisne preruší hneď nasledujúca skladba The Hypocrisy (všetky názvy skladieb na albume, vynímaje úvodnej a záverečnej inštrumentálky sa pýšia anglickým členom „the“), ktorá svojou maximálnou dominantnosťou bicích pripomenie niekdajší album Dimmu Borgir, Puritanical Euphoric Misanthropia (ďalej už len ako, PEM). Toto spolu s nervy drásajúcim tremolom vo vzájomnej paralele a tempe minimálne 280bpm za minútu podlamuje kolená aj najskalenejším. Výraznosť bicích nie je jediný element ktorý vám pripomenie éru albumu PEM od DB, čistý vokál, resp. falsetto Paola Rossiho vám určite v nejednom momente bude evokovať (aj kvôli elegantnosti akou bol do hudby zakomponovaný) ICS Vortex-a. Taktiež sa neviem zbaviť pocitu pri počúvaní záveru skladby The Deceit či úvodu skladby nasledujúcej, The Violation, že sa jedná o silné ovplyvnenie klasickou hudbou. A to konkrétne dielami velikánov ako Čajkovskij či Vivaldi kedy sláčiková zložka neznie ani tak hororovo a zlovestne, ako skôr nadnesene a vážne. A naopak klavírny podklad nesúci sa celou skladbou The Forsaking by bez väčších problémov zapadol na počin akým bol napríklad Cruelty and the Beast. A na záver sa pripravte na klavírny epilóg Agony, ktorý sa nesie v mierne potemnelých, za to jemných melódiách, ktoré vás unášajú v kolísavom tempe preč od toho všetkého čo na vás neúprosne útočilo poslednú trištvrte hodinu. Čo kapele musím vytknúť je, že vytvorila obrovskú masu zhluku v ktorej sa nie je vždy jednoduché orientovať. Bicie otriasajú všetkými skladbami, gitary sú síce počuteľné, ale ťažko sa v nich číta, čomu nepomáha ani nával sláčikov hlavne v niektorých momentoch. To sú však muchy produkcie a kapela má za sebou vlastne len druhý dlhohrajúci počin, takže zďaleka nie je nič stratené. Na druhú stranu sa však v tých lepšie zvládnutých momentoch dočkáte prekrásnych gitarových či vokálnych melódií, ktoré podmaňuje symfonická zložka. Zo strany kapely došlo k jasnému skladateľskému posunu. Je však otázne či sa dá hovoriť o prekonaní debutu, ktorý latku položil vysoko. I keď album na mňa spravil dojem, nepriniesol nič prevratné, skôr by som povedal, že vzdal hold tým ktorý sa v symfonických vodách pohybujú už dekádu či viac....

Výhercovia v súťaži GOTHOOM & ECT fest

Zverejnené v aug 17, 2011

V spolupráci s organizátorom festivalu GOTHOOM & ECT fest sme si pre vás pripravili súťaž o jednu vstupenku na tento festival, tričko tohto festivalu a CD kapely Brainscan. Výhercovia v súťaži GOTHOOM & ECT fest sa stávajú: Vstupenka: Jarmila Gasparikova Falbova Tričko: Lukáš Bukáčo Polák CD: Ejka Bakken Majerová Výhercom gratulujeme a prosíme nech potvrdia prevzatie výhier na festivale tu ďakujem. Viac informacii o tomto festivale...

Scale The Summit – The Collective

Zverejnené v aug 8, 2011

Scale the Summit sú u nás pomerne neznámou, za to vysoko technicky inštrumentálnou záležitosťou z juhu Spojených štátov. Títo hudobníci kĺbia progresivitu kapiel ako Cynic či Exivious, ako aj fusion techniky a postupy velikána elektrickej gitary, Allana Holdswortha. Nemožno tu však hovoriť o bezduchom plagiátorstve, ale o mozaike neskonalých tónov a variácií. Kapela prešla svojou evolúciou a inštrumentálne sa vždy vyvíjala. O čo je ale ich posledný album „The Collective“ najviac odlišný od predchodcu, je zrejme nálada. Napriek tomu, že albumu nechýbajú momenty, ktoré tvorili aj ich predchádzajúcu tvorbu, atmosféra sa zdá byť dusnejšia a jemne pochmúrnejšia. Nie som si istý, prečo tento album vytvára takéto pocitové rozpoloženie, vzhľadom k tomu, že sám osebe nie je „temný“. Myslím si, že je len menej „veselý“ či inak povedané, vážnejší. Páni zrejme dospeli nielen po stránke muzikantskej, ale i ľudskej. Pre kapelu obvyklé sedem a osem strunové gitary tvoria nezameniteľnú kulisu ich hudby. Akustické vybrnkávanie, príklepy, ktoré nápadito a s chirurgickou presnosťou vkladajú do skladieb, pričom vytvárajú neopísateľné inštrumentálne eposy. Hudba je adekvátne technická, nestratíte sa v komplikovaných riffoch, jazzových akordoch, práve naopak, omotajú si vás okolo prstov svojimi nádherne sa nesúcimi fusion/Petrucci/Masvidal sólami a vyhrávkami. Začínam mať pocit, že najťažšie na celej záležitosti recenzovania týchto moderných nadaných kapiel, je vytknúť im určité negatíva. Ešte keď sa jedná o vášho favorita. Ale keďže by som mal byť nestranný, kapele vytýkam najmä pasáže, ktoré sú až príliš ovplyvnené typickými postupmi interpretov, ktorých uvádzajú ako inšpiráciu. Osobne si myslím, že svojho albumového predchodcu neprekonali, ale v istých smeroch sa mu aspoň priblížili, možno i vyrovnali. Nič to ale nemôže zmeniť na fakte, že ak ste priaznivcom kvalitnej inštrumentálnej muziky, toto je kapela určená presne pre vás. Tento „kolektív“ inštrumentalistov určite nesklame. 8/10 Tomáš „The Collective“ 01. Colossal 02. Whales 03. Emersion 04. The Levitated 05. Secret Earth 06. Gallows 07. Origin of Species 08. Alpenglow 09. Black Hills 10. Balkan 11. Drifting Figures WEB: Official,  Facebook, ...