Recenzia – NYMPHA – „Time for Memories“ (Vlastná réžia, 2015)
Ako vlastne vzniká názov pre kapelu? Možno niekto z kapely príde so skvelým nápadom, ktorý sa mu prisnil v psychedelickom sne. Reálnejšie to však býva tak, že vznikajú rôzne skomoleniny názvov s rôznymi príponami, prípadne sa priamo dosadia obľúbené postavy z kníh či filmov. Napríklad také brutal death metalové kapely to majú pomerne jednoduché – nájsť nejakú ohavnosť, pridať na koniec –ctomy alebo –psy (čo sa viac hodí) a je o brutálnosť naviac. Najťažšie je však nájsť názov, ktorý svojou podstatou priamo vypovedá o hudbe svojho tvorcu. Popradčania NYMPHA zarúbali do živého. Ako je táto bájna postava večne mladá a skrášľuje svojou prítomnosťou lúky či okolité hory, tak aj hudba Popradčanov pôsobí ako prechádzka začarovanou krajinou plnou rozkvitnutých lúk a hustých lesov. Dozrel čas pozrieť sa do ich sveta. Pútavý (klavírny) podmaz, vľúdne (akustické) gitary a prekrásne zafarbená basa – a ani neviete ako, ocitnete sa v ich kúzelnej zemi. Krajina vám sama otvorí dvere a potiahne za ruku. V čarovnom svete sa stretnete s rôznymi temnými postavami či krásnymi vílami a prejdete ťažkými terénmi a hlbokými priekopami alebo vám oči (v tomto prípade uši) zvlhnú nad pohľadom na kryštálovo čisté jazerá a pestrofarebné lúky. Postačí pár tónov a ste tam. Atmosféru cítiť všade vôkol. Vytvorenie sveta pomocou hudby je ich najväčšie kúzlo! Nestáva sa to často (možno u technických death metalových kapelách alebo pri jazze), ale práve basová linka najviac upúta vaše uši. Je prekrásne zafarbená, skvelo zakomponovaná a prívetivo buble. Niekedy mi celá pozornosť spočinie len na ňu a zvyšok mi potom akosi uteká. Nie je to tým, že gitary, podmaz či spevy (to už vôbec nie) vám neprídu zaujímavé, ale basa ich tromfne aspoň o jednu ligu. Ako som načrtol, v našej krajine nájdeme kopu čudesných a pozoruhodných postáv. Vílu s čistým (až popovým), no však bojazlivým vokálom. Naše citlivé stvorenie pôsobí veľmi opatrne a zľaknuto, ako keby sa bála, že spraví chybu, tak všetku sústredenosť venuje kontrolovaniu sa a tým to naberá dosť kŕčovitý dojem (hlavne pri „Miles Away“). Zato temné postavy, hlavne z hájov smrti a čiernoty, pôsobia prirodzene a svoje role si užívajú naplno. Black metalový škrekot ako keby patril zhnisanému a veľmi starému škriatkovi, zato death metalový growl svojou hrúbkou pripomína lesného (a veľmi mocného) trolla. Do cesty nám vstúpi aj svižný junák (po našom čistý mužský vokál), ktorý veľa neporiadku neurobí, no pritom nám stretnutie s ním zostane v pamäti („Kein ‚N ‚Abel“). Okrem čarovnej krajiny majú Popradčania v rukáve ešte jeden trik – nezaškatulkovanosť. Pozoruhodné zmeny temp, ale aj nálad, či postupov, nám môžu povedať, že sa máme pozerať do progresívnych vôd. Keď už chceme ísť hlbšie, tak sa stretneme...
Recenzia – MORNA – „Nuisance“ (Vlastná réžia, 2015)
Poniektorí muzikanti si vystačia s jedným nápadom a vytvoria z neho dlhohrajúci album. Taktiež existujú prípady, keď je tých nápadov celá hromada a stále to nestačí ani na jednu pieseň. Ako to býva často, aj v tomto prípade platí, že najlepšie ísť strednou cestou. Nápady sa síce môžu presýpať zo zásuvky, no skutočný muzikant si musí vybrať len pár „vyvolených“, ktoré skutočne stoja zato, aby boli odmenené zhmotnením. Plné zásuvky nápadov majú taktiež aj Novodubničania MORNA. Pekná plejáda sa im už vysypala na debut „A Tale of Woe“ a ďalšia várka už skáče do stupníc a tónov. Výsledkom je druhý počin „Nuisance“. Prebrali poriadne svoje poličky a zásuvky s nápadmi, či brali všetko, čo im spadlo do rúk? Poďme to potriediť! Podobným spôsobom by to mohli brať aj chalani a riadiť sa heslom: „Niekedy je menej viac“. Pri počúvaní mi je jasné, že sa zásuvka nedala zavrieť a motívy vypadávali sami od seba. Najlepšie je v tom prípade zobrať metličku a pár ich vyhodiť. Práve očistu potrebuje ich hudba ako soľ – pozametať, potriediť a dať tomu ľahkosť. Občas mi to príde až strojovo nasekané na seba (podľa daných učebníc) a umelé, čím sa vytráca „duša“ muziky. Niekde sa neúčelne naťahuje („To Think Alone“), chvíľami je tých nápadov až zbytočne veľa („Deceiving Gleam“ či „Trollkarlens Dikt“) a potom sa stráca pozornosť a poslucháč nevie, kde je. Na druhej strane nemôžem len haniť, hneď prvá – „Life After Heroes“ ukazuje zlatú strednú cestu. Úmysel vymaniť sa z tieňa OPETH je už viac počuteľný, ako to bolo pri debute. Duch stále straší v skrini, no postupy už vypadávajú zo švédskych učebníc. Nemôžeme taktiež zabudnúť, že nielen OPETH, ale aj takí EDGE OF SANITY či BARREN EARTH hrajú celkom výraznú rolu v ich celkovom zvuku. Melodika niektorých pasáží, rytmika, sekačky a vyhrávky sú dosť ovplyvnené touto trojicou. V závere nahrávky objavíme aj prvok z úplne odlišnej sorty, začiatok „End Of Imbroglio“ si požičali z dielne TOOL, čím ich hudba naberá iný šat. Pozitívom však je, že svoju knihu začínajú písať vlastným písmom a používať osobitné kontúry. Boj medzi tvrdou a jemnou stránkou vyhráva práve tá drsnejšia. Gitary majú poriadne grády, režú do sluchovodov, sekajú a celkovo drvia stopáž. Growling ide podľa svojich švédskych vzorov, čiže má poriadnu hĺbku a značnú silu, čo v kombinácií s death metalovými riffmi vytvára smrtiacu jazdu. Keď sa však hudba preladí na jemnejšie vlny, tak sa raz ocitneme na vesmírnom výlete so štipkou psychedélie, alebo prisadneme k dôvernej spovedi. Pôsobí to pohlcujúco, vrúcne a vytvára to citlivú atmosféru. Čistý vokál ešte potrebuje svoje hrbolčeky vyšmirgľovať, odobrať kŕčovitosť a dať tomu voľnosť. Taktiež si treba dať pozor, aby...
Recenzia – Nával EPčiek alebo štyri kúsky dvoma hltmi! Časť druhá.
V poslednej dobe sa roztrhlo vrece plné zaujímavých nahrávok z našej domácej úrodnej pôdy. Dnes pozbierame úrodu z poľa, kde nám vyklíčili nízke a krátke rastliny so šťavnatými plodmi. Tento zber EPčiek nám predstaví pestrú paletu žánrov. Zo začiatku sme si pochutnali na svojskom hardcore v podaní FISHARTCOLLECTION a druhý chod patril moderným maniakom ROTTING GUTLESS CORPSE. Teraz je čas na temné sústo – MACHINA BAPHOMETA a ako dezert si dáme death metal z Martina – BLOODCUT. Poďme sa teda najesť do sýta! MACHINA BAPHOMETA – „On The Ruins Of Empires“ (Mor Ho! Productions, 2015) V Kežmarku sa z pekelných ohňov zrodila temná záležitosť. Zálusk si predovšetkým robia na vaše sluchovody dvaja démoni, ktorí svoje temné proroctvo vypúšťajú na povrch zeme v podobe názvu – „On The Ruins Of Empires“. Black číreho zrna, melodikou zahľadený do severských vrchov a hôr (najbližšie majú k IMMORTAL), priamou silou a rutinnými postupmi. Záhubu uší spôsobia hlavne pôvabné a vábivé melódie. Hravosť a celková vyšťavenosť každého nápadu vytvára pri prvých dvoch skladbách silnú divíziu zla. Či už si zoberieme vygradovanú melódiu na konci titulnej „On The Ruins Of Empires“ alebo šikovne vsunutú vyhrávku uprostred „Black Hole“. Každý jeden motív je sám o sebe veľmi pútavý a zanechá silný dojem. Postupy nevystrkujú rožky práve v inovácii, ale ich ohýbanie na všetky strany spôsobí, že pieseň naberá svoju tvár a nezapadne prachom kopou iných démonských pospevov a vyšľapáva si vlastnú cestu. Zvukovo ide na black metalové pomery o celkom čistú záležitosť. Každý motív je čitateľný, zľahka zahalený jemným šumom a vygradovaný. Niet nástroja, ktorý by šiel na úkor druhého. Samozrejme, ak to berieme v rámci žánru a nehľadáme umelé nahrávky, ako často produkuje „djent“ alebo špinavosti z grindových pivníc. Zlom nastáva pri inštrumentálnej skladbe „New Beginning“, ktorá je príliš rozťahaná. Ako intro pred začiatkom albumu by jej to slušalo oveľa viac. Občas netreba brať všetko, ale skúsiť nájsť zaujímavú časť a okresať ju na prijateľnú dĺžku. Záver temného diela uzatvára cover od českých klasikov ROOT v podobe „Pieseň pro Satana“. Oproti pôvodnej verzii ide o dravejší ťah na bránu, väčší blackový feeling a celkovo viac vynikne ústredný riff. Keby som bol samotný Satan, tak z úst MACHINA BAPHOMETA mi táto pieseň príde oddanejšia! Hodnotenie: 7,5/10 Link: https://www.facebook.com/machinabaphometa BLOODCUT – „Remains Of The Deceased“ (Vlastná réžia, 2015) Od čiernych zákutí sa prenesieme na pôdu kovu smrti. Podobne ako pri predchádzajúcej recenzii pôjde o metal pomerne starý, práchnivý, no stále zaujímavý a hodný oprášenia. Martinská dvojka, svojho času zredukovaná do jednočlennej zostavy (dúfam, že čoskoro sa to zmení) má zálusk práve v old school death metale. Celá ich hudba stojí na chrapľavých, rezavých a preťahovaných riffoch prevažne...
Recenzia – Nával EPčiek alebo štyri kúsky dvoma hltmi! Časť prvá.
V poslednej dobe sa roztrhlo vrece plné zaujímavých nahrávok z našej domácej úrodnej pôdy. Dnes pozbierame úrodu z poľa, kde nám vyklíčili nízke a krátke rastliny so šťavnatými plodmi. Tento zber EPčiek nám aj predstaví pestrú paletu žánrov. Zo začiatku si pochutnáme na svojskom hardcore v podaní FISHARTCOLLECTION, druhý chod bude patriť moderným maniakom ROTTING GUTLESS CORPSE, temné sústo nám do úst vložia MACHINA BAPHOMETA a ako dezert si dáme death metal z Martina – BLOODCUT. Článok bude rozdelený na dve časti, aby ste toho naraz nemali veľa a nezadrhli sa, každopádne, sľubujem, že po týchto malých chodoch určite nezostanete hudobne hladní! FISHARTCOLLECTION – „Pretlak“ (Vlastná réžia, 2015) Aby sa nám žalúdok hneď zo začiatku prebudil, tak si pochutnáme na tónovo, rytmicky ale aj štruktúrne bohatej porcii. Trnavčania už svojim debutom „In Oil“ ukázali, že im tradičná a nebodaj „stará škola“ nič nevraví a cestu si chcú vyšliapať úplne po svojom. Na novom EPčku pokračujú v tejto ceste, akurát sa vybrali smerom k našej pôde. „Pretlak“ nám doslova poslovenčil všetko vôkol. Textová stránka je kompletne v slovenčine a Peťov vokál je vďaka rodnej lyrike kompletne zrozumiteľný. Zároveň naberá „potmehúdsku“ farbu hlasu, čím pôsobí veľmi drzo a zároveň uštipačne. Samozrejme, že neostáva v jednej polohe, ale občas skĺzne aj do growlu či screamu, ale „uštipačný“ vokál dominuje. Celkovo sa vďaka prímesi slovenčiny stala ich hudba viac prístupnejšia, ľahšie počúvateľná a svojím spôsobom odľahčená. Pomocou rôznych vtipných slovných hier – ako na začiatku – „ta-ta-ta“ (pochopia len započúvaní) vám daný moment hneď spadne do pamäte a zvyšný nápor zmien vám nepríde až taký zložitý na vstrebávanie. V rytmickej sekcii sa toho deje naozaj veľa. Muzikantské výkony sú niekedy na bode krkolomnosti, aj keď oproti debutu „In Oil“ sú vzdušnejšie a odľahčené. Melodická tvár je opäť preplnená teplými, až morskými vetrami, niekedy mi to príde, ako keby ich hudba patrila na pláž. Pôsobí strašne zábavne, energicky, niekedy až „tanečne“. Aj keď na túto rytmiku by ste museli mať echt vytrénované boky. Práve táto zmes alternatívneho hardcoru, ktorý odvážne preniká aj na „morské“ územia a zároveň je tak blízko rodnému územiu, pôsobí úplne osobito, jedinečne a nepomýlite si ju s ničím iným. Originalitu nenájdete len v hudbe, ale aj v spracovaní bookletu. CDčko je zabalené v plechovom obale a texty sú poskladané v „origami“ štýle do podoby ryby. Komu už len toto napadne? FISHARTCOLLECTION naďalej potvrdzujú svoju unikátnosť na scéne a zároveň sa touto malou porciou priblížili k domovine, ako málo kto. Hodnotenie: 8/10 ROTTING GUTLESS CORPSE – „Prophets of the new age“ (Rotting Gutless Records, 2015) V moderných vodách ostávame aj naďalej. Pôvodne som si myslel, že pôjde o nezáväznú grindcore nahrávku,...
“Tram Ta Dam“ – alebo krátky rozhovor s Ravenarium pri príležitosti ich návratu po 13 rokoch
Počuli ste už o tom? Veď aj havrany si to po sídlisku krákajú! Že o čom to píšeme? O kapele ktorej názov v jednoduchom preklade znamená havraniareň a kult čienych orkrídlencov si drži od čias kedy prvé tóny, riffy a nápady, začali vznikať v roku 1997 v Bratislave. Kapela sama svoj štýl označovala ako raven´n´roll. Žarty však bokom, kapela sa profilovala štýlovo najbližšie k black-death metalu. Zakladajúcimi členmi boli Peter “Feďa“ Fedorčák (gitara, spev) a Andrej Máte (bicie), neskôr sa k nim pridal Juraj Kolesár (basgitara), Luboš Šmidák (gitara). Jura s basgitarou vystriedal po kratučkej dobe Matúš Dóša a pridal sa aj Peťo Kovár (v poradí tretia gitara!). Kapela nahrala v roku 1999 prvé demo (rovnomenný názov Ravenarium), ktoré malo v bratislavskom undergrounde veľmi dobré ohlasy a absolvovala množstvo koncertov po celom Slovensku. Piesne “Tram Ta Dam“ a “Škótska svadba“ sa stali z albumu najznámejšími. Ďalší a zatiaľ posledný počin prišiel na svet v roku 2000 s názvom Sounds for a dying Age, kde kapela zaujala neuveriteľnou melodikou, rýchlosťou, dynamikou, množstvom nápadov a v neposlednom rade experimentami prekračujúcimi hranice metalových štýlov. V roku 2003 priebežne opúštali kapelu Luboš, Andrej a po čase aj Peťo. Po následných personálnych obmenách vystupovala kapela s bubeníkom skupiny Craniotomy, Lukášom Šuškom, pridal sa gitarista Juraj Ivaško. V doplnenej zostave sa odohralo viacero koncertov a festivalov, ale potom sa kroky všetkych členov okrem Feďa vybrali svojim smerom a kapela už nekoncertovala, ale rozpad nebol ohlásený, pričom zakladajúci člen Feďa plánoval a čakal na správnych ľudí, a medzitým pôsobil v rôznych iných bandách. Prvý návrat na scénu bol avizovaný v roku 2011, no odchod bubeníka Juraja “Pegasa“ Bajzíka do Nemecka tieto snahy stopol. V tom čase začal v kapele na basu hrať Milan Šagát z kapiel The Crypt a Mandragora. Náhodné stretnutie Feďu s Lukášom Michálekom znamenalo, že sa našiel bubeník a prázdne miesto po gitaristovi sa snažil Feďa zaplniť pôvodným členom Peťom Kovárom, ale ten sa svojho miesta dobrovoľne vzdal a tak miesto druhého gitaristu zaujal Peter Nagy z kapely Vortex Unit. Kapela momentálne funguje a pripravuje sa nahrávanie novinky single „BiggTime“ ktorá by mala byť hotová mesiac po prvom avízovanom koncerte dňa 12.februára 2016 v Bratislavskom Randal klube.. Dostali sme sa teda plynulo až do súčasnosti a ako môžete vidieť, príbeh Ravenarium prichádza pomaly do svojho finále. Feďa, jediný pôvodný člen, ktorý to nevzdal nám odpovedal na pár otázok. Ak ste aj vy zvedaví, čo nás zaujímalo, nenechajte si ujsť nasledujúci rozhovor. Koncert je čoskoro tu, máte už pripravený program? Budete hrať len staré veci, alebo naopak bude gro tvoriť pripravovaný materiál? Program koncertu je už jasný. Sedem skladieb bude nových resp. takých, ktoré...
Vypočujte si debutové EP MACHINA BAPHOMETA
„On the Ruins of Empires“ je trojskladbové EP black metalistov MACHINA BAPHOMETA. Kapela je s Kežmarku a ide o jej prvý počin, avšak šípim, že nejde o žiadnych nováčikov na scéne. Pocta starým ikonám black metalu spojená s hudobnou aktuálnosťou, tak možno opísať hudbu dua Sakchuras a Bes. Vypočujte si „On the Ruins of Empires“ na ich bandcampe, kde môžete kapelu aj podporiť jeho zakúpením. „On the Ruins of Empires“ vyšlo 31.12.2015 pod Mor Ho...








