Mordum – „And what is the truth?“- Support Underground – 2017
Porozprávam vám môj príbeh o Mordum, ktorý bude zároveň krátkym úvodom do ich histórie. Skupina sa sformovala v roku 1991 v Košiciach a hneď po odohraní prvých koncertov získavala samé kladné ohlasy. V časoch ich najväčšej slávy (MC demo s názvom Systems – 1995) som bola ešte len malá školáčka a v čase, keď kapela zdanlivo (kto by bol vtedy tušil, čo bude v budúcnosti) ukončila svoju cestu „Destroy Future“ (2000) sa ku mne predierali pomaly z východu Slovenska informácie. Realita bola taká, že hoci „Systems“ mi niekto dal vypočuť na svojom walkmane, aj to len tak na ochutnávku pár skladieb, po roku 2000 som už o Mordum nepočula. Vo víre vtedajších kapiel som na nich, priznám sa, úplne zabudla. Prišiel začiatok roku 2015 a s ním kniha Monstronomicon. Pospomínala som si na mnohé zabudnuté mená a keďže v knihe bola veľká časť venovaná práve Mordum, začala som pátrať. Vtedy som ešte netušila, že dva roky predtým (2013) došlo k opätovnému sformovaniu, dokonca pôvodnej zostavy, ktorá avšak dlho nevydržala (viac v rozhovore). Našťastie sa mikrofónu aj gitary ujal death metalom ošľahaný Ľubo Lokša (Contempt) a mohlo sa začať makať na nových skladbách. Skupina odohrala v tejto zostave aj niekoľko koncertov, jeden z nich som mala možnosť vidieť. Je tu rok 2017, február a s ním aj debutový album Mordum. Po dvadsiatich šiestich rokoch sa podaril plnohodnotný full album s názvom „And what is the truth?“ Pod krídla si Košičanov zobralo vydavateľstvo Support Underground a rozširuje po Disconsolate svoj doteraz prevažne thrash sortiment kapiel o druhý death metalový spolok. Nahrávka vás prevedie 41 minútami a desiatimi skladbami. Hudobne ide o death metal v staronovom šate, aby som to vysvetlila. Nahrávka má prvky old school death metálu, no nájde sa tu množstvo technických momentov, či využitie elektroniky („Rise of the drones“). Pri prvom počutí ma trochu zarazil zvuk. Na živom koncerte sa mi zdal byť dokonca lepší. Zo začiatku sa mi zdal ako keby „zahmlený“, všetky nástroje sami zdali byť v pozadí, okrem spevu. Po druhom vypočutí mi ten zvuk pripadal prirodzený a práve tento element podľa mňa pridáva na klasickom death metalovom vyznení. Album začína „klasicky“, čiže hororovým introm, nasleduje hudobná časť, ktorá je opäť ukončená outrom. Gitarové pískačky napríklad v skladbe „And what is the truth“? mi veľmi pripomenuli klasikov ako Morbid Angel, či Vader. Siedma skladba s názvom „Lord of War or Peacemaker” sa nesie v pre mňa klasickom rýchlom death metalovom tempe a lá Cannibal Corpse a pod. Až do jazzu idúca gitarová vyhrávka sa nachádza v poslednej skladbe „The darkness of altars“, ktorá by bez tohto zaujímavého konca vyznela fádne. Toto je niekoľko príkladov. Môj osobný...
Recenzia – Poetry in Telegrams – Melancholy – EP – MY POINT RECORDS – 2016
Hoci album nepatrí medzi novinky z tohto roku, práve kvôli závalu nových počinov sa mi podarilo k nemu prepracovať až v týchto dňoch. Johny Stefeček rozdelil svoj projekt – „poéziu v telegramoch“ na tri časti, alebo ak chcete na trilógiu. Predmetom tejto recenzie je záverečná kapitola s názvom Melancholy. EP vyšlo na sklonku jesene a zimy, kedy sa na nás naozaj valí melanchólia, príhodnejšiu dobu už len ťažko vymyslieť. Na projekte sa zúčastnil za bicími Paul Ortiz z Veľkej Británie a so saxofónom vypomohol Jørgen Munkeby z Nórska (aj Shining). Čo nám stihne povedať Johny Štefeček za 17 minút vo svojich telegramoch a dá sa vôbec za 17 minút príbeh, hoc i v telegrame uzavrieť? Nahrávanie, mix, mastering si zobral pod palec uznávaný pánko – Roland Grapow. Nahrávka má k tomu zodpovedajúci zvuk. Jediné, čo mi trochu vadí je zvuk bicích, je to však asi otázka vkusu. Hodil by sa mi viac trochu valivejší, hutnejší zvuk. V úvodnej skladbe „Breathing“ sa nám predstavuje spočiatku len saxofón samostatne, až neskôr sa pripájajú gitara, spev, bicie a príbeh sa môže začať. Využitie saxofónu v prvej skladbe bolo naozaj dobrou voľbou, dodáva to na zaujímavosti celého projektu. Druhá skladba s názvom „Relationship Dynamics“ pre zmenu neobsahuje žiadny spev, je to inštrumentálka. Trojka s názvom „If“ trochu pridáva na melanchólii, aspoň z môjho pohľadu tu cítim akýsi nepokoj. Prichádza uzatvorenie trilógie, aj celého EP v podobe štvrtej skladby s názvom „Bulgakov“. Hoci v skladbe sa spieva – „circle is closed“ (čiže kruh je uzavretý), nestretnete sa tu s pompéznosťou uzatvorenia. Či je to na škodu ťažko povedať. Možno trochu výraznejšie uzavretie by predsa len nebolo zlé. Väčšina skladieb sa nesie v stredných tempách, Johny spieva len s čistým vokálom, čiže ak očakávate aj murmur, toho sa tu nedočkáte. Nájdete tu veľa melódii, zaujímavé nápady a ako som už spomínala, saxofón dodáva tu správnu dávku melanchólie, pripomenutie si aj jazzu, no v podaní Poetry in telegrams nadobúda iný rozmer. Hudba mi pripomenula trochu Leprous, či podobne progresívne ladené spolky pre tých, ktorým by nestačili vyššie uvedené charakteristiky. Prebal albumu sa nesie v podobnom duchu, ako celá trilógia, poviem to v stručnosti – v jednoduchosti je krása! Niekedy stačí len jeden malý obrázok, aby sa vyjadrila myšlienka a to sa autorom coveru podarilo. Aj napriek tomu, že Johnymu je dobre rozumieť, trochu mi chýbajú texty. Vzhľadom na to, že ide o EP, nech je mu tento malý nedostatok odpustený :). Vo svojom žánri ide o kvalitný počin a dúfam, že sa od Johnyho a jeho vždy zaujímavých hostí dočkáme aj tento rok nejakej novinky. Hodnotenie...
Rozhovor – Gloom – „nový album je takým druhom očisty“
Na scéne sa v tomto roku opäť po dlhšom čase objavuje slovenská kapela Gloom z východného Slovenska, nie len s jedným songom, rovno s celým albumom. Skupina sa na našej scéne prezentuje hudobnou produkciou, ktorá nie je natoľko častá, hrajú melodický gothic metal. Akú má tento spolok minulosť, prítomnosť a čo plánujú do budúcnosti, no aj o iných veciach som sa porozprávala s bubeníkom GLOOM – Radoslavom. Poviem to takto: Sú niektoré veci, ktoré ma zaujímajú možno viac ako by mali, hoci nie sú v skutočnosti dôležité a to sú názvy kapiel. Niektoré sú zaujímavé svojou originalitou, iné príbehom, ako sa k nim skupiny dostali atď. Ako to je vo vašom prípade? Kapiel s názvom Gloom je na svete pomerne veľa. Prečo ste si teda vybrali práve takéto pomenovanie? Ahoj,si asi prvá ktorá sa nato pýta, takže tu je malý príbeh. Na prvom oficiálnom deme INSEPULTUS (čo bola moja prvá kapela) s názvom Incomprehensible Appearance z roku 1993 sa nachádzala aj skladba Extraordinary Gloom. Slovíčko GLOOM sa mi veľmi páčilo, keď som niekedy okolo roku 2000 rozmýšľal o nazve môjho projektu, tak som si ho vlastne zobral z tej skladby. Myslím že pred 17 rokmi nebolo veľa kapiel s týmto názvom, ale popravde povedané, nejak som sa nad tým veľmi nepozastavoval. Slovo sa mi hodilo do konceptu a nebolo v tých časoch nejako používane ako názov kapely pokiaľ viem… ono je vždy ťažké prísť s niečim originálnym celkovo… Váš posledný album má názov Catharsis. Toto slovo pochádza z gréčtiny a znamená doslova „očista“. Má pomenovanie aj nejaký skrytý význam smerom k albumu alebo hľadám psa tam, kde nie je zakopaný? Áno, nový album je takým druhom očisty…texty sú vlastne mojou doménou a vlastne ide o môj svet, moje melancholické spovede a boj s odvrátenou stranou života za posledných 10 rokov…teda časom, ktorý bol medzi rozpadom a znovuzrodením GLOOM… Posledný full album ste vydali v roku 2006. Prečo sme museli čakať na nová Gloom ďalších 10 rokov? Čo sa všetko udialo? Asi v polovici roku 2006 sa kapela rozpadla kvôli názorovým nezhodám. Ja už som v kapele nepôsobil, lebo som na pár mesiacov bol pracovne v zahraničí a chlapci odohrali s náhradným bubeníkom ešte pár akcii v Poľsku. Bohužiaľ ľudský faktor zlyhal a tak sa kapela pomaly rozpadla. Osobne som si chcel dať menšiu pauzu, keďže som chcel žiť rodinným životom. Počas tých rokov som sa pokúsil o nejaký comeback, ale definitívne som to uzavrel v roku 2008. Trvalo to potom dlhší čas, pretože musel nastať správny čas, aby som sa zasa venoval hudbe. Potreboval som hlavne spoľahlivých ľudí…niekedy v 2014 sme sa dali dokopy s gitaristom Igorom a začali...
Recenzia – Gloom – Catharsis – Metal Age – 2017
Kapela Gloom bola pre mňa ešte donedávna úplne neznámy pojem. Existuje už od roku 2001, posledný album s názvom „Nostalgia“ im vyšiel v roku 2006 a zrazu sa po skupine zľahla zem. O 11 rokov neskoršie (2017) sa náhle objavuje v plnej sile so svojou novinkou Catharsis. Prečo tu spomínam krátku históriu? Aj z toho dôvodu, že predošlý album, mimochodom tiež úspešný, sa ku mne nedostal, nemohla som ho porovnať a tým pádom som do Catharsis išla bez predsudkov. Priznám sa, že gothic metal patrí v mojom hudobnom zameraní skôr ku okrajovým žánrom. O to viac potom poteší, ak sa objaví niečo zaujímavé a tým veru kapela Gloom je, pretože ma doslova prekvapila. Album tvorí osem skladieb, ktoré vás na viac ako pol hodinu uvrhnú do sveta smútku, lásky, nádeje, nesplnených želaní, sklamania, očisty (catharsis) a nakoniec aj do epického konca. Práve posledný spomínaný aspekt sa mi na albume tiež páči, pretože pri mnohých dielach mi chýba práve ukončenie, posledná kapitola, často zostávajú „hudobné príbehy“ useknuté. Album sa nahrával v štúdiu UMPAX a z tejto stránky nie je čo vytknúť, ide o výborný zvuk. Pamätáte sa určite na slávnych HIM alebo 69Eyes. Dúfam, že sa na mňa nikto neurazí, keď tieto veličiny prirovnám práve ku Gloom. Myslím, že by bez hanby mohli ťahať šnúru práve s týmito kapelami. Tak ako pri vyššie uvádzaných kapelách, aj Gloom pracuje s čistými vokálmi vo všetkých skladbách. Vokalistovi Martinovi Pazderovi skladám všetky klobúky. Tento typ spevu je pomerne náročný a myslím si, že ju zvládol naozaj dobre. Oceňujem aj farbu hlasu, aj výbornú prácu so zrozumiteľnosťou. Do textov som sa spočiatku ani nepozrela, nakoľko je všetko rozumieť. Spev tvorí dominantu hudby, no k slovu sa dostávajú samozrejme i nástroje, napríklad vhodne zakomponované klávesy. V niektorých skladbách, napr. „Lillyann“ sa objavuje aj ženský vokál Natálie Bučkovej, ktorý však pôsobí nemastno-neslano, v kontraste s dovolím si tvrdiť, originálnym hlasom speváka. Hoci klávesy mi v mnohých skupinách pripadajú skôr zbytočné a rušivé, u Gloom je to naopak. Ako som už písala vyššie, sú do skladieb vhodne zasadené. Väčšina skladieb sa ťahá v stredných tempách, no nachádzajú sa tu aj pomalé lyrické skladby, ako napr. „Catharsis“, či „The last chapter“. Celý album má veľkú dávku melodiky, niektoré melódie jednoducho zaryjú do hlavy. Hoci hudobne nejde o prevrat, myslím, že to nevadí, práve naopak, takto to má byť! Hudobne podľa môjho názoru ide o vyspelé dielo, ktoré má v sebe originalitu a atmosféru. Vysoko musím ohodnotiť aj grafické spracovanie. Titulný cover vystihuje náladu albumu. Vo vnútri nájdete texty ku všetkým skladbám. Na predposlednej strane sú všetky potrebné informácie ohľadom kapely, nahrávacieho štúdia, informácii ku textom, kontakty na kapelu...
Novinka z Liptovského Mikuláša, ktorá Vás roztancuje – FIERY WALTZ a ich novinka „Thorns“
FIERY WALTZ je extreme heavy metalová kapela. V týchto dňoch vďaka nim vyliezol z útrob Liptovsko Mikulášskeho undergroundu 5 skladbový minialbum, ktorý nesie názov „Thorns“. Máte radi extrémnu muziku ale potrpíte si aj na dobré melódie? „Thorns“ je nahrávka, ktorá poteší svojou variabilitou, kvalitným zvukom, silnými riffmi a dominantnou basgitarou. Naša redakcia definitívne odporúča. Momentálne vychádza v digitálnom formáte na rôznych portáloch ako Bandcamp apod.. Nahrávka vznikla v Poprade u Mata Barlu V priebehu Mája 2016. Vypočuť si ju môžete nižšie. Thorns by Fiery Waltz Podporte kapelu aj na ich...
LUTRA predstavuje nový videoklip
Milovníci crustu spozornite! Nekompromisná úderka z Bratislavy LUTRA predstavuje klip ku skladbe „Poslovia z temnoty“. Skladba je predzvesťou nového EPčka, ktoré výjde už 30. apríla na noc čarodejníc a zdá sa, že sa môžeme tešiť na kvalitnú temnotu sprevádzanú nasratými vokálmi a bezbožným tempom. Viac sa už hádam dozvieme čoskoro, zatiaľ si vychutnajte novú skladbu. Kapelu môžete podporiť na ich facebooku a viac hudby nájdete na ich bandzone....








