Mordum – „And what is the truth?“- Support Underground – 2017

Porozprávam vám môj príbeh o Mordum, ktorý bude zároveň krátkym úvodom do ich histórie. Skupina sa sformovala v roku 1991 v Košiciach a hneď po odohraní prvých koncertov získavala samé kladné ohlasy. V časoch ich najväčšej slávy (MC demo s názvom Systems – 1995) som bola ešte len malá školáčka a v čase, keď kapela zdanlivo (kto by bol vtedy tušil, čo bude v budúcnosti) ukončila svoju cestu „Destroy Future“ (2000) sa ku mne predierali pomaly z východu Slovenska informácie. Realita bola taká, že hoci „Systems“ mi niekto dal vypočuť na svojom walkmane, aj to len tak na ochutnávku pár skladieb, po roku 2000 som už o Mordum nepočula. Vo víre vtedajších kapiel som na nich, priznám sa, úplne zabudla.

Prišiel začiatok roku 2015 a s ním kniha Monstronomicon. Pospomínala som si na mnohé zabudnuté mená a keďže v knihe bola veľká časť venovaná práve Mordum, začala som pátrať. Vtedy som ešte netušila, že dva roky predtým (2013) došlo k opätovnému sformovaniu, dokonca pôvodnej zostavy, ktorá avšak dlho nevydržala (viac v rozhovore). Našťastie sa mikrofónu aj gitary ujal death metalom ošľahaný Ľubo Lokša (Contempt) a mohlo sa začať makať na nových skladbách. Skupina odohrala v tejto zostave aj niekoľko koncertov, jeden z nich som mala možnosť vidieť.

Je tu rok 2017, február a s ním aj debutový album Mordum. Po dvadsiatich šiestich rokoch sa podaril plnohodnotný full album s názvom „And what is the truth?“ Pod krídla si Košičanov zobralo vydavateľstvo Support Underground a rozširuje po Disconsolate svoj doteraz prevažne thrash sortiment kapiel o druhý death metalový spolok.

Nahrávka vás prevedie 41 minútami a desiatimi skladbami. Hudobne ide o death metal v staronovom šate, aby som to vysvetlila. Nahrávka má prvky old school death metálu, no nájde sa tu množstvo technických momentov, či využitie elektroniky („Rise of the drones“). Pri prvom počutí ma trochu zarazil zvuk. Na živom koncerte sa mi zdal byť dokonca lepší. Zo začiatku sa mi zdal ako keby „zahmlený“, všetky nástroje sami zdali byť v pozadí, okrem spevu. Po druhom vypočutí mi ten zvuk pripadal prirodzený a práve tento element podľa mňa pridáva na klasickom death metalovom vyznení.

Album začína „klasicky“, čiže hororovým introm, nasleduje hudobná časť, ktorá je opäť ukončená outrom. Gitarové pískačky napríklad v skladbe „And what is the truth“? mi veľmi pripomenuli klasikov ako Morbid Angel, či Vader. Siedma skladba s názvom „Lord of War or Peacemaker” sa nesie v pre mňa klasickom rýchlom death metalovom tempe a lá Cannibal Corpse a pod. Až do jazzu idúca gitarová vyhrávka sa nachádza v poslednej skladbe „The darkness of altars“, ktorá by bez tohto zaujímavého konca vyznela fádne. Toto je niekoľko príkladov. Môj osobný favorit na tomto albume je „Rise of the drones“. Keby mi ju dnes niekto pustil, hneď viem, že je to MorduM.

Výborná je aj práca vokalistu Ľuba. Vokálne balansuje hlavne v growlingu, ale zachádza až do „záhrobného“ revu. Zrozumiteľnosť spevu je zhruba pol na pol, predovšetkým ústredné refrény sa mi zdajú byť lepšie zrozumiteľné ako zvyšné texty. Samozrejme, veľkú dominanciu majú aj gitary, rôzne sóla, vyhrávky, technické prvky. Basa je na môj vkus trochu v úzadí, no nepociťujem to ako nejaký nedostatok.

Texty sú rozmanité, no predovšetkým sa zaoberajú rôznymi zlými stránkami súčasnej spoločnosti. Za všetko hovoria napríklad názvy ako „fanaticism, dictators, god saves only queen“ a ďalšie. Viac o textoch nájdete opäť v našom rozhovore. Ústredný názov celého albumu je aspoň pre mňa filozofický, pretože „kde je pravda?“ môže znamenať pre každého niečo iné. Cover albumu v zásade vystihuje v mnohom hore opísanú textovú stránku. Vo vnútri poctivo spracovaného bookletu sú texty ku všetkým skladbám, pomedzi nimi nájdete aj fotografie členov a na zadnej strane ostatné informácie. CD je potiahnuté čierno-červenou farbou, logom MorduM aj logom vydavateľa. Veľmi pekná práca!

Debutový album (v kontexte histórie Mordum znie toto označenie trochu bizarne) Mordum je vyzretým dielom. V dnešnej dobe síce nejde o prevrat, aký spôsobil album „Systems“, no tak ako všetky nahrávky pod Support Underground, má svoju dušu, má špecifickosť. Každá zo skladieb obsahuje niečo, čo dokáže zaujať a tým sa vám vryje do pamäti. Na hudobníkoch je poznať, že už čo-to preskákali a každý z kapely podľa môjho názoru vložil do tohto diela kus svojho death metalového cítenia. Takže, kde je podľa vás pravda?

Hodnotenie: 8/10

Avatar photo

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj