GRINDING JESUS BROTHERS vás pomelú s novou dávkou grindu!
feb21

GRINDING JESUS BROTHERS vás pomelú s novou dávkou grindu!

Stropkovskí grinderi, GRINDING JESUS BROTHERS, idú nato od podlahy a poriadne nekompromisne! Naše uši idú riadne preplieskať s dvomi novými skladbami – „Moral Sukushinbutsu“ a „Európsky Omyl“. Nahrávali sa vo Vranovskom štúdiu TRETRADROT a budú sa nachádzať na debutovom EP „Reign Of Evil“, ktoré bude obsahovať 8 ráznych jázd. Chalani momentálne hľadajú vydavateľa, kebyže mal niekto záujem, môže sa im ozvať na odkazoch dole. Vypočuť => http://bandzone.cz/grindingjesusbrothers FB:...

Čítaj ďalej
PAIN PURIFICATION režú do živého! Vonku je prvé sústo k zahryznutiu!
feb19

PAIN PURIFICATION režú do živého! Vonku je prvé sústo k zahryznutiu!

Bočný projekt Steva (BRUTE), PAIN PURIFICATION, naberá reálnu podobu a my si môžeme vypočuť prvú ukážku! Nesie názov „Intrigues“ a bude sa nachádzať na prvom deme kapely, ktoré čoskoro uzrie svetlo sveta! Nahrávalo sa v TRETRADROT štúdiu, v domácom Vranove, kde BRUTE nahrali obidve albumy. Aký je vlastne príbeh tohto projektu? To Vám rozpovie osobne Steve: „Keďže Pafo už nie je v BRUTE, tak ma jedného dňa oslovil či nespravíme niečo bočné. Mne ho bolo ľúto, taktiež mi chýbali jeho vtipy, tak som pristal a začal robiť popri BRUTE. Chcel som tam – rýchle sypanice a krátke a výstižné paľby! Zapáčilo sa to aj Radovi a tak sa pripojil. Zároveň som chcel byť neviazaný tempom, technikou a brutalitou. Jednoducho tvorím všetko sám a ako to cítim. Bubeníci to žiaľ u náš nenabúchajú. Na svete by sa takí našli, takže sme museli využiť automat. Druhá vec, mám „dobludu“ nápadov a chcem to vypustiť. Pripadám si, že som už za zenitom so 41-tkou na krku, tak sa hlavne chcem podeliť o tvorbu a lásku k žánru s ľuďmi. Všetko som v podstate robil sám – od bicích, cez texty, aranžmá…. Nie je to chvála, je to proste tak. Počul som už, že BRUTE je o jednej osobe, ale inak by tu BRUTE ani tento projekt nebol, vzhľadom na naše mizerné slovenské podmienky.“ Vypočuť si ju môžete tu: http://bandzone.cz/painpurification FB:...

Čítaj ďalej
Report – Guttural Gore Grind Mafia 8, 13. február 2016, Barrák music bar/Plán B, Ostrava
feb16

Report – Guttural Gore Grind Mafia 8, 13. február 2016, Barrák music bar/Plán B, Ostrava

Grindové akcie na Morave sú povestné! Úsmev na každom rohu, oddaní fanúšikovia, kopec distier, brutálnosť vyžarujúca z pódia, ale aj pod ním a hlavne, obrovská dávka pozitívnej energie. Jednou z takýchto akcií je aj Guttural Gore Grind Mafia, ktorá má za sebou už sedem pokračovaní (vrátane tohto). Ako headliner sa nám predstavil projekt SCHIRENC PLAYS PUNGENT STENCH, ide vlastne o gitaristu/speváka Martina Schirenca z legendárnych Rakúšanov – PUNGENT STENCH, ktorý sa rozhodol hrať piesne svojej mŕtvej kapely (prevažne prvé tri albumy). Akcia bola zväčša natrieskaná kopou grindov – SPASM, ŠKODA 120, G.O.R.E., FELISHA, NUCLEAR VOMIT… Naše slovenské kraje hájili až dve kapely. Thrash metaloví zbojníci CATASTROFY a deathcoristi STERCORE. Na začiatku sa musím ospravedlniť, že som nebol až do konca, pretože situácia inak nedovolila (odvoz bol už unavený) a musel som po headlinerovi opustiť klub. Mrzí ma to. Poďme sa teda pozrieť, ako to tam prebiehalo. Organizácia šlape presne hneď od začiatku. O pol piatej sa otvorili brány klubu a na piatu už stála prvá kapela na pódiu. U FELISHA došlo k vážnej personálnej zmene, družinu opustil gitarista a „hlavný“ vokalista. To sa však nestalo osudným a problém vyriešili šikovne. Speváčka (oblečená v latexe s ružovou parochňou) sa chopila dvoch mikrofónov, jeden sa niesol v prasačom „gore“ duchu (samozrejme s riadnym efektom) a druhý v jej klasickom prevedení – stenanie, vzdychanie a iné „sexuálne“ citoslovcia. Hudobne sa to unášalo v duchu tanečného goregrindu s prvkami rock´n´rollu, ktorý tomu dával príjemný náboj. Vydarené naladenie sa. Ako prví z našej domácej dvojice sa predstavili thrasheri CATASTROFY. Od začiatku sa mi v ušiach zahniezdila vrana a to vďaka zbytočne navýšenej a ostrej basgitare, ktorá prehlušovala dôležité gitary a vytvára tým kolíziu. Keď tento problém hodíme za hlavu (aj keď to nejde len tak), išlo o veľmi vydarené vystúpenie. Boris je frontman, ako sa patrí. Vie dostať publikum na svoju stranu (aj keď to tu mal ťažké, vzhľadom na zameranie akcie), gestikuláciou obohatiť vokálny prejav, ale aj poriadne pritlačiť na pílu. Zároveň, čo je veľké plus, je mu všetko rozumieť. Frázovanie jak skutočný zbojník pri zbíjaní vrchnosti! Nečudo, že mu dáme všetky groše, pardón – potlesk. Gitary, vzhľadom na situáciu, kus pozadu, no poriadne agresívne a rezavé, ako sa patrí na thrash metal. Odzneli všetky dôležité hity cez „Žabomyšie vojny“, „Tento štát sa musí zničiť!“ či „Kazimír“, až po úplne najnovšiu – „Zbojnícky tanec“, ktorá nadväzuje na debut, i keď sa v nej skrýva viac melodiky. Každopádne vydarené vystúpenie. Teraz je čas spomenúť, že akcia prebiehala nie len v Barráku (kde odohrali sety spomínané kapely), ale aj v klube zvanom Plán B. Google maps hlásil, že pomocou pešej dopravy nám to zaberie deväť...

Čítaj ďalej
Rozhovor – GAZDASGRIND: „Vyjadrovanie sa v rodnej reči je len ďalšia z vecí, vďaka ktorým sa kapela môže odlíšiť od mora iných kapiel!“
feb12

Rozhovor – GAZDASGRIND: „Vyjadrovanie sa v rodnej reči je len ďalšia z vecí, vďaka ktorým sa kapela môže odlíšiť od mora iných kapiel!“

U Banskobystričanov GAZDASGRIND nastal hudobný zvrat. Grindcore nechali za sebou a svoje gitary namierili smerom ku death metalu. Čím ich hudba dospela, nabrala dynamickejšiu tvár a väčšiu zaujímavosť. Aj tomto som hodil reč s mentorom kapely – gazdom Jožkom. Prešli sme históriu kapely, zvraty, ale aj názory na svet. Vitajte v ich svete! Vitaj Jožko! Tak poďme nato! Ste na scéne pomaly 18 rokov. Načo by si ukázal, keby si mal určiť najväčšie úspechy a na druhú stranu, najväčšie prehry, poprípade, čo by si po toľkých rokov spravil úplne inak? No, to si mi veru dal otázku na zamyslenie na začiatok. Ti pekne ďakujem. Myslím, že naším najväčším úspechom je to, že táto kapela ešte stále aktívne funguje aj keď som mal veľakrát chuť sa na to vykašľať a zabaliť to. To, že sa nám niečo podarilo vytvoriť či zvečniť a už je jedno, ako to bolo urobené vtedy, aj keď veľa vecí by sme asi urobili ináč, ale to asi každý s odstupom času. Hmm…prehry. Boli samozrejme lepšie aj horšie obdobia, ale o nejakej prehne, čo by stála za to ju spomínať asi ani neviem. Najväčšia prehra by bola, keby sme to vzdali a nepokračovali ďalej kvôli nejakým problémom. Prehra je myslím aj to, keď sa človek niečoho vzdá a neurobil maximum pre to, aby to zachránil. Samozrejme niekedy aj s maximom snahy sa veci už zachrániť nedajú. Čo sa týka toho urobenia vecí ináč, k tomu by som povedal, že každý robí veci tak, ako chce a ako najlepšie vie v tej chvíli, práve, keď ich robí. Keby som však mal niečo urobiť ináč, tak asi to prvé fungovanie kapely od 1998-2000, keď sme viacej slopali ako hrali a ani nič nenahrali. Niekde som to už spomínal, že tam nebol nik, kto by to vtedy nejako viedol a držal na uzde, tak to aj preto tak vyzeralo. Tá pauza (Teda ten koniec. Nemyslel som, že sa to niekedy ešte znovu dám dokopy a že vôbec niekedy ešte budem hrať) potom prišla, už nejako prirodzene. Zo začiatku ste hrali skôr „zábavný“ grind, ktorý sa musel brať s rezervou. Prečo práve niečo také? Čo vás k tomu viedlo? Ono to nikdy nebol, až taký zábavný grind, niekedy síce bol. Boli sme mladí, robili sme sprostosti a aj keď sme už boli trošku starší, tak sme ich robili tiež. Neviem prečo, proste brali sme to vtedy viac-menej ako zábavu a nikdy sme nemali nejaké vyššie ambície urobiť nejakú dieru do sveta. Hlavne sme sa chceli hraním odreagovať a baviť. O to nám ide aj teraz. Novinka „Zlo“ však ide po výraznej death metalovej vlne. Prečo práve odklon k tomuto žánru....

Čítaj ďalej
Zotrime prach! Časť druhá: Štyri ťahy jedným písmom!
feb11

Zotrime prach! Časť druhá: Štyri ťahy jedným písmom!

Po dlhšej odmlke, vzhľadom na dosť veľkú porciu nových albumov, vám prinášam pokračovanie rubriky – Zotrime prach! Ako myšlienka vraví – „Zobrať do ruky prachovku, zapnúť magič a zmiesť z albumov navrstvený prach a predstaviť vám nahrávky, ktoré by si vaše ucho nemalo nechať ujsť.“, v tomto duchu aj pokračujeme. Vzhľadom na dlhšiu pauzu, vám dnes predstavíme rovno štyri čerstvo oprášené nahrávky. Zoberte so mnou prachovku, nalaďte uši, zapojte hifi vežu a spoločne – Zotrime prach! LET THEM BURN – „Conqueror“ (Vlastná réžia, 2015) Na úvod vás hneď naladím poriadnou dávkou death metalu. Chalani z Prahy, LET THEM BURN, si názov prepožičali od skladby kanadských KATAKLYSM, hudobne však smerujú oveľa viac späť. Práchnivé, zahĺbené riffy, ťahavé melódie, občas až koketovanie s black metalovou atmosférou (hlavne titulná „Conqueror“), pochmúrne či nasraté tempá. Stará škola toho najhrubšieho zrna! Postupy vykopané až zo začiatku 90-tych rokov, občas lopatou zahĺbil až do konca 80-tych. Hlavne striedanie pomalej, zamračenej nálady, ktorá má až záhrobnú atmosféru s ráznou, no skazenou tvárou – práchnivý znak starej školy death metalu. Vokál znie ako keby zrel dobrých šesť stôp pod zemou (dobrých dvadsať rokov). Zlo, zahlbenosť, hniloba, občas mi to pripomína až starú školu – death/doom metalu. Zvukovo nevykračujú zo svojho smeru ani o centimeter vyššie. Gitary poriadne zahĺbené, riffy ostré, basa v pozadí dotvára atmosféru a vokál ide ruka v ruke s celým smrtiacim orchestrom. Starobylosť po každej stránke. Otázka teda zostáva – „Baví ma počúvať dávno pochované postupy, alebo túžim po niečom novom?“. Ak si odpoviete akokoľvek, ich hrobivosť, pravoverné melódie, či zachmúrenú atmosféru nedokážete ignorovať. Samozrejme, ak vaše srdce bije pre prvú variantu, tak ste na správnej adrese! Hodnotenie 8,5/10 Linky na kapelu: http://bandzone.cz/letthemburn https://www.facebook.com/LET-THEM-BURN-142373339288650/ CROUCH – „Warning Shot“ (Vlastná réžia, 2014) Čas nabrať iný kurz. Od temných zákutí metalu sa presunieme na slnečné pobrežie New Yorku. Chalani z Brna znejú ako keby poskakovali po pódiách a drvili hardcore práve typický pre túto scénu. Či už vás hneď napadne SICK OF IT ALL či MADBALL alebo AGNOSTIC FRONT, stále budete mať pravdu. Je to svižné, energické a skákajúce ako z dielne ich hudobných otcov. Oproti svojim koreňom viac stavili na moderný zvuk, smerujúci až ku metalovému vyzneniu. Drvivé a upraskané gitary, rázna basa, dopredu bijúce bicie a štipľavý vokál, spolu s výživným zvukom, robia z týchto chalanov celkom slušnú variáciu NY hardcoru na český spôsob. Vokály nám diktujú priamo do tváre, zbory v pozadí tomu pritakávajú, aby nám bolo jasné, že ide o reč ulice. Ich devízou je dostať dav do varu. Skoky, otočky, poriadny moshpit či skokani z pódia. To priam srší z nahrávky. Stačí mi zavrieť oči a som zrazu v malom klube,...

Čítaj ďalej
Recenzia – NYMPHA – „Time for Memories“ (Vlastná réžia, 2015)
feb05

Recenzia – NYMPHA – „Time for Memories“ (Vlastná réžia, 2015)

Ako vlastne vzniká názov pre kapelu? Možno niekto z kapely príde so skvelým nápadom, ktorý sa mu prisnil v psychedelickom sne. Reálnejšie to však býva tak, že vznikajú rôzne skomoleniny názvov s rôznymi príponami, prípadne sa priamo dosadia obľúbené postavy z kníh či filmov. Napríklad také brutal death metalové kapely to majú pomerne jednoduché – nájsť nejakú ohavnosť, pridať na koniec –ctomy alebo –psy (čo sa viac hodí) a je o brutálnosť naviac. Najťažšie je však nájsť názov, ktorý svojou podstatou priamo vypovedá o hudbe svojho tvorcu. Popradčania NYMPHA zarúbali do živého. Ako je táto bájna postava večne mladá a skrášľuje svojou prítomnosťou lúky či okolité hory, tak aj hudba Popradčanov pôsobí ako prechádzka začarovanou krajinou plnou rozkvitnutých lúk a hustých lesov. Dozrel čas pozrieť sa do ich sveta. Pútavý (klavírny) podmaz, vľúdne (akustické) gitary a prekrásne zafarbená basa – a ani neviete ako, ocitnete sa v ich kúzelnej zemi. Krajina vám sama otvorí dvere a potiahne za ruku. V čarovnom svete sa stretnete s rôznymi temnými postavami či krásnymi vílami a prejdete ťažkými terénmi a hlbokými priekopami alebo vám oči (v tomto prípade uši) zvlhnú nad pohľadom na kryštálovo čisté jazerá a pestrofarebné lúky. Postačí pár tónov a ste tam. Atmosféru cítiť všade vôkol. Vytvorenie sveta pomocou hudby je ich najväčšie kúzlo! Nestáva sa to často (možno u technických death metalových kapelách alebo pri jazze), ale práve basová linka najviac upúta vaše uši. Je prekrásne zafarbená, skvelo zakomponovaná a prívetivo buble. Niekedy mi celá pozornosť spočinie len na ňu a zvyšok mi potom akosi uteká. Nie je to tým, že gitary, podmaz či spevy (to už vôbec nie) vám neprídu zaujímavé, ale basa ich tromfne aspoň o jednu ligu. Ako som načrtol, v našej krajine nájdeme kopu čudesných a pozoruhodných postáv. Vílu s čistým (až popovým), no však bojazlivým vokálom. Naše citlivé stvorenie pôsobí veľmi opatrne a zľaknuto, ako keby sa bála, že spraví chybu, tak všetku sústredenosť venuje kontrolovaniu sa a tým to naberá dosť kŕčovitý dojem (hlavne pri „Miles Away“). Zato temné postavy, hlavne z hájov smrti a čiernoty, pôsobia prirodzene a svoje role si užívajú naplno. Black metalový škrekot ako keby patril zhnisanému a veľmi starému škriatkovi, zato death metalový growl svojou hrúbkou pripomína lesného (a veľmi mocného) trolla. Do cesty nám vstúpi aj svižný junák (po našom čistý mužský vokál), ktorý veľa neporiadku neurobí, no pritom nám stretnutie s ním zostane v pamäti („Kein ‚N ‚Abel“). Okrem čarovnej krajiny majú Popradčania v rukáve ešte jeden trik – nezaškatulkovanosť. Pozoruhodné zmeny temp, ale aj nálad, či postupov, nám môžu povedať, že sa máme pozerať do progresívnych vôd. Keď už chceme ísť hlbšie, tak sa stretneme...

Čítaj ďalej