Recenzia – Perversity – Spiritual Negation – Metal Age Productions, Great Dane Records – 2024
sep19

Recenzia – Perversity – Spiritual Negation – Metal Age Productions, Great Dane Records – 2024

Perversity jednoznačne patria medzi najdlhšie existujúce a stále fungujúce slovenské death metalové kapely. Nikdy neuhli z cesty hodne brutálneho a temného death metalu a to už existujú takmer 30 rokov! Napriek nie príliš aktívnemu vydávaniu nahrávok je aktuálne recenzovaný Spiritual Negation ich šiestym radovým albumom, čo je úctyhodné číslo. Meno Perversity som prvýkrát zaznamenal pri skladbe Eyes of Primitivism Closed Forever na kompilačkách vydavateľstiev Metal Age Productions a Adipocere Records, ktoré sa mi kedysi dávno súbežne dostali do rúk. Bavila ma a to som ešte ani nevedel, že ide o slovenskú kapelu. Vtedy bol aktuálny debutový album In the Garment of Lust (2003). Odvtedy už uplynulo veľmi veľa času. Nasledovali ďalšie albumy: Words Like Poison (2004), Beyond the Reach of Heaven (2008), Ablaze (2011) a Idolatry (2017). Zostavy kapely sa menili a jedinou istotou ostal gitarista Jozef „Dodi“ Košč, vďaka ktorému meno Perversity stále existuje. Na albume Spiritual Negation sa k nemu pridali Marek Baran (bicie), Juraj Handzuš (vokál), Radoslav Smrek (basgitara) a Martin Calko (gitara). V skladbe Epitome of Diabolization pomohli hostia Lenka „Ena“ Serafinova (vokál) a René Blahušiak (gitarové sólo). Death metal na spôsob Perversity je prísny, temný, ostrý a dosť brutálny. Tieto atribúty si držia počas celej svojej existencie, ale na Spiritual Negation tento koncept dotiahli do dokonalosti. Po intre Feasting (žiadne zombie mliaskanie a prežúvanie, nie, a to huslové ťahanie strún!) nasledujú tri rýchle a natlakované skladby, ktoré útočia s maximálnou intenzitou a nenechajú ani sekundu uvoľnenia. Napriek tomu sa nezabúda na zaujímavé melódie a v podstate chytľavé motívy. Atmosféra, akú nájdete na albumoch veličín Morbid Angel, Immolation, Deicide, prípadne pri mnohých death metalových nahrávkach od poľských susedov. Už je ten tlak neznesiteľný? Je tu piata titulná skladba a potrebné spomalenie. Napätie však ostáva, atmosféra graduje. V ďalších skladbách sa opäť vracia nekompromisná rýchlosť, občasné spomalenie len zvýrazní ich brutalitu. Album uzaviera najpestrejšia Epitome Of Diabolisation, pomalšia, so ženským vokálom, ktorá sa viac hrá s náladami a je kompozične členitejšia. Skvelý záver! Musím pochváliť aj krátke, ale nápadité sóla, ktoré ozvláštnia viacero skladieb. Album funguje hneď na prvé vypočutie napriek tomu, že nejde o žiadnu prvoplánovú záležitosť. A postupne sa rozvíja ďalej, takže trvácnosť je vysoká. Zároveň na poslucháča kladie vysoké nároky a pri pozornom počúvaní patrične vyčerpá. Po čosi cez 37 minútach intenzívnej hudby a pocitov si treba odpočinúť. Aj to hovorí o kvalitách tejto nahrávky. Nič povrchné a ľahko skonzumovateľné. Vražedne intenzívny zvuk vytvoril Martin Barla v MF Studios v Poprade. Zvýrazňuje sofistikovanú temnotu, je ostrý, prirodzený, ale nie špinavý ani zahuhlaný. Žiadna hniloba, žiadne bahno. Parádny artwork namaľovala Janka Varadyova (JanaVe Art). Album vyšiel na vinyle u Metal Age Production, digipack CD...

Čítaj ďalej
Recenzia – Hecatoncheir – Nightmare Utopia – Total Dissonance Worship – 2024
sep12

Recenzia – Hecatoncheir – Nightmare Utopia – Total Dissonance Worship – 2024

Keď mi bandcamp odporučil kapelu Hecatoncheir, bolo to pre mňa celkom prekvapenie. Sludge, black, death ako niekde z Oregonu, čomu zodpovedalo aj vydavateľstvo, ktoré má sídlo v tomto zaujímavom štáte. Dokonca som si chvíľu myslel, či to nie je chyba. Ale keď som videl zostavu, hneď mi to bolo jasnejšie. Veď sú to známe mená, Old Tomb som predsa recenzoval… (Heir to the Cosmic Throne, Phantom Hour). Neviem, či sa dá takýto neprístupný a vo svojej podstate odpudivý žáner nazvať populárnym, ale v zámorí sa na extrémnu muzika pozerá takýmto spôsobom relatívne veľa kapiel. U nás mi zatiaľ chýbal spolok, ktorý by sa do toho poriadne a bez úkrokov k tradičnejším formám poriadne oprel. Ale teraz tu sú Hecatoncheir! V zostave Andrej Lencsés (basa, vokál), Alexander Turček (bicie) a Matej Takáč (gitara, vokál). Mená spojené s kapelami ako Old Tomb, Alea Iacta Est alebo We Still Here. Žiadne demo, žiadne EP, žiadne ochutnávky. Rovno radový album s pekným názvom Nightmare Utopia. Až sa divím, že ešte nebol v minulosti použitý. Aspoň teda metalové archívy o tom nevedia. Album otvára skladba Dreamless, najprv black metalový vír, ktorý sa postupne spomalí, nastúpia industriálne elementy, až sa nakoniec rozvinie do sludge sekania a bahnitej atmosféry. Industriálne hluková je aj prvá časť titulnej skladby. Druhú otvára doomové riffovanie a pomalé tempo vydrží až do konca. Občas sa síce slušne zrýchli, ale o to viac vynikne pomalé trápenie. Veľký dôraz je kladený na rytmiku skladby, ktorá je obzvlášť premenlivá a pestrá. Efekty striedania drtivých rýchlejších a pomalých pokojnejších častí, prípadne rýchlych bicích a pomalej gitary sú hojne využité. Vplyv temného death metalu sa najviac prejaví v piatej The Crowning Horror, kde sa objaví dokonca celkom chytľavý refrén. Skladba Madness of the Stars je verná svojmu menu. Disonantný vesmírny doom vyplní každý priestor vašej mysle a zmení ju na nekonečný priestor plný kozmického šialenstva. Zjemnenie (najmä zvukové) prichádza na záver – The Watcher, the Witness. Ale atmosféra zostáva apokalyptická. Zvukovo je nahrávka perfektne ošetrená a spĺňa najvyššie súčasné štandardy pre daný žáner. Obal urobil Dávid Glomba (Teitan Arts) a k nahrávke sa veľmi hodí. Pochvalu si zaslúžia aj zaujímavé texty a krátke príbehy ku každej skladbe. Okrem hudobného zážitku máte aj vizuálny a čitateľský. Zaujalo ma, že na konečnom umeleckom diele sa podieľali ľudia s celého sveta: kapela slovenská, vydavateľstvo zo Štátov, slovenský umelec vytvoril obal. Logo a vzhľad Venezuelčan Angel Carvallo, mix a mastering Talian Gabriele Gramaglia. Svet je v dnešnej dobe malý. Mimochodom, album vyšiel ako CD pod spomínanými Total Dissonance Worship, ale aj ako kazetové vydanie pod vydavateľstvom Jablká ďaleko od stromu. Hecatoncheir vytvorili nebezpečne príťažlivú nočnú moru plnú riffov a ťažko...

Čítaj ďalej
Realms of Chaos so singlom a predzvesťou nového albumu!
sep05

Realms of Chaos so singlom a predzvesťou nového albumu!

Možno pamätáte na hypertechnickú kapelu The Infinite Within. Po tom ako sa sľubne rozbehli, život odvial členov do rôznych kútov sveta a tak kapela skončila. Po nejakom čase dvojica členov – Martinus a Koľak, dala dohromady novú kapelu a dali jej meno Realms of Chaos. Vydali dobre prijatý album The Seed a následne prebehlo v kapele opäť niekoľko personálnych zmien. Long Story Short. Martinus sa v kapele obklopil veľmi schopnými muzikantmi, drží opraty pevne v rukách a z tvorivého rozpuku vzišiel (resp. vzíde) nový album Torment of Belligerence. Pred pár dňami ponúkli na skúšku novú skladbu The Cacophony of Pandemonium a ja som si nevšimol jedinú negatívnu reakciu. Situáciu okolo albumu a noviniek celkovo, zhrnula samotná kapela: Po mesiacoch tvrdej práce a dedikácie, s potešením oznamujeme vydanie prvého singlu v našej histórii, taktiež podporenú oficiálnym videoklipom, ktorých vydanie odbilo už 1. septembra. Táto skladba sa skladá z našich overených prvkov, ale zároveň aj nových prístupov, vďaka ktorým odhaľujeme nekonečné možnosti death metalového žánru. Jedná sa o prvú skladbu z nášho nadchádzajúceho albumu, ktorý ponesie názov ‚Torment Of Belligerence‚. ‚The Cacophony Of Pandemonium‚ sa ponára do témy nikdy nekončiacej túžby po súperení, prirodzenej agresii a vojnách, ktoré sú zakódované v ľudskej podstate a bolo tomu tak od samotného vzniku ľudstva. Následkom tohto fenoménu je častokrát úpadok individuálnych osôb a aj celých spoločností. Vzhľadom na aktuálne svetové dianie by to nemohlo byť viac príznačnejšie. Aj keď takéto dianie ľudstvo zažíva počas celej svojej histórie. Realms Of Chaos od svojho debutového počinu ‚The Seed‘, ktorý vyšiel v roku 2020 preskákala mnohé prekážky na ceste undergroundovou scénou. Práce na novom materiáli započali hneď po vydaní prvotiny, avšak v roku 2022 sa rozdelili cesty s pôvodným bubeníkom Koľakom, kedy kapela bola až do roku 2023 bez full-time bubeníka. Toto sa zmenilo až príchodom mladého talentu Daniela v polovici roku 2023. Štúdiové práce na singli a neskôr aj na celom albume začali v začiatkom roka 2022, klasicky v SPK Audio v spolupráci s Mirom Spevákom a nahrávajúcu zostavu doplnil ostrieľaný slovenský bubeník Miro Raučina, ktorý koncom roka 2022 nahral bubny pre nadchádzajúci album. Zvyšok albumu bol následne nahrávaný taktiež koncom roka 2022 až začiatkom roka 2023, kedy sa presunul do mixovacej fázy. Mirov štýl a kreativita perfektne zapasovali do štýlu Realms Of Chaos a dokonale doplnili celkový zvuk nahrávky. ‚The Cacophony Of Pandemonium‘, samovydaný kapelou Realms Of Chaos je k dispozícii na všetkých streamovacých platformách ako napríklad Spotify, Apple Music, taktiež aj na Bandacmpe a na YouTube vo forme vyššie oznámeného videoklipu, ktorý bol vytvorený v spolupráci s kameramanom Štefanom Šimunim. Artwork pochádza z dielne banskobystrickej umelkyne Dhomth, ktorý je vyobrazený v rozdielnom farebnom vyobrazení pre tento singel. Facebook: https://www.facebook.com/RealmsOfChaosSVK/ Bandcamp: https://realmsofchaos.bandcamp.com Instagram: https://www.instagram.com/realmsofchaosband/ Youtube: https://www.youtube.com/c/RealmsOfChaos Link tree: https://linktr.ee/realmsofchaos...

Čítaj ďalej
Recenzia – Morhörr – Danse Macabre – Narcoleptica Productions – 2023
jún06

Recenzia – Morhörr – Danse Macabre – Narcoleptica Productions – 2023

Mnohí radi spomínajú na staré časy. Čo sa týka metalovej hudby, je to veľmi časté. Jednou z kapiel, ktorá ide tradičnejším smerom sú aj bratislavskí Morhörr. Kapela vznikla v roku 2016 a doposiaľ štúdiovo vydali len EP Pach krvi (2020). Minulý rok prišiel čas na prvý album s názvom Danse Macabre. V domácom štúdiu kapely sa zišli Štefan „Pišta“ Pollák (gitara, basa, bicie, sprievodný vokál), Flavio „Samael“ Křeček (hlavný spev), Lenka Kubová (basa) a Nikola Vojteková (sprievodný vokál). Dnes je už zostava podstatne iná, ale na albume to vyzeralo takto. Na albumy ako Danse Macabre sa dá pozerať rôznymi spôsobmi. Záleží, aký je váš pohľad na old school (dosaďte si podžáner) metal. Nadšenec by určite zdôraznil obrovské množstvo energie v skladbách, poriadne riffy, inšpiráciu v klasikách black, death a thrash metalu, ale aj heavy metalu a motorheadovského rock’n’rollu. Nechýbajú sóla, výrazná basgitara, úderné bicie. Načo zbytočne komplikovať, keď to ide aj jednoducho. Silné motívy nechýbajú a treba ich poriadne využiť. Poslucháč, ktorý sa teší z vývoja a premien žánru by mohol namietať, že skladby sú vzhľadom na skladateľskú priamočiarosť príliš dlhé, melodický spev slabý a zvuk dosť neprehľadný a nevyrovnaný. Na nejaké opakované sústredené počúvanie nemá album čo ponúknuť a skladby znejú ako od rôznych kapiel, spája ich len zvuk. Morhörr hrajú s maximálnym nasadením a skladby na Danse Macabre sa napriek určitým výhradám počúvajú veľmi príjemne. Najmä momenty, keď si spomeniem na melodic death metalové obdobie Carcass z polovice 90. rokov, ma tešia najviac. Najradšej mám skladby Dieťa Antikrista a Úpadok, v ktorých je death metalová melodika najsilnejšia. Prekvapivo silná je kapela aj vo chvíľach, keď sa z ostrých riffov zdvihne krásna heavy metalová pasáž alebo sólo. Morhörr majú energie a chuti hrať na rozdávanie, a preto to prostredníctvom albumu Danse Macabre aj robia. Osem skladieb čerpajúcich hlavne z histórie extrémnych žánrov, ale aj klasickejšieho metalu, presviedča o tom, že všetko podstatné už bolo povedané (alebo zahrané). Je na vás, či na túto hru pristanete. Osobne sa mi je veľmi sympatické to množstvo energie obsiahnutej v skladbách a nadšenie kapely, ktoré z nahrávky počuť. A ešte zvuk gitár, ten mi naozaj sedí. Kontakt: https://morhorr.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/morhorr/ Danse Macabre by...

Čítaj ďalej
Na Slovensku vznikla nová kapela – Marionette!
máj20

Na Slovensku vznikla nová kapela – Marionette!

„Pretože aj keď sú mosty spálené, ráno prinesie nový deň“ „Robiť prieniky žánrov ktoré nás formovali a pretaviť ich v jeden projekt tak, ako to cítime my. Presne toto bolo hlavnou myšlienkou pri založení zoskupenia, ktoré dnes nesie názov Marionette. Chceli sme robiť veci inak a na slovenskú hudobnú scénu priniesť trocha toho, čo máme radi – lenže podľa vlastného receptu!“ Marionette je slovenská metalová kapela z okresu Senec, založená v roku 2021. Nosnou jednotkou skladieb je melodickosť a vo viacerých prípadoch sú ovplyvnené rôznymi hudobný smermi. V máji 2024 kapela predstavuje prvý singel s názvom „OZVENY SPOMIENOK“ a v tomto duchu chce aj pokračovať. Viac však momentálne neprezrádza. Je sa na čo tešiť, všetky informácie a novinky budú ihneď dostupné na sociálnych sieťach. Tam sa dozviete všetko a možno aj niečo navyše. Za kapelu Marionette sa vyjadril spevák a frontman kapely Laco Varga. „Chceli sme spievať o veciach, s ktorými sa ľudia dokážu stotožniť. Nie v jednom prípade je to láska, či sklamanie z nej. Texty sú plné metafor a skrytých významov, ale ich hlavnou myšlienkou vždy ostáva nádej. Ak existujú nejaké istoty, tak jednou z nich je, že nádej nikdy neumiera. Pri písaní skladieb necítime potrebu sa škatuľkovať a preto sa nemusíme obmedzovať. Inšpiráciu čerpáme zo života a z maličkostí, no a samozrejme, kreativite sa medze nekladú.“ Marionette v roku 2024 sú: LACO VARGA – Spev, gitara VILLY ZEMEŠ – Gitara TOMÁŠ OPAVSKÝ – Basová gitara LACO ŠEBO – Bicie nástroje Marionette momentálne dokončuje koncertný set a na pódiách sa plánuje predstaviť v druhej polovici roka 2024. Podrobné informácie ku koncertom budú zverejnené už čoskoro na: www.marionette.sk Odkazy na sociálne siete a streamovacie platformy https://marionette.sk/odkazy Lyric video je dostupné na tomto odkaze: Tlačová správa...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Andrej – „Nástrojov mám asi toľko ako každý hudobník – viac ako treba :)“
máj07

Rozhovor – Andrej – „Nástrojov mám asi toľko ako každý hudobník – viac ako treba :)“

Po troch rozhovoroch s hudobníkmi z východného Slovenska sa teraz opäť vyberieme na západ a predstavíme vám Andreja Lencsésa, ktorý momentálne pôsobí až v štyroch kapelách na rôznych nástrojoch. Viac sa však už dozviete v samotnom rozhovore, za ktorý Andrejovi veľmi ďakujem :). V ktorej kapele si začal a kedy prišiel zlom, keď si si povedal, že sa z poslucháča premeníš na hudobníka? Hráš v tejto skupine dodnes, alebo to je už len história? Prvú kapelu som založil v roku 2009, bolo to tesne po strednej škole. Volala sa Worver, hrali sme Švédskom inšpirovaný melodický death metal a v roku 2011 sme vydali EP “Alone in the Dark“. Kapela je dnes už len história, bohužiaľ ani nikto zo zakladajúcich členov sa už hudbe aktívne nevenuje, ale časom v kapele hral napríklad Matej Takáč (Hecatoncheir, Damato, ex-Old Tomb), alebo Denis Marák (We Still Here), teda ľudia s ktorými hrám a tvorím dodnes. Boli to samozrejme klasické začiatky, kedy sme toho moc o hudbe a scéne nevedeli, ale boli to dobré skúsenosti a zážitky. Ten zlom prichádzal asi postupne. Stále sa považujem za poslucháča a fanúšika, a som rád, že môžem niečím do hudby aj prispievať. V koľkých kapelách momentálne pôsobíš? Aký štýl v nich hráš? Momentálne hrám v štyroch kapelách – Old Tomb, Hecatoncheir, Ohen a We Still Here. Žánrovo je to celkom pestré – od doomu cez death metal, black metal, až k nejakému modernejšiemu metalcoru. Koľko máš doma nástrojov a ktorý je tvoj primárny nástroj? Stalo sa ti, že si začal hrať napr. na bicie, ale nakoniec sa tvojim primárnym nástrojom stala gitara? Nástrojov mám asi toľko ako každý hudobník – viac ako treba :), ale nakoľko hrám v rôznych kapelách, rôzne žánre, tak si to aspoň viem ospravedlniť potrebou iného ladenia, zvuku a podobne :D. Aktuálne rátam štyri basy rozdelené medzi Hecatoncheir a Ohen, dve gitary na Old Tomb a ďalších päť gitár, ktoré sú buď v skúšobni pre prípad náhlej skúšky, alebo doma na skúšanie nových vecí, iných ladení, jednoducho len tak na hranie. Primárnym nástrojom by som asi nazval LTD EC-256, to je gitara, ktorá už prešla rôznymi modifikáciami a už sa jej asi nikdy nezbavím. Na bicie som nikdy nehral, ale začal som na gitare, potom som prešiel na basu, aj kvôli tomu, že to bolo pre mňa jednoduchšie, aj kvôli tomu, že basákov bolo menej, a potom neskôr som sa zase vrátil ku gitare. Teraz je to asi tak pol na pol, aj keď vo viacerých kapelách hrám na base. Máš doma/v skúšobni ešte svoj prvý nástroj? Aká je to značka a aká sa k nemu viaže história? Mojím prvým nástrojom bola španielka...

Čítaj ďalej