Recenzia – ATYPIC – Apotropaic – 2025
Progresívna metalová scéna nemá na Slovensku veľké zastúpenie a aktívne vydávajúce kapely sa dajú spočítať veľmi rýchlo. To je o dôvod viac sledovať nového zástupcu tohto žánru, kapelu ATYPIC. Zložená zo skúsených muzikantov, a navyše láka aj na exotické resp. nezvyčajné nástroje ako Chapman stick alebo bağlama. Keď hovorím o skúsených muzikantoch, tak sa poďme pozrieť na zostavu: kapelník Alojz Hájovský (gitara, bağlama, synths), spevák Lukáš Mikulský (spieva aj v ďalšej prog kapele LATE), gitarista Ján Rosocha, bubeník Ján Hyža (opäť aj v LATE) a na Chapman stick hrá Peter Fedorčák, ktorého môžete poznať z Ravenarium, prípadne ste ho videli hrať skladby legendárnych Death. Základom hudby ATYPIC je moderný progresívny metal s ostrejším dotykom, najmä čo sa gitár týka. Gitarové riffy by sa s iným nazvučením pokojne uchytili aj vo vesmírnom technickom death metale, a preto pôsobí Apotropaic celkom tvrdo, nie však extrémne. Výraznú úlohu popri gitarách má aj Chapman stick. Veď keď už máte v kapele niečo také, tak to treba využiť. Nástroj dobre počuť, ale je použitý funkčne a v prospech celku. A pozor, dôležité sú aj syntetizátory, ktoré podčiarkujú futuristickú atmosféru skladieb a veľmi často sú na roveň ostatným nástrojom. Spev dostal na prog metalovú kapelu veľmi veľa priestoru. Na Lukášov odtieň hlasu som si musel trochu zvykať, keďže mám radšej hlbšie položené vokály. Ak máte viac napočúvaných LATE, budete sa orientovať hneď. Ale inak zapadol vokál do hudby dobre a so zložitou úlohou držať krok s komplikovanou inštrumentálnou zložkou sa popasoval so cťou. Napriek tomu mám pocit, že inštrumentálnych častí, prípadne celých piesní mohlo byť viac. Ak v rámci žánru čakáte dlhé kompozície, tak budete prekvapení. ATYPIC sa držia pesničkovej formy a za 40 minút stihnú zahrať 9 skladieb, z ktorých väčšina má jasný refrén. Takže sa do albumu dostane pomerne rýchlo, napriek tomu, že rytmy sú slušne polámané a motívov sa prestrieda veľké množstvo. Atmosféra albumu osciluje medzi sci-fi paletami a blízkovýchodnými (alebo orientálnym) etno náladami. Hlavne treba pozorne počúvať, až vtedy sa odhalia kvality albumu. Je ich dosť, ale mnohé sú skryté a pri bežnom počúvaní si ich nevšimnete. Nehovorím, že sa Apotropaic nedá počúvať ako kulisa, ale pre mňa predstavuje dosť náročné dielo, na ktoré musím mať náladu. Napríklad dvojdielny záver v podobe nanoSpace disaster mi už v celku zaniká a pozornosť sa stráca. Ale progresívny metal má byť výzva! Zvuk je trochu chladný s viacerými hranami, pričom spev je dosť vpredu. Mne to úplne nesedí, ale napriek tomu musím uznať, že každý nástroj aj spev jasne počuť, môžete sa zamerať na ktorúkoľvek zložku. A nie je to preprodukované ani príliš vyžehlené, nestráca sa metalová surovosť. Chválim tiež parádny obal a výborne...
Recenzia – Bongsilisk – Pater, Filius et Cannabis Sanctus – 2025
V podivne vyzdobenom chráme sa prevaľujú voňavé chuchvalce dymu. Na oltári sú vystavené ikony zobrazujúce piliere temného stoner doomu. Od najstarších Black Sabbath, cez hypnotických Sleep, až po temných Electric Wizard. K tomuto kultu chcú prispieť svojím dielom aj Bongsilisk, a preto prichádza ich druhá religiózne nazvaná nahrávka Pater, Filius et Cannabis Sanctus. Nejaké zásadné zmeny oproti predchádzajúcemu The Hash Club (recenzia tu) som nečakal. A moje predtuchy sa splnili – je tu polhodinová porcia stoner doom metalu tej najvyššej kvality. Jediné zmeny badať na skladateľských a aranžérskych schopnostiach. Tie išli jednoznačne hore a vďaka tomu je Pater, Filius et Cannabis Sanctus oproti debutu pestrejší. Samozrejme v rámci žánru, akým je stoner doom. Zvuk nie je taký ťažký, niekedy sa vraciame až do drevných začiatkov žánru a spomínaným Black Sabbath. Samozrejme, tučný riffový kolos s duniacou basou stále hrá hlavnú úlohu, len je tu aj zopár vedľajších postáv. Napríklad aj prekvapivo melodické sóla, vďaka ktorých pôsobí nahrávka prístupnejšie. Skladby sú vyskladané podľa overeného receptu. Centrálny riff/motív sa nabaľuje, obmieňa, dopĺňa, mení rýchlosť. To všetko sa v nepravidelných vlnách rôzne vracia. Monolitická hudba sa pri pozornom počúvaní mení na inteligentne poskladanú kompozíciu s mnohými vychytávkami a zákutiami. Plusom nahrávky je tajomná mystická temnota, ktorá dodáva ďalší rozmer a zároveň slúži ako jednotiaci prvok. A samozrejme aj skvelý obal. Tri skladby, názov EP je vlastne zároveň aj tracklist. Polhodina hudby ubehne rýchlo a ja mám tendenciu si to vždy viackrát zopakovať. Bongsilisk vedia, čo chcú dosiahnuť svojou hudbou. A robia to veľmi dobre. Jedna z mojich najpočúvanejších nahrávok tento rok. Kontakt: https://bongsilisk.bandcamp.com https://www.instagram.com/bongsilisk/ Pater, Filius et Cannabis Sanctus by...
Rozhovor – ROTTENATOMY – „Proste počúvaj a ponor sa do víru smrti, špiny, bolesti a utrpenia.“
Ahojte chlapi, čau Pepe! V prvom rade Vás poprosím, predstavte sa nejako, kto ste čo ste, odkiaľ ste. Kapelu datujete do roku 2019, ale prvý fyzický nosič vám vyšiel v podstate až na sklonku minulého roka. Viete nám rozpovedať celú genézu kapely, ako a prečo ste sa dali dokopy? Kto bol pri vzniku, kto prišiel prípadne do kapely neskôr? Ahoj Peťka, zdravím čitateľov Metalexpress! Takže sme kapela ROTTENATOMY. V podstate si hovoríme že sme zo Serede aj keď Sereďania nie sme ale máme tam skúšobňu a je to pre nás taký stred. Ja som zo Šale, gitarista z Brestovian, spevák z Majcichova, basák z Hlohovca a akurát bubeník býva v Seredi. Kapela vlastne vznikla v roku 2019 keď ma v Bratislavskom Randále oslovil spevák Lojzo s otázkou či by som šiel do death metalového projektu. Začali sme chodiť do Serede na skúšobňu a tvoriť prvé rify. Na začiatku som tam bol ja, gitarista Stef zo Žriebädla, basák Miro zo Žriebädla a bicman Šamot taktiež zo Žriebädla. Za mikrofónom bol Lojzo Horák, ktorý už nemal žiadny aktívny projekt. Ja som v tom čase ešte hral v DEHYDRATED, čo bola pre mňa vtedy prioritná kapela. Prvý gitarista odišiel ešte pri tvorbe prvej skladby, ktorá bola použitá v ROTTENATOMY. Potom sme začali hladať a výzvu prijal gitarista Vilo z IMMORALITY. V roku 2023 opustil kapelu basák Miro a nahradil ho Juro, ktorý hral aj v IMMORALITY, DARCHAICU potom aj v ŽRIEBäDLE. Potom v roku 2024 odišiel spevák Lojzo. Ten s nami odohral len jeden koncert a naspieval prvý album. Ako náhradu sme dosadili do kapely Maťa. Maťo hučal v IMMORALITY, DEHYDRATED a ŽRIEBäDLE. Takže teraz sa dozvedám, že práve Lojzo bol ten iniciátor vzniku ROTTENATOMY a nakoniec stihol odohrať len jeden koncert a zdrhol? Čo sa vlastne stalo, ak to nie je tajomstvom? V podstate pre ROTTENATOMY to bol pre mňa Lojzo. Oni už s chalanmi nejaký čas chodili na skúšobňu. Nejak sa to tam pomenilo. Viem že tam chodil Kuna (DOGMA INC, DARCHAIC), Stef, Šamot, Lojzo a neviem kto ešte. Niečo si tam mastili, ale to ešte nebolo pod hlavičkou ROTTENATOMY a skúšali robiť nejaký death metal. Z toho obdobia sa nezachovalo nič. Album som začal skladať až ja a ako som písal tak po mojom príchode tam bol vtedy na gitare akurát Stef ale ten sa dlho neohrial a nevytvorili sme spolu nič. Aj názov kapely vlastne vznikol až potom. Lojzov odchod zaskočil asi všetkých členov. Bolo to dosť nečakané. Tajomstvo vlastne nemáme žiadne. On sa vyjadril štýlom, že už na to nemá čas a nebude to zvládať časovo a že potrebuje doriešiť svoju stavbu domu. Tvoria vás členovia aktívni aj v xy...
Recenzia – Čad – Veľký tresk – Vandal Records – 2024
Kapely, ktoré hrajú a vydávajú nový materiál dlhé roky, si nesmierne vážim za ich vytrvalosť a nadšenie. Za to, že sa na to celé nevykašlali. K takýmto kapelám určite patrí aj svätojurská kapela Čad, ktorá vznikla už v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia a odvtedy nás pravidelne a pomerne často zásobuje nahrávkami. Čad som objavil v časoch, keď vydali kultovú Súkromnú vojnu. To sa písal rok 2009 a zdá sa to neuveriteľne dávno. Z pochopiteľných príčin mi tento album najviac prirástol k srdcu. Ale určite nepatrím k ľuďom, ktorí by sa s každým novým albumom sťažovali, že Súkromná vojna bola lepšia a prečo tak neznie aj tento album. Dokola vydávať ten istý album s obmenami pre väčšinu kapiel nemá zmysel a treba sa vyvíjať. Preto som rád, že Čad robia novú hudbu tak, ako ju robia. Napriek tomu, že nie všetko ma baví a niektoré albumy som počul len zbežne, lebo sa mi do nich proste nechcelo. Veľký tresk však prišiel v dobrom momente a sadol mi do nálady, preto som mu venoval dosť času. Že to nebude Súkromná vojna časť druhá je jasné. Už len keď sa pozrieme na dĺžky skladieb. Takmer všetky majú nad tri minúty, úvodná titulná vec dokonca takmer päť. To nemôže byť žiadny intenzívny výplach, to by nefungovalo. Hneď prvé dve skladby, jednotka Veľký tresk a dvojka Kromaňon, sú hodne pomalé a dostávajú sa do bahnitých sludgeových vôd. Temnejšie, v strednom tempe, pomerne atmosférické a navyše s dobrým textom. Veľmi silný začiatok albumu. Mimochodom, k textom: Pišta vie písať výborné texty. Občas mi úplne nesedí humor, najmä keď je prvoplánovo vtipný text v konflikte so serióznou a komplexnejšou hudbou. To čo funguje pri jeden a pol minútovej nakladačke v tomto prípade fungovať až tak nemusí. Ale to som len príliš kritický, lebo Pištova tvorba je aj tak vysoko nad väčšinou metalových textov. Kto si chce pripomenúť staršiu tvorbu, potešia ho napríklad skladby Celý život robím zle alebo Keď satan chodil po Zemi, ktoré pridajú na rýchlosti a zároveň sú jednoduchšie. Hodne rád mám skladbu Thrashtalk, ktorá má neskutočnú energiu a sedí k nej aj text. Menej výrazná je posledná tretina albumu. Abeceda nenávisti aj Zbrojnoši metalu sú taký nový štandardný Čad, nie zlé, ale akosi im chýba iskra. Skladbám by pomohlo, keby boli o čosi kratšie. Tu spomeniem aj piatu Meče sú skrížené – má skvelé momenty, ale Cavalerovské opakovanie názvu skladby otravuje. Prekvapivý je záver – Dejiny apokalypsy s kontrabasom v hlavnej úlohe pekne uzatvoria album. Takže si to zhrňme: väčšina skladieb skvelá, dve-tri priemerné, ale stále veľmi dobré. Navyše ma extrémne potešil pomalý a komplikovanejší úvod albumu. O inštrumentálnych výkonoch hudobníkov...
Enema Shower – SEXcenti SEXaginta SEX – Necroeucharist Production, 2025
Hm, do recenzií sa mi v poslednom čase veľmi nechce. Nejako nemám chuť si dokola prehrávať ten istý album a vypúšťať zo mňa niečo extra „filozofické“. Lenže pripomenul sa mi Necro. Poznáme sa roky a vždy, keď majú Enema Shower niečo nové, tak mi to automaticky prestrie na striebornom podnose. V medzičase sa stal Necro aj mojim kolegom v redakcií a kolegov si netreba hnevať (mimochodom, som asi jediný z redakcie, kto vie hrať akurát na nervy… epizódu, keď som musel na základnej škole hrať na flaute, by som radšej v rámci textového konceptu Enema Shower radšej nevyťahoval). Takže po dvoch EP Sadomazoo (2020) a Pandemic Prostitution (2020) sa ku mne dokotúľalo druhé fullko (debut She Asked for It vyšiel v roku 2015). Nedávno ste mohli u nás naraziť na rozhovor ( https://metalexpress.sk/2025/04/rozhovor-enema-shower-zvratov-az-zvratiek-na-nahravke-je-mnoho-v-podstate-kazda-skladba-ma-unikatnu-tvar/ ) s Necrom, za ktorý je zodpovedná Mrtvolka a tam ste sa okrem iného dozvedeli, že Enema Shower sa trošku viac pohrali so zvukom a aj so smerovaním kapely. Boli tie slová pravdivé? Boli. Ak si rozkrútite disk (či nejakými inými spôsobmi sa dostanete k obsahu albumu), tak aj s ľahkým tinitusom prídete k záveru, že zvuková stopa je iná. Akosi sa rozplynul taký ten buldozérový tlak, ktorý som mal u nich tak rád. Pretože viem, že Necro okrem gore a porngrindu zbožňuje black metal, (ak by goregrindové Vianoce boli jedna Necrova noha a black metalový Nový rok druhá noha, tak jeho vkus nájdete niekde medzi sviatkami) tak sa tomu dá porozumieť. Možno preto mi tu miestami Enema Shower znejú ako Isacaarum, či Impaled Nazarene. Ale zaujímavých momentov tu je pomerne dosť. Napríklad hneď úvodnú skladbu Prayers of Sodomy rozčesne ako mladú jabloň punkový riff, Nuclear SatanSex 666 a Hatefuck majú zase nejaký thrashový náboj, či čo, v Bestial Warcock (jednej z naj skladieb, to bez debaty) zaznie dokonca klavír atď. Ale ten príklon k black metalu je tu asi najciteľnejší. A to nielen k takému, kde gitary znejú ako pokazený kompresor na chladničke, ale aj niečo také sofistikovanejšie ako Behemoth (tým mám na mysli isté pasáže v Anal Funeral). Samozrejme na albume nechýbajú rôzne intrá, outrá, či predely vystrihnuté z filmov a ja neviem odkiaľ. Okrem rôznych slastných stonaní a podobne, čo je u nich bežné, uši hororového fanúšika zbystria v úvode skladby Sex Sex Sex, kde sa ozve Christopher Lee s hláškou: „The Goat of Mendes, the Devil Himself!“ z filmu The Devil Rides Out. S celkovým ladením albumu ubudlo aj hlbokých harmonizérov a vokály sa z veľkej časti pohybujú v čistých (rozumej, bez efektov) polohách. Čo možno nejakých die hard goregrinderov možno trošku rozhodí. Ale zase chválim, že kapela sa rozhodla nestáť na jednom...
Recenzia – SofoS – Fish EP – 2024
Pokiaľ mi neprišla ponuka, či sa na nahrávku nechcem pozrieť a prípadne zrecenzovať, tak som o kapele resp. projekte SofoS nepočul. Podľa internetových zdrojov existuje už od roku 2012, ale po jednom EP z nasledujúceho roku sa kapela nadlho odmlčala. V posledných rokoch funguje len v jednočlennej zostave a po EP Skull (2022) prišlo aj ďalšie EP s názvom Fish. Všetky nástroje, spev a skladanie hudby má na starosti Zolo, ktorý kapelu ťahá od začiatku. Hudba SofoS sa vyznačuje nezvyčajným vnútorným napätím. Neustále sa nachádza uprostred gradovania motívov a ja očakávam výbuch, ktorý nepríde. Ale prekvapivo to vôbec nevadí, práve naopak. Pomerne nenápadný vokál, dominantná gitara, účelné bicie – tak sa dá charakterizovať celé EP. Prvá skladba Adreno sa nesie v pochodovom valivom tempe, ktoré je občas odľahčené jemnou vybrnkávačkou. Niežeby vďaka tomu začala skladba pôsobiť pozitívne… V dvojke Mistake majú dôležitú úlohu aj rôzne sample a elektronika, ktoré vytvárajú silný industrálny pocit. Tretia Divoc je založená na hlasových samploch z rôznych tlačových vystúpení neviem koho. Úplne nerozumiem o čom to je, pre mňa je to slabší článok nahrávky. Osobne takéto hovorené časti podkreslené hudbou nemám príliš v láske, často mi lezú na nervy aj u novších Ministry, ale našťastie sa skladba v druhej polke rozbehne. Strojový chlad a bezútešná industriálna nálada sa vinú celou nahrávkou, ktorá je veľmi dobre skomponovaná a hudobne zaujímavá, navyše s výborným zvukom. Celé to pôsobí nenápadne, a až na konci si uvedomíte, ako vás hudba pohltila. Kontakt: https://www.instagram.com/sofos.metal/...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (27.4.2026 22:00) 27. apríla 2026
- Headbanger_FM (20.4.2026 22:00) 20. apríla 2026
- Headbanger_FM (13.4.2026 22:00) 13. apríla 2026
- Headbanger_FM (6.4.2026 22:00) 6. apríla 2026
- Headbanger_FM (30.3.2026 22:00) 30. marca 2026
