Recenzia – HADONOS – Weightless (2022)
apr05

Recenzia – HADONOS – Weightless (2022)

Zverejnené v apr 5, 2023

Popradská kapela HADONOS vydala na jeseň minulého roka dlhohrajúcu dosku „Weightless“, ktorú chlapci nahrávali v SPK štúdiu. HADONOS sú pomerne mladou kapelou, ktorá svoj vznik datuje na rok 2020, ale nepochybujem, že chlapci hrávali už dávno predtým ako založili súčasnú zostavu. Názov kapely mi bol od začiatku povedomý, ale pomyslela som si, že som ho proste videla na nejakom plagátiku z koncertu. Keď som však začala pátrať (rozumej hodila som slovo hadonos do google), prvou zmienkou bolo, že ide o trináste súhvezdie zvieratníka. Ale ak sa povie zvieratník alebo zverokruh, väčšinou nás napadne 12 znamení, ktoré sú rozložené do 12-tich mesiacov roka a nejakým nezmyselným spôsobom nám na základe dňa narodenia hneď od počiatku prisúdia charakteristiky osobnosti, temperament a dokonca aj náchylnosť na ochorenia. Vždy som „milovala“ astrológiu. Ale predstavte si, hadonos je trinástym súhvezdím zvieratníka, ktoré sa do výberu magických 12 znamení už nedostalo. Na oblohe však svieti stabilne. Ktovie akú symboliku v tom vidí samotná kapela. Úvodné omáčky máme za sebou, tak sa poďme vrhnúť na album s názvom „Weightless“. Obal krásne korešponduje s titulom, keďže je na ňom mucha (alebo iný hmyz), ktorá s veľkými ťažkosťami nesie na svojom „chrbte“ cigaretu. Album obsahuje osem skladieb, texty sú v angličtine a minutážou mierne presahuje 25 minút, čo je taký priemer. Niekedy je menej viac, z čoho by si mali brať príklad niektoré kapely cez hodinu trvajúcimi nahrávkami, ktoré sa často ani nedajú vypočuť do konca. Doska štartuje skladbou „Instinct“ a na základe prvých sekúnd by si človek pomyslel, že si pustil nahrávku nejakej shoegaze kapelky. No následne sa rytmika zmení a od pôvodného žánrového tipu sme na míle ďaleko. Áno, niektoré gitarové riffy, postupy a rytmika vám môžu pripomenúť grungové kapely, ale ani zďaleka s Popradčanmi neostaneme v jednej žánrovej škatuľke. Vokál je príjemne chrapľavý a práve grunge je preň veľmi úrodnou pôdou. Ale naprieč celou doskou naďabíte na thrashové, crossover, či hard rockové prvky a nahrávka sa tým stáva veľmi rozmanitou. Pozvoľne sa nesúcu úvodnú skladbu s rockovým drajvom, chytľavým refrénom a príjemným gitarovým sólom strieda nakopávačka „Drowning“, ktorou sa nesie crossoverový sekačkový rytmus, ale pritom krásne melodický refrén je opäť veľmi chytľavý. A to sme len pri druhej skladbe! S každou ďalšou skladbou dokazujú chlapci obrovský talent pre tvorenie hitoviek. Myslím také tie koncertné odrhovačky, ktoré si s nimi bude spievať celý klub. Tretia hitovka „Mindless Puppet“ bola vydaná aj ako singel ešte pred samotným vydaním dosky a má všetko, čo by mala dobrá skladba pre širšie publikum obsahovať. Ústredná gitarová linka je jednoduchá, ľahko zapamätateľná, no má obrovský drajv a spolu s vystupňovaným vokálom občas až do screama vás proste zdvihne zo stoličky a musíte...

Čítaj ďalej
Portál do piatej dimenzie je otvorený… vyšla nová doska EUFORY!
apr04

Portál do piatej dimenzie je otvorený… vyšla nová doska EUFORY!

Zverejnené v apr 4, 2023

Dnes pro slovenské EUFORY nastal den D. Po pěti letech vyšla jejich nová, v pořadí třetí deska pojmenovaná „Fifth Dimension“. Pro její progresivitu i absolutně moderní vizi power/heavy metalu jde v žánru o událost, která dokáže zasáhnout i fanoušky mimo melodické směry. EUFORY jsou energická slovenská kapela, která servíruje propracovaný, dynamický a vyzrálý power/heavy metal. Zmodernizováním jeho tradic a progresivním smýšlením překračují hranice obou žánrů a svou vlastní optikou ho otevírají i posluchačům z jiných žánrů. Vznik pětice z Martina se datuje k roku 2008 a stojí u něj vášnivá fanynka heavy, glamu i hard rocku 80. let bubenice Miriam. Jak žánrové zařazení EUFORY napovídá, pro jejich dvě vydaná, ale již vyprodaná alba jsou příznačné nejen dynamické kytary a výrazově bohatý hlas zpěváka Luboše Senko, ale i hravé, propracované a melodické linky doplňované divokými, šviháckými sóly a občasnými sborovými refrény. „Fifth Dimension“ na SPOTIFY EUFORY jsou ale dynamit, který si ve své tvorbě hraje i s kompoziční stavbou, která z „Fifth Dimension“ dělá překvapující a svěží desku s nekonvenčně složenými písněmi, zapojuje synthy i jemné orchestrace nebo si pro inspiraci odskočí na Dálný východ, kterou ale vždy podporuje kvalitní nápaditá instrumentace. Jejich hudbou tak nebude zklamán žádný fanoušek HELLOWEEN, NEVERMORE, SYMPHONY X, AVANTASIA, ani DREAM THEATER, natož ten, který zavítá na jejich koncert. Sebejistým vystupováním a svou energií si EUFORY nejen doma na Slovensku, ale i při výjezdech do Evropy získávají stále nové fans. PRODEJ ALBA Jak se ale říká, třetí album je pro kapelu zásadní. Energičtí Slováci z Martina proto novince „Fifth Dimension“ věnovali mimořádnou péči. Grafiku tak zpracovali Remedy Art Design z Athén a výtečný, úderný zvuk Adama Mičince ve finále ošetřilo věhlasné Fascination Street Studios Jense Bogrena (OPETH, DIMMU BORGIR, ARCH ENEMY, KREATOR, SEPULTURA ad.) ve Švédsku. Nový desetiskladbový a ambiciózní komplet EUFORY o délce 42 minut hudebně dalece překračuje hranice klíčových žánrů i jejich domoviny a má sebevědomě nastoupeno rozpínat se přes celou Evropu. O EUFORY rozhodně ještě uslyšíte! EUFORY https://facebook.com/euforyband https://instagram.com/euforyofficial Smile Music Records https://smilemusicrecords.cz https://facebook.com/SmileMusicRecordsCZ https://instagram.com/smilemusicrecordscz Tlačová...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Prison of my Life – „Myslím si, že je dobré, keď si poslucháč, pri každej skladbe, predstaví svoju verziu príbehu“
apr03

Rozhovor – Prison of my Life – „Myslím si, že je dobré, keď si poslucháč, pri každej skladbe, predstaví svoju verziu príbehu“

Zverejnené v apr 3, 2023

S nitrianskou kapelou sme ešte nemali tú česť urobiť na našich stránkach rozhovor. Vzhľadom na to, že len nedávno vydali druhý album sa naskytla ideálna príležitosť ho konečne uskutočniť. Poďme si teda povedať o nich trochu viac. Na moje otázky odpovedal spevák a gitarista Ondro a bubeník Jozzy, za čo im týmto ďakujem. Najprv poďme trochu do histórie kapely. Ako sa zrodila myšlienka založiť Prison of my life? Kto s tým prišiel a ako ste zložili zostavu? Boli aj nejaké personálne zmeny počas vášho pôsobenia na scéne? Ondro : Ahoj Mrtvolka. Myšlienka a chuť hrať death metal vo mne driemali už veľmi dávno, v podstate od puberty. S „POML“ to prišlo tak nejak samé od seba. Mali sme kapelu „Deadwings“ a rozhodli sme sa hrať niečo tvrdšie v nezmenenej zostave. S rovnakým názvom, by to bolo asi dosť od veci, lebo s „Deadwings“ sme hrali úplne inú muziku. Čo sa týka personálnych zmien, vymenili sme iba basgitaristu. Predtým s nami hral Kečup, no ten nebol spokojný so smerovaním kapely, tak sa naše cesty rozišli a na jeho post nastúpil Pišta. Chémia hneď zafungovala a už je s nami ani neviem koľko rokov (toto bude presne vedieť Jozzy, on je taký náš kronikár :D) a nahral s nami oba albumy. Jozzy : Ahoj Mrtvolka. Áno, potvrdzujem Ondrovu odpoveď a iba doplním, že zrod projektu POML nastal v roku 2016, kde sme už plnohodnotne komponovali výrazne ostrejšiu produkciu. Náš pôvodný basák „Kečup“ nás opustil odohraním svojho posledného koncertu v novembri 2018. Odvtedy frčíme v aktuálnej zostave „štyroch bohatierov“. Hoci niektoré kapely nemajú radi túto otázku, rada by som sa spýtala, prečo ste sa nazvali práve Prison of my life? Ondro : Prison of my Life bol názov jednej z posledných (možno aj poslednej) pesničiek, čo sme zložili ešte ako „Deadwings“ a keď prišlo no vymýšľanie názvu pre náš death metalový projekt, tak nás nenapadlo nič, na čom by sme sa všetci zhodli. Nakoniec Freddy navrhol tento názov a my sme na to kývli. Poďme trochu k novému albumu. Gratulujem a rovno sa vás spýtam, ako ste zatiaľ spokojní? Podarilo sa vám na nový album dať podľa vás všetko, čo ste chceli? Ondro : Ďakujeme :) Hlavne máme radosť z toho, že je to konečne po dlhej dobe vonku. Nahrávali sme ho ešte na jeseň v roku 2021. Potom sme sa nevedeli dokopať k vydaniu, až sa Juro nasral a ponúkol sa, že nám to vydá, za čo sme mu neskutočne vďační. Chvíľu po tom, ako sme album nahrali, sme mali pár skúšok s klávesákom z Empyrionu a nacvičili sme dve skladby – „Paralysis“ a “Garden of Unearthly Delights“ a trošku ma...

Čítaj ďalej
Recenzia – Demonic-eyed – Demonic-eyed 4 – 2022
mar24

Recenzia – Demonic-eyed – Demonic-eyed 4 – 2022

Zverejnené v mar 24, 2023

Musím sa priznať, že meno Demonic-eyed mi až dovtedy, ako som držal v ruke CD, nič nehovorilo. O to viac ma prekvapilo, že ide už o štvrtý dlhotrvajúci album. Ale nové kapely spoznávam veľmi rád, takže chuť do počúvania bola o to väčšia. Samozrejme, rovno som si dobehol aj starší materiál, nech sa viem zorientovať. Demonic-eyed si nerobia ťažkú hlavu s vymýšľaním mena pre albumy. Radovky sú všetky bezmenné, takže sa označujú len číslami. Jednotka vyšla v 2019 a každý rok sa číslo zvýši. Slušná kreativita a chuť tvoriť nový materiál. K tejto štvorici ešte pripočítajme EP Ohňooký z 2021 a diskografia je zosumarizovaná. Z počúvania doterajšej tvorby je jasné, že Demonoc-eyed mali svoje umelecké vízie ujasnené hneď od začiatku. Určitý vývoj a zmeny sa v rámci jednotlivých albumov dajú sledovať, ale kvalitatívne aj hudobne sú na veľmi podobnej úrovni. Trojica VladES (bicie), Luboshio (spev, gitara) a Mishyr (basgitara) usilovne drví prísnu a nekompromisnú zmes thrash metalu a hardcoru s trochou punku, a to všetko doplňujú fajn texty. Síce jednoduché, ale s jasným posolstvom a názorom. Načo zbytočne komplikovať, keď v jednoduchosti je krása. Skladba s jasnou štruktúrou, kde viete, čo je verš a čo refrén. Slayerovsky temná vybrnkávačka na začiatok skladby, potom poriadny ostrý riff, priamočiara, ale veľmi funkčná rytmika, to nemôže nič pokaziť. Zároveň treba povedať, že to síce jednoducho znie, ale mnohé bezzubé albumy sú dôkazom, že to treba vedieť. A Demonic-eyed vedia! Niektoré riffy pôsobia povedome, ale fungujú dokonale. Pokojne by mohli byť z dielne najväčších velikánov thrash metalového resp. extrémne gitarového sveta. Skladby nie sú nijak komplikované, po pár vypočutiach je album v hlave, ale tá energia, údernosť a radosť z hudby je krásny pocit. Mnohé refrény alebo dokonca celé texty si budete spievať sami. Osobne preferujem slovensky otextované veci, ktoré sú dokonale nafrázované a slovenčina do hudby perfektne sedí. Ale samozrejme aj anglicky naspievané skladby sú silné. Vyzdvihnem štvrtú položku s názvom Inkvizícia, ktorá je jednou z pomalších skladieb, ale je extrémne chytľavá a pre mňa je vrcholom albumu. Najviac sa od zvyšku líši sedmička An Opportunist, kde spieva Danny Will, pretože zmena vokálu je počuteľná. Páči sa mi agresívny ohlodaný zvuk, presne taký sa k tejto hudbe hodí. Je čistý, profesionálny, ale zároveň ako z koncertu. Niekedy počuť obmedzenia jednej gitary, ale naživo to bude znieť presne takto, žiadne triky. Nahrávalo sa u Mira Speváka v SPK Audio a produkciu robil Adam Mičinec. Obal, ktorého autorom je Robo Ivan, sa tematicky drží predchádzajúcich, aj tentoraz je tu svalnatý bojovník s ohnivými očami. Štvrtý album Demonic-eyed je nabitý energiou a výborne sa počúva. Samozrejme hovorím o tých, ktorí majú takúto hudbu radi, lebo...

Čítaj ďalej
Abyss Above vydali nový videoklip „Vain“ k pripravovanému novému EP!
mar20

Abyss Above vydali nový videoklip „Vain“ k pripravovanému novému EP!

Zverejnené v mar 20, 2023

Slovenská deathcoreová kapela Abyss Above sú najnovším podpisom do rodiny amerického vydavateľstva Seek & Strike. Rozpútali brutálny deathcorový útok, ktorý predviedli na ich novej strhujúcej skladbe ‚Vain‘. Frenetická živá intenzita kapely je zdôraznená v hudobnom videu piesne, ktoré si môžete pozrieť nižšie. ‚Vain‘ tiež slúži ako prvý náhľad na ich očakávané nové EP, ktoré vyjde v priebehu tohto roka. Klip: Ostatné linky: https://linktr.ee/abyssabove Komentár Abyss Above: „Naša nová skladba ‚Vain‘ ponúka ochutnávku nášho najnovšieho hudobného smeru. Lyrická stránka má svoje korene v našom predchádzajúcom EP Inevitable End a pokračuje v téme nezodpovednosti ľudstva, ktoré spôsobuje zničenie všetkého okolo nás, no nenesie žiadnu zodpovednosť za ich dôsledky.“ „Hudobný klip zdôrazňuje temnú, zrnitú a drsnú náladu skladby podporovanú chaotickými úpravami, glitchovými efektami a nedostatkom osvetlenia, ktoré pomáha navodiť jeho takmer klaustrofobickú atmosféru. Táto skladba spolu s videom podčiarkuje energiu, ktorú vždy prinášame na pódium a nevieme sa dočkať, kedy sa zas budeme môcť o ňu podeliť so všetkými naživo.“ Pri ich nedávnom podpise vydavateľstva kapela dodáva: „Sme tiež nesmierne nadšení, že môžeme konečne oznámiť náš podpis s vydavateľstvom Seek and Strike. Byť medzi toľkými neuveriteľnými kapelami je pre nás stále trochu nereálne a tešíme sa na to, čo sa nám spoločnými silami podarí dosiahnuť. S naším pripravovaným materiálom a ich úžasným tímom v našom rohu sa tešíme na to, čo nás ešte len čaká a stretne.” Prešovská päťka Abyss Above vznikla v roku 2015. V priebehu rokov a mnohých zmien v zostave sa kapela posilnila a našla si svoj umelecký smer. S troma EP vo svojej diskografii Abyss Above nevykazuje žiadne známky zastavenia. EP Doombound z roku 2019 predstavilo kapelu pripravenú posunúť ju na ďalšiu úroveň. Prvý singel z tohto EP „Omega“ sa dostal do oficiálneho Deathcore playlistu služby Spotify. Ich posledné EP “Inevitable End” ďalej dokazuje, že Abyss Above je sila, s ktorou treba počítať – a to nielen v rámci lokálnej scény. Kapela sa odvracia od typických deathcoreových piesní a experimentuje s netradičnými štruktúrami, inšpirovanými zahraničnými zoskupeniami ako Humanity’s Last Breath (SWE/Unique Leader Records), Reflections (US) a CABAL (DK/Nuclear Blast Records). Kapela predstaví svoje nové EP v priebehu tohto roku. Abyss Above: Erik Gladič – vokál Martin Mikuška – gitara Tomáš Gladič – gitara Matúš Čonka – basgitara Jozef Ronto – bicie Tlačová...

Čítaj ďalej
Recenzia – Antares – V – Metal Age Productions – 2022
mar16

Recenzia – Antares – V – Metal Age Productions – 2022

Zverejnené v mar 16, 2023

Keby sa stretli všetky kapely s názvom Antares, ktoré kedy existovali (minimálne podľa metalových archívov), tak by ich bol dostatok na menší dvojdňový festival. A objektívne zhodnotené, martinský Antares by boli jedným z headlinerov tohto festivalu. Skúsená kapela vznikla v roku 1994, ale albumy začala vydávať až v tomto tisícročí. Po nahrávkach Sad Hope (2001), Made in Fear (2003), Mind Collectors (2005) a Resurrection (2011) prichádza po viac ako desaťročí piaty album logicky a stručne nazvaný V. Nahraný bol v zostave Michal Miko (bicie), Juraj Mác (gitary), Michal Puškár (gitary), Peter Kaštil (vokál a basgitara) a Juraj Šimek (klávesy). V rámci prípravy na recenziu som si vypočul celú diskografiu, väčšinu albumov prvýkrát, len Ressurection som v čase vydania viackrát otočil. Antares nikdy nehrali zásadne originálne, vždy po svojom spracovali rôzne inšpiračné zdroje. Treba uznať, že kvalitou nikdy nešetrili a nahrávky sa počúvajú dobre aj dnes. Doomové prvky zostali na starších albumoch, rovnako aj modernejší groove zvuk predchádzajúcej Resurrection, na V sa hrá mocný death metal na viacero spôsobov. Album začne poriadne zostra, jednotka s krásne slovenským názvom „Pľuhavec“ má cannibalovský nekompromisný úvod, aj keď vokál nie je žiadny extrém a je celkom dobre zrozumiteľný. Skladba vrcholí parádnym refrénom, v ktorom je štedrá porcia melódií na spôsob Depresy. V nastúpenej ceste album pokračuje aj ďalej, ostré gitary v štýle zámorského death metalu sa striedajú s melodickým death metalom, nechýbajú gitarové sóla, ktoré zabrúsia až niekde k heavy metalu. V tretej „Keď človek nevie“ jemný vybrnkávaný úvod rozbije nekompromisný náklep, v šiestej „Ty ja my vy oni“ je intenzívna riffovačka odľahčená oddychovou pasážou v strede. Rýchlejšie časti sa niekedy pohrávajú s harmóniami typickými pre death/black metal, ale gitara tiež vie zjemniť až do hard rockových sfér. Death metal ako ho hrajú Antares nie je extrémny, lepšie výraz je intenzívny. Nálož nápadov, zmien tempa a nálad, riffy, sóla, to všetko sa na poslucháča valí a nedovolí mu vydýchnuť. Deathové vokály neraz doplní aj melodický spev, ale v extrémnejších chvíľach dosahuje riadnu kadenciu, v „Proti srsti“ chrlí ako Archspire. Chlapi sa neboja prekračovať hranice a svoje nápady zbytočne žánrovo neobmedzujú. Síce nič prevratné, ale som rád, že to nie je rutinné cvičenie na tému klasický death metal. Veľmi silnou stránkou V sú silné a jasné refrény, ktoré okamžite identifikujete a chytíte sa takmer na prvýkrát. V kombinácii s dobrými textami (niekedy anglicky, ale väčšinou slovensky) tvoria hlavné prvky, vďaka ktorým bez problémov rozlíšite skladby. Z nahrávky počuť profesionalitu, výborné hráčske schopnosti, ale zároveň aj obrovskú chuť hrať a tvoriť. Mohlo by sa to zdať samozrejmé, ale mnohé albumy toto nespĺňajú. Zvukovo je album ošetrený na vysokej úrovni, aj keď som si v niektorých...

Čítaj ďalej