Ravenarium je kapela z Bratislavy, ktorá bola založená už v roku 1997. Ich prvé nahrávky vznikali v rokoch 1999 a 2000 (split a demo) a v roku 2002 vydali svoj prvý album s názvom „Sounds for a dying age“. Okolo roku 2003 však náhle ukončili koncertné aj ďalšie skladateľské snahy. Pôvodne sa formovali ako black death metal a tak si ich pamätníci aj zvyknú pamätať. Aké však bolo prekvapenie, keď sa kapela na konci roku 2015/2016 zrazu vrátila na pódia. V tomto čase väčšinou prezentovali svoju staršiu tvorbu, ktorá je mnohým dobre známa, no zároveň pustili von aj niekoľko nových skladieb, ktoré predznamenávali ich budúce smerovanie, ktoré sa uberá viac progresívnym smerom až občasným jazzovým prvkom. Po istom čase sa však kapela opäť odmlčala, no tentokrát to bolo spôsobené čiastočne aj pandémiou. Na začiatku roku 2023, ako je to už u Ravenarium zvykom sa náhle objavuje a to rovno s novým albumom Hypertowers, ktorý pokrstila vo februári na domovskej pôde v Bratislave. Už prvý comeback vo mne vyvolal radosť a tak som s nimi v tom čase urobila aj krátky rozhovor. Tentokrát som sa však rozhodla urobiť o niečo dlhší rozhovor, ktorý predstaví nielen nový album, ale aj nejaké krátke ohliadnutie sa za poslednými rokmi. Na moje otázky odpovedal Feďa za čo mu týmto ďakujem.
Ako prvé vám chcem pogratulovať k novému albumu a zložiť poklonu, že ide naozaj o zaujímavé dielo na našej scéne. Poďme najprv k samotnej zostave, ktorú momentálne tvorí Ravenarium. Z pôvodných členov zostali pokiaľ sa nemýlim len dvaja a aj súčasná zostava je iná, ako bola v rokoch po vašom comebacku. Kedy a ako sa zostava vykryštalizovala na terajšiu? Dostali sa na nový album niektoré skladby, na ktorých participovala aj staršia zostava?
Ďakujeme veľmi pekne. Z našej strany bolo prioritou urobiť zaujímavý a pestrý materiál, ktorý by zarezonoval, a na slovenskej metalovej scéne pomyselnú kvalitatívnu laťku trochu pozdvihol. Po comebacku v roku 2016 sa nám zostava ešte trochu prerotovala, nakoľko basák Milan Šagát sa chcel naplno venovať rodinným záležitostiam a Peťo Nagy sa pustil naplno do svojej vlastnej kapely Vortex Unit, takže kapelu opustili a na ich miesta sa prakticky okamžite usadili, basák Martin Vacula z kapely LATE a navrátilec z pôvodnej zostavy Luboš Šmidák. Album s nami ale ešte Peťo Nagy nahrával, aj gitary a on sa aj postaral o celé nahrávanie kapely po technickej stránke, o zvukovú produkciu aj postprodukciu a aj o samotný mix albumu a tak sme radi, že sa ešte takto mohol do histórie kapely zapísať plnohodnotným spôsobom.
Pre tých čo ešte album nepočuli treba povedať, že ide veľmi pestré dielo. Povedz však trochu bližšie, čo môžu ľudia očakávať hudobne od vášho albumu? Na čo by sa mal potencionálny poslucháč zamerať?
Po symfonickom intre sa skrze 11 skladieb preletáva všestranná metalová hudba. Strednotempové groove skákanice striedané s thrashovými paľbami, harmonické, akordické, atmosferické blackové pasáže aj výtlakové death metalové paľby a to všetko bez použitia nejakých klasických klávesových zvukov. Sú tam gitarové aj bubenícké nápady podtrhnuté progresom s technickými výzvami a vokálne s melodickými spevmi, škrekmi aj growlingom. Poslucháč by si mal preskúmať komplet celý Hypertowers a nájsť si svoju obľubenú pieseň, alebo aj pasáž, nakoľko sme sa snažili urobiť album, kde sa krížia viaceré metalové podžánre.
Nové Ravenarium už len malými stopami pripomína vaše začiatky. Ide podľa môjho názoru o vyzretejšie dielo, hlavne po technickej a zvukovej stránke. Ako sa na nový váš nový album pozeráš ty a v čom vidíš najväčšie rozdiely oproti Sounds of dying age?
Vidím a teda hlavne Hypertowers počujem ako vyzreté dielo. Pracovalo sa v ňom dlho, veľmi starostlivo na detailoch kompozície, hudby aj spevov, ale aj na samotnom hraní a úrovni hrania nás ako hudobníkov. Rozdiel je samozrejme adekvátny tomu, že Sounds vznikol 21 rokov dozadu, tak sa nečudujem, že pri Hypertowers vyznie Sounds ako mladé nerozvážne dielo, aj keď to bolo na tie časy kedy vznikol dosť odvážne a obtiažne. Mám ho stále rád z nostalgie a aj po hudobnej stránke si ho cením kvôli tomu, že nás veľa naučil.
Mnohé skladby sú vcelku dlhé, najdlhšia má dokonca 7 minút. Nebojíte sa, že priemerný poslucháč stratí niť, alebo sústredenosť?
Mali sme skladby aj dlhšie a došlo aj na radikálne krátenie, či dokonca rozdelenie jednej skladby na tri rôzne. Ale istá hudba si pýta aj svoj čas, tak dĺžky skladieb sú prispôsobené samotným skladbám. Možno to je pre istých poslucháčov veľa, sedem minút, ale majú stále možnosť si to skrátiť tlačidlom stop :).
Váš nový album je koncepčný a to mám veľmi rada. Priblíž nám trochu viac o čom je lyrická stránka celého albumu?
Chcel som od začiatku koncepčnú hlavnú tému pre celý album a cez vesmírnu tematiku som sa dostal k času a ten bol pre mňa zaujímavý. Začal som zbierať námety a texty najprv vznikali v slovenčine a potom sa robili konečné preklady a úpravy, tých bolo neúrekom. Takže si v našich textoch aj pocestujete v čase, aj pred ním budete utekať, a tiež si aj zaspomínate na staré časy, či si filozoficky rozoberiete samotný vznik a nekonečnosť času. Podarilo sa nám dotvoriť a implementovať texty tak aby sadli do hudby, čo pre nás bolo podstatné a aj samotná koncepčnosť témy veľmi pomohla tomu, aby boli spevy ucelené a dobre naaranžované.
Keďže bola pandémia, bola možnosť naplno sa oddať skladaniu. Ako dlho vznikal materiál na Hypertowers a kde ste ho nahrávali? Je toto štúdio otvorené prípadne aj pre iných záujemcov, alebo je to len pre úzky okruh ľudí okolo vás?
To je fakt, bolo veľa času a asi všetci si vymýšľali tie najlepšie spôsoby, aby to čo najefektívnejšie využili. Takže sme individuálne doma cvičili aj my, volali sme si spolu cez internet, rozoberali, plánovali, pripravovali sa a keď bolo možné šli sme do našich priestorov, kde sme si postavili štúdio a nahrávali sme. Ten proces a časová voľnosť nám dali možnosť sa naplno venovať dotváraniu albumu po všetkých stránkach. Veľa vecí sme nahrávali aj viac krát a keď sme neboli spokojní, tak sme to robili stále dookola kým to nebolo dobré. To štúdio už bohužiaľ neexistuje, tesne po donahrávaní boli tie priestory odsúdené na búranie a museli sme sa vysťahovať.
Album má názov Hypertowers, čo však tento názov vlastne znamená?
Hypertowers je slovná hračka, vo voľnom preklade to znamená hyperveže, ktoré v prenesenom význame na albume stvárňujú stromy. V nich sa fiktívna postava pohybuje akoby vo veži po schodíkoch smerom nahor a odpočítava čas každého jedného človeka, ktorý sa niekde zakončí. Ide aj o také prepojenie človeka s prírodou, že všetko so všetkým súvisí, nič nieje len tak a jeden bez druhého by sme neexistovali.
Novinku ste si vydali sami. Bol to od začiatku zámer, alebo ste sa pokúsili aj osloviť nejakého vydavateľa?
Jediný koho som oslovil a mal záujem vydať Hypertowers bol Juraj Haríň. Pred zhruba piatimi rokmi som mu vravel, že plánujeme nahrávať tento album a on sa potešil a hneď sa ponúkol. Bohužiaľ, Juraj nás nečakane navždy opustil, čo zasiahlo všetkých nielen na slovenskej metalovej scéne, tak sme sa rozhodli vydať album svojpomocne a venovali sme ho jeho pamiatke.
Album zdobí pekný, trochu psychedelický cover. Kto vám ho vytvoril a ide o prvé dielo tohto autora/autorky? Čo všetko má symbolizovať a na čo odkazuje?
Vedeli sme aký cover albumu chceme, že to majú byť stromy a pokúšali sme sa vytvoriť ten obraz najprv fotením, ale nakoniec som oslovil kamarátku Bereniku Polomovú, ktorá je grafička aj dizajnérka a pekne kreslí. Tá nakreslila uhlíkom na veľko formát stromy v 360 stupňovej perspektíve a ja som to postprodukčne ešte dofarbil a dotvoril. Ten obraz symbolizuje takzvané božie oko prírody, ktoré nás sleduje ako žijeme. Celý obraz oka je postavený zo stromov (hypertowers), ktoré sú odrazom našich životov.
Keď niekoho osloví vaša hudba, kde všade je ju možné zohnať a zakúpiť? Nebudete prípadne robiť aj ďalší merch typu tričká, nášivky, odznaky a pod.?
Naša hudba sa nachádza na všetkých hudobných platformách, ale aj na bandcamp-e, kde sa dá album aj digitálne zakúpiť. Pokiaľ má niekto záujem o fyzické CD-digipack, môže nás kontaktovať cez facebook-ovú stránku správou a tam sa dohodneme buď na poslaní poštou na dobierku, alebo aj na osobnom stretnutí. Súčasťou CD-digipack je aj download karta s adresou, kde si kupujúci môže digitálny album stiahnuť aj vo forme mp3. Ďalší merch by sme v budúcnosti určite chceli. V podobe trička alebo aj mikiny, uvidíme. Záleží od nápadu a prevedenia. Chceli by sme, aby to bolo tiež niečim zaujímavé a nie typicky metalové ako napríklad logo s obalom albumu.
Aké máte na tento rok koncertné plány? Ak to nie je tajné, prezraďte, kde vás budeme môcť vidieť?
Na tento rok nemáme zatiaľ žiadne koncertné plány. Vyzerá to tak že načasovanie albumu sa nestretlo so záujmom festivalov o našu kapelu, nakoľko už asi všetci mali svoje kapelné line-ups vybookované. Takže istý koncert čo máme už zadefinovaný je až za desať a pol mesiaca. J Ale my sme momentálne pripravený hrať, takže ak by sa niekde vytvorila možnosť, určite by sme zahrali radi.
Pamätám si, že vo vašej prvej ére ste hrali aj na vtedy viac menej začínajúcom Brutal Assaulte. Aké máte spomienky na tento festival, čo vám zostalo najviac v pamäti? Ak by si mal možnosť opäť sa zúčastniť tohto festivalu, hoci aj na malom pódiu, išli by ste do toho?
Áno, bolo to v roku 2002 a spomínam na to len v tom najlepšom. Boli sme vtedy ešte mladí a neskúsení, ale veľa to pre nás znamenalo. Ja osobne som pravidelný návštevník Brutal Assaultu, milujem ten festival a vôbec sa netajíme tým, že je to náš sen, zúčastniť sa festivalu znova s touto našou súčasnou zostavou Ravenarium, ktorá už je kvalitatívne na inom levely ako pred dvadsiatimi rokmi.
Vieš hrať ako jeden z mála ľudí na Slovensku na špeciálnom nástroji Chapmanstick. Niečo viac o tomto nástroji sa dozviete aj na tomto videu. Neuvažoval si niekedy nad zapojením tohto nástroja aj do Ravenaria?
Na Chapman Stick už hrám cca 15 rokov a dodnes som na Slovensku sám. Už od začiatku mi bolo jasné, že to nieje typický metalový nástroj, ale aj tak som sa už niečo tvrdšie na ňom pokúsil zložiť. Takže momentálne živím myšlienku, že by sa na ďalšej havranej hudbe mohol objaviť. Bude to zložitejšie čo sa týka rozloženia celej kapely, gitary, basy a do toho Chapman Stick, nad tým sa treba poriadne zamyslieť aby to fungovalo, ale na to si my už celkom veríme, a keďže nemáme žánrové hranice nejak obmedzené tak z toho môže byť nakoniec opäť raz niečo zaujímavé.
Aké sú vaše plány do budúcnosti? Môžeme čakať napríklad aj ďalší videoklip? Ako to vidíte s prípadným novým materiálom?
V plánoch je momentálne promovanie Hypertowers a priebežné skúšanie aby sme boli pripravení hrať keby trebalo. Ďalší videoklip je tiež v pláne k blackovej skladbe Until Blood Soaks, termín natáčania presný nie je, záleží od voľnosti času kapelníkov, ale približne za mesiac sa bude natáčať a strihať. Na nový materiál zatiaľ myslím trochu zatiaľ iba ja, časom určite chceme ešte niečo vyprodukovať. Pokiaľ by som si mal hypoteticky odpovedať, tak by som si osobne od oka tipol, že asi za päť rokov by to mohlo byť reálne.
Ďakujem ti veľmi pekne za tento rozhovor. Prajem veľa úspechov s novým albumom a hlavne veľa nových fanúšikov. Záverečné slová sú tvoje….
Ďakujeme vám za priestor a čas, sme radi že môžeme byť súčasťou Metalexpress a prajeme vám veľa akcii, tém aj čitateľov. Taktiež ďakujeme všetkým fanúšikom za podporu a prajeme im veľa hudby, radosti, šťastia a zdravia. Veríme, že sa stretneme spolu na koncertoch! Krá krá.
Kontakty:
https://www.facebook.com/ravenarium
https://music.apple.com/sk/artist/ravenarium/1667740709
https://www.instagram.com/ravenarium/
https://ravenarium.bandcamp.com/album/hypertowers
https://www.youtube.com/user/ravenarium
Použité fotografie pochádzajú z FB Ravenarium, prípadne z archívu Metalexpress – Mrtvolka
