Vo februári ma trošku zahanbilo, že sa mi až v letopočte s číslom 2023 podarilo vidieť naživo kapelu Mordum (ako povedali tí pracovníci prístavu vo
filme Krotitelia duchov 2, keď konečne zakotvil Titanic v New Yorku – neskoro, ale predsa). A pretože je čas pre mňa v poslednom období akosi relatívny, tak sa k písaniu recenzie dostávam až teraz. Ale zase album In Peccato Mortali navštevuje môj prehrávač pravidelne ako žiak hry na klavír, takže sa mi pekne rozležal v hlave. Aktuálny album je v podstate iba druhou radovkou (samozrejme by sa mali prirátať nahrávky Systems a Destroy Future, eventuálne prastaré demá Psychic Dissection a Spiritual Necropsy) a od predchádzajúceho And What Is the Truth? (2017) sa zostava premiešala ako balíček kariet. Kapelu opustili Marek Beluško a Gabi Antal (čo sa už ale udialo nejaký ten piatok dozadu), no a priaznivé vetry doviali k Mordum za bicie známe príklepové kladivo – Roba Kuzmu (Infer, Machina Baphometa, ex-Nomenmortis…). Tým pádom je aktuálna zostava Mordum totožná so znovu oživenými pekelníkmi Contempt, čiže Roman Köröši, Ľubo Lokša a spomínaný Robo Kuzma. Aby tu táto historická sonda nezabrala viac miesta ako je treba, tak si o tom čo to môžete prečítať v článkoch od Mrtvolky, konkrétne v recenzií na And What Ist the Truth? ( https://metalexpress.sk/2017/06/mordum-and-what-is-the-truth-support-underground-2017/ ) a v nie tak dávnom rozhovore (https://metalexpress.sk/2023/01/rozhovor-mordum-uz-davnejsie-som-uvazoval-spravit-song-v-slovencine-ako-by-to-asi-vyznelo-lebo-slovencina-a-death-metal-neviem-ci-velmi-idu-k-sebe-ale-preco-nie-skusili-sme/ ).
Prejdime už ale k albumu In Peccato Mortali v celej jeho kráse. Úvod skladby Avaritia otvára peklom napáchnuté intro, kde praská drevo v ohni, niekto niečo šeptá a v diaľke počuť chorály (ak bývate na vidieku, tak to môže jemne pripomínať letnú grilovačku, ktorá sa pretiahla do ranných hodín, vy sedíte pri vyhasínajúcom ohni, váš na mol spitý kamarát sa vám snaží niečo „extrémne dôležité“ zdeliť a začína k vám doliehať uši trhajúci spev zo svätostánku… proste idylka). Nejde ani tak o totálny „vyhladzovák“ na úvod, ako to býva zvykom, ale Avaritia má viaceré polohy, kde sa hrá s atmosférou (samozrejme aj na nejakú tú
sypačku sa tam nájde miesto). Mojim ušiam lahodia najmä gitary, ktoré majú taký ten šťavnatý zvuk driapania kože (neviem ako to inak opísať) z ktorého ide ochlpenie v momente do stavu erekcie. Hneď nasledujúca Superbia nás necháva hodených v epicentre vyháňania démonov, pretože intro pochádza z filmu The Exorcism of Emily Rose, kde posadnutá hlavná hrdinka predstavuje mená svojich neželaných návštevníkov (je to film inšpirovaný skutočným príbehom, tak ak by ste mali chuť vŕtať sa viac v téme, tak odporúčam aj film Rekviem (2006) a knihu Exorcismus Anneliese Michelové od Felicitas Goodmanovej). Vrcholom skladby sú také ťažké mučivé úseky, ktoré sú niečo ako nervová sústava a vďaka nim sa samotný track hýbe a naberá na seba ďalšie, povedzme dekoračné elementy (veľmi sa mi páči taký ten zlovestný smiech, ktorý jemne evokuje záver We Who Are Not as Others od Sepultury). Za zmienku určite stojí aj Ira/Hnev, ktorá (ak sa nemýlim) je prvou skladbou v histórií kapely s textom v rodnom jazyku (a že tiež nenesie zrovna pozitívne posolstvo, to asi nemusím ani veľmi spomínať). Okrem iných lahodných zásekov v štýle už spomínaných skladieb, pútajú pozornosť záverečné dve, ktoré majú prívlastok bonusové. Toxic World je jednou z prvých, ak nie úplne prvá skladba, ktorú Mordum vo svojej histórií zložili a takúto prehrávku v súčasnej zostave si zaslúžila, no a úplný záver albumu patrí malej pocte košickej legende Xibalba a skladbe z ich prvého dema Brain Feedback (zaujímavo vyzerá meno Mordum, ktoré je pretransformované do fontu Xibalby, ktoré nájdete v booklete).
Keď už spomínam booklet, tak sa ním nesie motív obalu albumu, ktorého autorkou je Janke Vé (je podpísaná pod obalmi kapiel ako Melancholy Pessimism, Funus…) a ktorý stojí do bodky za názvom „V smrteľnom hriechu“.
Za zvukový kabát je zodpovedná samotná kapela, pretože sa nahrávalo v ich domácom štúdiu. Moje uši nezachytili niečo, čo by im vadilo. Podaril sa vyvážený a hutný sound.
Aby sme si to teda zhrnuli. Nápadité skladby, smrtiaci zvuk a démonický obal. Keď spojíme tieto tri dieliky do jedného celku, tak nám vyjde jeden z najlepších albumov na domácej scéne za minulý rok.
