Tujarot / Infer / Sorgoth/ Machina Baphometa čoskoro v Banskej Bystrici!
jún13

Tujarot / Infer / Sorgoth/ Machina Baphometa čoskoro v Banskej Bystrici!

Zverejnené v jún 13, 2023

Thunder Art booking po roku organizuje v banskobystrickom Klube 77 akciu zameranú na domáce kapely z black metalového a príbuzného prostredia. Tentokrát sme sa snažili pozvať kapely, ktoré koncertujú v našom kraji menej a radi by sme vám predstavili štvoricu kapiel z rôznych kútov Slovenska. Nech sa rozhoria pochodne slnovratu! Tujarot (black metal) – Levice Black metal z južného Slovenska, ktorý má na konte viacero EP vydaní a jeden dlhohrajúci album s názvom Existencialista z roku 2017. Ten sa práve venuje obskúrnej téme a pokrútenej interpretácii diela Existencialista, slovenského spisovateľa Sebastiána Jahiča. Pred troma rokmi im vyšiel singel Stellae Errantes. Pripravte sa na poriadnu dávku okultizmu a všemožných kadidiel. Infer (black/death metal) – Košice Kapelu Infer z východoslovenskej metropoly netreba nijako zvláštne predstavovať. Hovoria za nich štyri radové nahrávky, pričom posledný album Aeon of Deathless Blight vydali v roku 2020 (recenzia tu). Okrem iného sa Infer podieľali svojou časťou aj na jedinečnom projekte Tribute to Emperor, ktorý organizovala domáca Tryzna Productions – recenziu/reminiscenciu si môžete prečítať tu. Sorgoth (black metal) – Žilina Pomerne mladá black metalová zostava Sorgoth zo Žiliny ešte doposiaľ čaká na svoj debutový full album. Do metalových archívov sa zapísali v roku 2017 EP albumom Impurity a o štyri roky neskôr vypustili do sveta dva single The Last Circle a Paleness of Death. Machina Baphometa (black metal) – Kežmarok Východniari Machina Baphometa už má za sebou nejaké nahrávky a debutový album Supernova z roku 2018. Ide o black metal prevažne druhej vlny, nekompromisný a úderný. Veľkou ozdobou kapely je bubeník Robo, ktorého tento večer uvidíte aj v kapele Infer. Najnovšia nahrávka „Mašiny“ vyšla v roku 2012 ako EP pod názvom Shame of the Proud Angel. Kedy: 23. 6. 2023 Kde: Klub 77, Banská Bystrica Vstupné: 10€ FB Udalosť: https://www.facebook.com/events/1331425334131635 Tlačová správa Thunder...

Čítaj ďalej
ABSTRACT – Zmena na poste sólového gitaristu!!
jún04

ABSTRACT – Zmena na poste sólového gitaristu!!

Zverejnené v jún 4, 2023

Musíme oznámiť, že po ôsmich rokoch pôsobenia v kapele sa náš sólový gitarista Matej Húšťava rozhodol odísť z kapely a prijal ponuku na post gitaristu v kapele Solipsism. Rozchod prebehol v úplne pohodovej a priateľskej atmosfére. Matej mám ozrejmil svoje veci ako aj jeho cieľ posunúť sa ďalej. Plne chápeme jeho rozhodnutie a prajeme mu v novom pôsobisku veľmi veľa úspechov. Zároveň sa mu chceme ako kapela veľmi poďakovať za jeho prínos pre kapelu, ktorej ako bolo spomenuté, venoval dlhých 8 rokov. Naďalej ostávame skvelými priateľmi. Zároveň oznamujeme aj príchod nového sólového gitaristu, ktorý nahradí uvoľnený post po Matejovi. Je ním Miro Valocký, ktorého môžete poznať z pôsobenia v kapelách ako Anstratus, Pyopoesy alebo Gágor. S Mirom kapela absolvuje už pripravované koncerty a tak isto dokončuje práce na novom albume. https://www.facebook.com/abstractinstrumental Zdroj : PETER LENGSFELD (...

Čítaj ďalej
Funus – Onen Svet – Gates of Gbell, 2023
jún04

Funus – Onen Svet – Gates of Gbell, 2023

Zverejnené v jún 4, 2023

Poznáte to, keď náhodou kliknete na nejakú prkotinu a potom vám algoritmus neustále vyhadzuje (resp. vás skôr otravuje) stále niečo podobné. Toto sa mi stalo nedávno a Facebook mi ponúkal reklamu na nejaký festival na Duchonke, kde majú hrať Desmod, Turbo a ja neviem ešte kto. Niekde pod týmito kapelami svietilo aj meno Funus. Tak si hovorím, že popri tamtých kapelách bude old school death metal Funus ako päsť na oko. Lenže to sú iba nejakí menovci. Úprimne, odľahlo mi. Nie, že by som kapele neprial, aby si našla publikum aj na iných teritóriách (hehe). Každopádne už je to nejaký mesiac, čo mi na poličku pristálo v podstate debutové EP (no, môžeme k tomu v pohode prirátať ešte demo z roku 2020) Onen Svet (limitovaná edícia z polovičného satanského nákladu, čiže 333). No a pretože sa k písaniu nových recenzií akosi ťažko odhodlávam, tak prišiel k tomu ten správny čas až teraz. Funus vznikli niekedy v predpandemickom roku 2019 (čo bolo pre kapelu asi to najhoršie možné načasovanie) a v pôvodnej zostave figurovala napríklad aj naša redakčná kolegyňa Petra. Na jeseň roku 2020 vyšlo vyššie spomínané demo na kazetovom formáte, no a odvtedy sme čakali na nejaký nový prírastok. Ten dorazil začiatkom tohto roku, no a miesto Petry už prebrala Tereza (ex-Beton). Ale aby sme sa ešte trošku prehrabali históriou a personálnymi rošádami, tak v kapele nájdete aj členov Sperm of Mankind, Cynthoryn a nejaký čas zaskakoval za Roxora na poste speváka aj Zdeno z Dysanchely. Onen svet ešte nahrával za bicími Šuhaj, ale toho by ste už v zostave kapely hľadali márne, pretože aj na tomto poste už svieti nové meno a to Andy (Pothead, ex-Byč…). No takže zhruba takto. Náplň placky menom Onen Svet tvoria štyri skladby na ploche necelej štvrť hodinky. Takže sa tento materiál pomerne ľahko fixuje niekam medzi mozgové hemisféry. Funus som videl naživo iba raz (ak sa nemýlim, ale tých koncertov zase nenavštevujem v poslednom čase až toľko, aby som si niečo nepamätal), niečo vyše roka dozadu v Nitre. Tam mi dosť imponoval taký ten valivý death metal na spôsob Bolt Thrower. Tu z tohto materiálu ho až toľko necítim. Ale zase je to taká prechádzka celým celým zábavným parkom death metalu. Takým parkom akým bol Jurský park. Tu a tam sa vám niečo snaží odkusnúť kus ruky, eventuálne vás udupať do zeme. Príkladom budiž hneď úvodná Hurikán na Vatikán (apropo všetky texty sú v slovenčine, za čo udeľujem jedno veľké plus). V úvode zahrajú na takú „kostrbatú“ nôtu (v dobrom slova zmysle) možno až fínskeho death metalu a takých kapiel ako napríklad Demilich a hneď za tým dostaneme prefackanie v podobe niečoho...

Čítaj ďalej
Recenzia – Svor – Sleepwalking Through Life – Jablká ďaleko od stromu/Suicide Fix Records – 2022
máj30

Recenzia – Svor – Sleepwalking Through Life – Jablká ďaleko od stromu/Suicide Fix Records – 2022

Zverejnené v máj 30, 2023

Niektoré subžánre sú natoľko špecifické, že aj keď obsahujú v názve slovo metal, tak sa s hlavným metalovým prúdom príliš nekryjú. Príkladom takejto hudby je aj depressive suicidal black metal (známa skratka DSBM). Mnohí o jeho existencii ani nevedia, mnohí ho ignorujú ako nudnú neinšpiratívnu vývojovú vetvu čierneho kovu, ale mnohí ho takmer nekriticky zbožňujú. Osobne nepatrím ani do jednej z týchto skupín, DSBM špeciálne nesledujem, ale občas prídu chvíle, keď takáto hudba dobre padne. V poslednej dobe ma zaujalo, že aj na slovenskej scéne sa objavili projekty a mená, napr. dnes recenzovaný Svor, prípadne Theatre of Human Woe, Suicidal Solitude alebo label Suicide Fix Records. Svor je dielom jedného človeka, ktorý vystupuje pod menom EF. Na konte má zatiaľ dve EP, dve splitká, album Suicide is Contagious z roku 2020 a minulý rok vyšiel druhý album Sleepwalking Through Life. Na albume hosťujú Pilegrim (vokál, synth) a ελέφαντας (vokál, gitara). Ak si myslíte, že správny DSBM album má byť poriadne lo-fi a hlavný dôraz sa nekladie na kvalitu prevedenia, ale na pocity a atmosféru, tak ste na dobrej adrese. Sleepwalking Through Life nie je jednoduché a príjemné počúvanie. Špinavý nevyrovnaný zvuk zo skúšobne, hodne dlhé a jednotvárne kompozície, šedá paleta a všadeprítomná depresia. Ak to považujete za negatíva, tak tento album radšej nepočúvajte. Kto sa však do DSBM rád ponorí, tak ten vie, že presne takto to má znieť. Svor ukáže na albume viacero tvárí. Depresívne hypnotickú stránku počuť napr. v prvej skladbe Mizéria každodenná. Rozostrená gitara s brutálnym nánosom skreslenia a šumu, zmučený škrek dopĺňajú výkriky a hovorené slovo, pomalé bicie na pár sekúnd doplní blast, atmosféru zahusťujú klávesy. Celé to trvá 10 minút a to je len začiatok. Prísny DSBM, ale v celej dĺžke albumu by to bolo asi neúnosné. Našťastie je Sleepwalking Through Life v možnostiach žánru variabilná nahrávka. V ďalších skladbách sa dočkáte rýchlych tremollo riffov, (black)gaze melódií aj ambientných pasáží. Vokál sa vie v niektorých momentoch poriadne vyblázniť (Úmyselná intoxikácia alebo Ublížim ti), v poslednej veci Slabá chvíľa už kvíli ako u coloradských Akhlys. Silnou stránkou je pocit vnútorného napätia, ktorý sa vinie v pozadí celého albumu, ako aj schopnosť hudobného zhmotnenia určitého (pochopiteľne najmä negatívneho) pocitu. Napríklad skladba Nekonečná depresívna zima znie presne tak, ako by ste podľa názvu čakali – skoro bez spevu, pomalé takmer nebadané zmeny, spomalený tribal rytmus odpočítava čas, šeď, chlad a jar v nedohľadne. Nie všetko mi sedí. Niektoré prechody sú príliš násilné, občas sa objaví (pravdepodobne) nezamýšľaná disharmónia, hovorené slovo by som v niektorých prípadoch vynechal. Drobné vyrušenia však neničia celkový dojem a atmosféru. Album drží ako celok pokope, sivý monolit vás prevalcuje a negatívne depresívne stavy...

Čítaj ďalej
Report – Juodvarnis, Solipsism, Crypts Of Despair, Sisyphean – Kabinet múz, Brno (5. 5. 2023)
máj08

Report – Juodvarnis, Solipsism, Crypts Of Despair, Sisyphean – Kabinet múz, Brno (5. 5. 2023)

Zverejnené v máj 8, 2023

Máme tady květen – lásky čas, a zároveň dobu, kdy většina mých vrstevníků místo honby za kulturou sedí doma na oltáři knih a učebnic, snažíc si zachránit krk před nebezpečně blížící se maturitou. Já samozřejmě nejsem výjimkou. Komu by to už trošku nelezlo na mozek? Už jsem si podvědomě přála opět zavítat do koncertního hlukového obležení. Tu se však jako na zavolanou opět zjevil můj kolega Ondra jako inkarnace Saturnina a hodil mě do vskutku nečekané situace. Šlo o minuty. Buďto se do půlhodiny sbalím a vyprdelím se na vlak směr Brno, nebo zkejsnu doma nad nervovou soustavou. Ondrovo vábení na Crypts Of Despair i zbylá sestava kapel této skromné akce byla ovšem lákadlem dostatečným a již za čtvrt hodiny jsem uháněla na nádraží. Jo, to byl kvalitní lastminute. České dráhy tentokrát neprotestovaly vůči mým koncertním záměrům a na nádraží vlak dojel docela včas. Člověk by čekal, že nejděsivější kreatury uvidí na Black metalovém koncertě, ale osádce hlavního brněnského nádraží se to opravdu rovnat nemůže. Naštěstí se kolega do chvíle zjevil, tudíž jsem unikla nedobrovolnému dárcovství orgánů, a vydali jsme se směrem ke Kabinetu múz, hudebnímu klubu, kde se to undergroundovými akcemi jen hemží. Zde jsem byla poprvé a musím říct, že klub je vskutku pěkný, s těmi rostlinami a hromadami vinylů v úvodní místnosti působí správně alternativně, až krapet hipstersky, avšak v dobrém smyslu. Lidstva tu příliš nebylo, tentokrát jsme neshledali nikoho známého, ale na to, že šlo o akci „bez velkých jmen,“ byl klub zaplněn tak akorát. Za zajímavost večera můžeme považovat domovinu vystupujících kapel – všechny krom slovenských Solipsism přijely z Litvy, což mi připadá jako skvělá příležitost, jak prezentovat kvalitní kapely země, o které se jinak příliš nemluví. A že se jim to povedlo. Jako první přišli na scénu Sisyphean. Tito jezdci apokalypsy to táhnou od roku 2014 a prezentují se Black metalem modernějšího střihu. Ne, že by jejich tvorba zněla šíleně jako například výplody francouzských Blut Aus Nord, ale rozhodně mají blíže k novátorštějším kapelám alá Panzerfaust, Mgla či Svartidaudi. Vystoupení mělo správně okultní atmosféru, jednak díky vizáži samotných muzikantů, ale působivě vyhlíželo i podium s jakýmsi minioltářem uprostřed (z praktických účelů – byl na něm položen mixážní pult), kulisami připravenými pro ostatní kapely a světly, která občas připomínala svit svící. Vystoupení bylo příjemnou katarzí. Nejvíce se mi asi líbil zpěvák, který svými obvazy okolo rukou i neustálým házením očí v sloup působil posedle a mrtvolně, jeho vokální výkon byl pestrý a když semtam přešel do jakýchsi žabích kvákajících poloh připomínajících Inquisition či Attilu za Mayhem, tetelila jsem se blahem. A jakmile se do popředí dostala baskytara svým zlovolným duněním, vskutku jsem měla dojem, že se na nás...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Ravenarium – „Hypertowers je slovná hračka, vo voľnom preklade to znamená hyperveže, ktoré v prenesenom význame na albume stvárňujú stromy“.
máj02

Rozhovor – Ravenarium – „Hypertowers je slovná hračka, vo voľnom preklade to znamená hyperveže, ktoré v prenesenom význame na albume stvárňujú stromy“.

Zverejnené v máj 2, 2023

Ravenarium je kapela z Bratislavy, ktorá bola založená už v roku 1997. Ich prvé nahrávky vznikali v rokoch 1999 a 2000 (split a demo) a v roku 2002 vydali svoj prvý album s názvom „Sounds for a dying age“. Okolo roku 2003 však náhle ukončili koncertné aj ďalšie skladateľské snahy. Pôvodne sa formovali ako black death metal a tak si ich pamätníci aj zvyknú pamätať. Aké však bolo prekvapenie, keď sa kapela na konci roku 2015/2016 zrazu vrátila na pódia. V tomto čase väčšinou prezentovali svoju staršiu tvorbu, ktorá je mnohým dobre známa, no zároveň pustili von aj niekoľko nových skladieb, ktoré predznamenávali ich budúce smerovanie, ktoré sa uberá viac progresívnym smerom až občasným jazzovým prvkom. Po istom čase sa však kapela opäť odmlčala, no tentokrát to bolo spôsobené čiastočne aj pandémiou. Na začiatku roku 2023, ako je to už u Ravenarium zvykom sa náhle objavuje a to rovno s novým albumom Hypertowers, ktorý pokrstila vo februári na domovskej pôde v Bratislave. Už prvý comeback vo mne vyvolal radosť a tak som s nimi v tom čase urobila aj krátky rozhovor. Tentokrát som sa však rozhodla urobiť o niečo dlhší rozhovor, ktorý predstaví nielen nový album, ale aj nejaké krátke ohliadnutie sa za poslednými rokmi. Na moje otázky odpovedal Feďa za čo mu týmto ďakujem. Ako prvé vám chcem pogratulovať k novému albumu a zložiť poklonu, že ide naozaj o zaujímavé dielo na našej scéne. Poďme najprv k samotnej zostave, ktorú momentálne tvorí Ravenarium. Z pôvodných členov zostali pokiaľ sa nemýlim len dvaja a aj súčasná zostava je iná, ako bola v rokoch po vašom comebacku. Kedy a ako sa zostava vykryštalizovala na terajšiu? Dostali sa na nový album niektoré skladby, na ktorých participovala aj staršia zostava? Ďakujeme veľmi pekne. Z našej strany bolo prioritou urobiť zaujímavý a pestrý materiál, ktorý by zarezonoval, a na slovenskej metalovej scéne pomyselnú kvalitatívnu laťku trochu pozdvihol. Po comebacku v roku 2016 sa nám zostava ešte trochu prerotovala, nakoľko basák Milan Šagát sa chcel naplno venovať rodinným záležitostiam a Peťo Nagy sa pustil naplno do svojej vlastnej kapely Vortex Unit, takže kapelu opustili a na ich miesta sa prakticky okamžite usadili, basák Martin Vacula z kapely LATE a navrátilec z pôvodnej zostavy Luboš Šmidák. Album s nami ale ešte Peťo Nagy nahrával, aj gitary a on sa aj postaral o celé nahrávanie kapely po technickej stránke, o zvukovú produkciu aj postprodukciu a aj o samotný mix albumu a tak sme radi, že sa ešte takto mohol do histórie kapely zapísať plnohodnotným spôsobom. Pre tých čo ešte album nepočuli treba povedať, že ide  veľmi pestré dielo. Povedz však trochu bližšie, čo môžu ľudia očakávať hudobne od vášho albumu? Na čo by sa mal potencionálny poslucháč zamerať? Po symfonickom intre sa skrze 11 skladieb preletáva všestranná metalová hudba. Strednotempové groove skákanice striedané s thrashovými paľbami, harmonické, akordické, atmosferické blackové pasáže aj výtlakové death metalové paľby...

Čítaj ďalej