Osobne ma návrat Orkrist celkom prekvapil. Ich prvé dva albumy som kedysi dávno, v čase vydania počúval, ale kultový status u mňa nemajú. Takže obnovenie fungovania nebola zásadná udalosť, ale návrat na koncertné pódiá a nová hudba ma určite potešili. Vrátiť sa približne o 20 rokov späť a ponoriť sa do rozprávkového epického black/doom metalu model druhá polovica 90. rokov, prečo nie? Spomínanie na minulosť je celkom populárne, staré kapely sa vracajú, nové znovuobjavujú staré postupy. Niekedy to zmysel má, niekedy až tak nie. Alebo skôr záleží na prístupe poslucháča.
Bratislavská kapela Orkrist vznikla v roku 2000 a na začiatku milénia vydali v rýchlom slede dva albumy. Debut Reginae Mysterium (2002) a o rok na to Grond (2003). Potom sa kapela stratila a v hlbinách času sa strácala čoraz viac a mnohí na ňu zabudli. K oživeniu došlo v roku 2018, a aby bolo jasné, že to myslia vážne, existencia Orkrist bola potvrdená tretím albumom Artifacts of Life (2020). A tento rok pribudol aj štvrtý kúsok s názvom LUEA (2023).
Traja členovia si pamätajú aj časy prvých dvoch albumov, konkrétne Kabi (basa), Lydia (vokál, flauta) a Grom (vokál, klávesy). Zostavu dopĺňajú Schwarzwald (gitara) a Rob (bicie). Hlavné postavy zostali nezmenené a pôvodne vytýčené hudobné smerovanie je zachované.
Z albumu LUEA cítiť skúsenosti a dokonale zvládnuté remeslo. Všetky skladby majú dramatický spád, pôsobia epicky a každému je jasné, že pieseň je prerozprávaním nejakého príbehu. Nemalý hitový potenciál, hladké plynutie skladieb a správna atmosféra zaručujú, že už pri prvých vypočutiach si klepete do rytmu a do albumu sa ponoríte dosť rýchlo. Opačnou stranou mince je určitá jednoduchosť, predvídateľnosť a rýchlejšie opočúvanie.
Čo bolo kedysi klávesové black metalové intro, to je dnes dungeon synth úvod. Tento prvok je využitý na navodenie nálady v mnohých skladbách, a musím povedať, že je zvládnutý dobre. Často na hrane gýča, ale nikdy nie za hranou. To si Grom ustrážil. S gitarami prichádza epický black/doom metal, naďalej hrajú významnú rolu klávesy a samozrejme aj flauta. Tá je jedným y hlavných poznávacích znakov Orkrist. Čo sa týka spevu, tak si užijete súboj čistého a harsh vokálu, z ktorých ani jeden nevyniká výnimočnou kvalitou, ale v skladbách znejú veľmi dobre. Často som si pri počúvaní spomenul aj na ďalšiu bratislavskú kapelu Galadriel.
Prvá polovica albumu je rýchlejšia, s postupujúcim hracím časom tempo spomaľuje a viac sa prejavujú doom metalové prvky. Nezávisle od tempa je udržovaná majestátna atmosféra a motívy v pesničkách sa menia spolu s príbehom. Vďaka tomu sú pestré, zaujímavé a neskĺznu do nudy.
Texty sú verné fantasy a rozprávkovým témam. Až na pár veršov v trojke The One Who Rides The Dragon, ktoré sú v slovenčine, ostala kapela pri anglických textoch. Možno niekomu práve tá rozprávkovosť a naivnosť vadí. Ale ja to beriem tak, že negatívnych, krutých a vážnych textov je dosť, tak prečo si neoddýchnuť a neponoriť sa do fantastických príbehov. Mojimi osobnými favoritmi sú prvá Raven Of Revenge a spomínaná The One Who Rides The Dragon.
S náladou hudby korešponduje aj obal, ktorý vytvoril Joan Llopis Domenech. Jednoducho nakreslený motív akoby vypadol z 90. rokov minulého storočia. Toto obdobie pripomenie aj trochu plochejší zvuk, ale nie zas úplne, je cítiť, že nahrávka je nová.
Ak ste mali radi Orkrist kedysi dávno, budete ich mať radi aj teraz, možno ešte viac. LUEA je výborný epický black/doomový album, ktorý prináša tento žáner tak, ako sa hral pred 20 a viac rokmi. Zaujímalo by ma, ako sa k nemu stavia mladšia generácia. Ak však čakáte niečo modernejšie, ťažšie a náročnejšie, nie ste na správnej adrese.
Kontakt:
https://orkrist.bandcamp.com
https://www.facebook.com/orkristofficial
