Slováci GRASSITY zverejnili novú skladbu

Zverejnené v mar 6, 2013

Stropkovčania GRASSITY, ktorí majú v záľube old school death metal, vypustili zbrusu novú pieseň „Inexcusable“. Skladbu môžete nájsť na čerstvom EP Genocide, ktoré si môžete objednať na týchto adresách: grassity@gmail.com alebo vom.grass@gmail.com za cenu 3€ +...

Čítaj ďalej
Reportáž – Agony Night II: APRIL WEEPS, GALADRIEL… (2. 3. 2013, Randall BA)
mar05

Reportáž – Agony Night II: APRIL WEEPS, GALADRIEL… (2. 3. 2013, Randall BA)

Zverejnené v mar 5, 2013

Agony Night II: April Weeps, Galadriel, Eye Beyond Sight, Storyum, Erratum Randal je miestom, kde sa každý týždeň stretávame so zaujímavými či už slovenskými alebo zahraničnými hudobnými podujatiami, a výnimkou nebol ani prvý marcový týždeň. Na metalových fanúšikov čakalo už druhé kolo Agony Night-u, ktoré sa pýšilo zabehanými slovenskými metalovými spolkami. Večer (prevážne) plný melancholických ale aj iných melódii zakomponovaných do tvrdej hudby odštartovali túto prvú marcovú sobotu bratislavskí ERRATUM. Nebudem chodiť okolo horkej kaše, túto kapelu som mal možnosť vidieť už zopár krát predtým a nikdy vo mne nezanechali dobrý dojem. Zmenilo ich vystúpenie na tejto akcii môj dojem? Bohužiaľ nie, ich podanie melancholického death metalu s ženským spevom mi jednoducho nejak nie a nie sadnúť, niektoré kapely si ku mne cestu asi jednoducho nenájdu. Samotný výkon však nebol katastrofálny, zvuk bol vcelku dobrý čiže kapela podala dobrý výkon, mňa však ich vystúpenie nechalo chladným. Ďaľšia kapela ma tak trocha zmiatla. Ak by som mal ich zaradiť ich hudbu, mal by som s tým asi celkom problém, STORYUM sa totiž pohybovali v celkom širokých hudobných mantineloch. Táto skutočnosť však vôbec nie je negatívnou, hudobná rôznorodosť tejto kapele neuveriteľne svedčí a diváci sa tak mohli potešiť príjemnou fúziou staršieho a modernejšieho hard rocku, heavy metalu, či v jednej pasáži dokonca aj post rocku. Veľkým plusom tejto kapely je precízna hra a vynikajúci spev, plus samozrejme absencia nudnejších nápadov. EYE BEYOND SIGHT boli na tomto koncerte tak trocha piatym kolesom na melodickom voze, avšak poriadný thrash/hc metal nikdy neuškodí. Ku kapele sa pridal nový spevák a ja som bol teda veľmi zvedavý, ako vyzerá momentálne ich živé vystupovanie. Energia, ktorá sa šírila s pódia ma ovalila neskutočnou intenzitou, kapele to šlapalo o úroveň viac, ako keď som ich naposledy (a to nie že by im to už predtým nešlapalo). Kapela zahrala svoje najchytlavejšie skladby, avšak potešili nás aj jednou novinkou, ktorá podľa mňa znela veĺmi slubne. Aj napriek tomu, že sa počas ich setu vyskytol istý technický problém (bubeník je očividne špecialista na presekávanie káblov činelmi), kapelu to vôbec nespomalilo a pokračovala ako parný valec ďalej. Po miernom vybočení z žánrových vôd sa však vraciame naspäť k „dark“ metalu a ženským spevom, a to s nikým menším, ako s bratislavskými GALADRIEL. Kapela vydala minulý rok nový album a vrátila sa aj vďaka tomu znova tak trocha viac do svetiel reflektorov. Kapela však aj napriek tomu, že má za sebou už dosť rokov koncertovania (a možno čiastočne aj práve preto) na mňa pôsobila v tento večer tak trocha unavene. Skladba striedala skladbu, avšak ten správne pochmúrny pocit sa akosi nevedel dostaviť, tak ako tomu bolo keď som ich videl na Gothoom feste. Fanúšikovia sa však bavili, a roky skúsenosti im dali do vienka schopnosť nevedieť zahrať vyložene zlý koncert, čiže nemôžem povedať, že by...

Čítaj ďalej
Recenzia – DISLOYAL „Nineth Gate“ (2012)
mar03

Recenzia – DISLOYAL „Nineth Gate“ (2012)

Zverejnené v mar 3, 2013

Odvaha, práve týmto slovom by som chcel začať túto recenziu, pretože práve tento pojem najlepšie vystihuje našu kapelu DISLOYAL z Martina, o ktorej dnes bude reč. Už od svojho vzniku v roku 1992 si martinčania hľadali svoju cestu, či už to bol death/thrash na debutovom albume Fear of Death, alebo death/black na Resting Evil. Práve sample a klávesy, občas symfonické či ambientné, z väčšej časti atmosfericky ladené, no keď chceme byť veľkí detailisti, našli by sme aj Pink Floydovské psychedélie, no to je už predsa len hlboký ponor, boli vždy tá pridaná hodnota nahrávok až sa z nej stal základný kameň. Zo začiatku mi to skôr pripadalo, ako keby to bolo robené štýlom „ sem buchni to a sem zase tamto, nech sa ľudia čudujú“, no za tie roky sa naučili využiť tieto „pridané hodnoty“ a urobiť z nich hlavný element tvorby atmosféry. Pri názve Nineth Gate, áno dobre ste si všimli, je tam gramatická chyba, „e“ je tam navyše, Vám ako prvé môže napadnúť, nie príliš podarený film s Johnny Deppom.  Z časti by sa aj dalo povedať, že koncept filmu odzrkadľuje nahrávku, až nato, že kde film končí, tam sa album len zahrieva. Hudobná zložka, ako som spomínal, je hlavne postavená na atmosferických samploch/klávesoch. Z death metalu nám už veľa nezostalo, posledné artefakty nájdeme snáď len v skladbách „Bathory“ a „Damned“.  Tentokrát sa album zahalil do doom metalového kabáta a musím povedať, že to bolo správne riešenie. Už doom metal sám o sebe, vďaka pomalému tempu a mohutnej gradácii, vie podať látku precítene a atmosfericky ju vykresliť. No keď sa ešte pridajú správne dosadené sample, čo je práve prípad tejto nahrávky, môžeme vytvoriť atmosféru až apokalyptických rozmerov, a práve o to tu ide! No pred každým poriadnym koncom sveta, tu musí byť rituál, ktorý preklaje svet. To je cieľom skladby „The Mysteries“, ktorá svojim obradom, za pomoci zboru, privoláva súdny deň. Pieseň môže svojou rituálnosťou a naliehavosťou pripomemúť gréckych démonov ROTTING CHRIST. Nasledujúca „Born to Start the Hell“ rozosieva beznádej vo svete a dáva naznámosť, že apocalypsa je za dverami.  No ešte predtým, ako sa všetko zrúti, nám „Endless Dream“ ponúkne spomienkovú jazdu do minulosti a kladie otázku, či predsa nieje len tá apokalypsa nutná. Zistenie je smutné a neodvratné! Skutočná kataklizma prichádza s grófkou „Bathory“, ktorá svet pochováva a zároveň prináša posledný requiem v  druhej časti skladby. Krvavá pani zároveň ukrýva najpôsobivejšie klávesy albumu, plné mystiky a tajuplnosti. Tak a sme na konci albumu, kde nás čaká najexperimentálnejší kúsok nahrávky. Skladba „Bathory – partII. Wrong Side“ je síce postavená na elektronike a samploch, no báť sa nemusíme, pretože z atmosferických vôd nevykračuje ani omylom. Elektronika môže vyvolať akúsi predstavu neprehltnuteľného sústa, no to sa môže stať len orthodoxnejším, ale povedzte si pravdu, aký fanúšik čistoty žánru, by dokázal počúvať...

Čítaj ďalej
KORENE SLOVENSKÉHO PODZEMIA VI.- NOMENMORTIS (2. časť)
feb22

KORENE SLOVENSKÉHO PODZEMIA VI.- NOMENMORTIS (2. časť)

Zverejnené v feb 22, 2013

Stretol sa nám týždeň s týždňom a mojou morálnou povinnosťou je dokončiť Korene o východoslovenskej deathmetalovej úderke NOMENMORTIS. Ak ste náhodou prehliadli prvú časť, tak si ju môžete prečítať tu. Akosi sa mi nakopilo viacej materiálu, takže diskografiu a dobové recenzie „prenášam“ do tretej časti tejto rubriky. Nechcem vás naraz zahltiť všetkými informáciami a zbytočne tak natiahnuť toto pútavé rozprávanie v jednom článku, ktorý by bol potom problém dočítať do konca. Takže dnes  máte možnosť vzhliadnuť druhú časť, kde si preberieme okolnosti okolo ukončenia činnosti, ale nielen o tom…. Martin priznáva, že rozhodnutie ukončiť pôsobenie skupiny na scéne nosil v hlave už dlhší čas, nebolo to spontánne rozhodnutie z dňa na deň. Kedy a prečo nastal tento zlom, keď si Martin povedal dosť? Ďalej to už nepotiahnem. Predsa skončiť po toľkých rokoch nie je len tak. Tu vám prinášam jednoznačné vysvetlenie: „Lámať sa to začalo v roku 2009, kedy som na skúškach fakt nemal náladu a bolo to tým, ako som rozmýšľal, či to celé má význam a či mi to ešte aj niečo dáva, alebo len berie. Asi som aj tak nejako prehodnocoval svoj doterajší život a bod, v ktorom sa práve nachádzam, ale toto máva každý. Chvíľu bolo obdobie, kedy sa darili koncerty, akurát že som mal pocit, že je to stále o tom istom a že to už lepšie nebude, lebo už na to kvôli pracovným a osobným veciam nemáme a nebudeme mať čas a prostriedky. K tomu nejaké tie rozdielne názory na hudobné smerovanie, vzhľadom na to, že o NOMENMORTIS mám roky svoju víziu, na nebavilo robiť extra kompromisy. Potom, čo som si koncom roku 2010 pár vecí prebral a zistil o.i. to, že tak, ako ma kedysi koncerty bavili zo všetkého najviac, si už teraz na pódiu pripadám ako niekto, koho to celé otravuje a že toto je nezvratný proces. Že v trojčlennej zostave NOMENMORTIS naživo hrať nemôže, lebo je to hazard, ktorý nám škodí. Tak sme sa všetci traja zúčastnení ako rovnocenní partneri dohodli, že sme príliš bratia na to, aby sme to pokazili zbytočnými hádkami, že máme hotový ešte jeden zabijácky materiál, ktorý nahráme, vydáme a takto odídeme na vrchole. Ako ľudia, za ktorými sú výsledky, na aké môžu byť patrične hrdí. Adam ako pán hudobník, ktorý svojimi štyrmi nahrávkami a ľudským vkladom priblížil NOMENMORTIS i fungovanie kapely k mojej vízii, a Neptun, ktorý k nám zapadol ako skvelý človek a veľký bubenícky talent.“ Na mieste je určite otázka, či je reálne nejaké opätovné znovuzrodenie skupiny. Predsa časom hlavy ochladli, človek môže na vec zmeniť názor. Nie je to nič výnimočné ani na svetovej úrovni, kedy každým rokom hlásia návrat staré skupiny a väčšonou to nie sú prepadáky. Tak isto musí časom človeku chýbať kolotoč koncertov, či veci súvisiace s chodom skupiny: „NOMENMORTIS je na zaslúženom odpočinku a nemyslím si, že sa preberie k iným aktivitám, ako k tým,...

Čítaj ďalej
Recenzia – CRANIOTOMY „Supply of flesh came just in time“ (Amputated Vein, 2013)
feb20

Recenzia – CRANIOTOMY „Supply of flesh came just in time“ (Amputated Vein, 2013)

Zverejnené v feb 20, 2013

Kapela CRANIOTOMY nemôže byť snáď neznáma žiadnemu Slovákovi, ktorý si čo i len nohu namočil do deathmetalových vôd. Obzvlášť vyznávači brutálneho žánru by mali byť v pozore, keď sa spomenie ich meno a dni zostávajúce do vydania nového albumu by si mali vyškrtávať z kalendára. Pokiaľ ste sa predsa nestretli s touto kapelou, tak teraz je práve ten čas zbystriť pozornosť, lebo ako názov albumu prezrádza, „Supply of flesh came just in time“ je poriadne mäsitá muzika a prichádza práve včas! Už ako prvé tóny v skladbe „Mr. Butcher“ napovedajú, zmena štúdia sa vyplatila. Zvuk pekne zmohutnel  a nabral poriadny tlak, až sa Vám môže zdať, že z reprákov vychádza parný valec, ktorý zmetie všetko so sebou. K čomu má zásluhy aj ich staro-nový spevák Pygo, ktorý svojim kanálnym vokálom, ťahaním snáď zo stredu pekelných chlievov, prispel k mohutnosti riadnou dávkou a ich hudbu posunul až k svetovej triede brutálneho death metalu. Pokiaľ máte čo i len najmenšie námietky na jeho adresu, zájdite na ich koncert a Pygo vám ich doslova vyburáca z hlavy. Technická obratnosť a skladateľský prístup vystúpili o level vyššie, vďaka čomu skladby nabrali na variabilite a dynamičnosti. Pieseň „Vomiting bloody pieces of undigested body“ obsahuje skvelý technický equilibristický kúsok, to isté by sa dalo nájsť aj v ostatných skladbách, stačí len pozorne počúvať. Chirurgická presnosť je už pre nich zaužívaný pojem. Metronóm zase ako ďalší člen kapely, ktorý počas celého nahrávacieho procesu slúžil pevnou rukou. Vďaka čomu postupy obohatené o brutálne slammové pasáže, ktoré tento albumu obsahuje neúrekom, získavajú presne načasovaný ráz, pri ktorom bude každý vyznávač chorobných sekaníc krochkať blahom. Poriadne naklepaná „Endless Torture“ predstavuje akýsi vrchol albumu, ktorá na jednu stranu poteší milovníkov rýchlejších skladieb, a na druhú stranu ako klenot skrýva najzaujímavejší slammový breakdown albumu s pekne vyšperkovaným kúskom technickej dovednosti.  Keby ste ešte nemali dostatok dôkazov variability tohto albumu, tak skladba „Executioners Volition“ Vám ku koncu vyčaruje rýdzo death metalový riff ako za čias minulých. O brutalite v textoch taktiež nie je núdza, názvy ako „Vomiting bloody pieces of undigested body“ a „Pathological dependence on autopsy stench“ hovoria snáď za všetko. Veď čo by to bol za brutal death bez gore textov ? Jediné, čo by som albumu vytkol, je odfláknutejší booklet, ktorý hlavne postráda prehľadnejšiu knižku, kde by sa dali umiestniť obrázky kapely s gore tematikou alebo viac informácii o jeho vzniku.  Ale myslím si, že je to len drobná chybička krásy a tie zvyšné dva body si nechávam pre ďalší album. Bruta Metalum:  Mohutnosť, sila a technická obratnosť, o tom sú noví CRANIOTOMY. Dúfam, že po tomto albume nebude death metalistu na Slovensku, ktorý by nepoznal ich meno. Bukáčo...

Čítaj ďalej
KORENE SLOVENSKÉHO PODZEMIA VI.- NOMENMORTIS (1. časť)
feb11

KORENE SLOVENSKÉHO PODZEMIA VI.- NOMENMORTIS (1. časť)

Zverejnené v feb 11, 2013

Po dlhšom čase som tu späť s Koreňmi.  Vopred sa vám chcem ospravedlniť za dlhšiu odmlku. Teraz, keď mám na starosti chod celej webovej stránky mi nezostáva toľko času na publikovanie mojich článkov. Je toho strašne moc, čo by som tu chcel v tejto rubrike zverejniť a oprášiť tak svoje, ako aj vaše spomienky. Dnes som si vybral ako už po veľa krát východ našej vlasti. Mesto Košice, skupinu NOMENMORTIS. Keď mi niekto spomenie názov tejto bandy, tak sa mi hneď vybaví meno Martin Lukáč. Osobnosť našej scény, ktorá má prsty v toľkých aktivitách, že sa to nedá ani spočítať. O tom, že je Martin človekom na správnom mieste, nemusím azda nikomu pripomínať. Tento človek nosí v hlave množstvo myšlienok, ktoré by bolo škoda nezverejniť v plnom rozsahu. Takže po prvý krát v histórii mojej malej rubriky bude rozprávanie o NOMENMORTIS rozdelené do dvoch častí. V dnešnej si oprášime trošku históriu a začiatky skupiny…NOMENMORTIS…. Písal sa rok 1992, keď sme spolu s Českou republikou ešte tvorili jeden štát. V Košiciach práve v tomto roku vznikla nová metalová skupina. Do vienka si dala názov NOMEN MORTIS. Počas celej histórie sa meno skupiny skloňovalo s charizmatickou osobou Martina Lukáča. Ten si na začiatky spomína takto: „O všetkých týchto a mnohých iných veciach mám napísanú knihu, ešte keby som ju tak mal kde vydať… Pamätám si to dobre, aj keď je to aspoň 21 rokov dozadu. Samému by mi ani nenapadlo založiť kapelu, ukecal ma na to Kraťas alias Ivo Krátký (dnes DRACO HYPNALIS), ktorý vtedy žil v Košiciach a poznali sme sa z blšáku, kde sme chodili kupovať nahrávky. Poľské „originálky“ a nahraté kazety v rokoch cca 1987 – 1993 boli u nás najdostupnejším zdrojom extrémnej hudby, vďaka agilným Poliakom sme sa k aktuálnym novinkám po roku 1989 dostávali s len pártýždňovým sklzom. Neskôr boli aj požičovne CD, prípadne sa CD dali už aj kúpiť, jedno však vyšlo na 10 % priemerného platu. Kúpiť, nahrať, inak to nešlo, žiadne tri kliknutia myšou a „mám album doma“. Chcelo to fakt nadšenie, boli partie, ktoré sa na cédečká skladali, vždy mal niekto originál a ostatní si to nahrali na kazety. Napaľovanie vtedy neexistovalo. Hlad po tvrdej a extrémnej hudbe bol obrovský, chodilo sa na koncerty bez ohľadu na to, či išlo o death alebo thrash metal, grind, HC, punk alebo noise, či hrali kapely od nás z mesta alebo prišli „cudzinci“. Na koncerty veľkých kapiel ako NAPALM DEATH, BENEDICTION, CARCASS alebo AGATHOCLES sa chodilo do Prahy alebo Ostravy, výprava tak na dva dni, a človek bol rád že je rád, pár rokov predtým za komoušov by sa o tomto neodvážil snívať, kto sa vtedy dostal do Pešti na IRON MAIDEN alebo SODOM, to bol iný pán. V tej dobe boli v rádiu relácie zamerané na tvrdý metal, české vydavateľstvá chrlili dnes kultové, ale aj niektoré na...

Čítaj ďalej