Popradčania HUMAN HUMUS ponúkajú ukážku z chystaného albumu

Grindové komando, HUMAN HUMUS, z Popradu v zložení:  spev-  Ižďo, gitara a spev –  Andrej, basa a spev – 600, bicie – Sedrik, ponúka ako ukážku z chystaného albumu Dirty Filthy Mess, skladbu „Elitists Equal Disgrace“. Cd sa nahrávalo na prelome februára a marca  v MF studiu v  Poprade s producentom Martinom Barlom, ktorý sa taktiež postaral o mix/mastering a celkový zvuk. Nahrávka uzrie svetlo sveta ku koncu apríla a bude obsahovať tieto skladby: 1. Awakening 2. Slavesnation 3. Boost 4. Hyenism 5. Disrespect 6. Designed Reality 7. L.C.P. 8. Dirty Filthy Mess 9. Sick 10. Elitists Equal Disgrace 11. Human Farms 12. Union Crush 13. Moral Bottom 14. Stockholm...

Čítaj ďalej
Recenzia – BRUTE „Sophisticated atrocity“ (2012)
apr03

Recenzia – BRUTE „Sophisticated atrocity“ (2012)

Koráb s úderným názvom BRUTE vyplával z rodného prístavu Vranov nad Topľou, aby zamoril svojím zverstvom death metalovo chtivých pirátov. Štefan Tokár, Pavol Fil, Peter Heteš a Robert Demeter, tak znie zostava posádky, ktorá vdýchla život tomuto dielu zkazy, hlavne Steve, ktorý ako jediný ťahá túto loď od úplného vzniku, čo už je 14 rokov. To, že zázemie pre toto smrtiace hobby vo Vranove by ste ťažko hľadali a kapitán Steve sa svojej mapy pokladu nevzdal ani raz po celých 14 rokov, značí o zápale pre vec a chuť vytvoriť kvalitné dielo, ktoré by nezapadlo prachom. Začiatok nahrávky otvorí hororovo ladené intro z filmu Mucha, no následne za ním sa na nás vyvalí energický, svieži death metal s bicími, ktoré majú ráz. Gitarová zložka je pekne navrstvená harmonickými, štruktúrovo bohatými pasážami, vďaka čomu nahrávka naberá na melodickosti, hlavne v pomalších momentoch. No nebojte sa, všetko v rámci žánru, čiže brutal death metal jednak amerického formátu – údernosť DYING FETUS, equilibristika ATHEIST, z druhej strany tu narazíme na európske ovplyvnenie, kde by som mohol spomenúť PESTILENCE na začiatku rokov 90-tych. Čo v tejto nahrávke dominuje, sú svieže nápady. V každej jednej skladbe narazíte na pasáž, ktorá vás milo prekvapí a vyčaruje vám úsmev na tvári, či prinúti hlávkou zakvitovať.  Či už mohutne navrstvená pasáž vo „Vain Benignity“, alebo rôzne technické sekvencie v „The sins will get us“ a mohol by som menovať kopu ďalších v ostatných skladbách, no niečo nechám aj na vás. Neoddeliteľnú súčasť nahrávky tvorí vokál Pafa, ktorému občas sekunduje Robert. Šťavnatosť a mohutnosť sú hlavné klady tohto prejavu, ktoré vyznejú najmä v pomalých pasážach, hlavne pri skladbe “Inhuman seed of terror“, kde musí uznať každý, že tento človek má niečo v sebe. Zvuk nahrávky je pekne vyrovnaný, človek sa nemusí hrať na zvukového bádateľa, aby započul všetky nástroje, snáď možno basa zaostáva, ale to je len malý detail. V textovej stránke albumu sa stretnete s ľudským pokrytectvom, kritikou viery alebo s ponižovaním človeka človekom. Čiže žiadne gore témy, ale tematické texty, ktoré majú zmysel, hĺbku a neslúžia len k výplne priestoru, začo majú u mňa východniari ďalšie významné plus. Bez srdca by to nešlo. Presne o tom sú východniari BRUTE. Keď máte radi death metal hraný pre radosť s množstvom sviežich nápadov, rozhodne si zaobstarajte tento album, lebo čoskoro tu máme pokračovanie, na ktoré sa veľmi teším.  Bukáčo...

Čítaj ďalej
Report – GAZDOVSKÁ VESELICA 11, 16. marec 2013, Tirish pub, Banská Bystrica
mar22

Report – GAZDOVSKÁ VESELICA 11, 16. marec 2013, Tirish pub, Banská Bystrica

Gazda Jožko a jeho družstvo sa nám dožilo 15. roku. Keď si to zoberieme globálne, tak na Slovensku zrovna funny grind neprekypuje a ťahať túto farmu už taký dlhý čas bez poriadneho zázemia je pekne slušný výkon, aj keď s občasnými personálnymi zmenami.  No, keď mám povedať úplnú pravdu, tak sa musím priznať, že GAZDASGRIND neboli hlavný dôvod mojej návštevy, o ten sa postarali CRANIOTOMY so svojím slammovým brutal deathom. Ich hudba mi evokuje rýdzu mohutnosť a silu a živé vystúpenie tejto mašinérie pridávajú nejaké tony navyše. Taktiež som bol zvedavý na zvolenskú nádej THE INFINITE WITHIN, z bandzone to znelo dosť slušne, až som si zaspomínal na americkú školu technického brutal death metalu, najbližšie možno k ORIGIN. Nezostávalo nič iné, len si zbaliť svoje švestky a vyraziť za zábavou do Banskej Bystrice. Jednotlivé vystúpenia budú rozoberané z dvoch pohľadov, jednak ja (Bukáčo) normálnym písmom a kolega Fajo z Metalirium.com kurzívou. Jedná sa o dosť netradičnú spoluprácu dvoch webzinov, ale snáď to zvýši zaujímavosť jednotlivých vystúpení. Enjoy it! Do Tirishu pubu som dorazil s predstihom. V podniku sa to pomaly začínalo dávať dokopy, a tak som voľný čas využil na ochutnávku piva a zvítanie sa s kolegom Fajom.  Už pri zvučení THE INFINITE WITHIN mi prišlo dosť divné, že im to trvá nejak dlho, no pomyslel som si, že chcú mať prvotriedny zvuk, ako sa tech/brutal death patrí, a tak som to hodil za hlavu. No už od prvých tónov na mňa dorazila zvuková clona, v ktorej som sa úplne stratil. Najprv som si myslel, že len stojím na nesprávnom mieste, no ani prechádzka po celom podniku mi tento zvukový chaos nevyčistila. No o nejaké potešenie sa mi postaral mladý gitarista Martinus, aj keď som si jeho výkon nevedel užiť už vďaka spomínanému zvuku.  Jeho technickú hru som si všimol už pri ladení, kde si pokojne sadol na koniec pódia a vypustil svoje tenké dlhé prsty na šprint po hmatníku. Z tohto chlapca niečo vyrastie. Na záver ma ešte potešili coverom „Sacrifice Unto Sebek“ od NILE, kde som zaznamenal zvukové zlepšenie, aj keď som si to možno len namýšľal, keďže s tvorbou NILE som dôverne zoznámený. Koncert otvorili mladí technical brutal death metalisti THE INFINITE WITHIN. Chalani sú údajne už pár mesiacov bez skúšobne, čiže si hrávajú len „na kolene“ a príp. na návšteve u inej kapely. Podľa toho to aj vyzeralo: neistota v očiach, obzeranie sa 1 na druhého, viacero nezrovnalostí i chýb, celková nesúrodosť… Nepomohol ani cover NILE – „Sacrifice Unto Sebek“, ba naopak. S touto klasikou sa dnes zvolenskí vlasáči popisovali len s ťažkosťami.   Po ukončení prvého setu som v podniku pociťoval až rodinnú atmosféru, čo mi následne vyčarovalo úsmev na tvári, a to k tejto akcii rozhodne patrí. Jediný menší problém, ktorý túto atmosféru narúšal, bol v delíriu potopený, punkom odetý človek. Toto indivíduum zámerne bralo...

Čítaj ďalej
Recenzia – APRIL  WEEPS – „Outer Calm, Pain Within“ (2013)
mar14

Recenzia – APRIL WEEPS – „Outer Calm, Pain Within“ (2013)

Poďme sa na chvíľu porozprávať o melodickom metale s klávesami a ženským spevom. Táto kombinácia už má svoje rôčiky za sebou, a podobne ako napríklad klasický heavy metal či klasický thrash metal, kapely ktoré hrajú tento štýl v dnešnej dobe majú pred sebou veľmi ťažkú úlohu, pretože čím dlhšie istý žáner funguje, tým menej pôsobí sviežo a neokukane. Kapely, ktoré sa rozhodnú hrať žáner, ktorý takpovediac zažíva neplodné obdobie (čo sa kvality, nie kvantity týka) sa tak stretávajú s oveľa väčšou kritikou a veľkou dávkou nezáujmu zo strany fanúšikov, okrem teda tých, ktorý daný žáner milujú do morku kostí. Dosť bolo ale filozofie, poďme sa pozrieť na mladú kapelu APRIL WEEPS z dunajskej stredy, a ich debut „Outer Calm, Pain Within“. Títo páni a dáma sa rozhodli zabŕdnuť práve do vyššie spomínanej kombinácie, metalovej odnože, ktorá dokáže mnohých ľudí odradiť a nechať skeptickými aj napriek tomu, že ešte nepočuli nahrávku (čomu sa pri počte podobných spolkov nemožno diviť). Prináša kapela do melodického death metalu s gothickými vplyvmi niečo nové? Odpoveď znie po počuve tejto ich prvotiny, že nie. Ani len jedna pasáž ma neprekvapila, ani len jeden riff mi nepodvihol obočie v údive, čiže nie, APRIL WEEPS sa minimálne debutom nezapíšu do sveta hudby, ako inovátori žánra. Skôr však než by po mne niekto paradajky chcel hádzať, musím poznamenať, že kapele sa predsa len podaril husársky kúsok. Narozdiel od obdobných kúskov, „Outer Calm, Pain Within“ dokáže s žánrovými klišé viac než len umne narábať, a skladby a poťažmo celý album sú veľmi chytlavé a zapamätateľné, ani len jedna skladba sa mi nemýli s nejakou druhou. Neviem či to bolo správnou konšteláciou hviezd, alebo či kapela veľmi správne čakala, kým sa jej nahromadí naozaj výrazný a ničim neurážajúci materiál, ale musím povedať, že každá jedna vyhrávka, gitarová alebo klavírová, každá vokálna linka a úder bicích majú svoje miesto a nikdy nepôsobia rušivo. A to je niečo, čo aspoň ja súdim vždy pozitívne. Zvuk nahrávky je kryštálovo čistý, možno niekedy tak trocha neosobný ale za debut sa teda apriláci a apriláčka nemusia hanbiť. Veľkým plusom kapely je vokálny prejav speváčky, pretože je počuteľne technicky veľmi zdatná (súdim aj podľa koncertu) a jej vokál nielenže nepôsobi rušivo (ako u iných obdobných kapiel) ale dokonca je veľmi veľmi príjemný. Growl taktiež nemôžem kritizovať, klasická severská škola melodického death metalu veľmi dobre využitá a neurážajúca. Veľkým plusom sú pre mňa aj bicie, chlapík za nimi vie čo robí a dodal hudbe spolu s basgitaristom hutnosť. Album plynie veľmi dobre, kapela neprechádza stopáž piatich minúť, čo je len a len dobre lebo vďaka tomu nemá šancu začať poslucháča reálne nudiť. Niektoré skladby sú silnejšie niektoré slabšie, ak by som to mal zosumarizovať, ak ma niečo nebavilo, tak to boli skôr iba pasáže ako celé skladby. Najslabšie mi však vychádzajú skladby „Buried“ a „In a Hurry“,...

Čítaj ďalej
Rozhovor – BRUTE (Aktualizované 30. 3. 2013)
mar09

Rozhovor – BRUTE (Aktualizované 30. 3. 2013)

ROZHOVOR JE DOPLNENÝ O ODPOVEDE BUBENÍKA SEADA BIHORACA! (30. 3. 2013) Na Slovensku pomaličky začínajú vyklíčať samé kvalitné deathmetalové bodliaky. Čo je aj prípad kapely BRUTE, ktorá má svoje bodliaky poriadne pichľavé. Svoju ostrosť predviedla hlavne na debutovom albume  Sophisticated atrocity, ktorý uzrel svetlo sveta v marci minulého roka. O ňom, ale aj o dlhej pauze, ktorá predchádzala tomu albumu, som sa porozprával s mozgom kapely  Stevom. No death metaloví nadšenci, hor sa nato! Na začiatok popíš svoju kapelu, ako pre nezainteresovaného človeka. Death metalová kapela brutálnejšieho razenia s vplyvmi európskej a americkej školy. Už samotný názov BRUTE je zaujímavý, ako si sa k nemu dostal? Nosil som ho v hlave už pred oficiálnym vznikom kapely v roku 1998. Vždy som chcel mať kapelu s ráznym a vystižným menom. Myslím, že BRUTE vraví samo za seba. Mimochodom logo kapely nakreslil náš vokalista Pafo. Ako sa vlastne dostal death metal do takého malého mesta na východe Slovenska, akým je Vranov nad Topľou, a čo ťa hlavne dotlačilo k tomu, že budeš tvoriť práve takú hudbu ? Muzika so mnou lomcuje už od malička, dočista som jej doživotne podľahol už vtedy, proste je to vo mne. Počúval som rôzne rock/metalové veci a ten smer sa postupne vyrysoval. Srdce to zariadilo samo, no robiť death metal vo Vranove a okolí bola vražedná myšlienka, ale vzrušujúca. Žiadne zázemie, peniaze na nástroje a aparáty, a to nevravím o nepochopení niektorých svätuškárov so svätožiarami nad hlavami. Death metal sa nedá robiť bez srdca a riadnej dávky zdravého šialenstva. Pokiaľ viem, vo Vranove okrem nás čisto death metalové zoskupenie vlastne ani nikdy neexistovalo. Punk, Hardcore, či Crust vždycky hýbali týmto mestom. My sme skôr výnimky. Možno aj preto, že nie sme priamo z mesta, ale z jeho predmestia. Veríme, že to trochu do budúcna zmeníme a mládeži ukážeme aj iný smer. Sme hrdí, že sme z Vranova, že sme východniari, že hráme death metal a pevne veríme, že snáď tu po nás niečo kvalitné ostane. Kapelu si založil už v roku 1998, no debut Sophisticated atrocity vyšiel až v marci 2012, prečo vznikla takáto pauza ? Ťažké to bolo už od počiatku. Nemali sme ani na poriadné nástroje, či aparáty. Problémy boli vždy aj so skušobňami. Nevravím o žiadnom death metalovom zázemí. Ja som bol už vtedy pár rokov ženatý, syn rástol, manželka bola na materskej, pracovné príležitosti vo Vranove boli biedne a tak som učinil rozhodnutie. Mladá rodina potrebuje vlastný domov a zázemie, tak som dal logicky prednosť zabezpečení rodiny. Odišiel som za prácou do Prahy, no kapela už moc dlho nefungovala. V Prahe som robil necelé 4 roky, platovo to už bolo o ničom a tak som sa vrátil domov. Kým som sa usadil poriadne doma, začali sme s manželkou budovať dom, čo...

Čítaj ďalej

Oravčania BEDLAM natočili videoklip

Post-metalové trio z Oravy, BEDLAM, natočilo prvý oficiálny videoklip ku skladbe „No pain, no gain“ o ktorý sa postarala dielňa Martina Kolejáka. Pieseň môžete nájsť na bezmennom EP, ktoré vyšlo ešte v roku 2011. Stiahnúť si ho môžete zdarma na ich stránke:...

Čítaj ďalej