Recenzia – APRIL WEEPS – „Outer Calm, Pain Within“ (2013)
mar14

Recenzia – APRIL WEEPS – „Outer Calm, Pain Within“ (2013)

Zverejnené v mar 14, 2013

Poďme sa na chvíľu porozprávať o melodickom metale s klávesami a ženským spevom. Táto kombinácia už má svoje rôčiky za sebou, a podobne ako napríklad klasický heavy metal či klasický thrash metal, kapely ktoré hrajú tento štýl v dnešnej dobe majú pred sebou veľmi ťažkú úlohu, pretože čím dlhšie istý žáner funguje, tým menej pôsobí sviežo a neokukane. Kapely, ktoré sa rozhodnú hrať žáner, ktorý takpovediac zažíva neplodné obdobie (čo sa kvality, nie kvantity týka) sa tak stretávajú s oveľa väčšou kritikou a veľkou dávkou nezáujmu zo strany fanúšikov, okrem teda tých, ktorý daný žáner milujú do morku kostí. Dosť bolo ale filozofie, poďme sa pozrieť na mladú kapelu APRIL WEEPS z dunajskej stredy, a ich debut „Outer Calm, Pain Within“. Títo páni a dáma sa rozhodli zabŕdnuť práve do vyššie spomínanej kombinácie, metalovej odnože, ktorá dokáže mnohých ľudí odradiť a nechať skeptickými aj napriek tomu, že ešte nepočuli nahrávku (čomu sa pri počte podobných spolkov nemožno diviť). Prináša kapela do melodického death metalu s gothickými vplyvmi niečo nové? Odpoveď znie po počuve tejto ich prvotiny, že nie. Ani len jedna pasáž ma neprekvapila, ani len jeden riff mi nepodvihol obočie v údive, čiže nie, APRIL WEEPS sa minimálne debutom nezapíšu do sveta hudby, ako inovátori žánra. Skôr však než by po mne niekto paradajky chcel hádzať, musím poznamenať, že kapele sa predsa len podaril husársky kúsok. Narozdiel od obdobných kúskov, „Outer Calm, Pain Within“ dokáže s žánrovými klišé viac než len umne narábať, a skladby a poťažmo celý album sú veľmi chytlavé a zapamätateľné, ani len jedna skladba sa mi nemýli s nejakou druhou. Neviem či to bolo správnou konšteláciou hviezd, alebo či kapela veľmi správne čakala, kým sa jej nahromadí naozaj výrazný a ničim neurážajúci materiál, ale musím povedať, že každá jedna vyhrávka, gitarová alebo klavírová, každá vokálna linka a úder bicích majú svoje miesto a nikdy nepôsobia rušivo. A to je niečo, čo aspoň ja súdim vždy pozitívne. Zvuk nahrávky je kryštálovo čistý, možno niekedy tak trocha neosobný ale za debut sa teda apriláci a apriláčka nemusia hanbiť. Veľkým plusom kapely je vokálny prejav speváčky, pretože je počuteľne technicky veľmi zdatná (súdim aj podľa koncertu) a jej vokál nielenže nepôsobi rušivo (ako u iných obdobných kapiel) ale dokonca je veľmi veľmi príjemný. Growl taktiež nemôžem kritizovať, klasická severská škola melodického death metalu veľmi dobre využitá a neurážajúca. Veľkým plusom sú pre mňa aj bicie, chlapík za nimi vie čo robí a dodal hudbe spolu s basgitaristom hutnosť. Album plynie veľmi dobre, kapela neprechádza stopáž piatich minúť, čo je len a len dobre lebo vďaka tomu nemá šancu začať poslucháča reálne nudiť. Niektoré skladby sú silnejšie niektoré slabšie, ak by som to mal zosumarizovať, ak ma niečo nebavilo, tak to boli skôr iba pasáže ako celé skladby. Najslabšie mi však vychádzajú skladby „Buried“ a „In a Hurry“,...

Čítaj ďalej
Rozhovor – BRUTE (Aktualizované 30. 3. 2013)
mar09

Rozhovor – BRUTE (Aktualizované 30. 3. 2013)

Zverejnené v mar 9, 2013

ROZHOVOR JE DOPLNENÝ O ODPOVEDE BUBENÍKA SEADA BIHORACA! (30. 3. 2013) Na Slovensku pomaličky začínajú vyklíčať samé kvalitné deathmetalové bodliaky. Čo je aj prípad kapely BRUTE, ktorá má svoje bodliaky poriadne pichľavé. Svoju ostrosť predviedla hlavne na debutovom albume  Sophisticated atrocity, ktorý uzrel svetlo sveta v marci minulého roka. O ňom, ale aj o dlhej pauze, ktorá predchádzala tomu albumu, som sa porozprával s mozgom kapely  Stevom. No death metaloví nadšenci, hor sa nato! Na začiatok popíš svoju kapelu, ako pre nezainteresovaného človeka. Death metalová kapela brutálnejšieho razenia s vplyvmi európskej a americkej školy. Už samotný názov BRUTE je zaujímavý, ako si sa k nemu dostal? Nosil som ho v hlave už pred oficiálnym vznikom kapely v roku 1998. Vždy som chcel mať kapelu s ráznym a vystižným menom. Myslím, že BRUTE vraví samo za seba. Mimochodom logo kapely nakreslil náš vokalista Pafo. Ako sa vlastne dostal death metal do takého malého mesta na východe Slovenska, akým je Vranov nad Topľou, a čo ťa hlavne dotlačilo k tomu, že budeš tvoriť práve takú hudbu ? Muzika so mnou lomcuje už od malička, dočista som jej doživotne podľahol už vtedy, proste je to vo mne. Počúval som rôzne rock/metalové veci a ten smer sa postupne vyrysoval. Srdce to zariadilo samo, no robiť death metal vo Vranove a okolí bola vražedná myšlienka, ale vzrušujúca. Žiadne zázemie, peniaze na nástroje a aparáty, a to nevravím o nepochopení niektorých svätuškárov so svätožiarami nad hlavami. Death metal sa nedá robiť bez srdca a riadnej dávky zdravého šialenstva. Pokiaľ viem, vo Vranove okrem nás čisto death metalové zoskupenie vlastne ani nikdy neexistovalo. Punk, Hardcore, či Crust vždycky hýbali týmto mestom. My sme skôr výnimky. Možno aj preto, že nie sme priamo z mesta, ale z jeho predmestia. Veríme, že to trochu do budúcna zmeníme a mládeži ukážeme aj iný smer. Sme hrdí, že sme z Vranova, že sme východniari, že hráme death metal a pevne veríme, že snáď tu po nás niečo kvalitné ostane. Kapelu si založil už v roku 1998, no debut Sophisticated atrocity vyšiel až v marci 2012, prečo vznikla takáto pauza ? Ťažké to bolo už od počiatku. Nemali sme ani na poriadné nástroje, či aparáty. Problémy boli vždy aj so skušobňami. Nevravím o žiadnom death metalovom zázemí. Ja som bol už vtedy pár rokov ženatý, syn rástol, manželka bola na materskej, pracovné príležitosti vo Vranove boli biedne a tak som učinil rozhodnutie. Mladá rodina potrebuje vlastný domov a zázemie, tak som dal logicky prednosť zabezpečení rodiny. Odišiel som za prácou do Prahy, no kapela už moc dlho nefungovala. V Prahe som robil necelé 4 roky, platovo to už bolo o ničom a tak som sa vrátil domov. Kým som sa usadil poriadne doma, začali sme s manželkou budovať dom, čo...

Čítaj ďalej

Oravčania BEDLAM natočili videoklip

Zverejnené v mar 6, 2013

Post-metalové trio z Oravy, BEDLAM, natočilo prvý oficiálny videoklip ku skladbe „No pain, no gain“ o ktorý sa postarala dielňa Martina Kolejáka. Pieseň môžete nájsť na bezmennom EP, ktoré vyšlo ešte v roku 2011. Stiahnúť si ho môžete zdarma na ich stránke:...

Čítaj ďalej

Slováci GRASSITY zverejnili novú skladbu

Zverejnené v mar 6, 2013

Stropkovčania GRASSITY, ktorí majú v záľube old school death metal, vypustili zbrusu novú pieseň „Inexcusable“. Skladbu môžete nájsť na čerstvom EP Genocide, ktoré si môžete objednať na týchto adresách: grassity@gmail.com alebo vom.grass@gmail.com za cenu 3€ +...

Čítaj ďalej
Reportáž – Agony Night II: APRIL WEEPS, GALADRIEL… (2. 3. 2013, Randall BA)
mar05

Reportáž – Agony Night II: APRIL WEEPS, GALADRIEL… (2. 3. 2013, Randall BA)

Zverejnené v mar 5, 2013

Agony Night II: April Weeps, Galadriel, Eye Beyond Sight, Storyum, Erratum Randal je miestom, kde sa každý týždeň stretávame so zaujímavými či už slovenskými alebo zahraničnými hudobnými podujatiami, a výnimkou nebol ani prvý marcový týždeň. Na metalových fanúšikov čakalo už druhé kolo Agony Night-u, ktoré sa pýšilo zabehanými slovenskými metalovými spolkami. Večer (prevážne) plný melancholických ale aj iných melódii zakomponovaných do tvrdej hudby odštartovali túto prvú marcovú sobotu bratislavskí ERRATUM. Nebudem chodiť okolo horkej kaše, túto kapelu som mal možnosť vidieť už zopár krát predtým a nikdy vo mne nezanechali dobrý dojem. Zmenilo ich vystúpenie na tejto akcii môj dojem? Bohužiaľ nie, ich podanie melancholického death metalu s ženským spevom mi jednoducho nejak nie a nie sadnúť, niektoré kapely si ku mne cestu asi jednoducho nenájdu. Samotný výkon však nebol katastrofálny, zvuk bol vcelku dobrý čiže kapela podala dobrý výkon, mňa však ich vystúpenie nechalo chladným. Ďaľšia kapela ma tak trocha zmiatla. Ak by som mal ich zaradiť ich hudbu, mal by som s tým asi celkom problém, STORYUM sa totiž pohybovali v celkom širokých hudobných mantineloch. Táto skutočnosť však vôbec nie je negatívnou, hudobná rôznorodosť tejto kapele neuveriteľne svedčí a diváci sa tak mohli potešiť príjemnou fúziou staršieho a modernejšieho hard rocku, heavy metalu, či v jednej pasáži dokonca aj post rocku. Veľkým plusom tejto kapely je precízna hra a vynikajúci spev, plus samozrejme absencia nudnejších nápadov. EYE BEYOND SIGHT boli na tomto koncerte tak trocha piatym kolesom na melodickom voze, avšak poriadný thrash/hc metal nikdy neuškodí. Ku kapele sa pridal nový spevák a ja som bol teda veľmi zvedavý, ako vyzerá momentálne ich živé vystupovanie. Energia, ktorá sa šírila s pódia ma ovalila neskutočnou intenzitou, kapele to šlapalo o úroveň viac, ako keď som ich naposledy (a to nie že by im to už predtým nešlapalo). Kapela zahrala svoje najchytlavejšie skladby, avšak potešili nás aj jednou novinkou, ktorá podľa mňa znela veĺmi slubne. Aj napriek tomu, že sa počas ich setu vyskytol istý technický problém (bubeník je očividne špecialista na presekávanie káblov činelmi), kapelu to vôbec nespomalilo a pokračovala ako parný valec ďalej. Po miernom vybočení z žánrových vôd sa však vraciame naspäť k „dark“ metalu a ženským spevom, a to s nikým menším, ako s bratislavskými GALADRIEL. Kapela vydala minulý rok nový album a vrátila sa aj vďaka tomu znova tak trocha viac do svetiel reflektorov. Kapela však aj napriek tomu, že má za sebou už dosť rokov koncertovania (a možno čiastočne aj práve preto) na mňa pôsobila v tento večer tak trocha unavene. Skladba striedala skladbu, avšak ten správne pochmúrny pocit sa akosi nevedel dostaviť, tak ako tomu bolo keď som ich videl na Gothoom feste. Fanúšikovia sa však bavili, a roky skúsenosti im dali do vienka schopnosť nevedieť zahrať vyložene zlý koncert, čiže nemôžem povedať, že by...

Čítaj ďalej
Recenzia – DISLOYAL „Nineth Gate“ (2012)
mar03

Recenzia – DISLOYAL „Nineth Gate“ (2012)

Zverejnené v mar 3, 2013

Odvaha, práve týmto slovom by som chcel začať túto recenziu, pretože práve tento pojem najlepšie vystihuje našu kapelu DISLOYAL z Martina, o ktorej dnes bude reč. Už od svojho vzniku v roku 1992 si martinčania hľadali svoju cestu, či už to bol death/thrash na debutovom albume Fear of Death, alebo death/black na Resting Evil. Práve sample a klávesy, občas symfonické či ambientné, z väčšej časti atmosfericky ladené, no keď chceme byť veľkí detailisti, našli by sme aj Pink Floydovské psychedélie, no to je už predsa len hlboký ponor, boli vždy tá pridaná hodnota nahrávok až sa z nej stal základný kameň. Zo začiatku mi to skôr pripadalo, ako keby to bolo robené štýlom „ sem buchni to a sem zase tamto, nech sa ľudia čudujú“, no za tie roky sa naučili využiť tieto „pridané hodnoty“ a urobiť z nich hlavný element tvorby atmosféry. Pri názve Nineth Gate, áno dobre ste si všimli, je tam gramatická chyba, „e“ je tam navyše, Vám ako prvé môže napadnúť, nie príliš podarený film s Johnny Deppom.  Z časti by sa aj dalo povedať, že koncept filmu odzrkadľuje nahrávku, až nato, že kde film končí, tam sa album len zahrieva. Hudobná zložka, ako som spomínal, je hlavne postavená na atmosferických samploch/klávesoch. Z death metalu nám už veľa nezostalo, posledné artefakty nájdeme snáď len v skladbách „Bathory“ a „Damned“.  Tentokrát sa album zahalil do doom metalového kabáta a musím povedať, že to bolo správne riešenie. Už doom metal sám o sebe, vďaka pomalému tempu a mohutnej gradácii, vie podať látku precítene a atmosfericky ju vykresliť. No keď sa ešte pridajú správne dosadené sample, čo je práve prípad tejto nahrávky, môžeme vytvoriť atmosféru až apokalyptických rozmerov, a práve o to tu ide! No pred každým poriadnym koncom sveta, tu musí byť rituál, ktorý preklaje svet. To je cieľom skladby „The Mysteries“, ktorá svojim obradom, za pomoci zboru, privoláva súdny deň. Pieseň môže svojou rituálnosťou a naliehavosťou pripomemúť gréckych démonov ROTTING CHRIST. Nasledujúca „Born to Start the Hell“ rozosieva beznádej vo svete a dáva naznámosť, že apocalypsa je za dverami.  No ešte predtým, ako sa všetko zrúti, nám „Endless Dream“ ponúkne spomienkovú jazdu do minulosti a kladie otázku, či predsa nieje len tá apokalypsa nutná. Zistenie je smutné a neodvratné! Skutočná kataklizma prichádza s grófkou „Bathory“, ktorá svet pochováva a zároveň prináša posledný requiem v  druhej časti skladby. Krvavá pani zároveň ukrýva najpôsobivejšie klávesy albumu, plné mystiky a tajuplnosti. Tak a sme na konci albumu, kde nás čaká najexperimentálnejší kúsok nahrávky. Skladba „Bathory – partII. Wrong Side“ je síce postavená na elektronike a samploch, no báť sa nemusíme, pretože z atmosferických vôd nevykračuje ani omylom. Elektronika môže vyvolať akúsi predstavu neprehltnuteľného sústa, no to sa môže stať len orthodoxnejším, ale povedzte si pravdu, aký fanúšik čistoty žánru, by dokázal počúvať...

Čítaj ďalej