Report – GAZDOVSKÁ VESELICA 11, 16. marec 2013, Tirish pub, Banská Bystrica
Gazda Jožko a jeho družstvo sa nám dožilo 15. roku. Keď si to zoberieme globálne, tak na Slovensku zrovna funny grind neprekypuje a ťahať túto farmu už taký dlhý čas bez poriadneho zázemia je pekne slušný výkon, aj keď s občasnými personálnymi zmenami. No, keď mám povedať úplnú pravdu, tak sa musím priznať, že GAZDASGRIND neboli hlavný dôvod mojej návštevy, o ten sa postarali CRANIOTOMY so svojím slammovým brutal deathom. Ich hudba mi evokuje rýdzu mohutnosť a silu a živé vystúpenie tejto mašinérie pridávajú nejaké tony navyše. Taktiež som bol zvedavý na zvolenskú nádej THE INFINITE WITHIN, z bandzone to znelo dosť slušne, až som si zaspomínal na americkú školu technického brutal death metalu, najbližšie možno k ORIGIN. Nezostávalo nič iné, len si zbaliť svoje švestky a vyraziť za zábavou do Banskej Bystrice.
Jednotlivé vystúpenia budú rozoberané z dvoch pohľadov, jednak ja (Bukáčo) normálnym písmom a kolega Fajo z Metalirium.com kurzívou. Jedná sa o dosť netradičnú spoluprácu dvoch webzinov, ale snáď to zvýši zaujímavosť jednotlivých vystúpení. Enjoy it!
Do Tirishu pubu som dorazil s predstihom. V podniku sa to pomaly začínalo dávať dokopy, a tak som voľný čas využil na ochutnávku piva a zvítanie sa s kolegom Fajom. Už pri zvučení THE INFINITE WITHIN mi prišlo dosť divné, že im to trvá nejak dlho, no pomyslel som si, že chcú mať prvotriedny zvuk, ako sa tech/brutal death patrí, a tak som to hodil za hlavu. No už od prvých tónov na mňa dorazila zvuková clona, v ktorej som sa úplne stratil. Najprv som si myslel, že len stojím na nesprávnom mieste, no ani prechádzka po celom podniku mi tento zvukový chaos nevyčistila. No o nejaké potešenie sa mi postaral mladý gitarista Martinus, aj keď som si jeho výkon nevedel užiť už vďaka spomínanému zvuku. Jeho technickú hru som si všimol už pri ladení, kde si pokojne sadol na koniec pódia a vypustil svoje tenké dlhé prsty na šprint po hmatníku. Z tohto chlapca niečo vyrastie. Na záver ma ešte potešili coverom „Sacrifice Unto Sebek“ od NILE, kde som zaznamenal zvukové zlepšenie, aj keď som si to možno len namýšľal, keďže s tvorbou NILE som dôverne zoznámený.
Koncert otvorili mladí technical brutal death metalisti THE INFINITE WITHIN. Chalani sú údajne už pár mesiacov bez skúšobne, čiže si hrávajú len „na kolene“ a príp. na návšteve u inej kapely. Podľa toho to aj vyzeralo: neistota v očiach, obzeranie sa 1 na druhého, viacero nezrovnalostí i chýb, celková nesúrodosť… Nepomohol ani cover NILE – „Sacrifice Unto Sebek“, ba naopak. S touto klasikou sa dnes zvolenskí vlasáči popisovali len s ťažkosťami.
Po ukončení prvého setu som v podniku pociťoval až rodinnú atmosféru, čo mi následne vyčarovalo úsmev na tvári, a to k tejto akcii rozhodne patrí. Jediný menší problém, ktorý túto atmosféru narúšal, bol v delíriu potopený, punkom odetý človek. Toto indivíduum zámerne bralo bundy a obliekalo si ich na seba, začo bol následne odmenený pohladením po tvári. Tak bolo po probléme a mohlo sa ísť na ďalšiu kapelu SLAUGHTERING. A tu to opäť prišlo. Zvuková clona, v ktorej som musel hľadať nástroje. Všetko, čo som započul, bol len zvuk bicích a vokál speváka, ktorý striedal growl a až thrashový škrek ala Mille Petrozza (KREATOR). Postupne sa zvuk vyčisťoval, no stále to bolo hľadanie gitary v kope hluku. Ľuďom to až tak nevadilo a došlo aj k prvému kotlíku.
Zostava dnešných supportov sa viackrát menila. Z českých partičiek teda zostala len jedna – SLAUGHTERING. Nakoľko sme kolegu/hosťa z webzinu MetalExpress museli ponapájať pár chuťovými drinkmi i úkazmi nášho námestia, stihli sme len záver. Išlo o dosť priemerný death s prachobyčajnými, príp. dávno vychytanými „nápadmi“.
Už som sa začínal modliť. Mohutný slamm a kvalitný zvuk, o tom sú CRANIOTOMY. Našťastie moje modlitby boli vypočuté až v samotnom pekle. Už od odpálenia prvej piesne sa publikum dostalo do varu a pravé peklo mohlo začať. Písať o kvalitách tejto kapely je už ako hádzanie mŕtvol do masového hrobu, no aj tak mi to nedá. Romanove heavy riffy, presné Lukášove údery, basák Daniel ako vytrhnutý z reťaze a Pygov hlboký growl, to bola posádka parného valca, ktorý prevalcoval Tirish pub. Pre mňa momentálne spevácka jednotka v kategórií brutal death, Pygo, ukázala, ako sa to má robiť. Jednak spomínané hlboké growly alebo bravčoviny, siahajúce až ku Mikeovi Majewskému (DEVOURMENT) z obdobia Butcher the Weak, a to celé bez efektov a s guľami ako pre bowling. Proste výkon hodný poklonenia. Ani na zvyšok nemôžem zabudnúť. Celá táto kanonáda by nebola tak silná, keby tam chýbal čo i len jeden člen. Práve preto to celé dotiahli do úspešného rozdrvenia publika. Tlieskam.
Roman Halmo na svojom FB uvádza štúdium na „University Of Death Metal“ a veruže mu to aj verím. Dostávame sa k jeho kapele CRANIOTOMY – „brutal death metal w. slamming parts“ – a to posledných 10 rokov najpravdepodobnejšej jednotke svojho štýlu na SVK. Vystúpenie na veľmi vysokej úrovni, nasadenie, komunikácia s publikom, celkové nazvučenie a dokonca ako-taký pohyb členov – všetko sedí jak riť na šerbli. Teda, až na pár malých detailov. Hlohovčania dnes nezahrali „Death In Eyes“, prednosť pochopiteľne dostala najmä nová doska „Supply Of Flesh Came Just In Time“ + len pár starších vecí. Vysoká škola BDM-ka dopadla na výbornú, akurát by si zaslúžila viac času.
Po tejto krkolámavici som sa musel ísť občerstviť, ale nie na dlho, pretože o chvíľu sme tu mali oslávencov. GAZDASGRIND sa posilnili, oproti môjmu poslednému vzhliadnutiu, mladým gitaristom Martinusom z THE INFINITE WITHIN a to bolo o dôvod viac, prečo sa tešiť. Farmári na nás hneď spustili svoje tanečné umca-umca-umcaca a publikum sa vracalo späť ku svojej dravosti. No, čo ma najviac prekvapilo, bolo, že gazdovská farma sa z ničoho nič zmenila na old school death/doom kanonádu. Čo mohlo niekoho potešiť, napr. mňa, zato druhých mohlo odpudiť, predsa len boli originálni svojim funny grindom a takto im môžu vyčítať stratu tváre,
no na druhú stranu, nemôžeme klásť steny proti vývoju. Ja si myslím, že je to tá správna cesta, kam sa uberať. Spevákovi jednak sedí hlboký growl, gitarista je ako doma v death metale, aj keď jeho to skôr ťahá k technickému poňatiu tohto štýlu a naživo to ako celok fungovalo na jednotku. Farmári boli ku koncu obdarení tekutými darčekmi a my dobrou náladou a zrejme aj nasledujúcou svalovkou na krku.
Domáci GAZDASGRIND mali byť headlinerom večera, kvalitu predošlého spolku ale nedosiahli. Poďme však po poriadku… Vzhľadom k 15. výročiu kapely sa hral pre dňešok najdlhší set, staré skladby striedajú nové, Gazdovia sa začínajú odkláňať od hlúpostí, resp. prikláňať viac k death metalu (napr. „Zem Nikoho“). Najmladším členom je gitarista Martinus (o.i. THE INFINITE WITHIN), čo tiež zvyšuje inštrumentálny progress kapely. Ľudia sa zabavili, zašantili, či dlhovlasí či krátkovlasí – všetci spolu v úplnom poriadku. Zahosťovať si prišiel aj bývalý spevák Bobo (nie ten DJ), ktorý svojim vokálom dokonca prevýšil aktuálneho kolegu (nasledovníka) Pajka.
Na poslednú kapelu LOS COCOTOS som šiel, ako sa vraví, naslepo. Pre mňa úplne neznáma kapela a to, čo predviedla, nemohlo nikomu pokaziť náladu, aj keď ľudí už značne ubudlo. Hudobne to siahalo až do starej školy gore death/gridnu ala IMPETIGO alebo HAERMORRHAGE , spolu s takým roc
k´n´rollovým ťahom na bránu. Spevák chrlil pekne mohutný growling a sem-tam pridal aj nejaký tanček, čo k vystúpeniu patrilo. Bolo to svieže, malo to drive a gule, skrátka, parádne ukončenie skvelej akcie.
Poslednými do zostavy boli Martinčania s recesistickým názvom LOS COCOTOS. Neviem, či to spôsobili večerné halucinogénne stavy „v nápeku“, ale naživo sa mi hudba týchto pánov celkom-dosť pozdávala. Možno aj TO bude pravý dôvod, keďže ich skladby z internetu vo mne veľa vody nemútia. No snahu nemožno uprieť.
Na záver blahoželám Jožkovi a jeho gazdovstvu k narodeninám, nech to potiahnete aspoň ku Kristovým rokom, taktiež sa veľmi teším na nový album, pretože tie nové veci zneli skvelo. Zároveň ďakujem za túto skvelú akciu. Ľudí sa síce veľa nenazbieralo, ustálo to približne pri 70-tke, no zato tam vládla skvelá rodinná atmosféra a hlavne zábava.
Text: Bukáčo a Fajo
Fotky a videá: Pavol Šubert a Marius Sachtikus
