Report – Obscene Extreme Festival 22 – 16.-18. 7. 2021 – Bojište, Trutnov
júl21

Report – Obscene Extreme Festival 22 – 16.-18. 7. 2021 – Bojište, Trutnov

Zverejnené v júl 21, 2021

Hm, report som nepísal už takmer jeden a pol roka a akosi by som sa asi mal rozpamätať ako na to. Na druhej strane, slovo report je asi trochu prisilné pri tomto článku. Áno, festival je v prvom rade o kapelách, ale od prvého momentu ako som konečne po dvoch rokoch prešiel cez vstupnú bránu na Bojišti mi bolo jasné, že týchto pár dní bude skôr o stretnutí ľudí, ktorí z viac ako jasných dôvodov nemohli na seba takú dobu naraziť. Preto ak niekto kto k týmto riadkom zablúdi s cieľom dozvedieť sa detailne ako hrala každá jedna kapela, tak mi je ľúto, ale asi by mal zamieriť niekam inam. Tak začnime rozprávanie. CESTA, HRANICE A HLUK Dovolenku na dátum OEF som mal nahlásenú asi od momentu, keď bolo jasné, že Obscene predsa len v nejakej forme prebehne. Preto ma zhruba týždeň pred konaním akcie provokovali nejaké kuvičie hlasy v práci a uznávam, že príjemný človek vtedy zo mňa nebol. Ale na to si museli ľudia okolo mňa už za tie roky zvyknúť. Horšie bolo, že večer pred odchodom som si vypisoval všetky potrebné papiere, ktorých bolo toľko, ako keby som sa snažil precliť auto odniekiaľ z Indonézie. Večer boli následne oznámené nejaké zmeny pre cestovanie, ktoré sa menia pravidelne tak asi každý druhý deň a mne už navierala žila nad okom, ktorá pulzovala ako delta Amazonky. Nejakým spôsobom som si nahádzal handry do vaku, sfúkol prach zo stanu, ktorý na moje pomery neskutočne dlho len tak stál v kúte miestnosti a uložil sa spať. Keď som tak ležal na posteli, tak mi v hlave chodili myšlienky, ktoré zneli zhruba tak, že veď mne sa tam vlastne ani nechce ísť. Nehorázne som zlenivel za ten rok a pol… Ale podarilo sa mi tieto hnusoby vytlačiť z hlavy a o piatej ráno som už poskakoval ako jojo. O pár hodín neskôr som už usadil moje sexy tvarované pozadie do auta medzi ďalšie tri ľúbezné indivíduá a za tónov kapiel ako Disfear, Agnosy, Victims… sa naša samochodka rozbehla na obláčikoch v ústrety rámusu ako auto Homera Simpsona, keď si „ujíždel na lékařskej marihuane“. Kabína auta bola tesne pred hranicami naplnená paranojou, ktorá postupne vyprchala až v momente, keď sme sa bez problémov penetrovali na českú stranu a naša cesta k vajíčku menom Trutnov pokračovala ďalej. A pretože je nám underground najbližší, tak si túto DIY cestu zvolila aj naša navigácia, ktorá nás smerovala niekam cez poľné cesty, kukuričné polia, lesy a zabudnuté osady. Spoznávanie českého vidieka je vec zaujímavá, aj keď niekedy má človek pocit, že na tých opustených miestach na vás vybehnú Kukuričné deti, alebo týpek s krvavou motorovkou. Na...

Čítaj ďalej
Report – Invalid – Fyasco – Mocskóshi – Bratislava – 4.6.2021
jún10

Report – Invalid – Fyasco – Mocskóshi – Bratislava – 4.6.2021

Zverejnené v jún 10, 2021

Po dlhých mesiacoch, kedy boli zatvorené všetky dvere klubov a stíchli aj kedysi rušné ulice, po mesiacoch bez živej hudby (live stream nerátam) sa konečne ukázalo prvé svetlo na konci tunela. Nebolo žiadne prekvapenie, že prvý koncert sa konal na čerstvom vzduchu a na obľúbenom mieste v Bratislave – na Garážach. Po Bratislave sa ako jarný smrad z petržalskej čističky začala šíriť správa, že pod Prístavným mostom sa niečo kuchtí. Časom sa od rečí prešlo k činom vo virtuálnom priestore a jedného dňa ma potešil event, ktorý sľuboval na úvod doby Post-Covidovej dobré začiatky. Podľa pôvodného plánu mali vystúpiť Controlled Existence, Mental Tension a Invalid. A k vám táto správa zavítala? Ak áno, tak sme sa asi stretli. Účinkujúci sa menili zhruba ako epidemické opatrenia, len s tým rozdielom, že sme im boli schopní porozumieť. Z prvotného podujatia tak vlastne vzniklo takmer úplne nové, pretože zostala len kapela Invalid. Mental Tension nahradili Fyasco a Controlled Existence nahradili pre mňa jedna veľká neznáma s názvom Mocskóshi. Hovorím si, že takto sa to nerobí do psej matere, ale doba je plná zmien, takže nakoniec vlastne dobre, aspoň spoznám aj niečo nové. Tak som si po dlhom čase trochu zahundrala na úvod a už sa teda dostávam k samotnej udalosti. Na Garáže prichádzam v predstihu, už okolo siedmej. Plánovaný začiatok bol ohlásený na pol ôsmu. Za ten zhruba rok sa to až tak dramaticky nezmenilo. Garáž už bola otvorená a Invalid sa pomaly chystal na svoje historicky prvé vystúpenie. Za bedňami, zvukárom a DJ priestorom (alebo ako to nazvať) sa nachádzali tentokrát aj stánky s merchom (LP, nášivky, ziny…a iné veci na míňanie výplaty), ktoré som počas minulého roku akosi nezaznamenala (asi som na nich nemala šťastie) – celkom pekne spestrenie. V priebehu tej krátkej pol hodiny začalo ľudí pribúdať. Poväčšine išlo o staré známe firmy, ktoré stretávam roky. Avšak pozor, s radosťou môžem poznamenať, že sa objavili aj mladšie ročníky, ale o tom trochu neskôr. Invalid začal svoj set niekedy pred ôsmou, v slnečných lúčoch, ktoré sa celkom silno opierali na steny garáži. Tí, ktorí stihli aj Invalid, boli na ich historicky prvom koncerte. Zostava je zložená s gitary, bass gitary, bicích a spevu. Zámerne spomínam aj zostavu, ktorá je rozhodená dvaja na dvoch, čiže dve ženy a dvaja muži. Ako to už pri garážových zoskupeniach býva, jednotlivých členov Invalid nájdete aj v iných kapelách, alebo ako bývalých členov. Za všetkých spomeniem ako príklad gitaristu, ktorý pôsobí aj v skupine Beton. Invalid teda tvoria pomerne skúsení hudobníci. Väčšina skladieb je krátka a úderná. Nečakajte nejaký melodický punk typu Nekultúra, HT, alebo skrátka so spievankami a zrozumiteľnými textami. Doménou sú náklepové bicie, rýchle, no aj stredné tempá a aspoň pre mňa nezrozumiteľný ženský spev, no s vcelku zaujímavým zafarbením. Ide teda o surový, špinavý punk, ktorý podčiarkuje práve vokál. Niekedy v strede setu vzdala speváčka...

Čítaj ďalej
Report – Svit Železničný Masaker – Svit – 15.08.2020
sep15

Report – Svit Železničný Masaker – Svit – 15.08.2020

Zverejnené v sep 15, 2020

Je to presne mesiac, čo sa uskutočnilo toto podujatie a ja som sa konečne dostala ku krátkemu zhodnoteniu z tejto výbornej akcie, ktorá sa aj tento rok konala v auguste vo Svite. Aj napriek všetkému sme sa stretli mnohí na tomto magickom mieste pod Tatrami. Priznám sa, že neviem komu, za akých okolností skrsla myšlienka usporiadať mini festival hneď vedľa železničnej stanice vo Svite. Nápad to bol však veľmi dobrý, pretože toto miesto má svoju nezameniteľnú atmosféru. Spája sa tu nedávna minulosť s prítomnosťou. Minulosť vidieť hlavne v interiéri stanice, od backstage, až po WC. Za prítomnosť môžeme považovať nás všetkých, čo sa akcie zúčastnime a prostredia, v ktorom sa tento malý festival koná. Každý rok sa na malom pódiu vystriedajú kapely rôznych štýlov, takže každý si tu nájde niečo pre seba a častokrát možno narazí účastník aj na niečo nové, čo sa mu zapáči. Atmosféra je tu doslova rodinná, stretnete tu deti, mládež, ale aj starších pánov a dámy. Tento rok bola zostava ochudobnená o grindcore kapelu, pretože na poslednú chvíľu zrušila účasť poľská kapela Straight Hate. Zamrzelo, ale čo už, tento rok ma už asi nič neprekvapí, jedine, že by sa ešte objavil Cthulhu? Zvyšok line-upu tvorili slovenské a české kapely, nakoniec je to tak každý rok. Festival otvorila kapela Slight lie z Prešova. Ide o staronovú kapelu, ktorá v minulom roku vydala svoj posledný album s názvom Countdown a začala sa čoraz viac ukazovať aj na pódiách. Tak ako minulý rok, išlo o melodický, nazvem to heavy metal. Výrazné zastúpenie majú gitary a čistý spev. Žiaľ, práve počas ich vystúpenia som zistila, že so mnou nechce spolupracovať môj foťák. Mojou hlavnou úlohou bolo totiž fotiť. Priznávam teda, že tento set som vnímala na pol ucha. Aj keď je vidieť, že skupinu hrať baví, za mňa osobne je to ešte miestami trochu kostrbaté. Väčšina hudobných nápadov sa mi zdala klasická, nie veľmi vyčnievajúca z radu podobných skupín. Aby som však len nekritizovala, vystúpenie malo veľmi dobrý ohlas u divákov a myslím si, že v budúcnosti o nich ešte budeme počuť. Pódium nezostalo dlho prázdne, lebo vcelku rýchlo nastupuje ďalšia slovenská skupina s pre mňa ťažko vysloviteľným názvom. Som zvedavá, či sa mi ten ich názov podarí dobre napísať teraz – Guzzle Booze. Ide o pomerne mladé zoskupenie (minimálne osadenstvo), ktoré však veľa koncertuje a vďaka tomu ich už poznajú minimálne poslucháči na strednom Slovensku. Ďalším pozitívom bolo, že hneď prvé EP im vydal Support Underground. Hrajú to na thrashovú nôtu novej vlny, takže starí thrasheri si možno zamrmlú. Momentálne v zostave figurujú dve gitary, bass gitara a bicie. Zostavu spomínam zámerne, pretože jedna gitara sa asi v...

Čítaj ďalej
Fotoreport – Death Coffee Party 8 – Litoměřice – 22.8.2020
sep06

Fotoreport – Death Coffee Party 8 – Litoměřice – 22.8.2020

Zverejnené v sep 6, 2020

Tento rok to s väčšími festivalmi so zahraničnou účasťou nevyzeralo veľmi nádejne, veď všetci vieme prečo. Aj napriek tomu sa podarilo v meste Litoměřice zorganizovať Death Coffee Party 8 s účasťou aj zahraničných kapiel. Festival sa uskutočňoval počas piatku a soboty (21.8.-22.8.) v areáli výstaviska, Záhrady Čech. Keďže ma najviac lákal sobotňajší program, rozhodla som sa piatok vynechať a prísť až v sobotu. Sobotňajší line-up bol pre mňa aj takým malým výletom do českej scény. Samozrejme, nemyslím tým notoricky známe spolky ako Spasm, Mincing Fury atď., Tortharry, alebo čoraz viac známejší organizátori tohto festivalu, Anime Torment, či Insistent. Na programe boli totiž aj skupiny, ktoré ak k nám na Slovensko aj zavítali, ich vystúpenia som prepásla, alebo som ich videla dávnejšie v Česku (to je prípad hlavne F.O.B. a DPK). Spomeniem napríklad Noisebleed, Backfist, Soul Decoder, Rise of Surya, alebo Sun was turned off. Zo zahraničných kapiel som po prvý krát počula a videla Companion aj Necrotted. Nakoľko som sa zúčastnila z našej redakcie len ja, výstupom bude len fotoreport a v krátkosti moje dojmy z festivalu. Ďakujem organizátorom, že mi umožnili fotenie a zároveň sa ospravedlňujem, za neskoršie spracovanie. V sobotu som prišla o niečo skôr, aby som si trochu obzrela areál a okolie. Naposledy som tu totiž bola v roku 2017, ale zdržali sme sa vtedy len cca 3 hodiny. Dopracovala som sa k oficiálnemu vchodu pre návštevníkov, v ktorého blízkosti je aj parkovisko a miesto na stanovanie. V samotnom areáli sa ešte nenachádzalo veľa ľudí, takmer nikto, všetci dospávali predošlý večer. Priestranné pódium sa nachádza pod veľkým stanom, čo považujem za výhodu. Na bokoch boli stánky s občerstvením, aj ponukou rôznych nápojov. V ďalšej zastrešenej budove boli stánky s jedlom a pitím, priestorom, kde kapely predávali svoj merch. Keď som prišla, bolo práve po daždi a na chvíľu vyšlo aj slnko. Deň predtým bol snáď na celom území Česka jeden z najhorúcejších dní, takže mierne ochladenie padlo celkom vhod. Za svoju základňu som si zvolila stánok Bizarre Leprous (ďakujem za prichýlenie :)), ktorý sa nachádzal v tesnej blízkosti pódia, takže som bola hneď v centre diania. Ako som už písala vyššie, zhodnotenie kapiel bude len v stručnosti, skôr sa zameriam na aspekty, ktoré ma pri jednotlivých kapelách zaujali. Niečo po oficiálnom začiatku, len s minimálnym sklzom, začala prvá kapela, Noisebleed z Prahy. Tvorba sa zameriava na modernejší deathcore, metalcore, miestami až progresívne znejúci metal. Hlavným ťahačom tejto skupiny je ženský vokál a vcelku poctivo vystavané skladby. Ako prví v poradí sa nevyhli apatickému publiku s malou interakciou. Nasledovala ďalšia česká kapela s názvom Backfist, ktorí sú na scéne od roku 2012, ale počula som ich až...

Čítaj ďalej
Report – Kongen Fest – Borova Sihoť – 31.07.2020
aug09

Report – Kongen Fest – Borova Sihoť – 31.07.2020

Zverejnené v aug 9, 2020

Kongen festival na Liptove otvoril tento rok svoj deviaty ročník, aj napriek neľahkej situácii, kvôli ktorej padlo veľa iných hudobných podujatí. Na minulé ročníky sa mi ešte nepodarilo dostať a tak som sa v Borovej Sihoti ocitla prvýkrát. Festival sa uskutočňuje dva dni, pričom piatkový program patrí vždy metalu. Každý rok organizátori namixujú rôzne metálové žánre, od metalu, cez death metal, grind-core, až po black metal (tento rok nebol). Každoročne tu odohrá jedno väčšie meno, väčšinou z Českej republiky, prípadne Poľska. Tento rok padla voľba na Hypnos, v minulom roku to bol napríklad Malignant Tumour, jeden ročník odohral Obscure Sphinx. Zvyšok zostavy tvorili slovenské kapely, ale k tomu sa čoskoro dostanem. Oproti minulému roku došlo ešte k jednej zmene. Keď predchádzajúce roky ste tu našli až tri stage, tento sa zredukoval na dva. Hlavný, kde hrali živé kapely a „elektro“ stage, kde účastníci vítali spolu s DJom prvé slnečné lúče ďalšieho dňa. Ešte si dovolím malý exkurz k areálu, pre tých, ktorí tu ešte neboli, aby ste mali aspoň predstavu. Borová Sihoť sa nachádza na okraji Liptovského Hrádku. Dominantou je starý, ale zachovalý hotel, v ktorom sa nachádza aj reštaurácia. Nad celým areálom sa vypínajú lesy a kopce, v blízkosti tečie Váh a ako hovorí samotný názov, sú tu vysadené borovice. Prostredie je naozaj krásne, zelené, ale pozor, v noci je tu naozaj zima. V areáli sa ďalej nachádzajú chatky, kde sú ubytované jednotlivé kapely, pri chatkách sú aj ohniská, čiže after party môžete mať aj pri chatke a ohníčku. Hlavný stage je priestranný a otočený smerom na hory. Vedľa vstupu sa nachádza budova, v ktorej bol priestranný backstage pre účinkujúcich a tak isto boli po celom areáli stánky s jedlom a pitím. Za zmienku možno stojí, že sa čapovalo pivo z miestneho pivovaru Liptovar, takže kto doteraz neochutnal, mal možnosť. Neľahkej úlohy prvej vystupujúcej skupiny na festivale sa zhostili Pseudosapiens z Revúcej. Svoj set odštartovali podľa plánu, niečo po piatej. Ľudia sa v tomto čase ešte len zbierali a preto žiaľ prvých pár skladieb hrali vyslovene len pre pár hláv. Hneď na úvod prekvapil kvalitný zvuk, ktorý pretrval počas celého festivalu. S touto stránkou som bola nadmieru spokojná a preto sa k tomu ani veľmi nebudem v tomto texte vracať. Bola som celkom zvedavá na živé vystúpenie tejto kapely a treba povedať, že napriek nejakým maličkostiam znejú aj na živo skoro identicky ako z CD. Ich druhý album vydaný na sklonku minulého roku ma totiž naozaj oslovil svojou rôznorodosťou od hudobného podania až po texty (ťažšie, aj ľahšie, vtipné, aj vážne, vydarenejšie, aj slabšie…). Pseudosapiens začali hneď na úvod skladbou z posledného albumu s názvom Pseudológia, no nezabudli ani na staršiu tvorbu, napríklad „Kniha bez stránok, Ruská ruleta iné“. Set list bol teda vyvážený zhruba pol na pol. Spevák sa snažil hŕstke ľudí pod pódiom prihovoriť, k niektorým skladbám mal aj...

Čítaj ďalej