Recenzia – Porenut – Mislives – Sky Burial – 2024
Black metal je ideálny hudobný prostriedok na vyjadrenie rôznych názorov a myšlienkových pochodov, často hodne osobných. Svojou pomerne nezvyčajnou cestou kráča aj dvojica Porenut a Neplex, ktorí tvoria kapelu resp. projekt Porenut. Čierny humor, absurdnosť, negativita, nechuť k okolitému svetu, to všetko sú témy, na ktoré narazíte v textoch. Projekt Porenut existuje už viac ako desať rokov, ale Mislives je len tretí radový album. Aj to len čiastočne, keďže ide o prerobený debut Mislife. Literatúry znalého človeka okamžite zaujme venovanie albumu dvom spisovateľom, konkrétne Jonášovi Záborskému a Ladislavovi Klímovi, „ktorí sa snažili a zlyhali“. „Album o bludných kruhoch.“ Naozaj nie každodenný námet a účinné lákadlo, aby som sa albumu venoval viac. Po intre s príznačným názvom Kráčam, kurim, kašlem sa rozbehne pomerne rýchly black metal. Gitary hrajú klasické tremollové melódie podložené svižnými bicími, ktoré sa neboja zmien tempa. Veľmi silnou stránkou Porenut je schopnosť vložiť do skladby časť alebo motív, ktoré pôsobia nepatrične, akosi veselo, či už melódia alebo rytmus, a vďaka tomu skladby naberú na zaujímavosti. Mimo týchto nezvyčajných častí je však stále na albume hlavne veľa veľmi pekných a atmosféricky pohlcujúcich skladieb, ktoré sa nesú v klasickom black metalovom duchu. Niekedy melancholickejšie, temnejšie, inokedy agresívnejšie a monumentálnejšie, s havraním vokálom, album odsýpa rýchlo a ten, kto má rád black metal, nemôže byť sklamaný. Mojím favoritom je štvrtá položka V súmraku, majestátnosť. Trochu škoda, že viac nerozumieť textu, pretože táto zložka Porenut jednoznačne stojí za to. Absurdné, šialené, so svojským humorom, ironické, navyše s množstvom kultúrnych odkazov. Nechýbajú írečité a zastarané slová, archaická stavba viet a vyjadrovanie, k tomu nejaké tie vulgarizmy. Keď sa dá, treba jednoznačne sledovať aj textový odkaz, Mislives sa dostane na vyššiu úroveň. Oproti predchádzajúcej nahrávke Postnihilera je Mislives predsa len menej šialená a menej zvláštna. Oveľa viac sa drží v tradičných black metalových koľajach a pre mnohých bude možno stráviteľnejšia. Album Mislives bolo nahrané a mixované v Nihil Centrum, mastrované v SPK Studio. Okrem Neplexa (vokál) a Porenuta (nástroje) s nahrávkou pomohol aj Oliver Zisko (bicie). Skvelý a originálny obal vytvoril Ján Bátorek. Fyzicky vyšiel album na kazete u Sky Burial a na CD u Necroeucharist Productions. Black metalová nahrávka s výbornými a divnými textami, ktorá sa až na niekoľko momentov drží relatívne tradičnej cesty. Nie je tak odvážna ako Postnihilera, ale nezameniteľný prístup Porenut ostal zachovaný. Mislives je ideálne počúvanie, keď v hlave začnú hlodať pochybnosti a existencialistické myšlienky. Kontakt: https://www.facebook.com/PorenutSk/ https://porenut.bandcamp.com Mislives by...
Recenzia – Butcher The Impostor – The Susmageddon – Subside Distribution – 2024
Brutal death metal a medzinárodné projekty, to je často využívaná kombinácia. Možno si niekto pamätá na recenziu EP Archetype Of Destruction, projektu, za ktorým bol Kristián Jablonický a Američan Christian Sorensen. Ich spolupráca pokračuje ďalej a prečo nezaložiť ďalší projekt. Takže tu máme Butcher The Impostor, slamming brutal death metal tematicky zameraný na skôr mladšiu generáciu online hráčov. Dosť nezvyčajný námet pre texty BDM kapely. Konkrétne hovoríme o hre Among Us. Že nepoznáte? Ani ja som nepoznal, teraz aspoň viem, že niečo také existuje. The Susmageddon je krátke EP, necelých 14 minút a 5 skladieb. Zvukovo ani hudobne žiadne hnanie do extrému, pohybuje sa v klasických medziach súčasného moderného slammingu s občasným spestrením v podobe výkrikov a sci-fi zvukov. Pravdepodobne to súvisí s herným motívom. O hre sú aj texty, plné „gamerského“ slangu a slov, ktoré budete hľadať nie cez translator, ale cez urban dictionary. Slam vie byť hodne jednotvárny, ale Butcher The Impostor sa snažia pridať prvky, ktoré tomu bránia. Rytmicky menej priamočiare časti, technickejšie motívy, trochu pobeháme po hmatníku. Tiež sú do skladieb vložené atmo spestrenia. Zvuk je celkom nabasovaný a drtivý, s plechovými bicími a na pomery BDM výraznejšou basgitarou. Páni si nahrávku zvukovo ošetrili sami, takže dobrá práca a pochvala. Graficky sa CD drží hernej predlohy, vrátane fontu. V booklete si môžete pozrieť rôzne obrázky súvisiace s textami piesní, je to jednoduché, ale zábavné. Dokonca sú k nahrávke aj pribalené zberateľské herné kartičky. Kristián (vokál, gitara, basa) a Christian (bicie) ku konceptu pristupujú originálne a nápadito, niečo takéto som v prípade metalovej kapely nečakal a nevidel. Možno si mnohí poviete, že je to pekná blbosť a ani to nestojí za počúvanie. Ak navyše nemáte radi slamming BDM, tak asi aj máte pravdu. Ja proti žánru nič nemám a koncept Butcher The Impostor je zmenou oproti krvavým nechutnostiam. Navyše oceňujem originalitu celého projektu, orientáciu na mladšiu generáciu, ktorá často až zúfalo chýba. Kašlite na predsudky a dajte si The Susmageddon, je to zábavná nahrávka. Kontakt: https://butchertheimpostor.bandcamp.com/ https://www.instagram.com/butchertheimpostor/ The Susmageddon by Butcher The...
Recenzia – Perversity – Spiritual Negation – Metal Age Productions, Great Dane Records – 2024
Perversity jednoznačne patria medzi najdlhšie existujúce a stále fungujúce slovenské death metalové kapely. Nikdy neuhli z cesty hodne brutálneho a temného death metalu a to už existujú takmer 30 rokov! Napriek nie príliš aktívnemu vydávaniu nahrávok je aktuálne recenzovaný Spiritual Negation ich šiestym radovým albumom, čo je úctyhodné číslo. Meno Perversity som prvýkrát zaznamenal pri skladbe Eyes of Primitivism Closed Forever na kompilačkách vydavateľstiev Metal Age Productions a Adipocere Records, ktoré sa mi kedysi dávno súbežne dostali do rúk. Bavila ma a to som ešte ani nevedel, že ide o slovenskú kapelu. Vtedy bol aktuálny debutový album In the Garment of Lust (2003). Odvtedy už uplynulo veľmi veľa času. Nasledovali ďalšie albumy: Words Like Poison (2004), Beyond the Reach of Heaven (2008), Ablaze (2011) a Idolatry (2017). Zostavy kapely sa menili a jedinou istotou ostal gitarista Jozef „Dodi“ Košč, vďaka ktorému meno Perversity stále existuje. Na albume Spiritual Negation sa k nemu pridali Marek Baran (bicie), Juraj Handzuš (vokál), Radoslav Smrek (basgitara) a Martin Calko (gitara). V skladbe Epitome of Diabolization pomohli hostia Lenka „Ena“ Serafinova (vokál) a René Blahušiak (gitarové sólo). Death metal na spôsob Perversity je prísny, temný, ostrý a dosť brutálny. Tieto atribúty si držia počas celej svojej existencie, ale na Spiritual Negation tento koncept dotiahli do dokonalosti. Po intre Feasting (žiadne zombie mliaskanie a prežúvanie, nie, a to huslové ťahanie strún!) nasledujú tri rýchle a natlakované skladby, ktoré útočia s maximálnou intenzitou a nenechajú ani sekundu uvoľnenia. Napriek tomu sa nezabúda na zaujímavé melódie a v podstate chytľavé motívy. Atmosféra, akú nájdete na albumoch veličín Morbid Angel, Immolation, Deicide, prípadne pri mnohých death metalových nahrávkach od poľských susedov. Už je ten tlak neznesiteľný? Je tu piata titulná skladba a potrebné spomalenie. Napätie však ostáva, atmosféra graduje. V ďalších skladbách sa opäť vracia nekompromisná rýchlosť, občasné spomalenie len zvýrazní ich brutalitu. Album uzaviera najpestrejšia Epitome Of Diabolisation, pomalšia, so ženským vokálom, ktorá sa viac hrá s náladami a je kompozične členitejšia. Skvelý záver! Musím pochváliť aj krátke, ale nápadité sóla, ktoré ozvláštnia viacero skladieb. Album funguje hneď na prvé vypočutie napriek tomu, že nejde o žiadnu prvoplánovú záležitosť. A postupne sa rozvíja ďalej, takže trvácnosť je vysoká. Zároveň na poslucháča kladie vysoké nároky a pri pozornom počúvaní patrične vyčerpá. Po čosi cez 37 minútach intenzívnej hudby a pocitov si treba odpočinúť. Aj to hovorí o kvalitách tejto nahrávky. Nič povrchné a ľahko skonzumovateľné. Vražedne intenzívny zvuk vytvoril Martin Barla v MF Studios v Poprade. Zvýrazňuje sofistikovanú temnotu, je ostrý, prirodzený, ale nie špinavý ani zahuhlaný. Žiadna hniloba, žiadne bahno. Parádny artwork namaľovala Janka Varadyova (JanaVe Art). Album vyšiel na vinyle u Metal Age Production, digipack CD...
Recenzia – Hecatoncheir – Nightmare Utopia – Total Dissonance Worship – 2024
Keď mi bandcamp odporučil kapelu Hecatoncheir, bolo to pre mňa celkom prekvapenie. Sludge, black, death ako niekde z Oregonu, čomu zodpovedalo aj vydavateľstvo, ktoré má sídlo v tomto zaujímavom štáte. Dokonca som si chvíľu myslel, či to nie je chyba. Ale keď som videl zostavu, hneď mi to bolo jasnejšie. Veď sú to známe mená, Old Tomb som predsa recenzoval… (Heir to the Cosmic Throne, Phantom Hour). Neviem, či sa dá takýto neprístupný a vo svojej podstate odpudivý žáner nazvať populárnym, ale v zámorí sa na extrémnu muzika pozerá takýmto spôsobom relatívne veľa kapiel. U nás mi zatiaľ chýbal spolok, ktorý by sa do toho poriadne a bez úkrokov k tradičnejším formám poriadne oprel. Ale teraz tu sú Hecatoncheir! V zostave Andrej Lencsés (basa, vokál), Alexander Turček (bicie) a Matej Takáč (gitara, vokál). Mená spojené s kapelami ako Old Tomb, Alea Iacta Est alebo We Still Here. Žiadne demo, žiadne EP, žiadne ochutnávky. Rovno radový album s pekným názvom Nightmare Utopia. Až sa divím, že ešte nebol v minulosti použitý. Aspoň teda metalové archívy o tom nevedia. Album otvára skladba Dreamless, najprv black metalový vír, ktorý sa postupne spomalí, nastúpia industriálne elementy, až sa nakoniec rozvinie do sludge sekania a bahnitej atmosféry. Industriálne hluková je aj prvá časť titulnej skladby. Druhú otvára doomové riffovanie a pomalé tempo vydrží až do konca. Občas sa síce slušne zrýchli, ale o to viac vynikne pomalé trápenie. Veľký dôraz je kladený na rytmiku skladby, ktorá je obzvlášť premenlivá a pestrá. Efekty striedania drtivých rýchlejších a pomalých pokojnejších častí, prípadne rýchlych bicích a pomalej gitary sú hojne využité. Vplyv temného death metalu sa najviac prejaví v piatej The Crowning Horror, kde sa objaví dokonca celkom chytľavý refrén. Skladba Madness of the Stars je verná svojmu menu. Disonantný vesmírny doom vyplní každý priestor vašej mysle a zmení ju na nekonečný priestor plný kozmického šialenstva. Zjemnenie (najmä zvukové) prichádza na záver – The Watcher, the Witness. Ale atmosféra zostáva apokalyptická. Zvukovo je nahrávka perfektne ošetrená a spĺňa najvyššie súčasné štandardy pre daný žáner. Obal urobil Dávid Glomba (Teitan Arts) a k nahrávke sa veľmi hodí. Pochvalu si zaslúžia aj zaujímavé texty a krátke príbehy ku každej skladbe. Okrem hudobného zážitku máte aj vizuálny a čitateľský. Zaujalo ma, že na konečnom umeleckom diele sa podieľali ľudia s celého sveta: kapela slovenská, vydavateľstvo zo Štátov, slovenský umelec vytvoril obal. Logo a vzhľad Venezuelčan Angel Carvallo, mix a mastering Talian Gabriele Gramaglia. Svet je v dnešnej dobe malý. Mimochodom, album vyšiel ako CD pod spomínanými Total Dissonance Worship, ale aj ako kazetové vydanie pod vydavateľstvom Jablká ďaleko od stromu. Hecatoncheir vytvorili nebezpečne príťažlivú nočnú moru plnú riffov a ťažko...
Recenzia – Vanguard – III: Pyrrhic Sequence – 2023
Melodický death metal má stále veľa fanúšikov a určite k nim patria aj členovia kapely Vanguard. A aby to nebolo príliš priamočiare, tak k tomu pridali ešte ďalšie odtiene extrémnej hudby. Kapela Vanguard vznikla v Brne v roku 2013. Možno by ste si podľa názvu mysleli, že recenzovaný album je ich tretí, ale nie je to tak. Číslovkou I bolo označená ich štúdiová premiéra vo forme EP z roku 2015. Prvý dlhotrvajúci album mal stručný názov II (rok 2019) a rovnako ako EP sa držal aj striedmej grafiky. Album III: Pyrrhic Sequence má už dlhší názov a aj pekný, skôr power metalový obal. Niekedy sa môže stať, že keď chce niekto spojiť príliš veľa hudobných vplyvov a vytvoriť pestrú nahrávku, tak to nedopadne dobre. Možno to preženie a spojí ingrediencie tak, že celkom bude znieť podivne. Alebo bude znieť album ako kompilácia skladieb rôznych interpretov. Alebo proste nestačia hráčske a kompozičné schopnosti a hudba sa rozsype pod rukami. Asi tušíte, že keď je tu na III: Pyrrhic Sequence recenzia, tak sa to Vanguard netýka. Nebudeme predsa márniť čas písaním o zlých nahrávkach. Vanguard kombinujú melodický death metal klasického švédskeho strihu s prepletačkami a komplexnejšími štruktúrami moderného technického death metalu a popri tom sa ešte hrajú s atmosférou skladieb. Využíva sa viacero druhov vokálov, od klasického death metalového, cez rôzne vresky a kriky, až po deathcore prípadne brutal death metalové hĺbky. V niektorých chvíľach svojou teatrálnosťou pripomenie Nergala. Bicie sú poriadne rýchle, často zabrúsia až do brutal death metalových končín, napríklad taká Debridement je nasypaná ako niektoré juhoamerické bandy. Nič pre milovníkov prirodzeného staroškolského zvuku. Štruktúra skladieb je jasná: energický melodicko-death metalový základ, kde-tu extrémnejšia pasáž, nesmie chýbať gitarové sólo a samozrejme spestrenie vo forme pokojnejšej atmosférickej časti. Vanguard vedia, kedy treba spomaliť, kedy treba pridať na dramatičnosti a epickosti, a naopak, kedy dupnúť na plyn a dať maximálnu rýchlosť. Skladby sú vďaka tomu chytľavé, pestré a zaujímavé. Album III: Pyrrhic Sequence vás chytí okamžite a nepustí. Začneme meloDM jednotkou Surfacing Tension, pokračujeme core-ovejšou Exomorphic Cascade, technicky náročnejšou Decay Succesion, brutálnou Debridement, pestrou Purgatorial Abbatoir. S poradovým číslom šesť je tu deathmetalovo spracovaná klasika Death Waltz, ktorá pripomenie Children of Bodom a Alexiho štýl hry. K zvyšku sa mi až tak nehodí, ale určite neprekáža. Záver albumu tvorí najdlhšia Cinders of Seraphim a prerábka Lack of Comprehension slovutných Death. Remeselne dobre urobená, so zvukom Vanguard, ale covery na albumoch príliš nemusím. Páči sa mi moderný zvuk III: Pyrrhic Sequence, ktorý využíva všetky moderné výdobytky štúdiovej techniky. Žiadna stará škola, žiadne bahno ani špina, to treba hľadať inde. Hudobne, zvukovo aj graficky dotiahnutá nahrávka. Album III: Pyrrhic Sequence od kapely Vanguard...
Mexickí hrdlorezi v Bratislave
Brujeriu som už dávno nevidel aj napriek tomu, že minulý rok sa prezentovali aj na Obscene Extreme Feste a krátko na to aj v Košiciach, ale satanu žiaľ to nevydalo. Správa o zastávke v Bratislavskom Randali ma tým pádom veľmi potešila aj kvôli tomu, že im predskakovali tie najlepšie kapely, ktoré slovenská grindová scéna kedy vyvrhla. Tento famózny večer otvárala jedna z najdlhšie pôsobiacich grindových kapiel na slovensku, ATTACK OF RAGE. Ich zostava sa zdá byť konečne ustálená, i keď posledným pôvodným členom je Hoyas, ktorý svojou kanonádou bicích hrnie kapelu neúprosne dopredu. Zvukovka sa z dôvodu menších technických problémov trocha predĺžila, tak sa začína s miernym sklzom. Zvuk je surový, rezavý, ale dokonale čitateľný, presne ako má znieť takýto živelný grindcore. Nakoľko úloha predkapely, ako to býva v Randali zvykom, sa aj teraz brala doslovne, jednotliví členovia nemali príliš miesto na pohyb, čo obmedzovalo hlavne šialene pobehujúci prejav speváka Michala, vynahradil to zúrivým výrazom a ničivými pohľadmi. Chalani samozrejme čerpali z celej svojej tvorby, kde zazneli aj kúsky z albumu Sväté Zlo ako „Kolotoč Klamstiev“ alebo „Nezmyselná nenávisť“, ktoré sú stále aktuálne aj v rámci tohto chaosu čo sa okolo nás deje. Samozrejme potešili staré kúsky ako „Sick Religion“ či „Deštrukcia“ z debutu, a chalani nás prekvapili aj hitovkou Breathe to Breed od legiend Napalm Death. Attak Of Rage sú vždy zárukou kvalitnej a energickej show a ani teraz tomu nebolo inak. Druhou doprovodnou kapelou a pre mňa absolútnou legendou slovenskej UG scény boli nitrianski ABORTION. Začína klasické nekonečné zvučenie s Liborovým perfekcionizmom aka Vomitor Sound. Táto kapela na čele s Leprom hrala grindcore už v období prvohôr, takže nebolo pochyby, že aj tentokrát to bude poriadna nálož. Tomu dopomohol aj mierny sklz a tak chalani „pridali kakajko“, skrátil sa aj tradičný stand-up a uvádzanie jednotlivých skladieb, na ktoré sa mimochodom vždy zvlášť teším. Miro Raučina za bicími diktoval ukrutné tempá, takže Abortion ukončili svoj set ešte aj s predstihom a zostal čas aj na prídavok. Samozrejme zazneli klasiky z obsiahlej diskografie kapely ako „Pokoj Občan, Musíš Zomrieť, Kokoti Na Kokaíne, Who Control Gods“ či hitovka „Bomby Na Nitru“ a podpazušie sme si mohli vyvetrať na hevíku „Heavy Mental“. Set bol vynikajúci, hudobne agresívny s perfektným zvukom, ale samozrejme s humorom a nadhľadom. Za mňa najlepšie vystúpenie večera. Rýchlo sme zhodili kompletnú aparatúru slovenských kapiel z pódia, aby sme uvoľnili priestor „Mexickej“ legende BRUJERIA. Za dlhé roky existencie sa z tohto bočného projektu stala svetoznáma all-star kapela s neustále sa obmieňajúcimi členmi, kde už hrali m.i. aj členovia Napalm Death, Carcass či Morbid Angel. Samozrejme Brujeria si zachováva svoje inkognito a imidž kartelových prívržencov. Na pódiu nechýbali ani...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (23.6.2025 22:00) 23. júna 2025
- Headbanger_FM (16.6.2025 22:00) 16. júna 2025
- Headbanger_FM (9.6.2025 22:00) 9. júna 2025
- Headbanger_FM (2.6.2025 22:00) 2. júna 2025
- Headbanger_FM (26.5.2025 22:00) 26. mája 2025
