Recenzia – Mindwork – Cortex (EP) – 2021
Po rokoch nečinnosti prichádza kapela Mindwork naspäť s novou nahrávkou s názvom Cortex. Síce je to „len“ EP, ale som si istý, že mnohých aj skromnejšia porcia hudby poteší. Po dvoch radových doskách Into The Swirl (2009) a Eterea (2012) tak pribudla po deviatich rokoch ďalšia položka do diskografie. Pre mladšie ročníky zároveň možno prvý kontakt s kapelou. Mindwork sa nikdy netajili svojim obdivom ku klasickým technickým death/thrash metalovým kapelám z 90. rokov minulého storočia. Týmto smerom aj pokračujú, ale nie v zmysle kopírovania alebo vytvárania akejsi tribute verzie. Naopak, odkaz rozvíjajú, posúvajú ho do súčasnej doby a sledujú, čo sa v tvrdej hudbe odvtedy udialo. Takže žiadne zamrznutie v čase alebo zbytočné retro sa nekoná. Aj oproti poslednej radovke Eterea je cítiť, že hudobníci 9 rokov nespali, ale posunuli sa ďalej. Na počúvanie príjemne naladí jemne tajomná krátka klavírna inštrumentálka Beyond The Cortex, ktorá plynulo prejde do druhej Depersonalized. V nej si môžete vychutnať aj gitarové sólo exkluzívneho hosťa, konkrétne je ním Bobby Koelble. Možno meno hneď nespoznáte, ale Bobby bol gitaristom legendy Death v časoch Symbolic. Sólo je parádne, ale na povedzme si na rovinu, všetky sóla na nahrávke sú krásne. Záverečná Grinding The Edges je zas poctou kapele Cynic a dvom relatívne nedávno zosnulým členom tejto skvelej kapely. Vokálne zverstvá na Cortex hľadať netreba, významnú rolu naopak hrá príjemný melodický spev. V mnohých pasážach je pomer harsh a čistého vokálu jedna k jednej, a čo je najhlavnejšie, výborne sa dopĺňajú, prelínajú, resp. idú súčasne. Gitary sú podľa očakávania lahôdka, technicky náročné, ale tým v podstate nenápadným spôsobom. Vybrnkávačky, riffy, sóla, oplatí sa im venovať pozornosť. Trochu v pozadí gitár neprávom zostávajú ostatné nástroje, ktoré začnete lepšie vnímať až po viacerých vypočutiach. Napriek vysokej technickej náročnosti hudby a premyslenej kompozícii, ktorá ponúka mnoho podnetov pri sústredenom počúvaní, zostávajú kompozície stále pesničkami, ktoré bezchybne fungujú. Refrén, chytľavý riff, skvelá melódia sólovej gitary, vokálna linka, atď. Ľahko sa dostanú do hlavy a pôsobia prekvapivo chytľavo. Na svoje si samozrejme prídu fanúšikovia Death a Cynic, ale mnohé harmónie a motívy pripomenú Opeth alebo dokonca Mastodon. Nahrávalo sa v zostave Martin Schuster (vokály a gitara), Filip Kittnar (bicie), Jiří Rambousek (gitara) a Dominik Vozobule (basa), takže dve mená, ktoré boli aj pri Eterea, plus dve nové. Martin sa postaral aj o nahrávanie, produkciu a mix. Mastering zverili známemu Jensovi Bogrenovi (Fascination Street Studios), artwork brazílskemu umelcovi Gustavovi Sazesovi, ktorý ma tiež už toho dosť na konte, napr. aj obal krajanov Krisiun Southern Storm. Cortex je naozaj perfektná nahrávka, technicky dokonalá so skvelými pesničkami. Vďaka skromnej dĺžke sa do nej rýchlo dostanete a naplno si ju vychutnáte. Hudba Mindwork je veľmi farebná...
Recenzia – Origin Of Infinity – Ocvltism (EP) – 2020
V tábore Origin Of Infinity neoddychujú, ale pripravujú nové skladby. Po minuloročnom debutovom albume vychádza krátke EP, a to v digitálnej forme a hlavne ako 12″ jednostranný vinyl s potlačenou B stranou. Opäť v rovnakej zostave ako na The Last Day On Earth, teda Vládin Novák (gitara, basa), Levi Kočegura (bicie) a hosťujúci Tomáš Hospi Hospodka (vokály). Na Ocvltism sú dve skladby, plus intro a inštrumentálne outro Morbid Silence, ktoré sa dá brať aj ako ďalšia krátka skladba. Žiadne zásadná zmena hudobného smerovania sa nekoná, čo platilo pre debutový album, to platí aj teraz. Chladný futuristický sound so zodpovedajúcou atmosférou, výborné sekané gitary a vokál. Pozitívnu zmenu počujem najmä vo väčšej pestrosti a snahe vytvoriť viac odlišných hudobných vrstiev. Kompozičná jednoduchosť a strohosť, ktorú som vyčítal albumu, sa pri krátkej stopáži až tak neprejaví, ale osobne si myslím, že páni sa v tomto smere zlepšili. Jednoznačne sa uvidí až pri ďalšej radovej nahrávke. Jednotka Bonewood obsahuje aj spomínaný krátky úvod/intro, po minúte prerušené ostrým riffom a skladba sa rozbieha. Jednoznačne zaujme rytmicky premenlivá gitara a občas až hardcoreový groove. Nasledujúca Cadmivm Blood je ozvláštnená najmä výraznou basgitarou, príjemne pôsobí aj odľahčená vybrnkávaná časť v strede. Práve tieto zmeny nálady sa mi na hudbe Origin Of Infinity páčia najviac. Tentoraz sa nahrávalo v Bouda Studio Hamburg, ale hlavné atribúty si zvuk zachoval a veľký rozdiel oproti minulému radovému albumu nepočujem. Podtrhuje atmosféru Ocvltism, tento typ zvuku a produkcie sa k nahrávke veľmi hodí. Pochváliť treba aj pekný artwork, také sci-fi zo storočia pary a Cesty na Mesiac. OCVLTISM by Origin Of Infinity Po takmer presne desiatich minútach je koniec. Pekne urobený vinyl zaujme zberateľov, otázne, koľkým sa to kvôli dvom skladbám oplatí. V každom prípade je EP Ocvltism príjemným pripomenutím sa a znakom toho, že treba s Origin Of Infinity do budúcnosti počítať. Kontakt: https://originofinfinity.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/originofinfinity Hodnotenie:...
Symbtomy – Demo #1 – Frozen Screams Imprint/Immortal Souls Productions, 2020
Predstavte si, že ste dosiahli tú vekovú hranicu, že teraz už so slzou v oku spomínate, ako ste v puberte zažili zlatú éru death metalu. Vraciate sa do rodičovského domu, schádzate po schodoch do pivnice a v tom najtmavšom kúte sa povaľuje nevábna kartónová krabica. Tá krabica tam leží už celé veky. Je oblezená od všakovakej hávede, naplno sa do nej zažrala pleseň a je súca na vyhodenie. Ale vo vás hlodá nostalgia a tak podvedome viete, že tá krabica ukrýva nejaký (pre vás určite) poklad. Strhnete lepiacu pásku, ktorá už roky svoju funkciu neplní a vás obleje teplo spomienok a rozžiaria sa vám oči, ako decku pri vianočnom stromčeku. Vidíte tam staré ziny, výstrižky z rôznych časopisov a kvantum kaziet od klasík ako Dismember, Entombed, Carnage, Edge of Sanity, Desultory… Ale pod všetkým tým zlatým fondom extrémnej scény sa na úplnom dne leskne ešte v celofáne zabalená MC, ktorá vám ani trochu nie je povedomá. Pozriete sa bližšie a na obale čítate s krásne archaickým fontom vytlačený nápis Symbtomy. Presne takto nejako vnímam túto kapelu. Ako by sa zastavil čas a vy sa ocitáte niekde na začiatku posledného desaťročia minulého storočia, uprostred švédskej zasneženej krajiny. Symbtomy pôsobia ako odpadnutý a niekde zapatrošený drahokam z korunovačných klenotov Tre Kronor. Ale chyba lávky. Žiadne Švédsko, ale Česká republika vyvrhla zo svojich útrob túto (zatiaľ asi stále iba) trojicu. Dejvy (Sectesy, ex-Despise, Symbolic Open Air…) si urobil so Symbtomy vlastne radosť a nebudem klamať keď poviem, že tú radosť urobil vlastne aj viacerým z nás. K tomuto pánovi sa pridala dáma Duzl, ktorá si zobrala na starosť basgitaru a tretia korunka (symbolika s tým Švédskom, hehe) pripadla Martinovi, inak samozrejme spevákovi Sectesy. O tomto spojení som bol upovedomený zhruba nejako takto pred rokom a moja zvedavosť začínala pracovať. Niekedy ma moje očakávania vedia vcelku sklamať, ale som rád, že toto nebol taký prípad. Toto demo, ktoré je štartovacím roštom k veciam budúcim (v čo pevne verím), prináša tri skladby presne v tom duchu, ktorý som predpokladal a ktorý mám zo srdca rád. Takže melodika, chytľavosť, ale zároveň tvrdosť a agresivita severského death metalu. Od prvého tónu The Sounds of Perverse Thoughts máte pocit ako by vás postavili do publika blízko bedne, ktorej blany rozvibrováva gitara Uffeho Cederlunda. Ale zrovna pri tejto skladbe na mňa trochu uťahane pôsobia pomalé pasáže. Zase na druhej strane, tam sa aspoň môžem zhlboka nadýchnuť, pretože nasledujúce dve skladby sú celkom majstrštyky. Aby som sa stále nemotal iba po Švédsku, tak The Taste of Human Trophy začína riffom, kde Dejvyho prsty vytvárajú tóny, celkom napáchnuté starými Amorphis. Aspoň táto kapela mi rezonovala v hlave, keď som si...
Recenzia – Parricide – Reedícia – The Incidents in the Extinct Spot (1999) a The Threnody of the Tortured (1997) – Pařát 2018
V tomto roku budeme mať aj trochu netradičnú recenziu, pohľad do minulosti. Neviem, či nasledujúci text môžem nazvať recenziou, pretože recenzia by mala slúžiť pre aktívne kapely, ktoré by poznámky recenzenta mohli, aj nemuseli prijať. Nazvem to teda mojim pohľadom na dve nahrávky, už žiaľ neaktívnej českej kapely Parricide. Tá sa objavuje v 90 rokoch a stala sa popri súdobých kapelách významnou súčasťou scény. Ako sme už písali dávnejšie na našich stránkach, skupina vznikla v roku 1993 a zanikla už v roku 2002. Za svoju pomerne krátku existenciu však stihla nahrať dve nahrávky, ktoré sa stali istým spôsobom kultové. Patria ku skupinám, ktorých hudba sa dostala ku fanúšikom takmer do celého sveta, takže podobne ako Krabathor, Hypnos, či Masters Hammer nezostalo len pri lokálnej obľube. V dobe keď Parricide vydali album The Incidents in the Extinct Spot (1999) som síce už po kúskoch spoznávala najznámejšie kapely svetovej a slovenskej death metalovej scény, no žiaľ konkrétne táto nahrávka sa ku mne už nestihla dostať. Kapela mi avšak zostala v pamäti zo súdobých zinov, v ktorých bola ich hudba opísaná v recenziách a nebola ani zďaleka jedinou kapelou tej doby, čo mi ostala v pamäti len na základe opisu. Po určitej dobe mi spomienka na Parricide mizla popri mnohých vznikajúcich a zanikajúcich kapelách na Slovensku a v Českej republike. V roku 2018 sa však český tlačený magazín Pařát zaslúžil o ich opätovné pripomenutie. Ako sme si už pri Pařáte zvykli, čas od času oprášia od prachu zabudnutia reedície niektorých albumov českých, ale aj slovenských kapiel. Pařát takto dopomohol dostať sa aj nám neskôr narodeným dokonca až k dvom nahrávkam od Parricide. Ide totiž o reedíciu albumov – The Incidents in the extinct spot (1999 – ďalej v texte aj skrátene ako Incidents) a The Threnody of the tortured (1997 – ďalej v texte skrátene aj ako Threnody) z roku 2018, ktorá sa dostala ku mne, paradoxne až o dva roky neskoršie po jeho znovu vydaní. Reedícia od Pařátu obsahuje CD, na ktorom nájdete dokopy 16 skladieb a až 79 minút posluchu. Ako prvý si vypočujete The Incidents a nasleduje starší The Threnody. Každý album má 8 skladieb a obidva boli nahrávané v Hacienda Štúdiu v Českej republike. Toto štúdium produkovalo nahrávky napríklad Tortharry, Locomotive, alebo Vitacit, takže pomerne vychytené štúdio. CD, ktoré distribuoval Pařát obsahuje covery pre obidve nahrávky, zoznam skladieb, informácie o štúdiu, mix a masteringu a poďakovanie. Ako zaujímavosť treba spomenúť, že nahrávka Threnody bola pôvodne vydaná na kazetách. Pre potreby reedície na CD bola teda zdigitalizovaná. Zvuk však zostal pri oboch nahrávkach zachovaný v pôvodnom znení a tak máte k dispozícii vlastne zvukové originály z rokov deväťdesiatych. V prípade coverov sa vizuál výrazne tiež nemenil, len bol prispôsobený pre CD rozmery v prípade Threnody. Viac ma v tomto ohľade zaujal práve debut, pretože ide o maľbu (možno pôvodne aj ručne maľovanú), ktorá vystihuje názov albumu. Maľba je možno...
Abortion – No Lives Matter – Bizarre Leprous Production, 2020
Nie je vám ešte stále dosť v tomto roku? Dali by ste si ešte len tak z čistej roztopaše niečo ako lopatou po temene? Ja som pacifista, ale milujúci hluk a preto lopatu odkladám medzi záhradné náčinie a do ruky beriem plátok umeliny, ktorý sa v tom správnom domácom spotrebiči vie rozohrať a zmeniť na účinnú zbraň hromadného ničenia. Do tejto malej kruhovej srandy sa zapísala štvorica (na tomto albume sú prvý krát vedení ako kvartet, ak sa nemýlim ovšem) Corgoňov spod Zobora, počúvajúcich na meno Abortion a tí sa vám poihrajú s tichom domácnosti v čase vianočnom (to už by mohol byť pomaly marketingový ťah, aby to just neboli sviatky pokoja, hehe… pretože album vyšiel 10 dní dozadu). Tak, žiadne intro, aby vás vtiahlo do atmosféry tu potrebné nie je. Od prvej sekundy sa roztočí mäsový mlynček, ktorého ozubené kolieska vás pekne krásne spracúvajú. A od tej prvej sekundy počujete, že Abortion vsadili na taký tvrdý, surový a neopracovaný (neviem ako to inak nazvať, ale v dobrom slova zmysle) zvuk, pri ktorého počúvaní vám až škriabe v krku. Akoby ste sa snažili prehltnúť žulovú kocku. Čo ale až k punkovo ladenému materiálu perfektne sedí. Práve tých punkových vecí tu je vážne neúrekom. Možno preto sa mi ten album hneď po prvom vypočutí zažral do mozgu, ako taký malý milý červíček svalovec do šťavnatej flákoty – Možno niekto, Princ hoax, Alcohol… Ale ten punkový feeling je prítomný na celom albume (a tak zase nie, že by to v minulosti bolo inak, ale tu mi to fakt veľmi lahodí). Na minulom albume All You Need Is Hate si Abortion scoverovali klasiku od Sodom – Ausgebombt, k obrazu svojmu a dali jej meno Grand Hotel Alepo. Tentokrát si vystačili s vlastnými skladbami. Do nového zvukového hávu hodili staré piesonky False Friends (album The Truth Hurts, 2000) a Bomby na Nitru (splitko s Idiots Parade, 2008). A nech mi moje hluché uši páni prepáčia, tak Tancuj, tancuj sa mi celkom dosť ponáša na Korenie života z Konvert. Alebo už možno neviem čo od dobroty. Každopádne, takto pestrý album sa mi naozaj pozdáva. Za nejaké tie „hitovky“ by sme mohli brať (okrem tých vyššie spomínaných punkáčin) aj úvodnú Nezabudni platiť, Kresťan katalóg, Kto si ty?, Doba je chorá, Správny výraz a záverečná, možno až s Godflesh napáchnutá Zabi ma v nedeľu. Ja neviem, nevymenoval som pomaly celý album? To hovorí samo za seba. Minulý album mi prišiel trošku slabší, ale tu sa mi Abortion v mojich očiach (a ušiach) plne revanšovali. Miro je extra klasa bubeník, dve gitary pekne zahustili aj prázdnejšie miesta a Lepra vrčí a reve stále štýlom podráždeného susedovho psa...
Recenzia – Awrizis – Gears Of Fear – Slovak Metal Army – 2020
Meno Awrizis som zachytil prvýkrát pri príležitosti vydania debutového albumu Final Hybridation vo vydavateľstve magazínu Pařát, ale k vypočutiu som sa podobne ako v prípade dvojky Dreadful Reflection dostal až neskôr. Tá vyšla pred dvomi rokmi na značke Metal Gate, tretie pokračovanie príbehu s názvom Gears Of Fear je opäť v inom vydavateľstve, a to u aktívnych Slovak Metal Army. Zostava pre tento album bola: Frodys (gitara. vokál), Vencur (basa), Hanz (gitara) a Igor (bicie). Hlavným mozgom Awrizis je Marek „Frodys“ Pytlik, ktorý stojí mimo iného aj za kapelou Postcards From Arkham, ktorý sú aspoň pre mňa známejší a ich tvorbu poznám lepšie, najmä album ÆØN5 si veľmi rád vypočujem. Ak tvorbu Postcards poznáte, tak Awrizis sú oveľa tvrdší a hlavne metalovejší. Keď sa kapela žánrovo ťažko zaraďuje, tak treba vymyslieť vlastnú škatuľku. Promo materiály hovoria o hybrid (alebo konvenčnejšie o death/black) metale, metalové archívy o death/thrash/groove metale. Zhrnuté v zrozumiteľnej forme: extrémny metal, ktorý si berie prvky z rôznych temných kútov, ale nebojí sa výrazných melódií, zároveň hrajú významnú rolu orchestrálne pasáže a klávesy. Album Gears Of Fear je založený najmä na kontrastoch. Growl oproti šepkanému vokálu a recitáciám, akustické pasáže oproti masívnym zvukovým stenám, rýchle a pomalé pasáže, všetko v rýchlom slede za sebou. Jemná melancholická akustická gitara alebo klavír v okamihu zadupe takmer industriálna paľba. Občas je zvuk prevzdušnený, inokedy je vyplnená každá medzera až na hranici hluku. Výrazné a náhle zmeny sa nájdu prakticky v každej skladbe. V niektorých skladbách jasne identifikujete, že Frodys je spätý aj s Postcards From Arkham. Napríklad šepot a čisté recitácie, prípadne charakteristický feeling v trojke North Of My Heart alebo deviatke Signs In The Sky. Poetická atmosféra spomínanej druhej kapely je tu nahradená chladnými dystopickými náladami. Potešia chytľavé severské gitary, výborná orchestrácia, rozmanité vokály, nosné riffy a niekedy až prekvapivá hitovosť refrénov, stačí si vypočuť napríklad dvojku The Great Plague. Výrazná orchestrálna zložka pôsobí monumentálne a často rovnocenne gitarám. Na druhej strane zvuk je v niektorých momentoch prehustený na môj vkus až moc, najmä pri podivných syntetických klepačkách, kde až hraničí s hlukom a pripomína mp3 s nízkym bitrateom. Neubránil som sa pocitu, že menej by bolo viac. Minulý album Dreadful Reflection obsahoval veľa zaujímavých momentov, ale pôsobil trochu roztrieštene a kompilačne. Novinka už týmto nedostatkom rozhodne netrpí a celok drží spoľahlivo pohromade. Každá skladba ma zmysel aj sama o sebe, ale spolu vytvárajú jednotný obraz a dieliky zapadajú do seba. Gears of Fear by AWRIZIS Gears Of Fear je originálne dielo, s rukopisom, ktorý okamžite spoznám a to si v dnešnej dobre veľmi cením. Temná vízia budúcnosti pretkaná melancholickými spomienkami. Takto by som pocitovo popísal album. Napriek určitým...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (21.7.2025 22:00) 21. júla 2025
- Headbanger_FM (14.7.2025 22:00) 14. júla 2025
- Headbanger_FM (7.7.2025 22:00) 7. júla 2025
- Headbanger_FM (30.6.2025 22:00) 30. júna 2025
- Headbanger_FM (23.6.2025 22:00) 23. júna 2025
