Recenzia – Parricide – Reedícia – The Incidents in the Extinct Spot (1999) a The Threnody of the Tortured (1997) – Pařát 2018
jan15

Recenzia – Parricide – Reedícia – The Incidents in the Extinct Spot (1999) a The Threnody of the Tortured (1997) – Pařát 2018

Zverejnené v jan 15, 2021

V tomto roku budeme mať aj trochu netradičnú recenziu, pohľad do minulosti. Neviem, či nasledujúci text môžem nazvať recenziou, pretože recenzia by mala slúžiť pre aktívne kapely, ktoré by poznámky recenzenta mohli, aj nemuseli prijať. Nazvem to teda mojim pohľadom na dve nahrávky, už žiaľ neaktívnej českej kapely Parricide. Tá sa objavuje v 90 rokoch a stala sa popri súdobých kapelách významnou súčasťou scény. Ako sme už písali dávnejšie na našich stránkach, skupina vznikla v roku 1993 a zanikla už v roku 2002. Za svoju pomerne krátku existenciu však stihla nahrať dve nahrávky, ktoré sa stali istým spôsobom kultové. Patria ku skupinám, ktorých hudba sa dostala ku fanúšikom takmer do celého sveta, takže podobne ako Krabathor, Hypnos, či Masters Hammer nezostalo len pri lokálnej obľube. V dobe keď Parricide vydali album The Incidents in the Extinct Spot (1999) som síce už po kúskoch spoznávala najznámejšie kapely svetovej a slovenskej death metalovej scény, no žiaľ konkrétne táto nahrávka sa ku mne už nestihla dostať. Kapela mi avšak zostala v pamäti zo súdobých zinov, v ktorých bola ich hudba opísaná v recenziách a nebola ani zďaleka jedinou kapelou tej doby, čo mi ostala v pamäti len na základe opisu. Po určitej dobe mi spomienka na Parricide mizla popri mnohých vznikajúcich a zanikajúcich kapelách na Slovensku a v Českej republike. V roku 2018 sa však český tlačený magazín Pařát zaslúžil o ich opätovné pripomenutie. Ako sme si už pri Pařáte zvykli, čas od času oprášia od prachu zabudnutia reedície niektorých albumov českých, ale aj slovenských kapiel. Pařát takto dopomohol dostať sa aj nám neskôr narodeným dokonca až k dvom nahrávkam od Parricide. Ide totiž o reedíciu albumov – The Incidents in the extinct spot (1999 – ďalej v texte aj skrátene ako Incidents) a The Threnody of the tortured (1997 – ďalej v texte skrátene aj ako Threnody) z roku 2018, ktorá sa dostala ku mne, paradoxne až o dva roky neskoršie po jeho znovu vydaní. Reedícia od Pařátu obsahuje CD, na ktorom nájdete dokopy 16 skladieb a až 79 minút posluchu. Ako prvý si vypočujete The Incidents a nasleduje starší The Threnody. Každý album má 8 skladieb a obidva boli nahrávané v Hacienda Štúdiu v Českej republike. Toto štúdium produkovalo nahrávky napríklad Tortharry, Locomotive, alebo Vitacit, takže pomerne vychytené štúdio. CD, ktoré distribuoval Pařát obsahuje covery pre obidve nahrávky, zoznam skladieb, informácie o štúdiu, mix a masteringu a poďakovanie. Ako zaujímavosť treba spomenúť, že nahrávka Threnody bola pôvodne vydaná na kazetách. Pre potreby reedície na CD bola teda zdigitalizovaná. Zvuk však zostal pri oboch nahrávkach zachovaný v pôvodnom znení a tak máte k dispozícii vlastne zvukové originály z rokov deväťdesiatych. V prípade coverov sa vizuál výrazne tiež nemenil, len bol prispôsobený pre CD rozmery v prípade Threnody. Viac ma v tomto ohľade zaujal práve debut, pretože ide o maľbu (možno pôvodne aj ručne maľovanú), ktorá vystihuje názov albumu. Maľba je možno...

Čítaj ďalej
Abortion – No Lives Matter – Bizarre Leprous Production, 2020
dec31

Abortion – No Lives Matter – Bizarre Leprous Production, 2020

Zverejnené v dec 31, 2020

Nie je vám ešte stále dosť v tomto roku? Dali by ste si ešte len tak z čistej roztopaše niečo ako lopatou po temene? Ja som pacifista, ale milujúci hluk a preto lopatu odkladám medzi záhradné náčinie a do ruky beriem plátok umeliny, ktorý sa v tom správnom domácom spotrebiči vie rozohrať a zmeniť na účinnú zbraň hromadného ničenia. Do tejto malej kruhovej srandy sa zapísala štvorica (na tomto albume sú prvý krát vedení ako kvartet, ak sa nemýlim ovšem) Corgoňov spod Zobora, počúvajúcich na meno Abortion a tí sa vám poihrajú s tichom domácnosti v čase vianočnom (to už by mohol byť pomaly marketingový ťah, aby to just neboli sviatky pokoja, hehe… pretože album vyšiel 10 dní dozadu). Tak, žiadne intro, aby vás vtiahlo do atmosféry tu potrebné nie je. Od prvej sekundy sa roztočí mäsový mlynček, ktorého ozubené kolieska vás pekne krásne spracúvajú. A od tej prvej sekundy počujete, že Abortion vsadili na taký tvrdý, surový a neopracovaný (neviem ako to inak nazvať, ale v dobrom slova zmysle) zvuk, pri ktorého počúvaní vám až škriabe v krku. Akoby ste sa snažili prehltnúť žulovú kocku. Čo ale až k punkovo ladenému materiálu perfektne sedí. Práve tých punkových vecí tu je vážne neúrekom. Možno preto sa mi ten album hneď po prvom vypočutí zažral do mozgu, ako taký malý milý červíček svalovec do šťavnatej flákoty – Možno niekto, Princ hoax, Alcohol… Ale ten punkový feeling je prítomný na celom albume (a tak zase nie, že by to v minulosti bolo inak, ale tu mi to fakt veľmi lahodí). Na minulom albume All You Need Is Hate si Abortion scoverovali klasiku od Sodom – Ausgebombt, k obrazu svojmu a dali jej meno Grand Hotel Alepo. Tentokrát si vystačili s vlastnými skladbami. Do nového zvukového hávu hodili staré piesonky False Friends (album The Truth Hurts, 2000) a Bomby na Nitru (splitko s Idiots Parade, 2008). A nech mi moje hluché uši páni prepáčia, tak Tancuj, tancuj sa mi celkom dosť ponáša na Korenie života z Konvert. Alebo už možno neviem čo od dobroty. Každopádne, takto pestrý album sa mi naozaj pozdáva. Za nejaké tie „hitovky“ by sme mohli brať (okrem tých vyššie spomínaných punkáčin) aj úvodnú Nezabudni platiť, Kresťan katalóg, Kto si ty?, Doba je chorá, Správny výraz a záverečná, možno až s Godflesh napáchnutá Zabi ma v nedeľu. Ja neviem, nevymenoval som pomaly celý album? To hovorí samo za seba. Minulý album mi prišiel trošku slabší, ale tu sa mi Abortion v mojich očiach (a ušiach) plne revanšovali. Miro je extra klasa bubeník, dve gitary pekne zahustili aj prázdnejšie miesta a Lepra vrčí a reve stále štýlom podráždeného susedovho psa...

Čítaj ďalej
Recenzia – Awrizis – Gears Of Fear – Slovak Metal Army – 2020
dec17

Recenzia – Awrizis – Gears Of Fear – Slovak Metal Army – 2020

Zverejnené v dec 17, 2020

Meno Awrizis som zachytil prvýkrát pri príležitosti vydania debutového albumu Final Hybridation vo vydavateľstve magazínu Pařát, ale k vypočutiu som sa podobne ako v prípade dvojky Dreadful Reflection dostal až neskôr. Tá vyšla pred dvomi rokmi na značke Metal Gate, tretie pokračovanie príbehu s názvom Gears Of Fear je opäť v inom vydavateľstve, a to u aktívnych Slovak Metal Army. Zostava pre tento album bola: Frodys (gitara. vokál), Vencur (basa), Hanz (gitara) a Igor (bicie). Hlavným mozgom Awrizis je Marek „Frodys“ Pytlik, ktorý stojí mimo iného aj za kapelou Postcards From Arkham, ktorý sú aspoň pre mňa známejší a ich tvorbu poznám lepšie, najmä album ÆØN5 si veľmi rád vypočujem. Ak tvorbu Postcards poznáte, tak Awrizis sú oveľa tvrdší a hlavne metalovejší. Keď sa kapela žánrovo ťažko zaraďuje, tak treba vymyslieť vlastnú škatuľku. Promo materiály hovoria o hybrid (alebo konvenčnejšie o death/black) metale, metalové archívy o death/thrash/groove metale. Zhrnuté v zrozumiteľnej forme: extrémny metal, ktorý si berie prvky z rôznych temných kútov, ale nebojí sa výrazných melódií, zároveň hrajú významnú rolu orchestrálne pasáže a klávesy. Album Gears Of Fear je založený najmä na kontrastoch. Growl oproti šepkanému vokálu a recitáciám, akustické pasáže oproti masívnym zvukovým stenám, rýchle a pomalé pasáže, všetko v rýchlom slede za sebou. Jemná melancholická akustická gitara alebo klavír v okamihu zadupe takmer industriálna paľba. Občas je zvuk prevzdušnený, inokedy je vyplnená každá medzera až na hranici hluku. Výrazné a náhle zmeny sa nájdu prakticky v každej skladbe. V niektorých skladbách jasne identifikujete, že Frodys je spätý aj s Postcards From Arkham. Napríklad šepot a čisté recitácie, prípadne charakteristický feeling v trojke North Of My Heart alebo deviatke Signs In The Sky. Poetická atmosféra spomínanej druhej kapely je tu nahradená chladnými dystopickými náladami. Potešia chytľavé severské gitary, výborná orchestrácia, rozmanité vokály, nosné riffy a niekedy až prekvapivá hitovosť refrénov, stačí si vypočuť napríklad dvojku The Great Plague. Výrazná orchestrálna zložka pôsobí monumentálne a často rovnocenne gitarám. Na druhej strane zvuk je v niektorých momentoch prehustený na môj vkus až moc, najmä pri podivných syntetických klepačkách, kde až hraničí s hlukom a pripomína mp3 s nízkym bitrateom. Neubránil som sa pocitu, že menej by bolo viac. Minulý album Dreadful Reflection obsahoval veľa zaujímavých momentov, ale pôsobil trochu roztrieštene a kompilačne. Novinka už týmto nedostatkom rozhodne netrpí a celok drží spoľahlivo pohromade. Každá skladba ma zmysel aj sama o sebe, ale spolu vytvárajú jednotný obraz a dieliky zapadajú do seba. Gears of Fear by AWRIZIS Gears Of Fear je originálne dielo, s rukopisom, ktorý okamžite spoznám a to si v dnešnej dobre veľmi cením. Temná vízia budúcnosti pretkaná melancholickými spomienkami. Takto by som pocitovo popísal album. Napriek určitým...

Čítaj ďalej
Recenzia – Shaark – Deathonation – Slovak Metal Army – 2020
dec10

Recenzia – Shaark – Deathonation – Slovak Metal Army – 2020

Zverejnené v dec 10, 2020

Pamätám si, že Shaark boli jedna z prvých extrémnych metalových kapiel, ktoré som začiatkom strednej školy videl naživo. Odvtedy už ubehlo veľmi veľa času a o kapele nebolo takmer vôbec počuť. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď sa medzi novinkami z česko-slovenskej scény objavila správa o chystanom albume. Vznikli v Bzenci v roku 1991, takže momentálne patria k najstarším aktívnym kapelám, aj keď s veľkou prestávkou vo fungovaní. Debut Sinn Fein vyšiel v roku 1995, zatiaľ posledný Again With Hatred v 2006. Takže po neuveriteľných 14 rokoch prichádza aktuálna novinka Deathonation na značke Slovak Metal Army, v poradí piaty radový album kapely. S utlmenou činnosťou kapely súvisí hranie Alex a Zdenála s Paulom Speckmannom v Master. Ich cesty sa však minulý rok rozišli a aj vďaka tomu prišiel rad na pôvodnú kapelu. V súčasnej zostave sú už známe tváre, konkrétne Alex Nejezchleba (gitary), Zdeněk Pradlovský (bicie), Radek „Bája“ Kutil (basa) a Ctibor „Peroon666“ Palík (vokály). Shaark si nikdy nelámali hlavu s ortodoxným pojatím thrash metalu a nebáli sa primiešať rôzne ingrediencie. Inak to nie je ani v prípade Deathonation, aj keď začiatok trochu klame. Slayerovská Union of Pain a trojka Monsteroid so sekaným refrénom a death metalovým riffom sú pomerne tradičné paľby. S nástupom perkusii v Corruption sa hudba stáva pestrejšou a otvorenejšou. Práve Corruption so zaujímavou rytmikou, zborovými HC spevmi a výbornými vokálmi je moja najobľúbenejšia položka na albume. Vokálnu zložku treba obzvlášť pochváliť, počas hracej doby sa vystriedajú rôzne polohy a odtiene, od thrash/death nárezu až po takmer čisté melodické. A v každej skladbe sa dá jednoznačne povedať, že riffy (ale aj sóla) Alex vie, masaker! Príjemne prekvapí stoner thrashový dvojzáprah Trapped In The Net. Práve tu sa uplatní melodický vokál, dominuje pomalšie tempo a viac sa dbá na budovanie atmosféry. Sabbathovský riff na začiatku druhého dielu sa nedá prehliadnuť. Druhá polovica albumu ide vo všeobecnosti ďalej do hudobnej histórie. K Black Sabbath sa pripája motorheadovský feeling v deviatke Friends Of Evil s hravým rock’n’rollovým sólom. A na záver tu máme dokonca cover Deep Purple, ktorý určite nie je zlý, chlapi ho spracovali na svoj obraz, ale trochu chýba elegancia originálu. Počas hracieho času Shaark predvedú niekoľko odlišných polôh, či už štýlových alebo vokálnych. Možno by niekto namietal, že tento prístup pôsobí nekonzistentne, ale pestrosť, ktorú vďaka tomu album získal, tento nedostatok vynahradí. Radšej takto, ako počúvať dokola to isté. Nahrávalo sa samozrejme v domácom Shaark štúdiu v Bzenci, zvuku naozaj nemám čo vyčítať. Má v sebe potrebnú dávku špiny, bez zbytočnej umeliny, a zároveň slušne reže. Deathonation by SHAARK Nevýhodou albumu je slabšia chytľavosť, či už thrashovejších, ale aj rockovejších skladieb. Mínusom Deathonation je z...

Čítaj ďalej
Purulent Spermcanal/Carnal Diafragma – Split – Bizarre Leprous Production, 2020
nov29

Purulent Spermcanal/Carnal Diafragma – Split – Bizarre Leprous Production, 2020

Zverejnené v nov 29, 2020

Opäť tu máme splitko. Tentokrát kompletne v réžií šťavnatého, prerasteného, nezdravého a chutného goregrindu. A dokonca aj z jedného regiónu. Ostravského regiónu. A presne ako v tom vtipe, kde sa niekto z „hlavního města“ pýta tvrdého miestneho chlopaka, že prečo v tej Ostrave hovoria tak stručne. Odpoveď je jasná a samozrejme stručná – Bo neni čas, pýčo. A týmto mustrom sa riadili aj kapely Purulent Spermcanal a Carnal Diafragma, ktoré do 23 minút splitka vtesnali 12 skladieb. Ako prví, svojich sedem zastavení na goregrindovej krížovej ceste, predvádzajú Purulenti. Na úvod nám reproduktory zarezonujú v rytme etnických nápevov. Podľa názvu skladby Today´s Menu – Human Roast dedukujem, že to asi bude folklór nejakých papkáčov, ktorí sa neboja delikátne vychutnávať flákotu z „koruny tvorstva“. V momente ako doznie čítanie receptu na šmakóznu poživeň od ekvivalentu Pohlreicha odniekiaľ z rovníkovej oblasti, zabublá nám v uškách potrava hudobná. Nejeden motor z buldozéra so slzou na krajíčku na pieste, by chcel vylúdiť taký zvuk. V týchto tóninách sa samozrejme ide zvesela ďalej a čas na vydýchnutie prakticky neexistuje. Trošku zvoľnenie prinesie až šieste polienko do pahreby, na ktorom je vypálený cajch so slovami Maggot Feast for Invitees. Táto skladba sa prelieva ako voda vo vodotesných hodinkách kúpených na tržnici, od stredných polôh (no dajme tomu) k rýchlejšiemu zverstvu. Nebolo by to ono, keby nám nejaká šikovná deva z filmov pre dospelých nezanôtila serenádu na tak trochu inom mikrofóne. Jej árie tvoria podstatnú časť časového výseku venovanému piesonke And Rožan Knows It… Prehupnime sa k druhej polovici. Tentokrát žiadne intro z poľnej kuchyne niekde v pralese. Carnal Diafragma hneď frontálne spustí gitarové riffy, znejúce ako párajúce sa ševy na mojich nohaviciach, do ktorých mi akosi podrástla prdel. Tieto riffy patria skladbe s poetickým názvom Preventivní ejakulace obyvatel. Rýchlosť v akej si to valí rýchlik z Ostravy do Žiliny, to láduje aj nasledovná S červy nejsou žerty. A vlastne aj všetky ostatné. Carnal Diafragma ide na to trošku inak ako Purulenti. Tí sú o niečo viac pestrejší (aspoň na tomto kotúči), zatiaľ čo ich kolegovia vsádzajú na agresiu, nadupané tempo etc. Nespomenul som skladby, kde sa obe kapely tak pekne kolegiálne doťahujú. Purulenti v šestnásť sekundovom epose zdeľujú svetu nasledovné – Carnal Diafragma Is Not Grind Core. Carnal Diafragma kontruje záverečnou deklaráciou Purulent Spermcanal Is Not Impetigo. Milé. Kapely nahrávali v dvoch rôznych štúdiách. Carnal Diafragma vsadila na osvedčené Davos Studio, Purulent Spermcanal sa zverili do rúk Hard Cafe Studio. V tejto kategórií je mne viac po chuti polovička od Carnal Diafragma, ktorá má taký čistejší a ostrejší zvuk. Ale názory sa líšia človek od človeka, veď to poznáte. Čo sa ale týka samotného materiálu, tak...

Čítaj ďalej
Recenzia – Panychida – Gabreta Aeterna – Folter Records – 2020
nov26

Recenzia – Panychida – Gabreta Aeterna – Folter Records – 2020

Zverejnené v nov 26, 2020

Z plzenskej black metalovej scény poznám najmä projekty okolo Lorda Morbivoda, teda Trollech, Umbrtka, Stíny Plamenu a ďalšie. Meno Panychida som registroval, ale bližší kontakt z ich tvorbou som nemal. Ako to už býva, podzemná scéna je úzko prepojená a aj v prípade Panychidy je personálne prepojenie s niektorými vyššie spomenutými. Rovnako aj s ďalšími známymi menami, ale nebudem to zbytočne rozpisovať, koho to zaujíma, informácie si nájde. Album bol nahraný v zostave Vlčák (v), Honza V. (g,v), Sinneral (g,b), Talic (b) a Sheafraidh (d), koncept, obal aj texty sú dielom Honzu V. Panychida má toho za sebou veľa: od vzniku v roku 2004 má na konte 4 radové nahrávky a niekoľko iných počinov, novinka Gabreta Aeterna má teda poradové číslo päť. Hudobná aj textová tvár kapely sa s časom menila, od pagan rozprávkovejších začiatkov až po súčasnosť v dokumentárnom zobrazení starej Šumavy. Minimálne pre Slovákov je to neznáma oblasť, či už geograficky alebo historicky, sám som musel siahnuť po mape, aby som sa aspoň priestorovo zorientoval. Chlapi sa do histórie tejto malebnej a zároveň nehostinnej oblasti zahryzli hlboko a Gabreta Aeterna môže slúžiť aj ako študijný materiál. Texty a výpravný booklet sú plné príbehov, informácií, historických fotiek a odkazov, takže pre záujemcov je ďalšia cesta na štúdium otvorená. V limitovanej edícii – rustikálnom boxe – nájdete aj knihu Michala Tomana Volání šumavských samot. Spomenul som texty – tie hrajú významnú rolu a bez nich sa úplne nedá doceniť kvalita albumu. Príbehy rozprávajú o krutých zimách, samote a drsnom živote v hlbokých lesoch, podivných mýtických bytostiach, ale aj vplyve geografickej polohy na pohraničí a témach pašeráctva, pytliactva a krutosti vojny. Najmä téma smrti sa vinie viacerými skladbami, napr. krutý koniec súrodencov v mrazivej víchrici (Bílý Samum), obete vojny (Válečná Běsnění) alebo smrť rodičky (Totenbretter). Navodenie atmosféry je tak dôkladné, že pri počúvaní mi behá mráz po chrbte a dostavujú sa tiesnivé pocity. Ťažké témy, na ktoré treba mať náladu, keďže sú podané extrémne sugestívne. Škatuľka heavy black metal celkom dobre vystihuje hudobný obsah Gabreta Aeterna. Navyše, vďaka úzkej spolupráci hudby s textami pôsobí epicky a príbehom dáva ďalší rozmer. Dobre zrozumiteľný blackový vokál je v niektorých skladbách doplnený melodickým spevom alebo hovoreným, prípadne šepkaným prednesom, ktorý často zdvojuje blackové krákanie. Gitary sa pohybujú medzi heavy riffmi, ktoré by sa uchytili aj u Kinga Diamonda, a čierno-kovovými víchricami, všetko pri zachovaní poriadneho množstva melódií a prekvapivo chytľavých momentov. Objaví sa aj black’n’rollový motív alebo klasické heavy sólo, pripomenie odkaz Jilemnického okultistu, aby o chvíľu zaznel atmoblack riff až z ďalekých kaskádskych hôr. Výborné! K tomu basa, ktorú počuť, ale zbytočne nepreráža, plus výborné bicie, ktoré zďaleka len neudržujú rytmus, ale...

Čítaj ďalej