Recenzia – Stabbed – EP Irena – 2020

História Stabbed začína niekedy v roku 2016 na základe skutočnej udalosti na východe Slovenska. Vymyslieť meno však len bol prvý krok a vznikajúca skupina sa musela v zapätí popasovať aj s nejakým tým hudobným smerovaním na našej scéne. Zostava sa ustálila na štyroch členoch, spev, gitara a sprievodné vokály, basgitara a bicie. Ak by ste sa s pojmom dobodanej štvorice stretli po prvýkrát, tak vedzte, že nejde o nejakých nováčikov na scéne, pretože veľká časť kapely je aj v Obliterate a ďalších zoskupeniach ako Ataraxia, V13ault, Ortomen, Alma Persona…atď. proste každý má minimálne ešte jeden aktívny projekt, resp. skupinu. V roku 2018 sa nožík otvára prvýkrát, aby vyrezal do histórie slovenského metalu prvý zárez. Debut vydali u Support Underground a ako ho vnímal jeden z našich redaktorov si môžete prečítať TU. To by snáď na úvod aj stačilo.

V minulom roku zasiahol dnes už každému dobre známy chlpatý štetinový vírus, aj do života na Slovensku. Kapela ešte stihla odohrať jeden koncert na domácej pôde (teda ako pre koho, lebo členovia nie sú len z Košíc) a potom už nás vírus uzavrel do našich domovov. Pre niekoho katastrofa, pre iných naopak čas na novú tvorbu. Stabbed to vyriešili po svojom a k spokojnosti všetkých vznikol materiál na 4 skladbové EP, ktoré máte za sebou do desiatich minút. Keď sa cez leto trochu stiahol vírus, nech si ľudia užijú trochu aj iné choroby, nahrali sa v Gothoom štúdiu bicie. Nasledovali gitara a basgitara v domácich štúdiách a vokály pre zmenu nahral spevák v Nohaboha vo Svidníku ešte v júli. Výsledok Stabbed umiestnili na rôzne online platformy na začiatku októbra.
Ako som už spomenula, EP má 4 skladby a dostal názov Irena. Nezainteresovanému by toto meno asi nič nenapovedalo. Keď sa pozriete na cover, minimálne Slovákom a Čechom už pomaly začne dochádzať, o akú Irenu ide. Americkí vedci museli dať cover na analýzu, aby sa dopátrali k výsledku (to bol nevydarený pokus o vtip, aby ste rozumeli, že taký Švéd bude asi v pomykove). Ak ste sledovali najväčšie kriminálne prípady na Slovenku, tak ste doma a viete, že ide o Irenu Čubirkovú, jednu z najznámejších vrahýň Česko-Slovenska. Bola zároveň jednou z piatich žien, ktoré za ich vraždy popravili. Oproti debutu, kde boli ešte témy, hoc tiež hororového charakteru rôzne, nové EP je monotematické, čiže len o Irene. Mne osobne sa práve albumy na jednu tému páčia. Ďalšou zmenou oproti debutu boli spevy, pretože Irena je naspievaná po Slovensky. Pre mňa ďalší imaginárny bod navyše, pretože ide naozaj o česko-slovenskú tému, takže na čo to silou mocou ťahať do angličtiny. Texty ku všetkým songom si môžete pozrieť napríklad na Bandcampe.

Čo sa samotného obsahu týka, texty nie sú nejaké komplikované, ale jasne formulované. Ak by sme na to išli avšak z pohľadu histórie, prehodila by som poradie skladieb. Ako prvú by som dala „Irenu“, lebo ide o také trochu poeticko-sarkastické predstavenie tejto vrahyne. Potom by mohla nasledovať skladba „Raz, dva, tri, zomri!“, keďže námetom je prvá vražda chudáka pána Čubírku, na ktorého „vraj“ spadli kachle. Ak neviete ako to bolo v skutočnosti, tak sa to zo skladby nedozviete, ale určite sa vám zaryje do mozgu slovo Fluocit, ktorý ho neusmrtil. Podľa správneho historického sledu by teda mala nasledovať ako tretia skladba „Hlava“. Posledná skladba je zaradená ako jediná správne, ak by sme teda dbali na také detaily ako nejaký príbehový spád v hudbe. Samozrejme, môžeme sa pýtať, či to kapela takto rozhádzala nechtiac, alebo aký tu bol úmysel? Asi zabŕdam do zbytočností, takže pokračujme trochu aj hudbou.

Ako som už hore písala, proces nahrávania hoc len 10 minútového EP nebol v tejto dobe ľahký. Výsledok je však z môjho pohľadu veľmi uspokojivý. Zvukovo je nahrávka vyvážená, nič nie je extra prehnané cez nejaké efekty, ale nie je to ani raw zvuk ako zo skúšobne. Akcentovaná je gitara a spev, pričom basu tiež pekne počuť. Práve to vrčanie basy (jej zvuk)tomu dodáva ten správny podtón. Atmosféra celého EP je dosť ťaživá, v tomto asi veľa zohráva aj kompozícia skladieb, ktoré sú oproti debutu podľa môjho názoru trochu viac priamočiare a menej hravé. Je tu veľa sekaníc, veľa dž dž, ako to dobre opísal v našom rozhovore gitarista Ivan. Neviem si predstaviť, že by som sa napríklad pri skladbe „Irena“ bezhlavo rozbehla vyskákať si na koncerte hlavu. Na debutovom albume sa totiž nachádza niekoľko skladieb, ktoré si to aj trochu pýtajú, ale sú smerované viac do HC. Asi to teda bude tou témou, ktorá má v nás vyvolať nesympatie voči činom a mráz v tele. To sa v podstate aj podarilo a posledná skladba „Na konci septembra“ je toho dobrým príkladom, pretože vás hlavne spev nenechá chladných. Keď už sme pri tom speve, musím pochváliť výbornú zrozumiteľnosť. Polohou sa pohybuje od hlbšieho, až po rev vo vyšších stupňoch. Že tie spevy v Stabbed nie sú až také jednoduché sa môžete presvedčiť v poslednom karaoke videu. Tempá v skladbách sa pohybujú od pomalších, stredných temp, až po rýchlejšie pasáže, napríklad v skladbe Raz, dva, tri, zomri. Práve táto skladba je podľa mňa najchytľavejšia z celého EP. Okrem toho vnímam Irenu trochu ako hudobný príbeh o tejto vrahyni v death metalovom šate. V EP podľa mňa úplne odišli HC prvky a zostala len death metalová forma, kde hlavnú líniu určuje gitara. Gitarové party avšak majú rukopis, ktorý minimálne poslucháči Obliterate spoznajú.
Tak ako? Zaujíma vás teraz o niečo viac Irena? Ak áno, tak si okrem doplňovania informácií o tejto postavičke môžete zapnúť aj zhudobnenú Irenu 😊. Nakoniec, zaberie vám to len niečo vyše 10 min., to stíhate vypočuť v najhoršom prípade poniektorí aj na veľkej potrebe.

Kontakt:
https://www.facebook.com/stabbed.metal
https://stabbedsk.bandcamp.com/album/irena

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj